Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/379/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714208977
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1714208977.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu

JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľky: F. W., M. S. XXX, X.,
zastúpenej: JUDr. Evou Koleničovou, advokátkou, so sídlom Paulínska 20, Trnava, proti povinnému:
R. W., M. S. XXX, X., zastúpenému: Mgr. Zuzanou Motúzovou, advokátkou, so sídlom Michalská 3,
Bratislava, o určenie výživného pre plnoleté dieťa, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného
súdu Pezinok zo dňa 31. mája 2016, č. k. 33C/144/2014 - 235 v znení opravného uznesenia zo dňa 20.
septembra 2016 č. k. 33C/144/2014 - 282, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky, ktorou sa domáhala
proti povinnému po úprave petitu návrhu žaloby určenia výživného v sume
100 eur mesačne. Rozhodol tak podľa § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, keď
vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že navrhovateľka ukončila stredoškolské štúdium na
Strednej odbornej pedagogickej škole maturitou v školskom roku 2010 a po ukončení stredoškolského
štúdia sa zamestnala najskôr ako predavačka pre obchodnú spoločnosť Da Vinci, kde dosahovala

príjem cca 500 eur mesačne, teda nadobudla svojou prácou schopnosť samostatne sa živiť a týmto
okamihom zanikla vyživovacia povinnosť rodičov k deťom. Neskôr ukončila dobrovoľne na základe
vlastnej výpovede tento pracovnoprávny vzťah a zamestnala sa a pracovala od roku 2013 až do
súčasnosti stále pracuje ako administratívny pracovník v zdravotnej poisťovni Union. Táto práca
zodpovedá kvalifikácii stredoškolského vzdelania a dosahuje zárobky, ktoré zabezpečujú jej životné
potreby minimálne na tej úrovni, ako je životná úroveň jej rodičov, keď v roku 2013 jej priemerný mesačný
zárobok predstavuje 428 eur, pričom nemá ďalšie vyživovacie povinnosti, v roku 2014 cca 440 eur. V

školskom roku 2014/2015 sa dobrovoľne rozhodla študovať vysokú školu pedagogickú, kde bola prijatá
v študijnom programe bakalárskeho štúdia na andragogiku. Dospel k záveru, že vyživovacia povinnosť
v danom prípade zanikla momentom, keď navrhovateľka nastúpila do riadneho pracovného pomeru a
pokračovaním štúdia na vysokej škole sa táto vyživovacia povinnosť neobnovila. Prihliadol aj na to, že
navrhovateľka i naďalej pracuje a dosahuje príjem cca 400 eur mesačne. Poukázal na to, že študovať
školu formou denného štúdia sa rozhodla dobrovoľne, pričom je možné pedagogické vzdelanie získavať
i štúdiom popri zamestnaní. Uviedol, že na skutočnosť, že došlo k zániku výživného, nemá vplyv tvrdenie

navrhovateľky, že nemohla pokračovať v štúdiu na vysokej škole z dôvodu, že bola v zlej psychickej
situácii z dôvodu rozvodu manželstva rodičov, resp. že sa starala o starých rodičov, keď tieto skutočnosti
navrhovateľka nepreukázala a v tomto smere neprodukovala žiadne dôkazy. Poukázal aj na to, že
súčasné príjmy povinného v roku 2015 predstavujú cca 864 eur mesačne a po odrátaní výživného nasyna V. v sume 180 eur, výživného na syna U. v sume 100 eur, na manželku v sume cca 180 eur,
ktorá je toho času na materskej dovolenke, zostáva povinnému príjem v sume 404 eur, čo predstavuje aj
samotný príjem navrhovateľky v roku 2015. Prihliadol aj na skutočnosť, že matka navrhovateľky získala

príjem v sume 36.500 eur, a to v súvislosti s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k domu, v
ktorom žije povinný, pričom povinný jej túto sumu vyplatil z predaja jednej polovice
tohto domu a za danej situácie dospel k záveru, že by priznanie výživného bolo i v rozpore s dobrými
mravmi. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 150 O. s. p. tak, že povinnému právo na náhradu
trov konania nepriznal s odôvodnením, že dôvody osobitného zreteľa spočívali v samotnom charaktere

