Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. február 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 12T/206/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815010448
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Havírová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8815010448.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 22. februára 2017 vo Vranove nad Topľou takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :

Q. W., nar. XX.XX.XXXX vo B. K. I., trvale bytom W. X. Q.
č. XX/X, Vranov nad Topľou, nezamestnaný, t. č. od 22.07.2015 vo väzbe
v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 21.07.2015 podvečer, keď chodil okolo bytového domu na Sídlisku J. XXXX/XX, obývaného
svedkom Y. P., venčiť psa, tak svedkovi Y. P., nar. XX.XX.XXXX a svedkyni Q. Š., nar. XX.XX.XXXX,
nachádzajúcim sa na balkóne bytu na X. poschodí, obývaného svedkom Y. P., ukazoval obom týmto
svedkom rukou gesto, že im podreže krk a dňa 22.07.2015, v čase približne okolo 12:30 hod., vošiel
do bytu svedka Y. P., so súhlasom svedka Y. P. a tam sa svedkovi Y. P. a svedkyni Q. Š. vyhrážal, aby

stiahli trestné oznámenie na Q.. O.., lebo zle dopadnú a svedkovi Y. P. na balkóne povedal, že vie, kde
sa ukrýva Q.. O.., teda hrozbou násilia pôsobil na svedkov Y. P. a Q. Š., vystupujúcich v trestnom konaní
realizovanom na OR PZ Vranov nad Topľou pod sp. zn. ORP-336/1-VYS-VT-2015, ako svedkovia, kde
bol stíhaný Q.. O.., nar. XX.XX.XXXX, za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného
zákona a iné a žiadal od nich, aby stiahli trestné oznámenie a zmenili výpoveď v prospech obvineného
Q.. O..,

t e d a

v trestnom konaní použil hrozbu násilia, aby pôsobil na svedka,

č í m s p á c h a l

zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 344 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 38 ods. 4 Trestného zákona pri zistení prevahy
priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. m) Trestného zákona a neexistencii poľahčujúcich okolností
podľa § 36 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 ( dvoch ) rokov a 10 ( desiatich )
mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do Ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému Q. W. urobiť vyhlásenie podľa ust. § 257 ods. 1
Trestného poriadku. Obžalovaný vo vzťahu k obžalobe vyhlásil, že je nevinný.

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej Q. Š.É.,
poškodeného Y. P., svedkov Q. P., V. P., E. O., X. F., A. O., znalca MUDr. V., oboznámením znaleckého
posudku z odboru psychológie ako aj z odvetvia psychiatrie na poškodenú Š. a prečítaním listinných
dôkazov, na základe čoho mal súd skutkový stav za preukázaný tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Obžalovaný Q. W. na hlavnom pojednávaní výslovne poprel skutkové okolnosti uvedené v obžalobnom
návrhu. Poprel, že by pod hrozbou násilia nútil oboch poškodených na zmenu výpovede s tým, že on v
živote žiadne gesto neukazoval, nepoužil ani žiadnu hrozbu násilia a to ani vo vzťahu k poškodenému Y.
P..Vyjadrilsa,ževovzťahukpoškodenémuP.akoajkpoškodenejQ.Š.nevyvíjalžiadennátlak.Uviedol,
že niekedy v uvedenom období ho poškodený P. v čase okolo 12:30 hod. zavolal na cigaretu a na kávu

na balkón, pričom vtedy popod balkón prechádzal svedok E. O., ktorého poškodený P. zavolal k sebe
domov. Keď tento svedok vyšiel k dverám bytu, poškodený P. mu otvoril dvere a svedok E. O. sa ho na to
opýtal, či môžu odísť preč. Zdôraznil, že počas celej doby jeho návštevy poškodeného P. poškodená Š.
sedela v spálni a neprišiel s ňou vôbec do kontaktu. Na balkóne pritom poškodenému Y. P. povedal, že :
„Nie je správne, keď niekto pôjde sedieť za niečo, čo nespravil,“ pričom mal na mysli svedka Q. O., ktorý

bol v tom čase trestne stíhaný za lúpež. Opätovne zdôraznil, že počas celej doby zdržiavania sa v tomto
byte vo vzťahu k nijakej osobe nepoužil žiadnu hrozbu násilia. Potvrdil aj tú skutočnosť, že poškodenému
P. vtedy povedal aj to, že keď bude krivo vypovedať, môže to mať na neho zlý vplyv a môže skončiť vo
väzení. Dňa 21.07.2015 navštívil poškodeného P. na žiadosť svedkyne A. O., ktorá ho požiadala, aby
odkázal poškodenému P., aby jej netelefonoval, keďže je jej zle. Poškodený P. ho vtedy vpustil do vnútra

bytu a obaja odišli zafajčiť na balkón, na ktorom poškodenému P. povedal, aby netelefonoval svedkyni
A. O.. Poškodenej Š., ktorá bola takisto na balkóne, sa vtedy opýtal, že prečo podala trestné oznámenie
na svedka Q. O.. Poškodená Š. mu na to odpovedala, že trestné oznámenie na svedka Q. O. podala
z toho dôvodu, lebo na ňu kričal a bol na ňu zlý a táto mu na jeho otázku mala odpovedať, že on je
dobrý chlapec. Poškodenej Š. sa vtedy takisto opýtal, či jej nechýba mobilný telefón, keďže p. F. mu

