Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Rimavská Sobota

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miroslav Šedivec

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 3Csp/17/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6816203802
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Šedivec

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2017:6816203802.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom v právnej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, sídlo Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanému: U. V., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX L. XX, o zaplatenie 792,68 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 792,68 Eur a náhradu trov konania vo výške 19,24 Eur (súdny
poplatok), všetko v mesačných splátkach vo výške 200,- Eur splatných vždy do posledného dňa v
mesiaci počnúc od 31.03.2017 do zaplatenia, pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia jednej
splátky riadne a včas.

V prevyšujúcej časti žalobu, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou podanou dňa 14.07.2016, domáhal proti žalovanému zaplatenia 792,68 Eur s
úrokom vo výške 28 % ročne od 26.08.2015 do zaplatenia, na tom skutkovom základe, že žalovaný
uzatvoril so žalobcom dňa 22.04.2013 zmluvu, na základe ktorej žalobca viedol pre žalovaného
účet č. XXXXXXXXXX. Uzatvorená zmluva sa spravovala obchodnými podmienkami banky, žalobca
bol oprávnený účtovať na ťarchu účtu poplatky podľa sadzobníka. Žalovaný sa dostal na účte do
nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnal, preto žalobca jeho účet
uzatvoril. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úroky

a to až do vyplatenia celej pohľadávky.

2.Žalovaný sa k riadne doručenej žalobe písomne nevyjadril. Na pojednávaní vo veci žalovaný uviedol,
že si je vedomý svojho dlhu, kým pracoval, záväzky si splácal, teraz sa znova zamestnal a chcel by
zaplatiť žalobcovi dlh v splátkach po 200,- Eur mesačne, lebo má ešte dlh aj z ďalšej pôžičky od žalobcu.
Prvú splátku by zaplatil do konca mesiaca marec 2017.

3.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb č. l. 3, všeobecné obchodné podmienky č. l. 4 (ďalej len „VOP“), sadzobník poplatkov
č. l. 9, výpis z účtu č. l. 13 a 35-49, na základe ktorých súd zistil nasledovný skutkový stav:

4.Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 22.04.2013 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb, na základe ktorej sa žalobca zaviazal viesť pre žalovaného bežný účet č.
XXXXXXXXXX v mene Eur, žalovanému bola vydaná platobná karta, dohodnuté bolo poskytovanie

služieb elektronického bankovníctva. Za poskytovanie služieb bol žalobca oprávnený účtovať poplatky
podľa sadzobníka poplatkov (článok IV. bod 1.) a súčasťou zmluvy sú aj obchodné podmienky
(článok IV. bod 4.). Podľa bodu 3.11.5 VOP, žalobca môže odstúpiť od zmluvy o bežnom účte, ak
žalovaný podstatne poručí zmluvné povinnosti, pričom za podstatné porušenie povinností sa považuje ajnepovolené prečerpanie na bežnom účte a žalovaný v lehote stanovenej bankou nevyrovnal nepovolené
prečerpanie. Podľa bodu 3.12 VOP, po dobu nepovoleného prečerpania je žalovaný povinný platiť z
prekročenej čiastky úrok. Podľa bodu 8.8 VOP z poskytnutých peňažných prostriedkov musí klient platiť

úroky, pričom úroky sa platia za obdobie kalendárneho mesiaca vždy v posledný deň mesiaca odpísaním
z bežného účtu žalovaného. Podľa bodu 8.12 VOP vyčerpané a nevrátené prostriedky sa považujú za
nepovolené prečerpanie, s čím je spojená povinnosť platiť úrok. Podľa výpisu z účtu ku dňu 25.08.2015,
kedy bol účet žalovaného uzatvorený, žalobca evidoval výšku dlhu žalovaného na tomto účte 792,68
Eur, ktorá je výsledkom súčtu kreditných a debetných operácií na účte žalovaného, pričom jediné vklady

na tomto účte boli urobené v mesiaci august 2013. Žiadne ustanovenie zmluvy, VOP ani sadzobníka
neobsahuje dojednanie o výške úroku pre nepovolené prečerpanie, ktorý je žalobcom uplatnený vo
výške 28 % ročne.

