Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/54/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312207835
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2312207835.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.

Róberta Foltána a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: ŠPECIAL IZOTEX Pata s.r.o.,
Nitrianska cesta 361, Pata, IČO: 36 220 850, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Henrich
Dušek s.r.o., Vajnorská 8/A, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Henrich Dušek,
proti žalovanému: FÚRA s.r.o., SNP 77, Rozhanovce, IČO: 36 211 451, zastúpený advokátom JUDr.
Vladimírom Bajtošom, Alžbetina 3, Košice, o zaplatenie 1 925,64 eur s prísl., o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 15Cb/38/2012-138 zo dňa 19.11.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdzuje.

Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.185,25 eur s 9 % úrokom z
omeškania od 14.12.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 115,50 eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 210,62 eur, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku, keď v časti o 740,39
eur s prísl. konanie podľa § 96 ods.1 O.s.p. zastavil.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, v ktorom pôvodne žalovaná strana

sporu bola v postavení žalobcu, ktorý si voči pôvodnému žalovanému, v súčasnosti už v postavení
žalobcu, uplatnil nárok na zaplatenie sumy 714,38 eur ako plnenie zo zmluvy o poskytovaní služieb v
oblasti nakladania s odpadmi, ktorú strany sporu uzatvorili dňa 04.09.2006. V priebehu konania proti
tomuto nároku vzniesol pôvodne žalovaná strana vzájomný návrh a žiadala, aby mu žalobca uhradil
sumu1.925,64eurtitulomnárokunanáhraduškody,ktorúspôsobilnamajetkujehozmluvnéhopartnera,
keď jeho zamestnanec pri plnení povinnosti zo zmluvy poškodil kolektor.

3. Medzi stranami sporu došlo k vzájomnému započítaniu nároku, ktorý si pôvodne uplatňoval pôvodný
žaloba a to spoločnosť FÚRA s.r.o. s nárokom zo vzájomného návrhu a podaním zo dňa 16.01.2013
vzala táto spoločnosť návrh späť. Súd prvej inštancie podľa § 96 ods.1 O.s.p. uznesením č.k.
15Cb/38/2012-81 zo dňa 17.01.2013 konanie o tomto nároku spoločnosti FÚRA s.r.o. na zaplatenie
714,38 eur s prísl. zastavil a ďalej konal len o vzájomnom návrhu vznesenom spoločnosťou ŠPECIÁL
IZOTEX Pata, s.r.o.

4. Uznesením č.k. 15Cb/38/2012-87 zo dňa 18.04.2013 súd pripustil podľa § 92 ods. 1 O.s.p. na základe
návrhuspoločnostiFÚRAs.r.o.vstupdokonaniaakožalovaného2/spoločnosťKOMUNÁLNApoisťovňa
a.s., Vienna Insurance Group a rozsudkom č.k. 15Cb/38/2012-108 zo dňa 07.11.2013 o veci rozhodol
tak, že spoločnosti FÚRA, s.r.o. ako žalovanému 1/ a žalovanému 2/ KOMUNÁLNA poisťovňa a.s.,Vienna Insurance Group uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 1.925,64 eur
s prísl.

5. Na základe odvolania žalovaného 2/ odvolací súd uznesením č.k. 21Cob/128/2014-130 zo dňa
31.03.2015 uvedený rozsudok súdu prvej inštancie s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p.
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, aby v ňom súd prvej inštancie odstránil odvolacím súdom
vytknuté nedostatky a o veci opäť rozhodol.

6. Po späťvzatí návrhu o zaplatenie 714,38 eur s prísl. a zastavení konania, predmetom sporu zostal
nárok zo vzájomného návrhu o zaplatenie 1.925,64 eur s prísl., z ktorého strana sporu, už v postavení
žalobcu na konaní dňa 19.11.2015 vzala návrh späť v časti o zaplatenie 740,39 eur , takže predmetom
sporu zostala suma 1.185,25 eur s prísl.