povedal, že ukradol tejto poškodenej jej mobilný telefón, na čo do tohto bytu došiel aj p. F. a začala sa
medzi nimi hádka ohľadne mobilného telefón poškodenej Š.. Uviedol takisto, že na druhý deň poškodená
Š. na neho zavolala políciu. Poukázal na to, že svedkovia vypovedali pod vplyvom alkoholu, o čom
svedčia aj psychiatrické nálezy, pričom poškodená Š. sa v čase konania pred súdom podrobovala aj
protialkoholickej liečbe. Poukázal tiež na to, že počas vyšetrovania poškodená Š. menila svoju výpoveď

viackrát, táto svedkyňa je podľa jeho názoru nedôveryhodná a klamlivo opisuje situácie, ktoré sa stali.
Zdôraznil tiež, že poškodená Š. uviedla v predchádzajúcej výpovedi na hlavnom pojednávaní, že mal
vykopnúť dvere svedkovi P., čo tento svedok vôbec nepotvrdil. V súvislosti s výpoveďou poškodenej
Š., že jej vtedy mal ukazovať gesto ruky, že ju podreže sa vyjadril, že byt poškodeného P. pozná, že
poškodená Š. vtedy sedela na balkóne, pričom je problematické vidieť z balkóna človeka, ktorý je pod

balkónom a takisto človek, ktorý stojí pod balkónom, nemôže vidieť, kto sa nachádza na balkóne. Na
balkóne je totiž rákosie a až keď sa človek postaví na balkóne, tak až vtedy sa dá rozpoznať, či niekto
na balkóne je alebo nie je. Poukázal aj na tú okolnosť, že vtedy nefungovalo osvetlenie z pravej strany,
z balkónovej strany a to mu sťažovalo vidieť osobu sediacu na balkóne. Vyjadril sa tiež, že do kontaktu
s poškodenou Š. prišiel aj vtedy, keď do bytu poškodeného P. prišla po svedka F. jeho matka F. so

sestrou, keď sa ešte v byte tohto poškodeného rozprávalo o trestnom stíhaní svedka Q. O.. Keď sa
vtedy svedkyňa A. O. opýtala svedka F., že prečo obvinil Q. O. z nejakej lúpeže, tak jej svedok F. ako
aj poškodený P. oznámili, že nešlo o lúpež. Poukázal na to, že poškodená Š. bola zmätená, keďže pred
znalcami z odvetvia psychiatrie sa vyjadrila, že taxikár jej mal povedať, keď uvidel jeho ako aj svedka Q.
O., že ju môžu predať za prostitútku a z tohto dôvodu poškodená Š. volala políciu ihneď, čo ich zbadala.

Vyjadril sa tiež, že dňa 22.07.2015 ráno mu dvere bytu poškodeného P. otvorila jeho matka, ktorá ho
po určitej dobe spoznala, keďže bol bratrancom bývalej manželky tohto poškodeného a ktorá mu mala
povedať, aby za poškodeným P. nechodil vzhľadom na jeho príbuzenský pomer s bývalou manželkou
poškodeného a takisto z dôvodu obáv z možného nadmerného požívania alkoholických nápojov týmto
poškodeným. Detailnejšie opísal, že keď dňa 21.07.2015 prišiel do bytu poškodeného Y. P. na žiadosť

svedkyne A. O., spolu s týmto poškodeným odišiel na balkón zafajčiť si cigarety a vtedy poškodenéhopožiadal,abynetelefonovalsvedkyniA.O..PoškodenejŠ.savtedyopýtalnadôvodjejpodaniatrestného
oznámenia, na čo mu odpovedala, že na ňu svedok Q. O. kričal a že bol na ňu zlý, pričom na jeho
otázku mu odpovedala, že on nie je zlý. Vtedy poškodenej Š. takisto povedal, že jej p. F. odcudzil jej

mobilný telefón, na čo do tohto bytu prišiel aj p. F., pričom sa medzi nimi začala potýčka. Dňa 22.07.2015
ráno mu dvere bytu poškodeného Y. P. otvorila jeho matka, ktorá ho požiadala, aby poškodeného P.
nechal na pokoji. Druhýkrát v ten istý deň prišiel do bytu poškodeného P. okolo 12:30 hod., dvere mu
otvoril poškodený P., zavolal ho dnu do bytu, urobil mu kávu a odišli na balkón. Keď prechádzal cez
kuchyňu, tak uvidel, že v spálni sedela poškodená Š. a chvíľu sa spolu rozprávali. Poškodený P. potom

zavolal svedka E. O. do bytu a potom spolu s ním odišiel z bytu poškodeného P. preč. Keď vyšiel z bytu
poškodeného Y. P., tak vtedy stretol pred vchodom do bytového domu matku poškodeného P., ktorá
sa ho opýtala, kde bol, na čo jej odpovedal, že bol za kamarátom, na čo mu táto svedkyňa oponovala,
že bol u poškodeného Y. P. a takisto mu povedala, že keď nedá tomuto poškodenému pokoj, tak na
neho zavolá políciu. Po prejdení krátkej vzdialenosti ho potom zadržala hliadka Obvodného oddelenia
PZ Vranov nad Topľou a neskôr aj kriminálna polícia, konkrétne p. O., ktorý vyšetroval túto vec a ktorý