sporu, v ktorom rozhodoval o nároku dcéry voči povinnému o plnení vyživovacej povinnosti a
i keď dospel k záveru, že vyživovacia povinnosť povinného voči dcére zanikla, nebolo by vzhľadom na
okolnosti tohto prípadu spravodlivé, aby dcéra znášala náklady právneho zastúpenia povinného.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľka, žiadala
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie voči nemu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietala,

že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221, ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie o veci, súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že sa
zamestnala v spoločnosti Da Vinci ako predavačka, čo však nekorešpondovalo s jej
ukončeným vzdelaním, resp. zameraním, ale nepodarilo sa jej prejsť prijímacími skúškami na vysokú
školu a vzhľadom na nepriaznivú situáciu v rodine, ktorá vplývala na jej psychiku, bola nútená ukončiť
tento pracovný pomer z dôvodu jej zlého psychického stavu, keď musela podstúpiť dlhodobé terapie.

Napriek jej úsiliu ju žiadny zamestnávateľ neprijal do pracovného pomeru, napr. do škôlky, pretože
vyžadovali vysokoškolské vzdelanie, minimálne 1. stupňa, t. j. s titulom bakalár. Vzhľadom na
nepriaznivý psychický a duševný stav v rokoch 2011 - 2013 a nedostatočné vzdelanie sa
nemohla riadne zamestnať a vykonávať povolanie, ktoré by zodpovedalo jej vzdelaniu, a ktoré si zvolila.
Namietala, že nie je zamestnaná v riadnom pracovnom pomere, ale len na "Dohodu o

brigádnickej činnosti študenta". Nesprávne súd prvej inštancie zohľadnil jej príjmy vyčíslené v hrubom
a povinného príjmy v čistom, pričom ani tieto sumy nekorešpondujú s listinnými dôkazmi
predloženými v konaní, predložila výpis z účtu zo dňa 11. 04. 2011, podľa ktorého jej čistý príjem bol v
sume 248,98 eur a zo dňa 11. 05. 2011, podľa ktorého jej čistý príjem bol v sume 363,02 eur.
Predložila aj výplatné pásky za obdobie 10/2015 až 12/2015, kedy jej priemerný mesačný čistý príjem

bol v sume 282,03 eur, za obdobie 1/2015 - 10/2015 v sume 271,78 eur a za obdobie 10/2014 - 12/2014
v sume 274,38 eur, čo je cca o 50% menej, ako uviedol súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí.
Poukázala aj na svoje náklady, ktoré zdokladovala v konaní, s ktorými sa však súd prvej
inštancie nezaoberal a nezohľadnil ich. Nesprávne prihliadal na vyživovaciu povinnosť povinného k jeho
súčasnej manželke, keď táto má svoj príjem, má tiež úspory a nehnuteľnosti a neskúmal majetkové

pomery povinného a jeho manželky, ale dostatočne sa zaoberal príjmami a majetkovými pomermi matky
navrhovateľky, čo nie je v súlade so zásadou rovnosti zbraní. Uviedla, že matka navrhovateľky mala
preukázaný príjem vo výške 36.500 eur, avšak neskúmal, že povinný mal z predaja nehnuteľnosti,
ktorá bola predmetom konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi rodičmi
navrhovateľky, pravdepodobne vyšší príjem ako matka navrhovateľky. Namietala, že súd prvej inštancie

nevykonal navrhnuté dôkazy, keď neskúmal majetkové pomery povinného a jeho manželky v zmysle jej
návrhu na vykonanie dokazovania. Nestotožnila sa ani so záverom súdu prvej inštancie, že nadobudla
schopnosť sama sa živiť, keď sa zamestnala ako predavačka z dôvodu, že bola s matkou a bratom vo
veľmi zlej finančnej situácii a nepodarilo sa jej, aby ju prijali na vysokú školu, ktorá bola pokračovaním
jej stredoškolského vzdelania. Nezvolila si však, že sa bude v živote živiť ako predavačka, študovala na