7. Súd prvej inštancie s odkazom na právny názor vyslovený odvolacím súdom uznesením č.k.

15Cb/38/2012-132 zo dňa 15.05.2015 vydal uznesenie, ktorým vyslovil, že vstup spoločnosti
KOMUNÁLNA poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group do konania nepripúšťa s poukazom na to, že
návrh na vstup tohto účastníka do konania bol podaný žalovanou spoločnosťou po právoplatnosti
uznesenia, ktorým bolo zastavené konanie o pôvodnom návrhu, preto nebolo možné takémuto návrhu
vyhovieť.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil skutkový
stav, výsledkom ktorého bolo konštatovanie, že za škodu, ktorú si uplatňuje na základe vzájomného
návrhu už v tomto konaní strana v postavení žalobcu nesie zodpovednosť žalovaný, pretože škoda
bola spôsobená jeho zamestnancom a to v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla na majetku

tretej osoby a následky škody odstránil žalobca na vlastné náklady. Súd mal preukázané, že ku
vzniku škody došlo v súvislosti s konaním zamestnanca žalovaného, ktorý pri cúvaní s motorovým
vozidlom nedodržal bezpečnostné predpisy a spôsobil uplatňovanú škodu. Výšku nákladov žalobca
súdu jednoznačne preukázal s tým, že tieto predstavovali náklady na uvedenie poškodených plechov
kolektora do pôvodného stavu. Súd prvej inštancie zdôraznil, že nárok na náhradu škody vyplýva z

osobitnej prevádzky motorového vozidla a súvisí s pracovnou činnosťou motorového vozidla. Škoda
bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, na ktoré mal uzatvorené žalovaný zmluvné povinné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom s KOMUNÁLNOU poisťovňou a.s.,
Vienna Insurance Group. Následky škody boli odstránené uvedením do pôvodného stavu s tým, že
žalobca musel vynaložiť čiastku vo výške 1.925,64 eur na opravu, ktorú uhradil na základe faktúry č. 52/

ST/11 Ing. E. E., u ktorého si opravu vzniknutej škody objednal, ktorá suma tak predstavuje vynaložené
nákladynaodstránenienásledkovškody.Okolnostivznikuškodymalsúdpreukázanélistinnýmidôkazmi
a tiež vyhlásením C. C., zamestnanca žalovaného, ktorý motorové vozidlo riadil , ako i zo zápisom zo
šetrenia mimoriadneho stavu, ktorý bol vyhotovený spoločnosťou eustream a.s. Žalovaný zodpovednosť
za vzniknutú škodu nepopieral. K vzájomnému započítaniu pohľadávok súd poukázal na právnu úpravu

uvedenú v § 580 Obč. zák.

9. K vzájomnému návrhu, ktorý sa po právoplatnom zastavení konania o pôvodnom návrhu stal
predmetom sporu vo výške 1.185,25 eur súd prvej inštancie rozhodoval s tým, že z pôvodnej pohľadávky
uplatňovanejvovýške1.925,64eurpozapočítaníčiastky714,38eurnazákladejednostrannéhoprejavu,

ktorý nebol stranami namietaný a po tom, ako žalobca zo vzájomného návrhu vzal časť o zaplatenie
740,39 eur s prísl. späť, o ktorej časti súd podľa § 96 ods. 1 O.s.p. konanie vo výroku vydaného rozsudku
zastavil, žalovaného zaviazal k povinnosti uhradiť žalobcovi zostávajúci nárok vzniknutý titulom nároku
na náhradu škody podaný pôvodne ako vzájomný návrh i s úrokom z omeškania.

10. Z hľadiska právneho posúdenia súd prvej inštancie vychádzal z právnej úpravy uvedenej v ust. §
420 ods. 1, 2 Obč. zák., na ktorú poukázal i v spojení s § 427 Obč. zák. a o trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti o uložení povinnosti zaplatiť podal v zákonnej lehote

žalovaný odvolanie, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 11.01.2016, v ktorom iba citoval
znenie ust. § 205 ods. 2 písm. a), c), d), f) O.s.p. a žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zrušil
a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.12. K uvedenému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý podaním zo dňa 12.02.2016 žiadal, aby odvolací
súd takéto odvolanie odmietol, pretože z neho nevyplýva, v akom rozsahu sa rozsudok napáda, v čom
považuje rozhodnutie alebo postup súdu prvej inštancie odvolateľ za nesprávny, pričom zo zápisnice

z pojednávania zo dňa 07.11.2013 vyplýva, že žalovaný nárok na náhradu škody uznáva a považuje
ho za preukázaný.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, ktorému bolo súdom prvej inštancie predložené na
rozhodnutie odvolanie žalovaného vyzval odvolateľa uznesením č.k. 21Cob/54/2016-154 zo dňa

23.05.2016 podľa § 211 ods. 1 O.s.p. s poukazom na § 209 ods. 1 O.s.p., aby svoje odvolanie doplnil,
pretože nemá náležitosti, ktoré zákon od takéhoto procesného úkonu vyžaduje a zároveň ho poučil o
následkoch neodstránenia vád odvolania s poukazom na § 218 ods. 1 písm. d) O.s.p.