zhromaždil svedkov, pričom tento pán O. dopomohol k tomu, že svedkom F. a P. počas ich výsluchov v
trestnej veci svedka Q. O. priniesol alkohol p. V. S.. Potvrdil, že navštívil rodičov poškodeného P., keďže
mal záujem sa rozprávať so svedkyňou P., ktorú chcel požiadať, aby v byte poškodeného P. svojho syna
ako aj ostatných umiernila v tom smere, aby prestali piť. Dvere mu však otvoril otec poškodeného P.,
ktorému povedal, že jeho syn a ostatní svedkovia krivo obvinili svedka Q. O., keďže na tohto svedka

bolo podané trestné oznámenie, na čo mu svedok V. P. odpovedal, že on viac verí poškodenej Š. ako
jemu a zatvoril dvere. Potvrdil, že viackrát prechádzal pod bytovým domov obývaným poškodeným P.
spolu so svedkom E. O., prípadne aj venčiť psa. Dňa 22.07.2015 navštívil poškodeného P. kvôli tomu,
že chcel zistiť spisovú značku konania, ktoré sa viedlo voči svedkovi Q. O., o ktorú ho požiadal jeden
advokát. Uviedol, že poškodenej Š. nemohol vtedy nič povedať, keďže nebola na chodbe, táto v čase

jeho príchodu bola v spálni a v čase odchodu bola na balkóne vedúcom zo spálne, pričom on bol spolu
s poškodeným P. na balkóne vedúcom z kuchyne. Poškodenému P. vtedy povedal, že „nie je správne,
ak Q. pôjde sedieť za niečo, čo nespravil“, pričom to povedal na balkóne, ale pripustil, že to mohol
povedať aj na chodbe tomuto poškodenému. Poprel, že by dňa 21.07.2015 ukázal obom poškodeným
nejaké gesto podrezania krku, keďže to nemá v črtách osobnosti. Vyjadril sa, že poškodená Š. nemohla

počuť rozhovor medzi ním a poškodeným P. na balkóne z toho dôvodu, že balkónové dvere sú plastové,
neprepúšťajú hluk a spolu s poškodeným P. nekričali. Poškodená teda nemohla počuť ich rozhovor s
poškodeným P. na balkóne a to cez kuchyňu až do spálne. Medzi spálňou a balkónovými dverami z
kuchyne je obývacia izba, detská izba, kuchyňa, ďalšia izba a až tak je balkón. Čiže balkóny vedúce
zo spálne a z kuchyne v tomto byte sú na opačných koncoch. Na chodbe boli zas zvukotesné dvere,

pričom na chodbe sa s poškodeným P. o svedkovi Q. O. nerozprával. V súvislosti s jeho údajným gestom
rukou naznačujúcim podrezanie krku sa vyjadril, že vtedy bola tma a nebolo teda možné, aby poškodená
takéto gesto rukou videla. Poukázal na jednu udalosť, keď poškodený P. raz na neho zapískal z balkóna,
on netušil, kto na neho píska a až potom na neho poškodený P. zakričal, že: „Q., to som ja,“ pričom tohto
poškodeného vôbec nebolo vidno.

Poškodený Y. P. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že raz ráno zaklopal obžalovaný W. na dvere jeho
bytu, dvere bytu mu však otvorila jeho matka a povedala mu, že nie je doma. V ten istý deň v čase
medzi 12:00 hod. až 13:00 hod. ho opätovne obžalovaný W. navštívil, ktorého aj pozval do vnútra svojho
bytu. Poškodená Š. sa vtedy zdržiavala v spálni vo vzdialenosti cca 8 či 10 metrov od balkóna, pričom
on sa rozprával s obžalovaným W. na balkóne a potvrdil, že sa tam rozprávali aj o trestnej veci neb.

svedka Q. O., keďže to bol jeho kamarát tak ako aj obžalovaný W., ktorý bol zároveň bratrancom jeho
bývalejmanželky.Poukázalnato,žeobžalovanýW.honavštevovalpravidelne.Vypovedal,ževžiadnom
prípade ho obžalovaný neovplyvňoval, pričom udalosť sa mala odohrať medzi svedkom F. a poškodenou
Š. na jednej strane a medzi obž. W. a neb. svedkom Q. O. na druhej strane a on tam vtedy ani vôbec
nebol. Počas zdržiavania sa na balkóne spolu s obžalovaným W. si všimol, že pod týmto balkónom sa

prechádza svedok E. O., na ktorého obžalovaný W. zakričal, aby na neho počkal a on tohto svedka
zavolal k sebe domov. Keď otvoril dvere bytu tomuto svedkovi, tak vtedy mu obžalovaný W. povedal:
„Budezle,keďniektopôjdesedieťzaniečo,čonespravil.“NatoobžalovanýW.asvedokE.O.odišlipreč.
Poukázal na to, že na balkóne je rákosie, pričom osoba sediaca na balkóne má možnosť sledovať dianie
pod balkónom, ale človek, ktorý je pod balkónom, nevidí, kto sa nachádza na balkóne. Nevedel sa teda