strednej škole s maturitou v oblasti opatrovateľskej činnosti, pričom takéto povolanie si zvolila a na dôkaz
toho predložila maturitné vysvedčenie s jeho dodatkom, ktorým je preukázané, že ďalším pokračovaním
v tomto smere je štúdium na vysokej škole. Jej príprava na ňou zvolené povolanie nebola ukončená
maturitným vysvedčením, ale je potrebné, aby dosiahla minimálne bakalárske vzdelanie. Doposiaľ
nie je náležite pripravená na zvolené povolanie, vysokoškolské štúdium nadväzuje na absolvovanie

stredoškolského štúdia a skutočnosť, že nenadväzuje bezprostredne po ukončení stredoškolského
vzdelania ja v danom konaní bezpredmetné, keď bolo preukázané, že z objektívnych príčin nemohla
ďalej študovať bezprostredne po ukončení maturitného ročníka, pretože sa musela starať o starých
rodičov, čo zodpovedalo jej vzdelaniu a následne nastali psychické problémy v súvislosti sosobou povinného. Predložila čestné prehlásenie pani A. Q., že sa reálne starala o svojich starých
rodičov. Ďalej uviedla, že už štvrťroka nebrigáduje a je bez príjmu, pretože jej to študijné vyťaženie
neumožňuje a v rozpore s vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie konštatoval, že jej príjmy z

brigádnickej činnosti zabezpečujú jej životné potreby a taktiež, že jej príjem je v sume cca 400
eur mesačne. Taktiež je v rozpore s vykonaným dokazovaním konštatovaná skutočnosť prvoinštančným
súdom, že by pracovala v súčasnosti ako administratívna pracovníčka v akciovej spoločnosti poisťovňa
Union a predložila potvrdenie zo dňa 09. 06. 2016 uvedenej spoločnosti o tom, že nie je a nikdy pre
túto spoločnosť nepracovala. Nesprávne súd prvej inštancie odpočítal z príjmu povinného výživné na

mal. Dominika v sume 100 eur a výživné na jeho manželku v sume 180 eur, keď v tomto smere
nebolo vykonané žiadne dokazovanie a neboli dostatočné preukázané ani majetkové pomery a príjmy
povinného a jeho manželky. Nesúhlasila tiež s názorom súdu prvej inštancie, že určenie výživného by
bolo v rozpore s dobrými mravmi, a to vzhľadom na to, že povinný mal zrejme vysoký príjem z predaja
časti rodinného domu, ona nemá príjem cca 400 eur mesačne v čistom a nemá ani kde bývať a z čoho
si hradiť náklady na štúdium, oblečenie a stravu. Ďalej uviedla, že ak by nepokračovala

štúdiom na vysokej škole, nemohla by vykonávať povolanie, ktoré si zvolila, a to opatrovnícku činnosť
starých a postihnutých ľudí. Odbor andragogika nadväzuje na stredoškolské vzdelanie navrhovateľky v
rozšírenej forme v troch odvetviach, a to profesijnom, kultúrnom a sociálnom, čo jej zabezpečí realizáciu
jej povolania v praxi a s vysokou pravdepodobnosťou uplatnenia sa na trhu práce v povolaní, ktoré
si zvolila ešte v čase, keď žila so povinným v jednej domácnosti, ale po rozpade rodiny nemohla z

objektívnych príčin svoj zámer dokončiť. Namietala, že súd prvej inštancie jej odňal právo na spravodlivý
súdnyproces,akoajprávonarovnosťzbraní,keďzohľadnilpríjmystránvnesprávnejvýške,nezohľadnil
jej náklady na živobytie, pričom náklady povinného zohľadnil, a to aj v miere presahujúcej preukázané
skutočnosti, avšak neskúmal majetkové pomery povinného a jeho manželky, napriek jej návrhu na
vykonanie dokazovania v tomto smere a nezohľadnil ani dôvody osobitného zreteľa, kedy nenastúpila

na vysokú školu bezprostredne po ukončení strednej školy.