14. Na základe uvedeného uznesenia odvolateľ doplnil svoje odvolanie podaním zo dňa 06.06.2016 o
dôvodyodvolania,ktorýmipoukazovalnato,žepredprvýmpojednávanímvytýčenýmnadeň17.01.2013

sa uskutočnilo rokovanie strán sporu, výsledkom ktorého bola dohoda, že poistnú udalosť budú strany
riešiť prostredníctvom poisťovne mimosúdne bez podania vzájomného návrhu a žalobca zoberie žalobu
späť. Odvolateľ v tom čase ako žalobca dodržal uvedenú dohodu, návrh na zaplatenie sumy 714,38
eur zobral späť, napriek tomu bol podaný pôvodným žalovaným vzájomný protinávrh, o ktorom nemal
odvolateľ vedomosť. Následne súd prvej inštancie uznesením zo dňa 17.01.2013 zastavil konanie o

návrhu, rozhodol o vrátení súdneho poplatku a žalovaného vyzval, aby sa vyjadril k protinávrhu, ktoré
listiny mu boli doručené dňa 14.03.2013. Týmto postupom súdu podľa názoru odvolateľa mu bola
odopretá možnosť brániť svoje práva pred súdom, k čomu poukázal odvolateľ na ustálenú judikatúru
R 12/1992, keď súd rozhodol o zastavení konania na základe späťvzatia návrhu, ktorý úkon ale bol
podmieneným a súd už disponoval podaním vzájomného návrhu zo dňa 06.12.2012, čím mu odoprel,

15. Odvolateľ namietol postup súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že právo podať návrh na pristúpenie
ďalšieho účastníka do konania má iba žalobca, pretože ust. § 92 ods. 1 O.s.p. výslovne pripúšťa, aby
do konania vstúpil ďalší účastník na návrh „účastníka“, za ktorého sa teda považuje tak žalobca ako aj
žalovaný a za zmätočné označil aj odôvodnenie, uvedené v uznesení odvolacieho súdu, podľa ktorého

„hociprocesnýporiadokjednoznačneneodnímažalovanémuprávonapodanienávrhunavstupďalšieho
účastníka na strane žalovaného do konania, bude na mieste takýto návrh zamietnuť.“ Zdôraznil, že
procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý uznesením zo dňa 18.04.2013 pripustil vstup do konania
ďalšieho účastníka na strane žalovaného - poisťovne, ktoré rozhodnutie následne uznesením vydaným
dňa 15.05.2015 zmenil tak, že vstup nepripustil spôsobil, že v konaní boli vydané dve protichodné

právoplatné uznesenia, ktorými sa tak vytvára právna neistota. V odvolacích dôvodoch zdôraznil, že
je poistený zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistná udalosť
bola riešená prostredníctvom poisťovne, ktorá mala žalobcovi uhradiť žalovanú škodu, k čomu sa ale
poisťovňa už v predsúdnom konaní správala vyhýbavo, vyžadovala od žalovaného videonahrávky a
napriek tomu, že žalovaný poisťovni jasne preukázal, že škoda bola spôsobená prevádzkou vozidla,

táto neplnila, z toho dôvodu žalovaný podal návrh na jej pripustenie do konania ako žalovaného
2/, keď podmienky zodpovednosti za škodu sú jasné, súd uznal, že škoda vznikla pri prevádzke
motorového vozidla, čo zakladá povinnosť poisťovne na plnenie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
odvolateľ považuje za zmätočné, bez náležitého odôvodnenia, ktoré vychádza z nesprávne právneho
posúdenia veci a jeho vydaním bolo porušené práva žalovaného na spravodlivý súdny proces, bolo mu

odňaté i právo na poistné plnenie od poisťovne, keď tým, že poisťovňa prestala byť účastníkom konania
na žalovanej strane, má žalovaný voči nej už právo na plnenia premlčané.

