Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. marec 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 1P/127/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616203981
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616203981.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Katarínou Podhorcovou v právnej veci starostlivosti

súdu o maloletú G. X., nar. XX. X. XXXX, bytom pri matke, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, M. M. Hodžu 30, 031 80 Liptovský Mikuláš, IČO: 30
794 536, dieťa rodičov W. X., nar. X. X. XXXX, trvale bytom G. U., L. XXX/X, R. I. X., nar. X. X. XXXX,
bytom E. XX, XXX XX M. O. X., Č. E., v konaní o návrhu matky na zmenu úpravy styku, takto

r o z h o d o l :

I. Mení sa rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10P/40/2011 - 48 zo dňa 27. 2. 2015 v
časti o úprave styku otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou G. X., nar.
XX. X. XXXX, každý tretí víkend v mesiaci od soboty od 10.00 hod. do nedele 15.00 hod. s tým, že si

maloletú prevezme v mieste bydliska matky a po skončení stretnutia dieťa vráti v mieste bydliska matky.
Ak sa nebude môcť realizovať styk otca z vážnych dôvodov, rodičia sú povinní túto skutočnosť oznámiť
najneskôr 24 hodín pred začatím styku. V tom prípade platí náhradný termín, a to najbližší víkend v
rovnakom rozsahu. Matka je povinná dieťa na stretnutie pripraviť.

II. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou dcérou počas jarných prázdnin každý párny rok od soboty,
ktorá predchádza začiatku jarných prázdnin, od 10.00 hod., do utorka 15.00 hod. jarných prázdnin.

III. Otec je oprávnený stretávať sa s dcérou v čase Vianoc každý nepárny rok od 23. 12. od 10.00 hod.
do 29. 12. do 15.00 hod.

IV. Otec je oprávnený stretávať sa s dcérou počas letných školských prázdnin v čase od 22. 7. od 10.00
hod. do 29. 7. do 10.00 hod. a od 17. 8. od 10.00 hod. do 24. 8. do 10.00 hod.

V. Počas obdobia jarných prázdnin, Vianoc a letných prázdnin platí úprava styku a styk sa realizuje podľa

úpravy pre obdobia jarných prázdnin, Vianoc a letných školských prázdnin.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 31. 5. 2016 bol Okresnému súdu Liptovský Mikuláš doručený návrh matky na zmenu úpravy
styku otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s dcérou každý tretí víkend v mesiaci od
soboty od 10.00 hod. do 18.00 hod., počas letných prázdnin od 15. 8. od 8.00 hod. do 18. 8. do 16.00
hod. Svoj písomný návrh matka odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.

10P/40/2011 - 48 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 9Cop/53/2012 je otec oprávnený
stretávať sa s dcérou každý tretí víkend v mesiaci od piatku 15.30 hod. do nedele 16.00 hod., počas
letných prázdnin od 1. 7. od 16.00 hod. do 16. 7. do 16.00 hod. a od 1. 8. od 16.00 hod. do 16. 8. do 16.00
hod. Počas jarných prázdnin každý párny rok od pondelka od 10.00 hod. do nedele 16.00 hod. V časeVianoc každý nepárny rok od 23. 12. od 16.00 hod. do 29. 12. do 16.00 hod. Ona sa rozhodla požiadať
o pomoc Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, pretože vidí, ako dcéra pri návštevách otca trpí. Počas
rokov sa situácia nezlepšila, je to stále a dlhodobo. Snažila sa s dcérou komunikovať a povzbudzovala

ju, ale neúspešne. Odchod v piatok 15. 4. 2016 k otcovi bol veľmi ťažký, s plačom a postojom, že nikam
nejde. V sobotu, asi o pol deviatej ráno jej telefonovala, aby otec o tom nevedel, a s plačom šepkala do
telefónu, že už chce byť doma, že je tam hrozná atmosféra. Vtedy pochopila, že musí reagovať, lebo
dcéra veľmi trpí. Každý odchod je plný smútku. Posledný rok jej dcéra niekoľkokrát rozprávala, aby ju
zobrala za tetami (sociálnymi pracovníčkami), že im to chce všetko povedať, že celé detstvo trpí a už

