Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. február 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/614/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615207485
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7615207485.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej a členov senátu
JUDr. Valérie Mihalčínovej a JUDr. Milana Končeka, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS
s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zast.: JUDr. Veronikou Kubrikovou PhD.,
Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 42 174 716, proti povinnému: G. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H., H. XX/XXX, pre vymoženie 304,99 eur s prísl. a trov exekúcie v konaní vedenom pred súdnou

exekútorkou Mgr. Janou Virličovou, rod. Sitášovou, sídlo exekútorského úradu Vajnorská 100/A, 831 04
Bratislava, pod EX 3080/2015, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová
Ves zo dňa 03.05.2016 č.k. 4Er/370/2015-17, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 28.04.2015 súdny exekútor predložil súdu prvej inštancie

žiadosť o udelenie poverenia pre vymoženie istiny 304,99 eur a príslušenstva pohľadávky oprávneného
na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU
zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. Bratislava sp. zn. IBC0610066
zo dňa 23.09.2011. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 251 ods.4, § 159
ods.3, § 104 ods.1 veta prvá, § 103 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a uviedol,
že uznesením zo dňa 15.10.2012 č. 13Er/14/2012-15 súd prvej inštancie exekučné konanie zastavil a

zároveň rozhodol o trovách exekúcie. Dôvodom zastavenia exekúcie bola rozhodcovská doložka, ako
neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy o úvere, na základe ktorej bol exekučný titul vydaný. Bolo
teda preukázané, že na tunajšom súde sa viedla exekúcia pod č. 13Er/14/2012 s rovnakými účastníkmi
konania a rovnakým exekučným titulom, kde o tejto veci bolo právoplatne rozhodnuté. Ide tu teda o
prekážku „res iudicata“ - prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo
právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednaná. Res iudicata tu predstavuje neodstrániteľnú procesnú

prekážku konania, ktorá bráni pokračovať v konaní. Preto súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 104
ods.1 O.s.p. konanie zastavil. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 146 ods.1 písm.c)
O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku,
ak konanie bolo zastavené.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil a súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie, aleboaby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Oprávnený
namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 205 ods.2 písm.d) O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 písm.f) O.s.p.) a že účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom (§ 221 ods.1 písm.f)). Citujúc § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní a § 243d ods.1, ods.2, § 44 ods.2, § 232 Exekučného poriadku uviedol,
že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, preto
exekučný súd s ním musí nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu a je ním viazaný.

Zdôraznil, že exekučný súd preto nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne
závery)rozsudkurozhodcovskéhosúdu,aninedisponujeprávomocourušiťčimeniťrozhodnutie,ktoréje
exekučným titulom. Poukázal na Zákona o bankách, z ktorého vyplýva povinnosť právneho predchodcu
oprávneného predložiť povinnému ako klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy s tým, že
povinnému bola daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Exekučný súd nesprávne
aplikoval ustanovenie § 251 ods.4, § 159 ods.3, § 104 ods.1, § 103 O.s.p., nakoľko v exekučnom

konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení
exekúcie aplikovať zásadu „res iudicata“. Oprávnený poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných
súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach a nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky a
uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok predstavuje prekážku pre opätovné prejednanie veci
rovnako ako rozsudok všeobecného súdu a exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu,

či neexistenciu práva a skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu či konštatovať
neprijateľnosť zmluvných podmienok. Zdôraznil, že súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú
správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul
nie je v rozpore so zákonom. Citoval z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
23/2013-8, podľa ktorého hoci je účelom exekučného práva aj ochrana povinného pred nadmernými

zásahmi prostriedkami núteného výkonu rozhodnutia, určite ním nie je ochrana fyzickej osoby z titulu
jej spotrebiteľskej pozície. Jednoducho v takom exekučnom konaní, o aké ide aj v prerokovávanej veci,
nezohráva fakt, že povinný bol v základnom konaní charakterizovaný ako spotrebiteľ, žiadnu právne
významnú úlohu. Mal za to, že rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná podľa zákona
a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku. Poukázal na ustanovenie § 73 ods.5 Zákona

o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

4. Súdna exekútorka a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len
„C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379,
§ 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie
ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je

dôvodné.

6. Podľa § 387 ods.2 C.s.p. odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia,
na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

7. Oprávnený v podanom odvolaní namietal rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu
k rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda
neplatnej podmienky.

8. V súdnom spise sp. zn. 4Er/370/2015 súd prvej inštancie zistil, že v predmetnej veci už bolo
právoplatne rozhodnuté pod sp. zn.13Er/14/2012. Súd prvej inštancie v tejto veci dňa 15.10.2012
uznesením exekučné konanie zastavil a uznesenie potvrdil odvolací súd dňa 13.09.2012.9. Podľa ustanovenia § 44 ods.2 tretia veta Exekučného poriadku, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

10. Z uvedeného dôvodu bol súd prvej inštancie toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku
rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 161 ods.2 C.s.p.

11. Podľa § 161 ods.1 C.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za
ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

12. Podľa § 161 ods.3 C.s.p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd

urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie
vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť,
súd konanie zastaví.

13. Podľa § 230 C.s.p., ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

14. V prejednávanej veci súd prvej inštancie ako exekučný súd (§ 45 Exekučného poriadku) exekučné
konanie zastavil, pre neodstrániteľnú prekážku už rozhodnutej veci „res iudicatae“, keď zistil, že v inom

konaní sa oprávnený o tej istej veci už domáhal vymoženia rovnakej povinnosti uloženej rovnakým
exekučným titulom a medzi tými istými účastníkmi konania v rovnakom procesnom postavení. V
tomto inom konaní bola zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre neplatnú
rozhodcovskú doložku, preto o tej istej rozhodcovskej doložke a exekučnom titule vydanom na jej
základe, už súd nemôže opätovne konať v tomto konaní.

15. Odvolací súd dospel k záveru, že nie sú splnené procesné podmienky konania, predmetné konanie
vykazuje neodstrániteľný nedostatok - „res iudicata“ a dôvodne preto súd prvej inštancie zastavil
exekučné konanie.

16. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto podľa §
387 ods.1 C.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 C.s.p. v spojení s § 255
ods.1 C.s.p. tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

18.Toto rozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na
ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota

plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.1 C.s.p.).V dovolaní sa podľa § 428 C.s.p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods.2 C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods.1 C.s.p.).