Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. február 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/172/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216200791
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8216200791.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne Y. R., nar. X.X.XXXX, bývajúcej v
Q.,naul.Q.č.28X/XXX,právnezast.JUDr.IgoromŠafrankom,advokátom,sosídlomvoSvidníku,naul.
Sov. hrdinov č. 163/66, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Pribinovej
č. 25, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 422,- Eur a určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 14.04.2016 č.k.
3C/53/2016 - 50 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bardejov zo dňa 13.07.2016 č.k.
3C/53/2016 - 62 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením.

Žalobkyni sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením uložil žalovanému
povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 422 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,05 % ročne zo sumy 422 Eur odo dňa 23.2.2016 do zaplatenia. Určil, že zmluvná podmienka v
Zmluve o úvere zo dňa 28.8.2012, uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru - bod 10 o
tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o

úvere,spolusovšetkouadministratívoustýmspojenou,jeneprijateľná.Žalovanéhozaviazalnanáhradu
trov konania žalobkyni vo výške 339,01 Eur.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že účastníci dňa 28.8.2012 uzatvorili zmluvu o úvere.
Na jej základe žalovaný poskytol žalobkyni úver v sume 1.000,- Eur. Žalobkyňa sa túto čiastku,
zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 968 Eur, zaviazala zaplatiť žalovanému v 12-tich mesačných
splátkach po 164 Eur. Z celkovej sumy 1.968 Eur žalobkyňa zaplatila 1.422 Eur. Žalovaný je právnickou

osobou s predmetom činnosti, okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov i poskytovanie
spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov. Ak žalovaný
úver žalobkyni poskytol, konal tak v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, v dôsledku čoho
nemôžu byť pochybnosti o tom, že pri uzatváraní zmluvy o úvere so žalobkyňou vystupoval v postavení
dodávateľa tak, ako ho definuje ustanovenie § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
ku dňu uzatvorenia zmluvy i v postavení veriteľa pojmovo definovaného ustanovením § 2 písm. b/
zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný úvery poskytuje vo veľkom rozsahu ako je

to súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti. Žalobkyňa je fyzickou osobu, nepodnikateľkou. Úverová
zmluva bola uzavretá na formulári, na ktorom sú štyri možnosti voľby účelu poskytnutia finančných
prostriedkov a to na výkon 1. zamestnania, 2. povolania, 3. podnikania a 4. iný účel. Žalobkyňa ako
účel poskytnutia peňažných prostriedkov na zmluve vyznačila v poradí štvrtú možnosť. Žalobkyňa priuzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a bola v postavení
spotrebiteľa. Uzatvorená zmluva má tak charakter zmluvy spotrebiteľskej. Práva a povinnosti medzi
žalobkyňou a žalovaným založené nimi uzavretou zmluvou zo dňa 28.8.2012 je tak treba prioritne

posudzovať podľa príslušných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ustanovení zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, všetko v
znení platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy.

3. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáha síce dvoch nárokov, ale so spoločným skutkovým i právnym

základom. V prvom bode výrokovej časti žalobkyňa požadovala vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 422 Eur tvrdiac, že na základe zmluvy o úvere zo dňa 28.8.2012 jej žalovaný poskytol úver vo
výške 1.000 Eur za poplatok vo výške 968 Eur, ktorý zo sumy úveru predstavuje 96,80 % navýšenie.
Žalovaný jej pritom za takýto poplatok neposkytol reálne plnenie, pričom tento poplatok svojou výškou,
na jednej strane a absenciou zodpovedajúceho protiplnenia, na strane druhej, spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čím predstavuje

podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnú podmienku. V druhom bode výrokovej časti
žaloby žalobkyňa žiadala určiť neprijateľnosť tejto podmienky, ináč uvedenej v bode 10 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru. V zmysle žaloby žalobkyne je tak jej nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia viazaný na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky vyjadrenej v bode 10 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru žalobcu.