to tak nechce. Vyjadrila sa tiež, že keď sa vráti od ocka, má na tele samé modriny, nie však zvonku, ale
zvnútra. V deň odchodu k otcovi sa ťažko sústredí v škole, a keď sa vráti, trvá aj 2 - 3 dni, kým sa dostane
do pohody. Často jej povie, že na víkend myslela ešte aj v škole a nemohla sa sústrediť. Po takýchto
vyjadreniach, sa už ona, ako matka, nemôže nečinne pozerať, ako sa dcéra trápi. Bolo jej doporučené,
aby navštívila s dcérou psychologičku na ÚPSVaR. 25. 5. 2016 dcéra so psychologičkou komunikovala.
Ona (matka) kontaktovala niekoľkokrát dcérinho otca, že by s ním rada hovorila o úprave návštev, lebo

nie je dôležité, čo chce ona alebo on, ale dôležité je, aby sa dcéra cítila čo najlepšie a bola v pohode.
Ani raz jej na e-mail a SMS nereagoval, vôbec sa neozval. Doma majú s dcérou otvorenú komunikáciu a
veľmi pekný vzťah, preto ju povzbudzovala, aby všetko, čo jej povie, sa nebála povedať otcovi, avšak jej
reakcia je taká, že sa ho bojí a nedokáže mu to povedať. Vždy jej povie, že musí vždy veľmi premýšľať,
čo pred ním povie, lebo zo všetkého urobí hrozný problém, a vždy ju veľmi trápi, keď nepekne hovorí

na matku. Sú situácie, keď dcéra i vyjadrí pred otcom nejaký názor, ale jeho reakcia je, že to nemôže
byť jej názor a niekto jej to musel nahovoriť. Podobný tlak prežívala pri ňom ona, a teraz má pocit, že
rovnako to zažíva dcéra. Ona od bývalého manžela odišla kvôli psychickému týraniu. Spochybnil každé
jej slovo, prekrútil pravdu, dokázal ju presvedčiť, že čierne je biele, nikdy nevedela, ako bude reagovať,
ale vždy to skončilo tak, že by jej ani nenapadlo, čo je schopný vymyslieť, a vždy skončila ako problém

ona. Preto si uvedomuje, že o to ťažšie je to pre dieťa, keď sa jeho osobnosť a postoje formujú. Na dcéru
tiež veľmi zle pôsobilo, keď v otcovskom tábore za porušenie zákazu hovoriť slovo mama musela robiť
drepy. Dcéra sa vyjadrila, že by s otcom chcela chodiť raz do mesiaca v sobotu, aby ju zobral na výlet
a priviezol domov. Cez letné prázdniny chce, aby ju zobral maximálne na 4 dni.

2. Matka na pojednávaní dňa 9. 3. 2017 zotrvala na podanom návrhu s vyjadrením, že sa nebráni
uzavretiu rodičovskej dohody, ktorú by uprednostnila.

3. Maloletá G. X., ktorá bola vypočutá na pojednávaní vo veku 11 rokov, teda vo veku, keď je schopná
primerane vyjadriť svoj názor, opakovane tvrdila, že pri stretávaní sa s otcom cez víkendy prežíva už v

piatok stres, lepšie by jej bolo stretnúť sa s ním len raz do mesiaca od soboty. S otcom veľmi nechce
byť, lebo keď mu povie, že s ním chce chodievať menej, vždy jej povie, že opakuje niekoho názor, že
to nemá z vlastnej hlavy. Cez prázdniny by sa s ním chcela stretávať len jeden týždeň, nie dva týždne,
nechce, aby to bol hneď prvý týždeň, ale až od tretieho týždňa, od štvrtého týždňa, a to na štyri dni
alebo týždeň. Jej je u ocka strašne dlho - dva týždne. Aj keď chodieva s ním napr. do kina, teší sa na

stretnutie s maminou. Má ho rada, ale chce s ním byť kratšie, keď je u neho, chýba jej mama, je pravda,
že bez nej nevie vydržať. Pri otcovi sa nevie uvoľniť, nevie mu povedať všetko, bojí sa ho, lebo napr.
keď mu niečo povie, vždy jej povie, že to nie je jej názor. Keď mu povie, že to je jej názor, neverí jej. Keď
raz bola u neho a bolo jej smutno za mamou, poplakala si, a keď to otec videl, dal jej trošku dlaňou po
líci, povedal jej, že nemá revať. Keď plakať prestala, už sa s otcom o tom nerozprávali. Keď raz mamu

prosila, aby vybavila u otca, že chce ísť za ním až v sobotu, vedela, že otec nebude súhlasiť, ale mama
aj tak išla. Otec nesúhlasil, tak išla už v piatok. Keď je u otca, môže volať mame, ale mama jej nemôže
volať, kedy chce. S otcom sa o tom veľmi nerozprávajú, lebo sa ho bojí, vždy jej povie, že to nie je jej
názor a nechce sa o tom s ňou baviť.