3. Povinný vo svojom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Poukázal na to, že navrhovateľka sa po ukončení strednej školy trvalo zamestnala ako
predavačka, jej zamestnanie trvalo rok a 3 mesiace a v tom čase nadobudla schopnosť samostatne sa

živiť svojou prácou. Z údajov Sociálnej poisťovne vyplýva, že jej mzda sa v hrubom pohybovala približne
v sume 508 eur brutto. Poukázal aj na to, že navrhovateľka ukončila strednú odbornú školu s maturitou
v roku 2010 a na vysokú školu sa prihlásila až v roku 2014, pričom však svoje tvrdenia, že sa vo svojom
odbore pokúšala zamestnať a svoju situáciu zmeniť, nepreukázala, a taktiež neprodukovala dôkazy
o tom, že by sa na trhu práce s nadobudnutým vzdelaním nedalo trvalo zamestnať, v tomto smere

nenavrhla vykonať žiadne dôkazy a nedôvodná je jej námietka, že je potrebné vzdelanie aspoň prvého
stupňa - bakalár, keďže už má ukončené vzdelanie jedného uceleného stupňa. Taktiež nepredložila
žiaden dôkaz o tom, že by sa povinný voči nej správal negatívne, a že by toto správanie malo vplyv na
jej problémy, keď podľa správy psychológa jej problémy spočívali najmä v nutnosti osvojení si určitých
techník za účelom efektívnejšieho spôsobu zvládania stresu. Navrhovateľka v konaní nepredložila

žiadne dôkazy, ktorými by preukázala, že nemohla pracovať, resp. prihlásiť sa na vysokú školu, tvrdenia
o jej práceneschopnosti nepreukázala a napriek jej tvrdeniu, že mala psychické problémy, bola v období
od 12/2012 do 06/2013, za ktoré predložila dôkaz o podstúpení psychoterapií, plne práceschopná, keď
podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni v období od 1/2013 do 6/2013 jej priemerná mzda predstavovala
sumu 508,22 eur brutto. Poukázal aj na výpoveď navrhovateľky, v ktorej uviedla, že po celú dobu

pracovala v zdravotnej poisťovni Union ako administratívna pracovníčka, a preto je zavádzajúca jej
námietka, že súd prvej inštancie túto skutočnosť nesprávne vyhodnotil; podstatná je samotná výpoveď
navrhovateľky a skutočnosť, že v tejto spoločnosti pracovala na určitej, nie podradnej, pozícii ako
administratívny pracovník, pričom navrhovateľka nepreukázala, že by sa pokúsila túto skutočnosť
zmeniť a jej pasivita je v tomto smere pomerne dlhodobá. Namietal, že medzi ukončením strednej

školy a nástupom navrhovateľky na vysokú školu prakticky neexistuje relevantná kontinuita, ktorá by
preukazovala akúkoľvek snahu navrhovateľky o sústavnú prípravu na povolanie. O sústavnú prípravu by
išlo napríklad v prípade snahy o nadobudnutie praxe v danej oblasti, ktorú sa dieťa rozhodlo študovať,
podávanie prihlášok na zvolený odbor, čo však v danom prípade úplne absentuje, absolvovaní stáže,
dobrovoľnícke aktivity, dopĺňanie vzdelania, práca v zahraničí za účelom nadobudnutia jazykových

znalostí a vo všeobecnosti preukázateľná sústava prípravy navrhovateľky na štúdium, alebo aspoň
snaha dostať sa na vysokú školu, o čom však navrhovateľka nepredložila žiaden dôkaz. Naopak bolo
preukázané, že keď dostala možnosť starať sa o starých rodičov za opatrovateľský príspevok, tento sa
jej zdal prinízky. Z tohto dôvodu možno dôvodne pochybovať o záujme navrhovateľky pracovať v odboretak, ako to deklaruje. Ďalej namietal, že kompletné ukončenie akejkoľvek zárobkovej činnosti zo strany
navrhovateľky, by mal súd vyhodnotiť v jej neprospech, keď nepredložila svoj rozvrh a nemožno
teda ustáliť, že nemôže pracovať popri štúdiu. Taktiež nepreukázala svoje tvrdenie o tom, že sa musela

starať o svojich starých rodičov.

4. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu povinného uviedla, že nie je povinná preukazovať,
že sa snažila zamestnať v odbore ukončenej strednej školy, pretože toto nie je podstatné v konaní, ale
podstatná je skutočnosť, že riadne pokračuje v príprave na svoje budúce povolanie tak, ako je uvedené

v dodatku maturitného vysvedčenia. Taktiež nie je povinná preukazovať skutočnosti notoricky známe
alebo známe súdu z jeho rozhodovacej činnosti a v tomto smere poukázala na to, že konania vo veci
výživného k jej bratovi a vo veci rozvodu jej rodičov prebiehali na Okresnom súde Pezinok, a teda
okolnosti týchto konaní sú súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti. Uviedla, že súd sám vyhodnotil,
ktoré dôkazy vykoná a sám vyžiadal aj listiny od príslušných subjektov, a preto by bolo nadbytočné
predkladať tie isté dokumenty z jej strany. Skutočnosti týkajúce sa jej práceneschopnosti nesúvisia s

konaním, keď podstatné je, že pokračuje v príprave na svoje budúce povolanie, ktoré si vybrala. Taktiež
je notoricky známe, že minimálne bez 1. stupňa vysokoškolského vzdelania by sa nemohla zamestnať
v žiadnom predškolskom zariadení. Pokiaľ ide o ukončenia jej brigádnickej
činnosti, uviedla, že samotný rozvrh nemá vplyv na jej prípravu na skúšky a každodennú prípravu na
semináre, ani na čas strávený vypracovávaním seminárnych prác a projektov. Pokiaľ ide o starostlivosť

o jej starých rodičov, poukázala na predložené čestné vyhlásenie pani A. Q.. Ďalej uviedla, že povinný
už nemá vyživovaciu povinnosť voči synovi V. v sume 180 eur, a teda je v jeho možnostiach a
schopnostiach uhrádzať ňou požadované výživné v sume 100 eur.

5. Povinný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky zotrval na svojich predchádzajúcich

námietkach a tvrdeniach uvedených v konaní pred súdom prvej inštancie a vo vyjadrení
k odvolaniu navrhovateľky, opätovne namietal, že navrhovateľka nadobudla schopnosť samostatne sa
živiť, ktorú v konaní nestratila a v tejto súvislosti namietal, že doba medzi skončením strednej školy a
nástupom na vysokú školu musí byť primeraná a zároveň osobný stav potrebnej osoby musí spĺňať
znak sústavnej prípravy na povolanie fakticky, či životom oprávneného, čo v danom prípade absentuje.

Bol naplnený aj predpoklad vykonanej voľby vykonávať určité povolanie samotnou navrhovateľkou,
ktoré sa dlhodobo nezmenilo, pričom želanie pracovať v inom odbore než navrhovateľka pracuje, je až
sekundárne, najmä ak v tomto odbore navrhovateľka dlhodobo nepracuje, a ani neboli preukázané jej
pokusy sa v tomto odbore zamestnať. A pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť voči V., táto
nebola zrušená súdom a nebol ani podaný návrh na jej zrušenie. Matka navrhovateľky len oznámila

povinnému, že jeho syn skončil školu, a že nemusí výživné uhrádzať, avšak toto tvrdenie je irelevantné,
keď nepochádza od oprávneného. Za nedôvodné považoval námietky navrhovateľky, že súd nevykonal
riadne dokazovanie, a že je potrebné ho doplniť a pokiaľ ide o navrhovateľkou predložené dôkazy v
odvolacom konaní, namietal, že ich predloženie v odvolacom konaní je neprípustné, a preto by
odvolací súd nemal na tieto dôkazy prihliadať. Vyjadril sa aj k jednotlivým navrhovateľkou predloženým