vyjadriť, či teda obžalovaný W. ukazoval nejaké gesto a odkázal na výpoveď poškodenej Š.. Zdôraznil,
že obžalovaný W. nemal dôvod ho ovplyvňovať, keďže on nebol pri spáchaní tohto skutku. Keď odišiel
obžalovaný W., tak prišla jeho matka, svedkyňa Q. P., na čo poškodená Š. vyšla zo spálne a vtedy prišla
aj polícia, čiže táto poškodená musela zavolať políciu. Poškodená Š. pri balkónových dverách ukázalapolicajtom, ako obžalovaný W. a neb. svedok Q. O. odchádzajú k bytovému domu svedka Q. O.. Vyjadril
sa tiež, že počas výsluchov v tejto trestnej veci bol on ako aj poškodená Š. v dosť podnapitom stave.
Počas odvozu príslušníkmi polície na tento štátny orgán mu vyšetrovateľ R. povedal, že za krivú výpoveď

mu môže byť uložený trest odňatia slobody v trvaní 3-6 rokov, pričom sa domnieval, že tento vyšetrovateľ
mal na mysli neb. svedka Q. O.. Zdôraznil, že obžalovaný W. ho neovplyvňoval a takto vypovedal aj na
polícii. Vyjadril sa, že nemal vedomosť, či sa obžalovaný W. vôbec rozprával s poškodenou Š., keďže
ani nevedel, že táto zavolala policajtov ako aj jeho matku. Uviedol tiež aj to, že jeho matka asi poznala
obžalovaného, keďže bol bratrancom jeho bývalej manželky, ale videla ho asi iba raz či dvakrát v živote.

Vyjadril sa tiež, že svedkyňa Q. P. ho zatajila pred obžalovaným W. z toho dôvodu, že ho navštevovali
rôzni ľudia, s ktorými sa podľa názoru jeho matky nemal stretávať. Domnieval sa, že jeho matka pri
odchode z bytu požiadala poškodenú Š., aby jej zavolala, keby ho niekto, napríklad aj obžalovaný
W., chcel navštíviť. Nemal vedomosť o tom, že by obžalovaný W. predtým navštívil jeho rodičov. Dňa
22.07.2015 v čase medzi 12:00 hod. až 13:00 hod. s obžalovaným W. najprv vošiel do kuchyne, pričom
poškodená Š. bola v spálni, mala zatvorené dvere, na ktorej je tiež balkón. Potom spolu s obžalovaným

W. odišli na balkón, rozprávali sa a fajčili, pričom počas toho si všimol svedka E. O.. Nevedel o tom, že
by sa obžalovaný W. stretol zoči - voči poškodenej Š. a podľa jeho názoru sa poškodená s obžalovaným
ani nemohla rozprávať. Na balkóne sa rozprával s obžalovaným W. o tetovaní, pripustil však, že sa
mohli rozprávali aj o udalosti spred učilišťa, kde bol svedok F.. Obžalovaný W. mu však nevysvetľoval,
čo sa vtedy stalo pred učilišťom medzi svedkami F., Q. O., ním a poškodenou Š.. Pripustil takisto, že

obžalovaný W. mohol na balkóne rozprávať aj o svedkovi neb. Q. O., ale nepovedal mu o mieste jeho
pobytu. Keď sa s obžalovaným W. nachádzal na chodbe, dvere do spálne boli zatvorené a nevedel sa
vyjadriť, či boli otvorené v čase odchodu obžalovaného W.. Uviedol, že svedok E. O. stál len na prahu
dverí a s týmto svedkom sa nerozprával ani on a ani obžalovaný W.. Obžalovaný mu na chodbe povedal,
že: „Je zle, keď niekto pôjde sedieť za niečo, čo nespravil,“ obžalovaný mu však nepovedal, že „bude

zle,“ lebo to by bolo vyhrážanie. Potvrdil, že obžalovaný často prechádzal pod balkónom jeho bytu,
keďže často navštevoval svedka neb. Q. O.. Obžalovaný pritom často chodil popod jeho balkón sám, s
neb. svedkom Q. O. či svedkom E. O., ako aj venčiť psa. Potvrdil, že s poškodenou Š. bol zafajčiť na
balkóne a keď sa takto obaja nachádzali na balkóne, tak určite tam pod balkónom sa mohol prechádzať
obžalovaný W.. Poprel však, že by mu poškodená Š. povedala, že by jej obžalovaný ukázal nejaké gesto

rukou. Uviedol, že v tom období mal rozbité balkónové dvere, ale nemal vedomosť o tom, že by svedkovi
F.Ľ. povedal, že sa domnieval, že balkónové dvere mu rozbil priateľ jeho bývalej manželky, pričom sa to
stalo asi dva či tri dni pred tým, ako ho navštívil obžalovaný W.. Nemal pritom podozrenie na konkrétnu
osobu, ktorá mu vystrelila nejaký náboj na tieto balkónové dvere. Pripustil, že poškodená Š. mohla byť
prítomná rozhovoru medzi ním a obžalovaným W. na chodbe, ale vtedy tam obžalovaný povedal len túto

vyššie uvedenú jednu vetu. Nespomenul si, že by mu obžalovaný W. vtedy povedal, že v prípade krivej
výpovede alebo krivej prísahy mu môže byť uložený trest odňatia slobody v nejakej výmere. Vyjadril
sa, že cez trstinovú zábranu na balkóne vidno, čo sa odohráva dole pod balkónom. Uviedol, že dňa
22.07.2015 ho obžalovaný navštívil ráno a na obed, bol u neho aj deň predtým a celkovo ho navštevoval
dosť pravidelne. Potvrdil, že svedok E. O. bol prítomný počas toho, keď mu obžalovaný W. povedal,