4. Matka maloletej sa na pojednávaní vyjadrila, že otec pohľad dcéry v priebehu obdobia buď
odignoroval, alebo to objektívne nevnímal. Ona komunikuje s dcérou o otcovi tak, že nemá na jeho
adresu žiadne negatívne vyjadrenia a pocity. On však akýkoľvek názor dcéry, keď mu ho povie,
neakceptuje, alebo to nevníma. Dcéra povie, že už je veľká a vie povedať čo chce, on však stále tvrdí,
že to nie sú jej názory. Nechce prijať jej názor, ani názor ich dcéry. Ona s ňou doma rieši veci prirodzene,

bez nátlaku, aby dcéra pochopila podstatu veci. Podľa toho, čo jej popisuje dcéra, otec sa s ňou o tom
nebaví,alebokeďvyjadrísvojnázor,poviejej,žetomáodmamy.Pokiaľideostretávaniesacezvíkendy,
vidí na dcére už v piatok stres a plač. Otcova reakcia je taká, že ona ju ovplyvňuje. Podľa nej, otec
má osobnostný problém. Keď má niekto iný názor ako on, tvrdí, že to nie je z jeho hlavy. Pokiaľ ide ostretávanie sa otca s dcérou cez prázdniny, prvé dva týždne v júli a v auguste býva dcéra u neho. V prvý
týždeň je všetko v poriadku, ale druhý týždeň je už problém, dcéra chce byť doma, necíti sa dobre, lebo
nemôže povedať svoj názor, nemá tam voľnosť reči. Sama povie, že tam nemá voľnosť. Povedala jej, že

vždymusívyberaťslová,keďsarozprávasockom,abyonnevyvodilztohonejakýproblém.Dcérajejtiež
rozpráva, že všetky deti sa už od mája tešia na prázdniny, ale ona sa neteší, lebo už na začiatku musí ísť
tam, kde nechce ísť. Vraví jej, že chce byť s ockom, ale nie hneď na začiatku, lebo na začiatku prázdnin
si chce oddýchnuť od školy, chce si užiť kamarátky, sesternice, aspoň prvé tri týždne, a potom by išla
ku ockovi. Minulý rok bola u otca jeden týždeň v júli, jeden v auguste, a bolo to diametrálne odlišnejšie,

než v predchádzajúcich rokoch. Bola vyrovnanejšia, keď s ňou telefonovala. Keď prišla, povedala, že
je super, že už je doma, a že bola len tak krátko. Nemožno povedať, že by sa otec dcére nevenoval.
Chodieva s ňou do Tatralandie, na výlety po okolí, na prechádzky, tiež do kina. Minulý rok však s ním
bola v tábore, kde boli len deti s otcami a deti mali zakázané používať slovo „mama“. Keď dcéra zákaz
porušila, musela za trest robiť drepy. Povedala, že jej to nevadí a že zadrepuje v pohode aj celý týždeň.

5. Čo sa týka stretávania dcéry s otcom v lete, tak ona (matka) robí účtovníčku a najväčší nápor v práci
má od 15.- teho dňa toho mesiaca, t. z., že keď dcéra príde od otca 15.-teho, príde práve do tohto. Má
s tým problém, pretože si to musí všelijako zariaďovať. Bolo by pre ňu optimálnejšie, ak by bola doma
dcéra prvé dva-tri týždne, a potom by išla ku otcovi. Dcéra sa neustále vyjadruje, že cez leto by chcela
ísť ku otcovi len raz, a to na týždeň, alebo menej. Minulý rok nechcela ísť veľmi ku otcovi, túžila byť so

svojimi kamarátmi - rovesníkmi, so sesternicami, bratrancami. Možno to tak vnímal už aj otec, pretože
už na šiesty deň ju priviezol. Ona sa s ním pokúšala rozprávať na túto tému, ale nebolo to so žiadnym
výsledkom.