dôkazom a k jej tvrdeniam tak, že tieto nie sú relevantné, sú zavádzajúce, a to najmä pokiaľ ide o
potvrdenie zo spoločnosti Union, zdravotná poisťovňa, keď toto je v rozpore so samotnou výpoveďou
navrhovateľky, v ktorej uviedla, že pracovala v zdravotnej poisťovni Union ako administratívna
pracovníčka. Správa z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 06. 06. 2016 podľa jeho názoru nepreukazuje
žiadne nové skutočnosti, pretože v konaní chýba dôkaz, ktorý by preukázal, že navrhovateľka nemohla

pracovať alebo sa venovať štúdiu kvôli svojmu zdravotnému stavu a poukázal na to, že navrhovateľka sa
odmietla podrobiť znaleckému dokazovaniu, či aspoň odbornému posúdeniu za účelom preskúmania
otázky jej práceneschopnosti, na ktorú sa odvolávala v prvoinštančnom konaní. Predložené
čestné vyhlásenie A. Q. je v rozpore s vyhlásením Q. W., u ktorého starí rodičia navrhovateľky
na sklonku života bývali, keď podľa svedka za profesionálnu opateru bola podľa svedka zodpovedná

opatrovateľská služba charita Modra n.o., a aj matka navrhovateľky potvrdila, že mali opatrovateľku.
Čestné vyhlásenie A. Q. dosvedčuje len to, že zo strany navrhovateľky išlo o bežnú rodinnú výpomoc
navrhovateľky starým rodičom.

6. Odvolacísúd;spoukazomna§395ods.1,2 zákonač.161/2015Z.z.,Civilnýmimosporovýporiadok,

účinného od 01. 07. 2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie (§ 65 a § 66 CMP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods.
3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.7. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu na zistenie
skutočností potrebných pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľky, ktorým sa domáhala proti
povinnému, po úprave petitu návrhu, výživného v sume 100 eur mesačne, ako aj na posúdenie

opodstatnenosti tvrdení, ktoré uviedol povinný na svoju obranu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade
so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a vec posúdil správne aj po právnej stránke, keď na zistený
skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Zákona o rodine, ktoré aj správne vyložil, a dospel k
správnemu právnemu záveru, že vyživovacia povinnosť povinného k navrhovateľke zanikla jej nástupom
do riadneho pracovného pomeru po ukončení stredoškolského štúdia na strednej odbornej škole

maturitou a táto sa jej nástupom na vysokú školu neobnovila. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej
inštancie uviedol dôvody a svoje úvahy vedúce k zamietnutiu návrhu a napadnuté rozhodnutie odôvodnil
v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p., keď s poukazom na zodpovedajúcu právnu úpravu uviedol
dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil tak po stránke skutkovej, ako aj
po stránke právnej, a preto možno odôvodnenie jeho rozhodnutia považovať za presvedčivé. Obsah
odvolania navrhovateľky preto nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie z

hľadiska ňou uplatňovaných odvolacích dôvodov, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové
rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by
spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.

8. Navrhovateľka sa v konaní domáhala určenia výživného proti povinnému, ktorý je jej otcom, z

dôvodu, že od 03. septembra 2014 začala študovať na vysokej škole v 1. ročníku denného
bakalárskeho štúdia v študijnom programe andragogika. V návrhu uviedla, že po rozvode rodičov
nebola zverená do starostlivosti ani jednému z rodičov vzhľadom na to, že už v čase rozhodnutia bola
plnoletá a nenavštevovala ani denné štúdium. Správne preto súd prvej inštancie v prejednávanej veci
zameral dokazovanie na zistenie okolností, rozhodujúcich pre posúdenie trvania vyživovacej povinnosti

povinného voči navrhovateľke, ktorá v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine trvá do času, kým dieťa
nie je schopné samé sa živiť, pričom správne konštatoval, že táto schopnosť dieťaťa samostatne sa
živiť nezávisí len na dosiahnutí určitej vekovej hranice, ale rozhodujúca je spôsobilosť dieťaťa hradiť
svoje odôvodnené potreby za vlastnú prácu, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným
predpokladom, a teda vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu zaniká dovŕšením prípravy dieťaťa na

zvolené povolanie a jeho vstupom do pracovného procesu, ktorý si zvolilo podľa svojich fyzických a
duševných predpokladov.

9. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že trvanie vyživovacej povinnosti nie je mechanicky
viazané na dosiahnutie plnoletosti, či na zánik nároku rodiča na rodinné prídavky na nezaopatrené dieťa,

a ani na schopnosť dieťaťa na výkon akejkoľvek práce; schopnosť dieťaťa samo sa živiť vlastnou prácou
je treba posudzovať s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, schopnosti, možnosti, nadanie, zdatnosti
a zručnosti. Štúdium dieťaťa je potrebné vyhodnotiť z hľadiska prípravy na budúce povolanie so
zreteľom na jeho formu, charakter, obsahové zameranie, dĺžku, dosahovaný stupeň vzdelania, časovú
a obsahovú náväznosť na predchádzajúce štúdium a na základe toho posúdiť, či štúdium dieťaťa v

konkrétnom prípade predstavuje sústavnú a súvislú prípravu na vopred zvolené povolanie.

10. V preskúmavanej veci je nesporné, že navrhovateľka ukončila štúdium na strednej odbornej škole
pedagogickej maturitou dňa 03. 06. 2010, čím získala stredoškolské vzdelanie v danom odbore a po
ukončeníštúdiasazamestnalavriadnompracovnompomerevspoločnostiDaVinciod09.03.2011,kde

pracovala až do 06. 09. 2012 a podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni dosahovala navrhovateľka
v tomto pracovnom pomere priemerný mesačný zárobok v sume 508,50 eur; tento pracovný pomer
skončilanazákladevlastnéhorozhodnutiavýpoveďouzjejstrany,pričomňoutvrdenédôvodyukončenia
tohto pracovného pomeru; a to zlý zdravotný stav v dôsledku psychických problémov, ktoré vyžadovali
dlhodobé terapie a starostlivosť o jej starých rodičov; nepreukázala. Navrhovateľka nepredložila v

konaní žiadne dôkazy, ktorými by preukázala nielen jej nepriaznivý psychický a duševný stav, ale takú
závažnosť zlého psychického stavu, ktorý by jej bránil a znemožňoval
vykonávať zamestnanie, resp. bol by dôvodom jej práceneschopnosti, a taktiež žiadnym
dôkazom nepodložila nevyhnutnosť potreby poskytovania starostlivosti a opatery jej
starým rodičom v takom rozsahu, ktorý by jej znemožňoval vykonávať zamestnanie v spoločnosti Da

Vinci s. r. o., a teda, že by tieto navrhovateľkou tvrdené skutočnosti boli výlučným dôvodom, pre ktorý
by musela ukončiť riadny pracovný pomer. Vzhľadom na to nebolo v konaní preukázané ani tvrdenie
navrhovateľky o tom, že v štúdiu na vysokej škole nepokračovala po ukončení stredoškolského štúdia,
a to v celom období až do septembra 2014, výlučne z týchto dôvodov, ktoré by jej objektívne bránili vplynulom a súvislom pokračovaní v príprave na povolanie, ktoré podľa jej tvrdení si zvolila
so zameraním pedagogickým. Lustráciou v Sociálnej poisťovni a taktiež výpoveďou navrhovateľky bolo
preukázané, že aj v nasledujúcom období pracovala brigádne a taktiež pracovala v poisťovni Union ako

administratívna pracovníčka.