4. Základným znakom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Obsahom zmlúv
o spotrebiteľských úveroch tak nesmú byť neprijateľné zmluvné podmienky, príkladmo vypočítané
v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Výpočet neprijateľných zmluvných podmienok v

ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka nie je taxatívny, čo znamená, že ako neprijateľnú
podmienku možno vyhodnotiť aj iné zmluvné dojednania. Neprijateľnou podmienkou v zmysle už
ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky pritom môže byť nielen samotný obsah konkrétneho
zmluvného dojednania spotrebiteľského záväzku, ale tiež spôsob jeho formálneho vyjadrenia, pod ktorý
je nutné zaradiť aj prípadné nekalé praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy.

Inými slovami, neprijateľnými sú aj také zmluvné podmienky, ktoré sú bezprostredným dôsledkom
nekalej praktiky dodávateľa pri uzatváraní zmluvného vzťahu so spotrebiteľom.

5. Na uzavretie úverovej zmluvy so žalobkyňou žalovaný použil ním bežne, pre tento účel, používaný
formulár s dopredu pripraveným textom obsahových náležitostí zmluvy i listiny označenej ako

Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Do takto pripraveného formulára boli rukou vpísané generálie
žalobkyne, ako aj suma úveru, suma poplatku, celková suma, ktorú sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť,
počet a výška splátok úveru a deň splatnosti prvej splátky úveru. Z obsahu textu zmluvy tak, ako
je uvedený na prvej strane formulára pritom nie je zrejmé nielen aký druh poplatku sa žalobkyňa
zaviazala zaplatiť, ale ani čo tvorí jeho základ a spôsob akým bola výška poplatku vypočítaná. Z tejto

časti úverovej zmluvy pritom ani nie je zrejmá súvislosť tohto poplatku s bodom 10 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru nachádzajúcich sa na rubovej časti formulára. Navyše formulácia bodu
10 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je neurčitá a nejasná, najmä jeho druhá časť v znení
„Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie
a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou“. Nemôže byť sporu v

tom, že nielen ustálená judikatúra súdov, ale tiež samotná prax bánk i nebankových subjektov prísne
rozlišuje úroky ako odplatu poskytovateľa úveru za poskytnuté finančné prostriedky od poplatkov ako
určitej náhrady žiadateľa o úver za náklady, ktoré poskytovateľovi úveru môžu vzniknúť v súvislosti
s uzatvorením zmluvy o úvere a dočasným poskytnutím peňažných prostriedkov žiadateľovi úveru.
V tomto prípade žalovaný ako poskytovateľ úveru nielenže tieto dve skutkovo ale aj právne celkom

samostatné náležitosti zmluvy o úvere spojil v zmluve do jednej sumy, ale aj vo všeobecných
podmienkach, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy, ich formuloval absolútne neurčitým pomerom
a bez akýchkoľvek znakov, na základe ktorých by žalobkyňa ako spotrebiteľka mohla posúdiť ich
primeranosť, čo do obsahu (druhu poplatkov) i ich výšky. Je tak nutné žalobkyni prisvedčiť, že zo zmluvy
nie je možné zistiť o aké administratívne úkony ide, za ktoré žalovaný žiada od žalobkyne poplatok.

Rovnako tak je potrebné prisvedčiť žalobkyni aj pokiaľ tvrdí, že výška poplatku za vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o úvere je vyššia než samotný úrok z úveru, pričom nie sú zrejmé dôvody, pre ktoré
by výška tejto časti poplatku mala byť závislá od výšky úveru.6. Navýšenie sumy úveru vo výške 1.000 Eur o 968 Eur a jeho zahrnutie pod kategóriu „poplatok“ je
naviac v rozpore s ustanovením § 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmysle
tohto zákonného ustanovenia totiž dodávateľ je ako obsahovú náležitosť povinný samostatne v úverovej

zmluve vyjadriť nielen výšku úroku z úveru, ale aj poplatky, lebo výška týchto nevyhnutných náležitostí
úverovej zmluvy má význam nielen pre vyčíslenie celkových nákladov spotrebiteľa na úver, ale aj pre
výpočet RPMN, ako nevyhnutných náležitostí takejto zmluvy, rozhodných okrem iného aj pre možnosť
posúdenia celkových podmienok úveru a jeho prijateľnosti pre spotrebiteľa. Obsah zmluvy uzatvorenej
dňa 28.8.2012 o poskytnutí úveru, je v príkrom rozpore s týmito zásadami.