6. V priebehu pojednávania matka ďalej uviedla, že v písomnom návrhu doručenom súdu žiadala, aby

súd rozhodol o tom, že dcéra a otec sa budú stretávať každý tretí víkend v mesiaci od soboty rána od
8.00 hod. do 18.00 hod., počas letných prázdnin od 15. 8. od 8.00 hod. do 18. 8. do 16.00 hod. Pokiaľ
ide o jarné prázdniny, Vianoce a vianočné prázdniny, tak doposiaľ styk ani veľmi nebol realizovaný, a jej
návrh je taký, aby bola úprava styku len tak, ako uviedla v písomnom návrhu, mimo vianočných a jarných
prázdnin. Dcéra striktne trvá na tom, že chce byť s otcom cez celé letné prázdniny len štyri dni alebo

najviac týždeň. Je problémom, aby vydržala týždeň, nieto ešte dva týždne alebo dokonca tri týždne, ako
uvádza otec. V tomto štádiu by navrhla, ak by otec súhlasil, aby boli spolu po týždni aj v júli aj v auguste,
a takisto by súhlasila aj s tým, aby počas vianočných a jarných prázdnin boli spolu už od soboty. Počas
prerušenia pojednávania sa pokúšala s otcom uzavrieť rodičovskú dohodu. Rozprávala sa aj s malou
G. a navrhla, aby stretávanie bolo aspoň po týždni v každom mesiaci. Otec trvá na tom, aby to bolo

dva týždne počas letných prázdnin, a G. je proti tomu, povedala, že v žiadnom prípade. Snažila sa jej
vysvetliť, že je to o dva týždne menej ako teraz, ale dcéra povedala, že v žiadnom prípade, opakovala
slová „nie, nie, nie“ a nechcela sa o tom dookola baviť.

7. Otec maloletej na pojednávaní uviedol ku predmetu veci, že čo sa týka vyjadrení dcéry, je

pochopiteľné, že je pod vplyvom matky, čo prirodzene vyplýva z toho, že sú spolu 24 hodín denne.
Namietal správu kolízneho opatrovníka, v ktorej sa uvádza, že G. má vlastnú izbu. Podľa neho ju nemala
ani v Liptovskom Mikuláši a nemá ju ani v Bobrovci. V Bobrovci je jedna obývačka, jedna kuchyňa, jedna
spálňa, v ktorej spí G. spolu s mamou a starou mamou. Ďalšia časť domu sa nevyužíva. Pokiaľ ide o
vyjadrenie dcéry o strese v piatky, keď má ísť s ním, chcel by povedať, že nikdy nie je pripravená na

stretnutie s ním. Keď po ňu príde v piatok, vždy u nich niekto býva, napr. sesternica, preto sa nediví,
že sa jej zle odchádza. Vždy predtým, než sa s ním má stretnúť, je unavená, nevyspatá, teda aspoň
tak to tvrdí a tvrdila jej matka. Avšak, keď sa s ním dcéra stretne a hneď, keď zabehnú za roh a stratí
sa z dohľadu matky, spustí, je veselá a začne rozprávať zážitky, dá mu pusu, je priateľská a rada ho
vidí, je to z nej cítiť. On má povolený telefonický kontakt s dcérou raz do týždňa v piatok medzi 17.

a 18.-tou hodinou, ak to však nestihne, žiaden telefonický kontakt mu nie je umožnený, nikdy sa už
nedovolá, dokonca je problém, že to nikto nezdvihne. Raz dostal výčitku od bývalej manželky, keď mu
vravela, že má písať maily jej, a nie dcére. On tri roky pracuje na tom, aby sa dcéra naučila s ním
komunikovať i mailom, naučil ju to, ona mu však tvrdí, že to nevie, pritom keď príde ku nemu, vidí ako
bežne komunikuje e-mailom so svojimi sesternicami. Keď sa jej na to opýta a upozorní ju na to, je ticho.

Tvrdenie dcéry o tom, že jej nekúpil biely telefón, ako chcela, ale čierny, je na pousmiatie, vysvetlil jej, že
telefóny sa môžu kupovať len podľa ich finančných možností. Pokiaľ ide o komunikáciu dcéry s matkou
v čase, keď je u neho, považoval by za najväčšiu hlúposť, ak by jej nedovolil s matkou komunikovať. Na
druhej strane však musí povedať, že sa stala aj situácia, keď volala matka, a dcéra odmietla zodvihnúťtelefón. Keď ju na to upozornil a povedal jej, že jej volá matka, povedala mu, že s ňou teraz nechce
hovoriť. Čo sa týka tvrdenia dcéry o tom, v akom rozsahu sa chce s ním stretávať, alebo nechce, počas
prázdnin a počas víkendu, podľa neho došlo na slová psychologičky, ktorá povedala, aby si z dcéry