11. Zo skutočností, že navrhovateľka nastúpila na štúdium na vysokej škole po vyše štyroch rokoch
od ukončenia štúdia na strednej odbornej škole, je zrejmé, že jej štúdium na vysokej škole časovo
bezprostredne nenadväzuje na ukončenie odborného stredoškolského vzdelania, keď na vysokú školu

nastúpila so značným časovým odstupom od ukončenia štúdia na strednej škole, počas ktorého obdobia
navrhovateľka pracovala či už v riadnom pracovnom pomere, alebo; po jeho dobrovoľnom ukončení z jej
strany;brigádne,aztaktozískanýchpríjmovsihradilasvojeodôvodnenépotrebyanebolavtomtosmere
v stave hmotnej núdze, resp. odkázaná (ešte aj) na sociálne dávky. Navrhovateľka nepreukázala svoje
tvrdenie, že by si počas tohto obdobia hľadala prácu v odbore, ktorý vyštudovala na strednej škole, alebo
že by sa hlásila na štúdium na vysokej škole, a nepreukázala vierohodným spôsobom ani existenciu

objektívnych prekážok, ktoré by jej v tom bránili, z ktorých skutočností; v prípade ich preukázania; by
bolo možné vyvodiť, že si zvolila iné povolanie oproti práci, ktorú v skutočnosti vykonávala.
Navrhovateľka tak nepreukázala jej skutočný záujem a snahu riadne pokračovať v príprave na jej
budúce povolanie. Nedôvodne navrhovateľka namietala, že nie je jej povinnosťou preukázať, že sa
snažila zamestnať v odbore ukončenej strednej školy, keď táto skutočnosť je relevantná pri posudzovaní

toho, či si navrhovateľka zvolila iné povolanie, aké vykonávala a taktiež nedôvodne namietala, že práca
predavačky nezodpovedá jej nadobudnutému stredoškolskému odbornému vzdelaniu, keď žiadnym
spôsobom nepreukázala, že by si skutočne hľadala prácu tomuto vzdelaniu zodpovedajúcu. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti, ako aj s prihliadnutím na vek navrhovateľky, v ktorom sa rozhodla študovať na
vysokej škole, a to v odbore andragogika, ktorý nie je úplne jednoznačne obsahovo totožný s odborom,

v ktorom získala stredoškolské vzdelanie, dospel odvolací súd k záveru zhodným so záverom súdu
prvej inštancie, že riadne ukončené stredoškolské štúdium úspešne vykonanou maturitnou skúškou
bolo bez ďalšieho postačujúce ako predpoklad pre hľadanie si vhodného zamestnanie a ďalšie štúdium
navrhovateľky na vysokej škole vzhľadom na to nemožno považovať za riadne pokračovanie v jej
príprave na budúce povolanie, a preto nemôže zakladať vyživovaciu povinnosť povinného, keďže táto sa

skončila voči navrhovateľke dňom ukončenia jej riadneho štúdia na strednej škole, ktorým navrhovateľka
nadobudla schopnosť samostatne sa živiť. Nakoľko navrhovateľka v konaní nepreukázala, že sa
objektívne nemohla v odbore, v ktorom ukončila stredoškolské maturitné vzdelanie, na trhu práce
zamestnať, nemožno vyvodiť ani záver, že ďalšie bakalárske vysokoškolské štúdium predstavuje
racionálnu prípravu navrhovateľky na budúce povolanie z hľadiska uplatnenia jej absolventov a že tak

reálne zvyšuje jej šance na uplatnenie na trhu práce. Odvolací súd preto posúdil ako nedôvodné ďalšie
námietky navrhovateľky uvedené v jej odvolaní, týkajúce sa najmä výšky jej príjmov,
príjmov povinného, jeho manželky, majetkových pomerov povinného a matky navrhovateľky, pretože
tieto skutočnosti nemajú právny význam pre posúdenie zániku vyživovacej povinnosti a nemajú význam
ani z hľadiska určenia výšky výživného, keď v danom prípade vyživovacia povinnosť zanikla.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z

účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, abyuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§

421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen

a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa,aleboakjedovolateľvsporoch sochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).