že „ je zle, keď niekto pôjde sedieť za niečo, čo nespravil“. Uviedol, že aj poškodená Š. mala záujem
zmeniť svoju výpoveď v trestnej veci svedka neb. Q. O.. Poprel, že by obžalovaný W. na neho vyvíjal
nejaký nátlak. Potvrdil, že pri jeho výpovedi v trestnej veci neb. svedka Q. O. jemu ako aj svedkovi F.
priniesol pán S. fľašu alkoholu.
Z výpovede poškodenej Q. Š. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že protialkoholickému liečeniu sa

podrobuje od 14.11.2016. Vyjadrila sa, že v inkriminovanom období často navštevovala poškodeného
Y. P.. Keď sa na balkóne u poškodeného Y. P. nachádzali neb. svedok Q. O. a obžalovaný W., tak ju
kamarát upozornil, aby si na nich dávala pozor, lebo ju môžu predať za prostitútku.
Vyjadrila sa aj k udalosti predchádzajúcej predmetnému stíhanému konaniu, keď spolu so svedkom F.
raz ráno išla do P. školy, kedy z kruhového objazdu vyšli neb. svedok Q. O. s obžalovaným W.. Keď

svedok F. vyšiel z tejto školy, pred túto školu vyšiel aj neb. svedok Q. O. spolu s obžalovaným W., ktorí
sa opýtali svedka F., kto raz na nich zavolal políciu. Keďže svedok F. nechcel povedať, že políciu vtedy
zavolala ona, tak svedok F. im odpovedal, že príslušníkov polície zavolal poškodený Y. P.. Uviedla tiež,
že neb. svedok Q. O. vtedy vytiahol nôž, ktorým si prešiel po ruke. Predtým však neb. svedok Q. O.
pýtal peniaze od svedka F.. Vzápätí na to odišla od týchto osôb preč. Pravdepodobne v ten istý deň vo

večerných hodinách prišiel neb. svedok Q. O. spolu s obžalovaným W., dali do zvončeka poškodeného
P. papierik a nechali zvonček dlho zvoniť. Svedok neb. Q. O. vtedy povedal obžalovanému W., že pôjde
hore, na čo svedok neb. Q. O. odišiel k vozidlu a zobral zbraň. Obžalovaný W. pritom zostal na mieste,
mal prekrížené ruky na hrudi a dupal nohami s tým, že mala dojem, že spolu s neb. svedkom Q. O. vojdúdo bytového domu obývaného vtedy poškodeným P.. Na to prišiel neb. svedok Q. O., vytiahol zbraň a
vystrelil do balkóna poškodeného Y. P., čo uvidela cez rákosie na balkóne. Na to sa neb. svedok Q.
O. spolu s obžalovaným W. postavili pred bytový dom poškodeného P., od ktorého požadovali peniaze.

Na to im obom povedala, že poškodený P. nemá peniaze a nech mu dajú pokoj. Svedok neb. obvinený
Q. O. na ňu vulgárne zakričal a povedal jej, „že nech je rada, keď do rána prežije.“ Nevedela uviesť
presný dátum, keď po tejto udalosti obžalovaný W. opätovne prišiel do bytu poškodeného P., kedy
obžalovaný ju ako aj poškodeného P. začal prehovárať, aby vzali späť trestné oznámenie podané na
neb. svedka Q. O.. Obžalovaný W. vtedy takisto oznámil poškodenému P. miesto úkrytu svedka neb.

Q. O.. Do bytu poškodeného P. na to prišiel aj syn svedka neb. Q. O., ktorého meno nevedela uviesť.
Poškodený P. jej potom neskôr povedal, aby pýtala peniaze od ženy neb. svedka O., svedkyne O. za
to, aby stiahla obvinenie voči svedkovi neb. Q. O.. Zdôraznila, že nikdy predtým neužívala J., avšak
vtedy, keď išla na políciu so zámerom zobrať späť trestné oznámenie na obžalovaného W. a neb. svedka
Q. O., tak vtedy jej poškodený P. poskytol J., pričom poprela, že by v tom čase bola opitá. Potvrdila
pravdivosť svojej výpovede z prípravného konania zo dňa 22.07.2015. Potvrdila takisto svoje vyjadrenie

z prípravného konania, keď jej vtedy obžalovaný W. doslova povedal „stiahnite trestné stíhanie na Q.
O., lebo zle dopadnete“. Uviedla tiež, že dňa 21.07.2015, keď sa nachádzala s poškodeným P. na
balkóne a keď obžalovaný W. prechádzal pod bytovým domom, tak vtedy jej ukázal gesto rukou, že
ich podreže. Obžalovaný W. sa tam vtedy prechádzal spolu so synom neb. svedka Q. O. a so psom. Z
obžalovaného W. mala strach, či neublíži jej alebo jej rodine. Dňa 22.07.2015 obžalovanému W. otvorila

dvere bytu poškodeného P. jeho matka, od ktorej obžalovaný W. požadoval, aby zavolala k dverám
poškodeného P., na čo mu táto svedkyňa P. odpovedala, že poškodený leží, pričom ona sa v tom čase
nachádzala v spálni spolu s poškodeným P.. Pri odchode svedkyne P. z bytu poškodeného P. v čase
okolo 10:00 hodiny ju táto svedkyňa požiadala, aby jej zatelefonovala, keby opätovne prišiel obžalovaný
W. či syn neb. svedka Q. O.. V ten istý deň v čase okolo obeda opätovne do bytu poškodeného P. prišiel