nerobili zbraň, pretože sa naučí plávať vo vyjadreniach medzi rodičmi a bude každému hovoriť, čo sa
jej hodí. On s manželkou už niekoľko rokov telefonicky nekomunikuje, pretože keď jej volával, telefón
mu nedvíhala, takže medzi nimi prebieha len mailová komunikácia, avšak zdvorilostný pozdrav alebo
zdvorilostné oslovenie nefunguje, a toto vidí aj ich dcéra. Je pravda, že na niektoré maily, ktoré sú aj
súčasťou spisu, neodpovedal, a to preto, že v nich nebola pravda. Pokiaľ ide o vyjadrenia dcéry o jej

vôli stretávať sa s ním v tom rozsahu, aký uviedla na pojednávaní, podľa neho je do výraznej miery
ovplyvňovaná svojou matkou. K tomuto záveru dospel po tom, ako zistil, že keď sa jej spýta, či to má z
vlastnej hlavy alebo od niekoho iného, dcéra je ticho. Nikdy jej nepovie, že to nemá z vlastnej hlavy, ale
od mamy. Podľa neho, dcéra, keď je s ním, chová sa úplne inak, ako keď je pred svedkami, alebo so
svojou matkou, alebo s niekým iným. Dcéra kľučkuje medzi obidvoma rodičmi, pretože ich má obidvoch
rada. Keď sa jej pýtal, či je v pohode, keď je u neho alebo keď niekam idú, ona nemá absolútne žiaden

problém. Nepýtal sa jej na to, či jej vyhovuje terajší rozsah stretávania s ním, vidí, že je spokojná. O
návrhu sa s ňou tiež nerozprával, lebo ho dostal pred mesiacom, a myslí si, že by bola v strese, keby s
ňou mal rozoberať veci dospelých. Čo sa týka otcovského tábora, podľa neho, dcéra nemá problém robiť
drepy pri porušení zákazu hovoriť slovo „mama“ zasmeje sa a kľudne ich urobí. To, čo bolo povedané,
je vytrhnuté z kontextu. On síce nie je psychológ, ani odborník, ale podľa neho, prednes a prejav dcéry

na pojednávaní je výsledkom priania jej matky. Keď je u neho, vidí, že je šťastná a spokojná, a keď
zavolá mama, s radosťou jej tlmočí zážitky. On preto nemá potrebu riešiť s ňou, či náhodou nechce byť
s ním menej a pod. U neho nie je v strese, mnohokrát jej rozpráva o zážitkoch, ktoré zažil s jej mamou,
avšak keď ju vidí pred pojednávacou miestnosťou, ako je v strese a pri otázke kolíznej opatrovníčky, či
nechce ísť ku otcovi, povie v strese, že chce ísť ku starej mame, nevie si to vysvetliť. Chcel by vedieť,

odkiaľ to dieťa má a odkiaľ je pod takým tlakom, keď napr. v situácii, keď s ňou mal ísť na dovolenku
pod stan, spýtala sa ho, či sa jej nemôže nič stať, lebo keby sa jej niečo stalo, mama by umrela. Keď
bola reč o tom, že pôjdu spolu k moru, povedala mu, že k moru môže ísť len s mamou, a že takto jej
to povedala mama. Podľa všetkých psychologických záverov, ktoré doposiaľ mali k dispozícii, dieťa by
malo s druhým rodičom, ktoré mu nie je zverené do osobnej starostlivosti, tráviť viac času. On v žiadnom

prípade nesúhlasí s návrhom, aby dcéra bola s ním len od soboty a cez leto jeden týždeň v mesiaci,
alebo ešte menej.

8. V priebehu pojednávania, po jeho krátkom prerušení, kedy mali rodičia a maloletá možnosť rozprávať
sa navzájom o návrhu, otec uviedol, že mal možnosť byť s dcérou počas prerušenia pojednávania

5 minút. Pred ním vôbec nepoužívala výrazy „v žiadnom prípade“. Vravela len stále, že je to dlho, a
on už nepochybuje o tom, že je ovplyvňovaná matkou. Nechcel to pred súdom vyťahovať, ale má
podozrenie, že matka je ovplyvňovaná filozofiou Organizácie svedkov Jehovových, ktorej je členkou,
a celé toto konanie považuje za dôsledok aj toho, že on členom tejto organizácie nie je. Pritom jeho
bývalá manželka nerešpektuje ani tú filozofiu, ktorou sa riadi Organizácia svedkov Jehovových, pokiaľ

ide o rozvod alebo rozluku manželov. Pokiaľ ide o potrebu znaleckého dokazovania, toto ponecháva na
úvahe súdu. On navrhuje, aby mal dcéru tri týždne vkuse počas letných prázdnin, a je ochotný dohodnúť
sa aj na tom, že sa bude s dcérou stretávať každý tretí víkend od soboty rána, a tiež by chcel, aby bol
zachovaný styk počas jarných a vianočných prázdnin s tým, že by to bolo už od začiatku víkendu, teda
od soboty, a nie až od pondelka.