7. Neprimeranou sa javí aj výška poplatku predstavujúca 96,80 % navýšenie úveru so splatnosťou
jedného roka. Zmluva o úvere i Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú dopredu žalovaným
pripraveným formulárom, bez možnosti žalobkyne ako spotrebiteľky sa podieľať na ich príprave a
dojednaní podmienok úveru. Túto skutočnosť žalovaná strana ani nepopiera, pričom v tejto súvislosti
je právne bezvýznamná jej obrana vyjadrená v písomnom stanovisku k žalobe, podľa ktorej žalovanou

stranou pripravené zmluvné podmienky žalobkyňa mohla odmietnuť a úver neprijať. Vzhľadom na
uvedené tak nemôžu byť pochybnosti o neprijateľnosti zmluvnej podmienky vyjadrenej v bode 10
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako neoddeliteľnej časti zmluvy o úvere účastníkmi
uzatvorenej dňa 28.8.2012 v časti podľa žaloby žalobkyne, teda v časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3
zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s

tým spojenou, v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

8. Súd prvej inštancie tak na základe žaloby žalobkyne a podľa ustanovenia § 153 ods. 4 O.s.p.
neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky vyslovil. Postupoval pritom v zhode s už judikovaným
stanoviskom vyjadreným v rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 13.9.2013 č. k. 11C 42/2012-46

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.8.2014 č. k. 5Co 219/2013-91, na ktoré
žalobkyňa vo svojej žalobe poukazuje.

9. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Zmluvná podmienka, na základe ktorej žalobkyňa okrem

vrátenia sumy 1.000 Eur ako istiny úveru, mala zaplatiť poplatok vo výške 968 Eur, v časti, ktorej
zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere, spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou, je podmienkou neprijateľnou a tým aj neplatnou. Neplatnou je ale aj
zvyšná časť tejto zmluvnej podmienky, teda aj zvyšná časť druhej vety bodu 10 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, vyjadrená slovami „Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok...“.

10. Zmluvná podmienka vyjadrená v bode 10 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru veta druhá,
je ako celok nejasná a neurčitá. Neplatnou v zmysle ustanovení § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka je
aj časť týkajúca sa jednej tretiny poplatku, ktorá by mala byť úrokom z úveru.

11. Žalobkyňa z titulu vrátenia žalovaným poskytnutého úveru zaplatila žalovanému celkovo 1.422 Eur.
Časť zmluvy o úvere a to v rozsahu zmluvnej podmienky vyjadrenej v bode 10 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, na základe ktorej žalobkyňa mala zaplatiť okrem istiny úveru aj poplatok vo výške 968
Eur, je neplatná, v dôsledku čoho žalobkyni povinnosť zaplatiť poplatok nevznikla. Žalobkyňou zaplatená
časť poplatku vo výške 422 Eur predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré musí

vydať v súlade s ustanoveniami 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

12. Súd prvej inštancie preto žalovanému uložil povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo
výške 422 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania.

13. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p..

14. Proti tomuto rozsudku v spojení s opravným uznesením podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok v spojení s opravným uznesením zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie.Akodôvoduviedol,že žalobkyňoupredloženázmluvaoúvereniejezmluvouospotrebiteľskom

úvere, nakoľko zmluvné strany sa dohodli v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka,
že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Táto zmluva sa uzatvárala
podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva. Súdna prax zhodne určila
použitie Obchodného zákonníka nezávisle na dohode strán v prípade sporov zo zabezpečenia záväzkovzo zmluvy o úvere, ako aj v prípade vydania bezdôvodného obohatenia na základe neplatnej zmluvy
o úvere. Je teda nepochybné, že zmluva o úvere sa bez ohľadu na dohodu zmluvných strán riadi
Obchodným zákonníkom (§ 261 ods. 3 písm. d).Zmluva uzatvorená účastníkmi obsahuje všetky

náležitosti zmluvy o úvere uvedené v Obchodnom zákonníku. Následne sa zmluvné strany dohodli,
že ich vzťahy do budúcna, ktoré vzniknú zo zmluvy sa budú spravovať ustanovením § 262 a
nasl. Obchodného zákonníka. Slovenská právna úprava v oblasti spotrebiteľských úverov účtovaniu
poplatku výslovne nebráni. Aj ustanovenie § 499 Obchodného zákonníka v prípade zmluvy o úvere,
okrem platenia samotných úrokov, umožňuje aj dojednanie tzv. poplatku za rezervovanie peňažných

prostriedkov. Obchodný zákonník teda umožňuje vyberanie iných platieb ako len splátok úveru a
úroku. Žalobkyňou tvrdenú neprijateľnosť poplatku nie je možné vyvodiť ani zo samotného Zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 9 ods. 10 tohto právneho predpisu sa totiž veriteľovi
zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie,
evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený
spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského

úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet
podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona, alebo o osobitnú službu, ktorá nie
je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.
Zákonodarca explicitne vymenúva poplatok alebo náhradu nákladov len za vedenie, evidenciu, správu
úveru, resp. účtu alebo jeho zrušenie, nie však poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere,

z čoho vyplýva výkladom, že takýto poplatok je v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch prípustný.
Výška úrokov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere. Podstatnou náležitosťou je len záväzok
dlžníka popri istine zaplatiť úroky bez uvedenia ich výšky.

15. V čase uzavretia Zmluvy neexistoval a nebol účinným žiaden všeobecne záväzný právny predpis,
podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných
prostriedkov. Možno teda vychádzať iba z ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata
podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v

obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti. Dôkazné bremeno pritom v otázke primeranosti odplaty znáša žalobkyňa a nie
žalovaný. Žalobkyňa teda musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia Zmluvy išlo o odplatu výrazne
vybočujúcu z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z

vlastných zdrojov. Ak sa žalobkyňa dovoláva údajov bánk, koná tak v priamom rozpore s ustanovením
§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je ako merítko považovaná odplata obvykle
požadovaná na finančnom trhu, t.j. nie len bankami, ale aj inými účastníkmi finančného trhu. Navyše
žalobkyňa sa opiera o úrokovú sadzbu stanovenú pre banky, ktorá je samozrejme nižšia. Správne by
mala prihliadať na úrokovú sadzbu stanovenú pre nebankové, leasingové a iné spoločnosti, pod ktoré

spadá aj žalovaný. Naviac je možné prevýšenie takejto odplaty a zákon zakazuje len také prevýšenie,
ktoré má charakter prevýšenia podstatného. Žalobkyňa na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky
nemá naliehavý právny záujem. Podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. V
zmysle tohto ustanovenia žalobkyňu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať,

že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem.
Žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určení úveru za bezúročný a bez poplatkov.

16. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku preskúmal
napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec

prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

17. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

18. Vo veci nie je možné stotožniť sa s tvrdením, podľa ktorého uzatvorená zmluva o úvere
nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravovalObčiansky zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 52. Podľa tohto ustanovenia
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným túto
charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné
podmienkyúveru,ktoréžalobkyňa ovplyvniťnemohla,nakoľkoboliužvopredpripravenépreveľkýpočet

spotrebiteľov. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho
konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver poskytol žalobkyni za účelom výkonu obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti tejto účastníčky. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania
možného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym

pre dôkazné konanie, čo znamená, že spotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne
spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom
prípade byť len všeobecný, nič nehovoriaci údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania,
resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania,
zamestnania, resp. podnikania s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy

konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú povinnosť si žalovaný nesplnil, čo má na
posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi rovnaký vplyv ako keby v zmluve účel
uzatvorenia uvedený nebol.

20. V zmluve o úvere zo dňa 28.8.2012 okrem údajov potrebných na identifikáciu žalobkyne (meno

a priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo) iné údaje uvedené nie sú. Podľa prehlásenia
obsiahnutého v zmluve finančné prostriedky boli poskytnuté na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania žalobkyne. Za takejto situácie záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy
o úvere má oporu vo vykonanom dokazovaní. Išlo teda bez akýchkoľvek pochybností o zmluvu o
spotrebiteľskom úvere uzatvorenú v súlade s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch.

