Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. marec 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/8/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615200189
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1615200189.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou, v právnej veci žalobcu: AB 2

B. V., so sídlom Strawinskylaan 933, Amsterdam, 1077XX, Holandské kráľovstvo, registračné číslo: 572
79 667, zastúpený Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., IČO: 47234679 so sídlom
Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: S., o zaplatenie 1131,88 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.01.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
1131,88 € s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že právny predchodca

žalobcu Home Credit Slovakia, a.s. so žalovaným uzatvoril dňa 03.06.2004 úverovú zmluvu č.
XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie revolvingového úveru s úverovým rámcom 1493,73
€ prostredníctvom úverovej karty. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové zmluvné podmienky
spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., žalovaný obdržal od právneho predchodcu žalobcu Metodickú
príručkurevolvingovéhoúveru,súčasťouktorejbolSadzobníkpoplatkov.Revolvingovýúverjedlhodobý,
opakovateľný a obnoviteľný úver, ktorý je odporcovi poskytovaný k uspokojovaniu jeho priebežných
finančných potrieb. Umožňuje mu čerpať po odsúhlasení zo strany veriteľa peňažné prostriedky

prostredníctvom úverovej karty do výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca. Vzhľadom na
charakter revolvingového úveru, t.j. na skutočnosť, že ani žalobca ani žalovaný pri uzatváraní zmluvy
nemôže vedieť určiť, kedy a koľko bude čerpané, nie je možné presne stanoviť výšku poskytnutého
úveru, preto pri tomto type úveru sa dohaduje len výška úverového rámca, čo znamená maximálny
objem úveru, ktorý bol žalovaný oprávnený čerpať. Žalovaný sa zaviazal riadne a včas splatiť právnemu
predchodcovi žalobcu poskytnutý úver v pravidelných mesačných splátkach, s termínom splatnosti a vo
výške určených v úverovej zmluve, pričom prvú splátku bol povinný uhradiť až v mesiaci nasledujúcom

po mesiaci, v ktorom vykonal prvé čerpanie z úverového účtu. Počet splátok vzhľadom na typ úveru
nebolo možné vopred dohodnúť. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť úroky z poskytnutého úveru vo výške
aktuálne platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá platba úroku
a poplatky za poskytnuté služby podľa sadzobníka. Vzhľadom na charakter úveru nie je možné určiť
výšku ročnej percentuálnej miery nákladov priamo v úverovej zmluve, pretože sa úver čerpá a dopĺňa
na základe vôle žalovaného, a tým sa aj menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Žalovaný bol v
omeškaní s úhradou svojho záväzku tak, ako žalobca uviedol v priloženom splátkovom kalendári. V

zmysle úverových zmluvných podmienok bol žalovaný žalobcom vyzvaný listom zo dňa 25.09.2013 k
splateniuceléhozostatkuúveruvlehote15dníododoslaniavýzvy. Pohľadávkažalovanéhopredstavuje
istinu vo výške 987,64 €, úrok vo výške 20,05 €, poplatok za výpis z úverového účtu vo výške 7,45 €,úrok za hotovostné transakcie vo výške 116,75 €, spolu 1131,88 €, vyčíslený úrok predstavuje sumu
114,14 €, ako je uvedené v priloženom výpise čerpania.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril napriek výzve súdu, ktorú spolu so žalobou, jej prílohami a poučením
o procesných právach prevzal dňa 23.11.2015, skutkový stav opísaný žalobcom nesporoval.

3. Podľa § 177 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd nariadi na
prejednanie veci samej pojednávanie.

4. V prejednávanej veci súd podľa § 177 ods. 1 CSP nariadil vo veci pojednávanie na termín
01.03.2017, na ktoré predvolal strany. Žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili,
neúčasť ospravedlnil dňa 27.02.2017, nežiadal o odročenie pojednávania a súhlasil, aby súd rozhodol
v jeho neprítomnosti. Súd podľa § 180 veta druhá CSP rozhodol, že sa pojednávanie bude konať
v neprítomnosti žalobcu, pojednávanie otvoril, vec prejednal a rozhodol. Súd vykonal dokazovanie

listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny stav:

5. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.03.2013 vyplynulo, že medzi právnym predchodcom
žalobcu spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234
176 ako postupcom a žalobcom ako postupníkom vyplýva, že došlo na základe zmluvy k postúpeniu

pohľadávky voči žalovanému, ktorá pohľadávka je predmetom sporu. Zmluva bola založená do Spr.
tunajšieho súdu. Z písomnosti žalobcu Oznámenie o postúpení pohľadávky vyplýva, že právny zástupca
žalobcu postúpenie pohľadávky oznámil žalovanému (č.l. 20-21 spisu).