obžalovaný W. a potom aj syn svedka Q. O.. Ona ako aj poškodený P. spolu s obžalovaným W. na
to odišli na balkón, na ktorom obžalovaný W. od nej ako aj od poškodeného P. požadoval, aby zobrali
späť trestné oznámenie, lebo „zle dopadnú“. Zdôraznila, že vtedy sa rozprávali na druhom balkóne. Na
to obžalovaný poškodenému P. povedal, že má vedomosť o mieste úkrytu svedka neb. Q. O.. Potom
poškodený P. zavolal neb. svedkovi Q. O.rovi, telefón dal na hlasný odposluch a na to počula, ako neb.

svedok O. povedal, že majú zobrať späť trestné oznámenie na neho ako aj na obžalovaného W., lebo zle
dopadnú. Políciu pritom zavolala z toho dôvodu, že predtým obžalovaný W. a svedok neb. Q. O. strelili
do balkóna a to deň pred ich rozhovorom na balkóne, kedy od nich obžalovaný požadoval späťvzatie
trestného oznámenia na svedka neb. Q. O.. Vyjadrila sa aj k udalosti, správne zo dňa 21.07.2015, keď
sa poškodený P. nahol na balkóne vedúcom z kuchyne, pričom zbadal obžalovaného W. so psom a

s mladým O.. Na to obžalovaný W. povedal, aby stiahli obvinenie na neho ako aj na svedka neb. Q.
O.. Poškodený P. na to odpovedal, že sa s tým nič nedá robiť. Obžalovaný W. na to zareagoval tak,
že povedal, že keď nestiahne trestné oznámenie poškodený P., tak nech stiahne ona. Vtedy im obom
obžalovaný W. ukázal gesto, že im podreže krk. Obžalovaný W. im to povedal nahnevaným hlasom
a v tom momente pociťovala strach. Vyjadrila sa tiež, že poškodený P. jej pred výsluchom na polícii

povedal, aby tam klamala s tým, že na polícii nemusí hovoriť všetko. Zdôraznil, že obžalovaný W. bol
v byte poškodeného P. so zámerom dosiahnuť, aby vzali späť trestné oznámenie s tým, že im podreže
krk. Takéto gesto rukou im však obžalovaný ukázal pravdepodobne ešte pred svojou návštevou v byte
poškodeného P., pričom im aj povedal, že „ich podreže, pokiaľ nestiahnu trestné oznámenie na svedka
neb. Q. O. a na neho“. Bližšie opísala, že keď poškodený P. otvoril dvere svojho bytu obžalovanému

W., tak stáli na chodbe pri kúpeľni, potom všetci odišli na balkón zo spálne, na čo obžalovaný W. jej
ako aj poškodenému P. povedal, aby stiahli trestné oznámenie. Potom na dvere bytu zazvonil svedok
E. O.. Obžalovaný W. neskôr s poškodeným P. odišli na druhý veľký balkón z kuchyne a vtedy na tomto
balkóne obžalovaný W. povedal poškodenému P., že má vedomosť o mieste úkrytu svedka neb. Q. O. a
takisto mu na tohto svedka poskytol telefónne číslo. Predtým jej matka poškodeného P. povedala, že jej

mám zavolať, keď opätovne tohto poškodeného navštívi obžalovaný W. a z tohto dôvodu tejto svedkyni
aj zatelefonovala. Keď svedkyňa Q. P. prišla, tak akurát z bytového domu vychádzal obžalovaný W.
spolu so svedkom E. O., ktorému táto svedkyňa povedala, aby už viac nechodil do bytu poškodeného
P. a aby mu dal konečne pokoj. Neskôr zavolala aj políciu. Zdôraznila, že rozhovor obžalovaného W. s
poškodeným P. na balkóne z kuchyne počula, keďže tento balkón bol otvorený a ona bola v spálni. Medzi

týmto balkónom a spálňou sa nachádzala iba chodba a obývacia izba a to vedľa kuchyne. Obžalovaný
W. im asi päťkrát či šesťkrát povedal, aby zobrali späť trestné oznámenie, lebo zle dopadnú, pričom
prvýkrátimtoobžalovanýW.povedal,keďspoluspoškodenýmP.bolinabalkónezospálne.Obžalovaný
W. im to však povedal aj vtedy, keď sa prechádzal každý večer popod balkón poškodeného P. s mladýmO. a so psom. Zdôraznila, že z balkóna z kuchyne je vidno, kto sa nachádza pod balkónom a takisto, že
spod balkóna vidno na osobu, ktorá sa nachádza na tomto balkóne. V súvislosti s tvrdením poškodeného
P., že takéto gesto rukou nevidel sa vyjadrila, že ona stála pri zábradlí a poškodený P. stál vedľa nej.

Uviedla tiež, že poškodený P. po predchádzajúcom výsluchu na súde v predchádzajúcom konaní po
požití alkoholických nápojov za budovou SPP, nachádzajúcou sa oproti budove súdu povedal, že urobí
všetko pre to, aby obžalovaného W. prepustili z väzby, pričom sa tam vtedy nachádzal aj svedok F..