21. Pokiaľ ide o poplatok za poskytnutie peňažných prostriedkov, 1/3 z neho mala predstavovať
dohodnutý úrok a zvyšné 2/3 zahŕňali ničím nešpecifikované náklady na vypracovanie a uzatvorenie

zmluvyoúverespolusovšetkouadministratívoustýmspojenou.Takátošpecifikácianákladovjeneurčitá
a teda neumožňujúca podrobiť uvedené dojednanie súdnej kontrole z hľadiska prijateľnosti dohodnutej
zmluvnej podmienky. Základnou podmienkou platnosti právneho úkonu vyžadovanou ust. § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka je jeho určitosť. Nedostatok určitosti spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho
úkonu.

22. Okrem toho zmluva o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú listiny formulárové,
používané žalovaným pri uzatváraní úverových zmlúv s množstvom ďalších spotrebiteľov. Na
predtlačených tlačivách sa menia len údaje o spotrebiteľoch a výške poskytnutého úveru. Za takejto
situácie výška nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy mala byť v zásade rovnaká a nie meniť sa
v závislosti od výšky poskytnutého úveru. Ak žalovaný výšku týchto nákladov odvádza od výšky úveru, je

zrejmé, že týmto dojednaním len sledoval ďalšie navýšenie odplaty za poskytnutie úveru s cieľom vyhnúť
sa kontrole jej primeranosti, čo rozhodne nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi.
23. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi v čase uzatvorenia zmluvy bol obsiahnutý v zákone
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa ust. § 4 ods. 8 tohto právneho predpisu predávajúci
nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto

zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti apraxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.
24. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
25.Nakategóriudobrýchmravomtrebaosobitnýdôrazklásťprispotrebiteľskýchzmluvách.Pojemdobré
mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému
vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však

možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v
ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v
podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť
namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.
26. Aplikáciu ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka v otázke výšky odplaty nevylučuje ani
ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa tohto

ustanoveniam, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti.

27. Uvedené ustanovenie ale nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom
trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali i údaje od tých subjektov finančného
trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo
vôľou zákonodarcu a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov

finančnýchinštitúciiposkytujúcichspotrebiteľskéúveryzaprimeranúodplaturiadiacsazásadoudobrých
mravov upravenou v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

28. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou
hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a

ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil
hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolností. Pri posudzovaní, či
konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne
neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie
ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je vždy

potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolností.

29. Pri dojednávaní odplaty koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeranú
odplatu bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácií pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými
mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí, bez

ohľadu na to, v akej situácií sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých
finančných prostriedkov a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom.
Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o odplate často
práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným
vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácií poskytoval veriteľovi neprimeranú až úžernícku

odplatu. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška odplaty, ktorá podstatne
presahuje odplatu v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k odplatám uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou
finančného trhu, sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie odplaty,
rozhodne nie odplaty neprimerané. V zmluve dohodnutá odplata skrytá pod termín poplatok dosahuje

skoro výšku poskytnutého úveru. Ide o niekoľko násobne vyššiu odplatu v porovnaní s priemernou
odplatou uplatňovanou bankami pri poskytovaní obdobných úverov alebo pôžičiek. Dohodnutá odplata
teda podstatne prevyšuje obvyklú odplatu a preto záver o neplatnosti dojednania o odplate pre rozpor s
dobrými mravmi podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka má oporu vo vykonanom dokazovaní.

30. Dôsledkom absolútnej neplatnosti dojednania o odplate je vznik povinnosti žalovaného vydať
žalobkyni bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu v zmysle zásad
uvedených v ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa z titulu poskytnutého úveru
mala žalovanému vrátiť len istinu úveru, teda sumu 1.000 Eur. Celkovo však žalobkyňa zaplatila čiastku1.422 Eur a preto rozdiel medzi touto sumou a istinou úveru vo výške 422 Eur predstavuje bezdôvodné
obohatenie žalovaného, ktoré musí žalobkyni vydať.

31. Vo vzťahu k výroku o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné dodať, že už v inom
konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11C/42/2012 bola táto podmienka určená za
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Stalo sa tak rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 13.9.2013
č.k. 11C/42/2012 - 46 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.8.2014 č.k.
5Co/219/2013 - 91. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá
sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky

súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
32. Vychádzajú z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok
v spojení s opravným uznesením ako vecne správny potvrdil.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách, bola skutočnosť, že úspešnej
žalobkyni v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

34. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).