6. Z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.06.2004 (č.l. 24 spisu, v spojení s Úverovými

podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (č.l. 25 - 26 spisu) súd zistil, že právny predchodca
žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie
bezúčelového revolvingového úveru s výškou úverového rámca 30.000 Sk (995,82 €), výškou mesačnej
splátky dojednanej vo výške 1.200 Sk (39,83 €). Termín splatnosti mesačnej splátky bol dohodnutý
vždy k 20. dňu v mesiaci. Zmluva neobsahuje žiadny údaj o ročnej úrokovej sadzbe ani ročnej

percentuálnej miere nákladov (RPMN), výpočte ani výške nákladov spojených so spotrebiteľským
úverom a podmienkach za ktorých môže byť menená, nákladoch, ktoré nie sú zahrnuté do výpočtu
RPMN. Žalovaný zmluvu o úvere uzavrel ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie.

7. Z Príručky pre držiteľa YES karty nevyplýva poplatok za vedenie účtu, základná úroková sadzba

2,21% za mesiac. Z príručky nevyplýva, že spotrebiteľ bol s jej obsahom oboznámený s podmienkami
súhlasil (č.l.27 spisu).

8. Z písomnosti žalobcu adresovanej žalovanému zo dňa 25.09.2013 vyplýva, že právny predchodca
žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky v sume 1159,76 € do 15 dní od odoslania

písomnosti. Právny titul pohľadávky uvedený v písomnosti je úverová zmluva č. 5405015967. Odoslanie
výzvy na poštovú prepravu žalobca dokladoval podacím hárkom (č.l. 28, 29 spisu).

9. Z výpisu čerpania, splátok a úhrad zmluvy o úvere súd zistil, že žalovaný prostredníctvom úverovej
karty čerpal sumu 3453,64 €, na úver zaplatil celkom sumu 5896,79 € (č.l. 30-34 spisu).

10. Podľa § 290 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, spotrebiteľský spor je spor medzi
dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou
zmluvou.

11. Podľa § 290 zák.č. 160/2015 Z.z. CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol,
ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.13. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy výkon práv
a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do
práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

17. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

19. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie

sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

20. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,

b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

21. Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o

spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.22.Podľa§4ods.5zák.č.258/2001Z.z.,odspotrebiteľanemôževeriteľpožadovaťúrokalebopoplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

23. Podľa § 3 ods. 6 zák.č. 258/2001 Z.z. pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný
účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu
mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia

zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej
percentuálnej miery nákladov.

24. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní v merite dospel k záveru, že žalobe nie
je možné vyhovieť. Z vykonaného dokazovania je jednoznačne preukázané, že právny predchodca
žalobcu a žalovaný uzavreli úverovú zmluvu na základe ktorej mu poskytla revolvingový úver s úverovým

rámcom 30.000 Sk (995,82 €). Ide o tzv. formulárovú zmluvu, vopred pripravené tlačivo s nemožnosťou
zmeny jeho obsahu s výnimkou uvedenia identifikačných údajov dlžníka, jeho zamestnania, variant
sumy úveru a výšky mesačnej splátky. V spodnej časti zmluvy bolo drobným písmom uvedené, že jej
neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky menovanej spoločnosti a žalovaný svojim
podpisom potvrdzuje, že je s nimi oboznámený a prejavuje súhlas byť nimi viazaný.

25. Súd nemá pochybnosti o tom, že predložená úverová zmluva je zmluvou typovou, a že dlžník
nepoužil predmet plnenia na podnikanie, čo jednoznačne vyplýva z uzavretej zmluvy. Ide o tzv.
formulárovú zmluvu, vopred pripravené tlačivo s nemožnosťou zmeny jeho obsahu s výnimkou uvedenia
identifikačných údajov dlžníka, jeho zamestnania, sumy úveru, nákladov a poplatkov s ním spojených,