Svedok V. P. uviedol na hlavnom pojednávaní, že obžalovaný ho navštívil niekedy v júli roku 2015, keď

sa chcel rozprávať s jeho manželkou, na čo obžalovanému oznámil, že jeho manželka sa nenachádza
doma. Obžalovaný mu na to povedal, že to nie je všetko pravda, ale že je to ináč, na čo on zase
obžalovanému povedal, že viac verím tomu dievčaťu ( poškodenej Š. ) a tomu chlapcovi ( svedkovi F.)
ako jemu. Takisto sa obžalovaného opýtal, že či sa nevyhrážal poškodenej Š. ako aj svedkovi F.. Po
zatvorení vchodových dverí jeho bytu, prišla manželka, ktorej povedal o tejto návšteve obžalovaného
W.. Poškodená Š. mu pritom raz povedala, a to ešte pred návštevou obžalovaného v ich domácnosti, že

ich pred odborným učilišťom zastavil obžalovaný so svedkom neb. Q. O. a pýtal od nej ako aj od svedka
F. peniaze a neb. svedok Q. O. sa im pritom vyhrážal s nožíkom v rukáve. Jeho manželka, svedkyňa
Q. P. mu zas oznámila, že sa stretla na Sídlisku J. s obžalovaným, ktorého vtedy požiadala, aby viac
nechodil a neovplyvňoval ich syna, poškodeného Y. P., aby zmenil svoju výpoveď v tom smere, aby
svedka neb. Q. O. prepustili z väzby. Zdôraznil, že obžalovaný W. mal vtedy záujem na tom, aby jeho

manželka išla za synom, poškodeným Y. P., aby ho ovplyvnila a aby ich syn išiel za poškodenou Š.
a svedkom F., aby zobrali späť trestné oznámenie na svedka neb. Q. O. ako aj na neho. Potvrdil, že
v uvedenom období júla 2015 väčšinou trávil noci u poškodeného Y. P. on, niekedy aj jeho manželka,
navštevoval svojho syna aj cez deň, keďže sa v tom období jeho syn rozvádzal s manželkou. Bližšie
uviedol, že obžalovanému W. počas jeho návštevy u neho doma vtedy povedal, že viac verí tomu

dievčaťu a tomu chlapcovi, že či nie je pravdou, že či sa nevyhrážali, či nepýtali peniaze a či to nebolo s
nožíkom. Takisto sa obžalovaného opýtal, že či nie je pravda, že pod balkónom sa vyhrážali jeho synovi
a či nestrelili do dverí na balkóne. Vyjadril sa, že má vedomosť priamo od poškodeného Y. P., že sa
mu obžalovaný vyhrážal, nevedel však uviesť, čím konkrétne, teda či slovne alebo gestami. Uviedol, že
poškodený P. mu povedal, že obžalovaný W. mu rozbil v byte balkónové dvere ešte predtým, ako ho

tento obžalovaný navštívil. Po návšteve tohto obžalovaného v jeho byte mu zas poškodený P. povedal,
že sa mu obžalovaný vyhrážal spod balkóna. Zdôraznil, že obžalovaný W. sa vtedy nijakým spôsobom
nedomáhal vstupu do jeho domácnosti a takúto skutočnosť ani neuviedol poškodenej Š.. Svedkyňa P.
mu takisto povedala, že obžalovaný ich navštívil kvôli tomu, aby poškodení P. a Š. ako aj svedok F.
zobrali späť alebo zmenili svoje výpovede. Uviedol, že osobne videl dierku na balkónových dverách, do

ktorých mal streliť obžalovaný W..

Z výpovede svedka F. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že od poškodeného P. mal vedomosť o tom,
že ho obžalovaný W. navádzal na zmenu výpovede v trestnej veci vedenej voči svedkovi neb. Q. O..
Poškodený P. mu výslovne povedal, že obžalovaný W. bol u neho ako aj u jeho rodičov a navádzal ho na

to, aby zmenil svoju výpoveď ohľadom trestného oznámenia na svedka neb. Q. O.. Mal pritom vedomosť
o tom, že trestné stíhanie voči svedkovi neb. Q. O. bolo zastavené z dôvodu jeho úmrtia, pričom trestné
oznámenie na tohto svedka podala poškodená Q. Š.. Nemal však vedomosť o tom, že by sa obžalovaný
poškodenému P. priamo vyhrážal. Neskôr sa sám rozhodol vypovedať v trestnej veci proti neb. svedkovi
Q. O. z toho dôvodu, lebo chcel zmeniť svoju pôvodnú výpoveď, ktorú vykonal v podnapitom stave,

pričom na políciu ho pritom odviezla dcéra nebohého svedka Q. O. spolu s obžalovaným W., avšak
nakoniec v ten deň nevypovedal. Obžalovanému W. ako aj dcére nebohého svedka O. preto vtedy len
povedal, že mu príde domov predvolanie na konkrétny dátum jeho výsluchu, na čo mu obaja povedali,
že ho opätovne odvezú na políciu. Vyjadril sa, že po návrate z územia B. O. koncom júla roku 2015
navštevoval poškodeného P.. Poškodený P. mu takisto ukázal, že mu niekto rozbil okno a tento mu mal

aj uviesť, že sa domnieval, že uvedené balkónové dvere mu rozbil nový priateľ jeho bývalej manželky.