5.Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

6.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená
dňa 22.04.2013 zmluva označená ako zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a
služieb, ktorej súčasťou je aj dojednanie zmluvy o bežnom účte podľa § 708 a nasl. Obchodného
zákonníka, na základe ktorej sa žalobca zaviazal viesť pre žalovaného bežný účet č. XXXXXXXXXX v

mene Eur. Na základe tejto zmluvy žalobca pre žalovaného viedol bežný účet, pričom podľa výpisu z
účtu ku dňu 25.08.2015, kedy bol účet žalovaného uzatvorený, žalobca evidoval výšku dlhu žalovaného
na tomto účte 792,68 Eur, ktorá je výsledkom súčtu kreditných a debetných operácií na účte žalovaného.
Žalovaný tento dlh žalobcovi nezaplatil, preto súd žalovaného zaviazal zaplatiť dlžnú sumu 792,68 Eur.

7.Pokiaľ sa žalobca domáhal aj zaplatenia úroku vo výške 28 % ročne, zo žalobcom predložených
listinných dôkazov nevyplýva, že by úrok v takejto výške bol medzi účastníkmi konania dohodnutý
v zmluve, VOP alebo sadzobníku. Zo zmluvných dokumentov plynie iba to, že žalobca by mal mať
v prípade nepovoleného prečerpania nárok na zaplatenie úroku, výška tohto úroku však v žiadnom
zmluvnom dokumente uvedená nie je. Žalobca nemôže voči žalovanému uplatňovať nárok na zaplatenie

úroku, ktorého výška dohodnutá nebola, preto súd žalobu v časti o zaplatenie úroku vo výške 28 % ročne
zo sumy 792,68 Eur od 26.08.2015 do zaplatenia ako nedôvodnú zamietol.

8.Predmetom konania na základe žaloby žalobcu bolo zaplatenie istiny 792,68 Eur s úrokom 28 %
ročne od 26.08.2015 do zaplatenia, ktorého výška ku dňu rozhodnutia súdu predstavuje 335,66 Eur.

Hodnota predmetu konania ku dňu rozhodnutia súdu vo veci tak predstavuje 1.128,34 Eur. Žalobca tak
bol v konaní úspešný v rozsahu 70,25 % (792,68 Eur ku 335,66 Eur) a čistý procesný úspech žalobcu
predstavuje 40,5 %. O nároku žalobcu na náhradu trov konania preto súd rozhodol podľa § 255 ods. 1
CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci tak, že
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu jeho čistého úspechu 40,5 %.

9.Z dôvodu hospodárnosti konania súd týmto rozsudkom rozhodol okrem nároku na náhradu trov
konania aj o výške trov. Odvolanie proti výroku o náhrade trov konania je však podľa § 357 písm. m)
CSP prípustné len do časti výroku o nároku na náhradu trov konania (a nie aj proti výške); časť výroku ovýške náhrady trov konania však ako závislý výrok nenadobudne právoplatnosť skôr ako výrok o nároku
na náhradu trov. V prípade zmeny výroku o nároku na náhradu trov konania odvolacím súdom o výške
náhrady trov konania rozhodne znovu súd prvej inštancie samostatným uznesením. Výška náhrady trov

konania žalobcu predstavuje pomernú časť zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 47,50 Eur
v rozsahu 40,5 % t.j. sumu 19,24 Eur.

10. O lehote na plnenie súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 a ods. 4 CSP tak, že na návrh žalovaného
povolil súd žalovanému splácať dlh žalobcovi v mesačných splátkach vo výške 200,- Eur splatných vždy

do posledného dňa v mesiaci počnúc od 31.03.2017 do zaplatenia pod stratou výhody splátok v prípade
nezaplatenia jednej splátky riadne a včas. Žalobca takýmto určením splatnosti dlhu žalovanej nebude
neprimerane dotknutý na svojich právach, pretože takto bude pohľadávka zaplatená v priebehu štyroch
mesiacov a v prípade omeškania žalovaného so zaplatením jednej splátky stane sa splatným celý dlh
žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku
konania,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.