údajov o výplate úveru a poistenia. V spodnej časti zmluvy bolo drobným písmom uvedené, že jej
neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky menovanej spoločnosti a žalovaný svojim
podpisom potvrdzuje, že je s nimi oboznámený a prejavuje súhlas byť nimi viazaný. Žalobca
bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a dlžník, t.j. žalovaný v postavení spotrebiteľa,
predmetná zmluva o úvere je zároveň spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť

ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka). Rovnako neexistujú pochybnosti, že veriteľ je podnikateľom a predmet konania sa týka
jeho podnikateľskej činnosti. Zmluva medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá ako formulárová

zmluva, obsah ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť. Spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah
medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy, za typické
občianskoprávne vzťahy. Predmetná vec je upravená ako spotrebiteľská zmluva, ktorá je regulovaná
osobitnou právnou úpravou, a to ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zák. č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch. Čiže ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma

úver na spotrebu. Teda ide o typický občianskoprávny vzťah. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi
najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o
tzv. formulárovú zmluvu, kde žalovaný obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol
ovplyvniť a ani neovplyvnil, preto súd posúdil tento právny vzťah ako spotrebiteľský bez ohľadu na
to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka). Tieto

skutočnosti súd nemal za sporné a považoval ich za preukázané.

26. Súd pri posúdení nárokov žalobcu z úverovej zmluvy, ktoré v konaní uplatňuje skúmal existenciu
a platnosť titulu, od ktorého tieto nároky odvodzuje. Z tohto potom vyplýva, že pri posúdení dôvodnosti
žaloby musí súd vychádzať z právnej úpravy spotrebiteľských úverov, ktoré boli účinné v čase, keď mala

byť zmluva uzavretá. Musí skúmať, či bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere; ak dospeje k
záveru, že bola uzavretá, či bola uzavretá platne a či obsahuje všetky náležitosti, aby ju bolo možné
považovať za úver s úrokom a s poplatkami, alebo za úver bezúročný a bez poplatkov. Žalobca si
totiž nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere môže uplatňovať jedine z platne uzavretého úkonu -
platne uzavretej zmluvy o úvere a naviac niektoré nároky (poplatky a úroky) len ak zmluva obsahuje

zákonom dané náležitosti. Toto všetko musí súd riešiť v rámci posúdenia predbežnej otázky. Následne
musí skúmať, či žalobca plnenie poskytol a v akej výške. Je nutné skúmať, či žalovaný vrátil plnenie,
v akom rozsahu a čo všetko je povinný ako plnenie vrátiť. Ak nebol platne uzavretý úkon, od ktorého
si žalobca svoje plnenie požaduje, potom je nutné skúmať jedine, či nedošlo zo strany žalovaného naúkor žalobcu k bezdôvodnému obohateniu a či žalovaný z tohto titulu je alebo nie povinný vrátiť takto
poskytnuté plnenie a v akom rozsahu.

27. V konaní nebola sporná právna povaha zmluvy ani postavenie žalovaného pri jej uzatváraní
ako fyzickej osoby - spotrebiteľa. I keď sporná zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný
záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), je zrejmé, že predmetná zmluva je
súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože
pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, teda na

právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu
uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom
zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah

(vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo
všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej
časti). Preto na právny vzťah žalobcu a žalovaného založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia
Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv) a ustanovenia Obchodného zákonníka (čo
sa týka zmluvného typu). Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať v súlade

s obsahom smernice 93/13/EHS v zmysle princípu tzv. nepriameho účinku smernice, podľa ktorého súd
je povinný vykladať vnútroštátne právo v súlade s cieľmi, ktoré boli sledované touto smernicou - táto
sa nevzťahuje len na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (ako to vyplýva z uvedeného § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka), ale na všetky zmluvy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Uzavretú zmluvu
súd zároveň podriadil pod právny režim zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení

účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona
považuje (o.i.) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme úveru. Pokiaľ ide o predloženú zmluvu, žalovaný má postavenie spotrebiteľa, keďže v
konaní nebolo žalobcom tvrdené, a teda ani preukazované, že žalovanému bol úver poskytnutý na výkon
zamestnania, povolania resp. podnikania a žalobca má postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu s

odporcom vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

28. Súd podrobil predloženú zmluvu súdnej kontrole a vykonaním dokazovania dospel k záveru,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere

tak, ako tieto určuje citované ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, a to sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ročnú percentuálnu mieru
nákladov, podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov, výpočet nákladov, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady, uvedie

sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

29. Súd s poukazom na obsah žaloby nespochybňuje osobitný charakter a mechanizmus poskytovania
revolvingového úveru ako dlhodobého, opakovateľného a obnoviteľného úveru, ktorý je žalovanému
poskytovaný k uspokojovaniu jeho priebežných finančných potrieb a umožňuje mu čerpať peňažné

prostriedky prostredníctvom úverovej karty do výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca.
Uvedené však neznamená, že tento typ úveru nepodlieha právnemu režimu zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch. Súd sa nestotožnil preto s tvrdením žalobcu, že nie je možné dojednať
podmienky poskytnutia a čerpania úveru, ako je kogentne upravené v § 4 zákona o spotrebiteľských
úveroch, revolvingový úver nie je vyňatý z tohto režimu.

30. V zmluve nie sú jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom dojednané žiadne podmienky
poskytnutia úveru, a to ani dojednanie úrokovej sadzby. Samotný odkaz na sadzobník nemôže dohodu o
podstatných náležitostiach zmluvy nahradiť, naviac žalobca ničím nepreukázal, že Príručku pre držiteľa
YES karty, v ktorej je uvedená úroková sadzba, bola žalovanému doručená a že s jej obsahom súhlasil.

31. Zo žiadneho zmluvného dojednania nevyplýva, že by sa žalovaný sa zaviazal zaplatiť úroky z
poskytnutého úveru, ani výška úrokovej sadzby. Spotrebiteľ nebol v zmluve nijako informovaný, kedy
a za akých podmienok bude veriteľ uplatňovať akú úrokovú sadzbu. Splnenie tejto náležitosti zmluvyo spotrebiteľskom úvere nie je možné v rozpore s § 4 nahradiť odkazom na sadzobník. Ak, ako tvrdí
žalobca, sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, musia
byť v zmluve informácie o podmienkach ich uplatňovania, podmienkach a spôsobe vykonania zmeny

výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru pre všetky uplatniteľné úrokové sadzby spotrebiteľského
úveru. Zmluva taktiež neupravuje ročnú percentuálnu mieru nákladov na príslušný spotrebiteľský
úver. Ak žalobca tvrdí, že pri revolvingovom úvere nie je možné náležitosti zmluvy vyžadované § 4
zákona dodržať, nie je možné konštatovať ani splnenie povinností podľa § 3 zákona žalobcom: pri
spotrebiteľských úveroch v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť

spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených
so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za
ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania
zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.
Splnenie týchto povinností žalobca ničím nepreukázal.

32. Pokiaľ zákon o spotrebiteľských úveroch v § 4 ods. 2 a § 3 určil uvedené zákonné náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere (bez rozlíšenia, či ide o revolving, resp. iný druh úveru) akcentujúc ich dôležitosť
zákonným znením, dodávateľ finančnej služby nemôže túto skutočnosť opomínať, resp. zanedbávať
a v prípade ich absencie sa spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. g), v znení účinnom ku

dňu jej uzatvorenia, spotrebiteľovi bol na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho
začal čerpať).

33. S poukazom na § 4 ods. 5 zákona 255/2001 Z.z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebopoplatky,ktoréniesúuvedenévzmluveospotrebiteľskomúvere.Zožiadnehoustanoveniazmluvy

nevyplývadohodaovýškeúrokuanipoplatkov,odkaznaSadzobníkpoplatkovtakútodohoduúčastníkov
nenahrádza.

34. Z výpisu z čerpania splátok a úhrad vyplýva, že žalobca na úhradu nárokov, ktoré uplatnil voči
žalovanému bez právneho dôvodu započítal úhrady odporcu v celkovej výške 3430,79 €. Nakoľko

poskytnutý úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov, pohľadávka žalobcu predstavuje
sumu vo výške 3453,64 € (poskytnuté prostriedky, t.j. skutočné čerpanie), žalovaný na úver však zaplatil
5896,79 €, t.j. viac, ako bola jeho povinnosť. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol.

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. vo veci bol plne úspešný žalovaný,
ktorému vzniklo právo na náhradu trov konania. Ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá procesne
nezavinila zastavenie konania, preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy

konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná (uznesenie Najvyššieho súdu SR z
26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015). Zo spisu sp. zn. 4C/8/2015 súd zistil, že žalovanému trovy
konania nevznikli, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania voči
žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).