16. Odvolací súd doplnené odvolanie pre zachovanie práva na spravodlivý proces doručil na vyjadrenie
žalobcovi, ktorý ho označil za nedôvodné a žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. S poukazom

na dôvody odvolania, ktoré označil v rámci doplneného podania odvolateľ žalobca zdôraznil, že ako už
uviedol v predchádzajúcom vyjadrení, podaným vzájomným návrhom si uplatňoval pohľadávku titulom
náhrady škody, ktorej výšku žalovaný čo do dôvodu i rozsahu uznal.

17. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu odvolací súd zaslal na vyjadrenie odvolateľovi, ktorý podaním zo

dňa 14.10.2016 v odvolacej replike zdôraznil, že sa nestotožňuje s právnym názorom súdu a procesným
postupom, keď súd najskôr vstup poisťovne do konania pripustil a potom ho nepripustil a zdôraznil,
že takýmto postupom došlo k porušeniu jeho ústavných práv podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR,
k čomu poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžo/43/2007, z ktorého vyplýva pasívna legitimáciapoisťovne, pretože táto je nositeľom povinnosti, o ktoré žalobcovi v žalobnom návrhu ide. Poisťovňa je
tým subjektom, ktorý je povinný žalobcovi plniť a ktorá povinnosť vznikla na základe poistného vzťahu,
ktorý bol uzatvorený medzi žalovaným ako škodcom a poisťovňou, poistná udalosť je právna skutočnosť,

ktorá má za následok prechod povinnosti nahradiť škodu za žalovaného a teda subjektom povinným zo
záväzkového právneho vzťahu, ktorý vznikol titulom zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu a
poisťovňa tak mala byť účastníkom konania. Práve tým, že súd prvej inštancie rozhodol tak, že najskôr
poisťovňu do konania pripustil, potom ju ako žalovanú nepripustil spôsobil, že sa právo žalovaného
premlčalo, pričom žalovaný sa nemohol domáhať svojich nárokov voči poisťovni v osobitnom konaní z

dôvodu prekážky litispendencie, kedy by hrozilo zastavenie konania a žalovaný by sa tak nijako nemohol
domôcť svojich práv. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd pripustil spoločnosť KOMUNÁLNA
poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group Bratislava do konania ako žalovaného 2/ a spolu s poisťovňou
ho zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s 9 % úrokom z omeškania od
14.12.2011 do zaplatenia a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 714,38 eur s 0,75 %
úrokom z omeškania denne zo sumy 418,83 eur od 30.06.2011 do zaplatenia, zo sumy 126,59 eur od

28.07.2011 do zaplatenia a zo sumy 168,96 eur od 30.08.2011 do zaplatenia.

18.Podanímzodňa22.12.2016sažalobcavyjadrilkvyjadreniužalovanéhozodňa14.10.2016,vktorom
uviedol,žepohľadávkavovýške714,38eurnebolažalovanýmstáleuhradená,pričompohľadávka,ktorá
žalobcovi vyplýva titulom náhrady škody vo výške 1.925,64 eur tiež nebola zaplatená, hoci túto škodu

spôsobil zamestnanec spoločnosti FÚRA s.r.o. Vzájomné kryjúce sa pohľadávky boli medzi oboma
spoločnosťami písomným prejavom započítané a tak predmetom konania zostala iba neuhradená
pohľadávka vo výške 1.185,25 eur, ktorá čo do výšky a rozsahu nie je medzi stranami sporu sporná.
Zdôraznil, že odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie procesný postup spôsobený tým, že pripustil
vstup do konania ako žalovaného 2/ KOMUNÁLNU poisťovňu a.s., Vienna Insurance Group na návrh

žalovaného, ktorý v tom čase už nemal postavenie žalobcu a právo určiť okruh žalovaných bolo iba
na žalobcovi. V závere zdôraznil, že postup súdu prvej inštancie výsledkom ktorého bolo rozhodnutie
napadnuté odvolaním žalovaného považuje za správny a žiada ho potvrdiť.

19. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej

len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorý nahradil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z
prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. obsiahnutých v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákonazostávajú
zachované. Uvedené znenie prechodných ustanovení znamená, že nová právna úprava vychádza z

princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, čo znamená, že sa použije na všetky konania a
to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. V tejto súvislosti je potrebné
uviesť, že súd prvej inštancie rozhodoval podľa právneho predpisu účinného v čase začatého súdneho
konania, ktorým bol zák. č. 99/1963 Zb., za účinnosti ktorého začalo konanie vo veci samej a podľa tohto
zákona boli vykonané i súvisiace procesné úkony, bolo vedené dokazovanie a vyhlásené rozhodnutie.

Za účinnosti tohto zákona začalo aj odvolacie konanie. Krajský súd konajúci ako súd odvolací musel
rešpektovať daný stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich
vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov a rozhodnutia súdu
v danej veci ako i začatého odvolacieho konania. Odvolací súd zároveň poukazuje na článok 2 ods.
1, 2 a článok 3 ods. 1 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., v súvislosti s potrebou podľa § 470

ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania
použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p., ktoré boli použité súdom
prvej inštancie.

20. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd vec prejednal podľa § 379 C.s.p., (Civilný sporový poriadok),

podľa ktorého je rozsahom odvolania viazaný a podľa § 380 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorého je odvolacími
dôvodmi viazaný, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., ktoré ustanovenie jeho
nariadenie neukladalo, ak nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani
dôležitý verejný záujem. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd
oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

Elektronicky stranám miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd neoznámil, pretože
strany o to nepožiadali.21. Vzhľadom k tomu, že dôvodnosť priznaného nároku uplatňovaného titulom nároku na náhradu
škody odvolateľ nepopieral, sa jej podstatou odvolací súd osobitne nezaoberal a iba v tomto rozhodnutí
poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdom prvej inštancie. Návrhom na zmenu rozhodnutia súdu

prvej inštancie, ako uviedol odvolateľ v odvolacej replike doručenej súdu dňa 19.10.2016 sa odvolací
súd osobitne nezaoberal, pretože tento návrh nebol súčasťou podaného odvolania a odvolacia replika
nemôže obsahovať nové prostriedky procesnej obrany a môže spočívať iba v právnej argumentácii,
ktorou ale odvolací súd nie je viazaný.

22. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že po zastavení konania o návrhu žalobcu, ktorý sa domáhal
nároku na zaplatenie sumy 714,38 eur s prísl. rozhodnutím č.k. 15Cb/38/2012-81 zo dňa 17.01.2013,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.03.2013 žalobca stratil svoje procesné postavenie a tak nebol
subjektom, ktorý by bol oprávnený navrhnúť pristúpenie ďalšieho žalovaného do konania. K uvedeného
je potrebné vziať do úvahy, že sa mal možnosť žalovaný, v tom čase v postavení žalobcu, odvolať,
ktoré právo nevyužil a právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení konania o nim podanom návrhu prestal

byť žalobcom, ktorému prislúcha oprávnenie na dispozíciu s návrhom ako i na určenie žalovaného.
Z podania o späťvzatí návrhu, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie emailom dňa 16.01.2013, a
doplnené písomne dňa 18.01.2013 vôbec nevyplýva, že by ho strana sporu k tomuto úkonu oprávnená
brala späť podmienečne, zo znenia späťvzatia nevyplýva žiadna podmienka, ktorou by žalovaný, v
tom čase žalobca uvádzal, že návrh berie späť s podmienkou, v prípade nesplnenia ktorej by na

návrhu vo veci samej trval . Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd odvolací dôvod, ktorý označil
odvolateľ v doplnenom odvolaní zo dňa 06.06.2016 a pri uvedení ktorého poukázal na rozhodnutie R
12/1992nemôžehodnotiťakodôvodný,ktorýbymalvplyvnasprávnosťrozhodnutiasúduprvejinštancie
a považuje úkon späťvzatia za vykonaný bezpodmienečne. Právoplatnosťou uznesenia o zastavení
konania o návrhu sa žalobca z dôvodu podaného vzájomného návrhu žalovaným dostal do postavenia

žalovaného a pri takomto procesnom postavení nebol oprávnený podávať návrhy na vstup ďalšieho
účastníka na strane žalovaného do konania, keď sám bol žalovaným. Ust. § 92 ods. 1 O.s.p. síce pracuje
s pojmom „účastník“, čo zahŕňa žalobcu i žalovaného, ale možnosť, aby žalovaný označoval okruh
účastníkov, proti ktorým má žaloba smerovať by odporoval zásadám sporového konania a princípom
dispozície s návrhom, v dôsledku čoho zodpovednosť za stanovenie okruhu účastníkov na žalovanej

strane je výlučne na žalobcovi, ktorým sa stala spoločnosť ŠPECIAL IZOTEX Pata s.r.o. De lege lata tak
týmto procesným oprávnením disponuje aj žalovaný, ale ak takýto úkon vykonal, musí byť jeho návrh
zamietnutý, k čomu poukazuje odvolací súd na rozhodnutie NS SR vydané v konaní vedenom pod sp.
zn. 1 Obdo V 88/2006. .