9. V rámci doplňujúceho vyjadrenia maloletá uviedla, že jej mama vravela aj o možnosti byť s otcom po
týždni v júli a v auguste. S týmto aj súhlasí, ale chcela by, aby to v auguste nebolo posledný týždeň a
aby to v júli nebolo hneď na začiatku. Ona sa rozprávala s mamou aj s otcom. Súhlasí tiež s tým, aby sa
stretávala s ockom počas jarných prázdnin od soboty od 10.00 hod. do utorka do 15.00 hod., a to každý

párny rok, a počas Vianoc každý nepárny rok od 23. 12. od 10.00 hod. do 29. 12. do 15.00 hod. Cez
prázdniny chce byť u ocka v júli jeden týždeň, a to od 22. 7. od 10.00 hod. do 29. 7. do 10.00 hod., a v
auguste od 17. 8. od 10.00 hod. do 24. 8. do 10.00 hod. Určite nechce, aby to bolo na dlhšie, bolo by jej
dlho. Chcela by ešte povedať, že nechce chodiť na otcovský tábor, lebo tam sa nemôže používať slovo
„mama“. Na ňu to „nepôsobí dobre“, lebo má maminku rada. Ostatné deti to berú asi ako srandu, ale jej

to vadí. Má taký pocit, že ocinkovi ide o to, aby to bolo ako on chce, a má taký pocit, že maminke ide o
to, aby to bolo tak ako to ona (maloletá) chce. Maminka ju podporuje v tom, čo chce, a povedala tiež, že
ak bude chcieť s ockom byť mesiac, určite jej nebude brániť. Ona by s ním ale mesiac nechcela byť.10. Okrem výsluchu rodičov a maloletej sa súd oboznámil s obsahom spisu na č. l. 1 - 2 návrh matky,
s obsahom e-mailovej komunikácie rodičov na č. l. 3 - 5, s obsahom lustrácie v systéme REGOB
- register evidencie obyvateľstva, so správou kolízneho opatrovníka na č. l. 16 - 17, s obsahom

spisov Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 7P/7/2014, 6P/36/2013, 9P/46/2013, 9P/50/2012,
10P/59/2012, 10P/40/2011, 4P/268/2011, 4P/449/2010, 10P/158/2009.

11. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav.

12. Matka žije spolu s maloletou v mieste trvalého bydliska X. G. U., ul. L. Č.. XXX/X. Otec žije v Č. E.
v meste M. O. X., H.. E. Č.. XX.

13. Zo správy kolízneho opatrovníka maloletej zo dňa 8. 3. 2017 je zistiteľné, že t. č., počas
renovácie bytu v mieste trvalého bydliska, žije matka s dcérou v obci V. v rodinnom dome, ktorého
spoluvlastníčkami sú matka a stará matka maloletej. Maloletá tu má svoju izbu, kde má lôžko,

aj priestor na trávenie voľného času. Počas návštevy pracovníčky kolízneho opatrovníka maloletá
komunikovala primerane veku, o konaní a o tom, že bude vypočutá, vedela. Navštevuje 5. Ročník ZŠ v
Bobrovci,dosahujevýbornévyučovacievýsledky.Trikrátdotýždňanavštevujezákladnúumeleckúškolu.
Matka má vytvorené vhodné podmienky pre výchovu a starostlivosť o dieťa. Rodine je Úradom práce
sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš poskytované psychologické poradenstvo a pomoc referátom

poradensko-psychologických služieb.

14. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10P/40/2011-48 zo dňa 27. 2. 2012 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9CoP/53/2012 zo dňa 28. 6. 2012 bol upravený styk otca s
dcérou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou G. X., nar. XX. X. XXXX, každý tretí víkend v

mesiaci od piatku od 15.30 hod. do nedele 16.00 hod. s tým, že si maloletú prevezme v mieste bydliska
matky a po skončení stretnutia dieťa vráti v mieste bydliska matky. Ak sa nebude môcť realizovať styk
otca z vážnych dôvodov, rodičia sú povinní túto skutočnosť oznámiť najneskôr 24 hodín pred započatím
styku. V tom prípade platí náhradný termín a to najbližší víkend v rovnakom rozsahu. Matka je povinná
dieťa na stretnutie pripraviť. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou dcérou počas jarných prázdnin

každý párny rok od pondelku, ktorý je začiatkom jarných prázdnin od 10.00 hod. do nedele 16.00 hod.,
ktorou sa končí týždeň jarných prázdnin. Otec je oprávnený stretávať sa s dcérou v čase Vianoc každý
nepárny rok od 23. 12. od 16.00 hod. do 29. 12. do 16.00 hod. Otec je oprávnený stretávať sa s dcérou
počas letných školských prázdnin prvé dva júlové týždne od 1. 7. od 16.00 hod. do 16. 7. do 16.00 hod.
a prvé dva augustové týždne od 1. 8. od 16.00 hod. do 16.8. do 16.00 hod. Počas obdobia jarných

prázdnin, Vianoc a letných prázdnin platí úprava styku a styk sa realizuje podľa úpravy pre obdobia
jarných prázdnin, Vianoc a letných školských prázdnin.

15. Podľa § 36 ods.1 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rodičia
maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských

práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a
povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné
v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s
blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
16. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

17. Podľa § 25 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletýmdieťaťom

podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné
zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. Ak jeden zrodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom
upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže

upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

18. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

19. Podľa článku 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa

zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

20. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase
jeho vyhlásenia.

21. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv

a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a
povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia
pomery.

22. Pokiaľ ide o návrh matky na zmenu úpravy styku otca s maloletou dcérou, súd poukazuje tiež na

vnútroštátnu zákonnú úpravu i judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.

23. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti
matky. Styk otca s dcérou bol upravený súdnym rozhodnutím. V prebiehajúcom konaní o návrhu matky
na zmenu rozhodnutia o úprave styku súd vypočul aj maloletú, ktorá je vo veku, keď je schopná vyjadriť

samostatne svoj názor, a na tento názor maloletej, aj v súlade so zásadou vyplývajúcou s ust. § 38 ods.
1 Civilného mimosporového poriadku, súd prihliadol.

24. Európsky súd pre ľudské práva opakovane konštatuje, že je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné
zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov, a že dieťa má právo na to,

aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne,
bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Ak súd nezistí okolnosti v správaní
oprávneného rodiča, ktoré by mohli viesť k zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností, nemôže
byť odmietanie dieťaťa samé o sebe dôvodom na obmedzovanie alebo zákaz styku. Súd musí zvážiť
širší záujem dieťaťa, ktorým je naplnenie cieľov jeho riadnej výchovy a urobiť kroky smerujúce k tomu,

aby sa narušený vzťah medzi rodičom a dieťaťom obnovil.

25. V prejednávanej veci bol zistený nie nevýznamný názorový rozpor medzi otcom a maloletým
dieťaťom. Preukázané bolo, že na strane otca „a priori“ dominuje názor, že dcéra G. je vo svojich
názoroch ovplyvňovaná zásadným spôsobom matkou. Tento názor otca výraznou mierou ovplyvňuje

a poznačuje vzťah dcéry ku nemu, s neprehliadnuteľnými prejavmi obáv, až strachu, z prezentácie
svojich názorov, postojov a prianí. Medzi otcom a maloletou dcérou je spolužitie poznačené prejavmi
vzájomnej nedôvery, so známkami nerovnováhy vo vzťahu, o čom bolo možné presvedčiť sa aj z ich
vlastných vyjadrení pred súdom. Otec odmieta pred dcérou pripustiť fakt, že je schopná samostatne
vyjadriť svoj názor, a dcéra pod tlakom tejto nedôvery nadobudla zábrany prejaviť pred otcom skutočne

slobodne svoj postoj a priania. Hoci nemožno konštatovať, že otec nemá záujem o budovanie pevného
vzťahu s dcérou, na druhej strane je evidentné, že nedostatočná dôvera vo vzťahu k nej má do istej
miery deštruktívny účinok brániaci želanému formovaniu zdravého vzťahu otca a dcéry. Na jednej
strane otec deklaruje skutočne úprimný záujem o pravidelný a širší styk s dcérou, na druhej strane všaknerovnocenným prístupom k nej svoju snahu, a hlavne výsledok tejto snahy, výrazne oslabuje. V konaní
nebolo preukázané, že by matka nemala záujem vytvárať priestor na primerané budovanie vzťahu dcéry
k otcovi, a tiež umožnenie ich pravidelného styku, avšak za situácie, keď bolo preukázané, že rodičia

nedokážu spolu primerane komunikovať o základných otázkach týkajúcich sa ich dieťaťa, je zrejmé, že
celý proces zbližovania otca s dcérou je o to viac sťažený.