23. Súd prvej inštancie síce nerozhodol o zamietnutí návrhu na vstup ďalšieho žalovaného do konania,
ale ho výrokom nepripustil, čo neznamená, že by pochybil spôsobom, ktorý by mal vplyv na správnosť
jeho rozhodnutia. Okrem toho odvolací súd uvádza, že žalovaný bol uznesením o zastavení konania
upovedomený o podaní vzájomného návrhu ako vyplýva z jeho obsahu ( odsek 3. predmetného
uznesenia), preto odvolací dôvod založený na tom, že o podanom vzájomnom návrhu nemal vedomosť

tieť neobstojí práve z toho dôvodu, že i na základe tejto skutočnosti, pokiaľ nebola v súlade s jeho
poznatkami, mohol podať odvolanie. Odvolateľ sa v tomto štádiu konania ale správal pasívne a preto
jeho nekonanie nemôže byť hodnotené v neprospech druhej strany sporu.

24. Nepripustenie spoločnosti KOMUNÁLNA poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group Bratislava do

konania súd prvej inštancie odôvodnil práve tým, že takéto právo už žalovanému ako pasívne
legitimovanému účastníkovi neprislúcha, čím sa už zaoberal odvolací súd vyššie. Uvedené uznesenia
tiež mohol napadnúť žalovaný opravným prostriedkom a to napriek tomu, že súd prvej inštancie v
poučení uviedol neprípustnosť podaného odvolania s poukazom na § 202 ods. 3 písm. a) O.s.p., podľa
ktorého odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa upravuje vedenie konania. Pripustenie

resp. nepripustenie ďalšieho účastníka do konania ale nie je uznesením, ktorým sa upravuje vedenie
konania, i keď zákon nevymenúval uznesenia, ktorými sa upravuje vedenie konania, všeobecne ide o
uznesenia, ktoré nemajú vplyv na rozhodnutie vo veci samej, súd nimi nie je viazaný, znamená, že ich
možno zmeniť bez toho, aby bolo možné podať odvolanie. Ust. § 202 ods. 3 písm. b) O.s.p. síce vylúčilo
možnosť podať odvolanie proti uzneseniu, ktorým nebol na konanie pribratý ďalší účastník podľa § 92

O.s.p., ale týka sa iba konaní, ktoré mohli začať aj bez návrhu, ale nie je možné rozširovať ho na inštitút
pripustenia ďalšieho účastníka do konania ako predpokladá § 92 ods. 1 O.s.p. . Vzhľadom k tomu, že
strana sporu, spoločnosť FÚRA s.r.o. bola v konaní zastúpená advokátom, mohol tento s poukazom na
uvedený právny názor napriek tomu, že poučenie právo na podanie odvolania neposkytovalo odvolaniepodať. Ak mal za to, že odvolanie nie je prípustné, znamená to, že rozhodnutie považoval za procesné,
a ktoré tak môže súd kedykoľvek v priebehu konania zmeniť, odopretie práva na odvolanie nebude na
ujmu účastníka a ktorým rozhodnutím nie je súd viazaný.

25. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov, ktoré považuje
za neopodstatnené, má za to, že sa súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zaoberal vecou samou,
vykonal dostatočné dokazovanie, vec správne právne posúdil, na základe čoho odvolací súd podľa §
387 ods. 1 C.s.p. rozsudok ako vo výroku vecne správny potvrdil, keď sa podľa § 387 ods. 2 C.s.p.

stotožnil i s odôvodnením rozhodnutia a v odôvodnení odvolacieho rozhodnutia sa po vyporiadaní s
odvolacími dôvodmi obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov, na ktorých súd prvej inštancie
založil svoje rozhodnutie.

26. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. s tým, že o ich výške
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa § 262 ods. 2 C.s.p.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).