26. Pri rozhodovaní o návrhu matky na zmenu úpravy styku otca s dcérou, súd prihliadol najmä na
záujem dieťaťa, ktorý je prvoradý a ktorý je potrebné v primeranej miere rešpektovať. Súd je toho

názoru, že pre všestranný zdravý vývoj dieťaťa je dôležité, aby sa kontaktovalo so svojim otcom a
zachovalo si k nemu pozitívny postoj a udržiavalo s ním pozitívne citové väzby. Záujem dieťaťa však
spočíva aj v tom, aby styk otca s ním bol preň čo najmenej traumatizujúci. Z vykonaného dokazovania
mal súd preukázané, že maloletá G. X. má záujem stretávať sa so svojim otcom, ale vzhľadom k
nedostatočne vybudovanej vzájomnej dôvere, a tiež vzhľadom k veľmi silnej citovej väzbe ku svojej
matke, od ktorej nechce byť odlúčená na dlhší čas, maloletá celkom jasne prezentovala svoju predstavu

o rozsahu styku s otcom, ktorá sa premietla do rozhodnutia súdu. Súd pritom podotýka, že názor
maloletej nepovažuje za svojvoľné a bezdôvodné odmietanie vôle otca, ale o veku primerané vyjadrenie
svojho vnímania s prvkami racionalizácie svojho názoru. Súd tiež zdôrazňuje, že obaja rodičia majú
spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť
pritom záujem dieťaťa, pri vzájomnom rešpektovaní ich rodičovských práv a povinností. Budovanie

pocitu istoty a vzájomnej dôvery by malo byť cieľom jedného aj druhého rodiča, so vzájomným prejavom
rešpektu voči sebe a podporovaním ich vzájomnej autority pred dcérou.

27. Súd upravil rozsah styku otca s dcérou tak, že je oprávnený stretávať sa s ňou každý tretí víkend
v mesiaci od soboty od 10.00 hod., teda od času, ktorý korešponduje s časom 10. 00 hod., o ktorom

sa v rámci celej úpravy styku maloletá vyjadrovala, do nedele 15.00 hod. s tým, že otec si maloletú
prevezme v mieste bydliska matky a po skončení stretnutia dieťa vráti v mieste bydliska matky. Otec
je tiež oprávnený stretávať sa s maloletou dcérou počas jarných prázdnin každý párny rok od soboty,
ktorá predchádza začiatku jarných prázdnin, od 10.00 hod., do utorka 15.00 hod. jarných prázdnin, v
čase Vianoc každý nepárny rok od 23. 12. od 10.00 hod. do 29. 12. do 15.00 hod. a počas letných

školských prázdnin v čase od 22. 7. od 10.00 hod. do 29. 7. do 10.00 hod. a od 17. 8. od 10.00 hod.
do 24. 8. do 10.00 hod. Ak sa nebude môcť realizovať styk otca z vážnych dôvodov, rodičia sú povinní
túto skutočnosť oznámiť najneskôr 24 hodín pred začatím styku. V tom prípade platí náhradný termín,
a to najbližší víkend v rovnakom rozsahu. Matka je povinná dieťa na stretnutie pripraviť. Podľa súdu
takto stanovený styk napomôže tomu, aby sa vo vzťahu obnovila rovnováha a aby sa udržiavali medzi

maloletou a otcom pozitívne citové väzby, dôležité pre vývoj maloletej. V prípade preukázania hlbšej
stabilizácie vzťahu medzi otcom a dcérou, nie je vylúčené, že v budúcnosti sa ich styk rozšíri.

28. Nakoľko súd rozhodol o zmene úpravy styku otca s dcérou, mení sa rozsudok Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č. k. 10P/40/2011 - 48 zo dňa 27. 2. 2015 v časti o úprave styku otca s maloletou .

29. O trovách konania súd rozhodol § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať účastník, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Popri všeobecných náležitostiach je potrebné v odvolaní uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení

podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie (§ 122 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.