Svedok E. O. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že v lete roku 2015, keď išiel za svojím kamarátom,
zbadal na balkóne obžalovaného W. spolu s poškodeným P., ktorý ho zavolal k sebe hore. Vtedy po
celý čas stál iba pred dverami bytu poškodeného, pričom obžalovaný W. a poškodený P. sa rozprávali

len niečo o tetovaní a o tom, že obžalovaný W. mal ísť tetovať svedka F.. V jednej izbe v tomto byte si
všimol sedieť poškodenú Š.. Z tohto bytu pritom vyšiel spolu s obžalovaným W., pričom po ceste stretli
matku poškodeného P.. Potvrdil, že chodil venčiť psa aj s obžalovaným W., avšak poprel, že by niekedy
počas toho boli na balkóne poškodení P. a Š.. Uviedol, že poškodený P., obžalovaný W. a jeho neb.otec boli kamaráti. Poprel, že by obžalovaný W. niekedy ukázal poškodeným nejaké gesto naznačujúce
podrezanie krku. V súvislosti so svojou pôvodnou výpoveďou v prípravnom konaní uviedol, že keď stál
pred dverami, v zrkadle, ktoré sa nachádzalo pri dverách, videl odraz poškodenej, keďže dvere do tejto

izby boli otvorené. Uviedol tiež, že nemá vedomosť, aby matka poškodeného P. niečo vtedy povedala
obžalovanému W. alebo jemu.

Zo svedeckej výpovede svedkyne Q. P. na hlavnom pojednávaní súd zistil, že v tom čase častejšie jej
manžel, svedok V. P., ale aj ona navštevovali syna, poškodeného Y. P. a to kvôli jeho rozvodu, keďže

tento začal v tom čase častejšie požívať alkoholické nápoje, pričom u poškodeného obaja trávili aj noci
a to častejšie jej manžel. Uviedla, že v jeden deň v uvedenom období v ranných hodinách pred 08:00
hod. jej obžalovaný W. zaklopal na dvere, pričom sa chcel rozprávať so synom, poškodeným P., na
čo tomuto obžalovanému oznámila, že poškodený P. spí a na to obžalovaný odišiel preč. Keďže sa u
poškodeného P. vtedy nachádzala poškodená Š., tejto povedala, aby jej ihneď telefonicky oznámila, keď
niekto opätovne bude mať záujem navštíviť jej syna. V ten istý deň v čase okolo 12:00 hod. jej poškodená

Š. zatelefonovala a povedala jej, že u poškodeného P. bol obžalovaný W.. Pred vchodovými dverami do
bytového domu svojho syna stretla obžalovaného W. spolu so svedkom E. O.. Keď sa obžalovaného
W. opýtala, či bol u jej syna, tak tento jej odpovedal, že bol u svojho kamaráta. Na to obžalovaného
upozornila,žesinepraje,abychodildobytujejsyna.Natovošladobytutohtopoškodenéhoapoškodená
Š. jej už oznámila, že privolala príslušníkov polície. Mala vedomosť o tom, že v spálni bytu poškodeného

P. boli postrelené balkónové dvere. Obžalovaného W. videla pred týmto skutkom iba raz, keď robil
tetovanie jej synovi, avšak vedela o ňom z rozprávania jej syna. Potvrdila, že obžalovaný navštívil ich
domácnosť ešte pred tým, ako prišiel do bytu jej syna, ona však doma vtedy nebola, pričom manžel jej
povedal, že obžalovaný W. sa chcel rozprávať s ňou. Svedok V. P. jej povedal len to, že obžalovaný W.
mu oznámil, že sa nič nestalo, avšak ona nevedela, o čom konkrétne obžalovaný rozprával. Manžel na

to obžalovanému povedal, že viac verí poškodenej Š. ako jemu. Domyslela si pritom, že táto návšteva
obžalovaného W. súvisela s neb. svedkom Q. O., keďže obžalovaný W. rozprával o tom, čo sa stalo či
nestalo, tento neb. svedok bol pritom v tom čase vo výkone väzby a ona ho videla spolu s obžalovaným.
Vyjadrila sa, že poškodenú Š.É. vtedy videla prvýkrát, pričom na ňu pôsobila vystrašene. Potvrdila
svoju výpoveď z prípravného konania, kedy vypovedala, že obžalovanému vtedy povedala, aby nič

nevybavoval za svedka neb. Q. O., lebo jej to pripadalo ako ovplyvňovanie svedkov a to z toho dôvodu,
že obžalovaný v tom čase neustále chodil za jej synom. Zdôraznila, že poškodenú Š. požiadala o to, aby
jej zatelefonovala, pokiaľ poškodeného P. bude mať záujem navštíviť akákoľvek osoba. Obžalovanému
W. takisto povedala, že keď bude naďalej chodiť za jej synom, tak na neho zavolá políciu, keď nedá jej
synovi pokoj. Domnievala sa, že svedok E. O. naviedol obžalovaného W. na to, aby jeho otec neb. Q. O.

nebol vo výkone väzby. Nemala vedomosť o tom, že by obžalovaný W. ukazoval poškodenému P. alebo
poškodenej Š. gesto rukou naznačujúce podrezanie krku. Vyjadrila sa, že keďže bol vtedy neb. svedok
Q. O. umiestnený vo väzbe, že sa domnievala, že obžalovaný W. prišiel do bytu jej syna v pondelok
ráno, pričom v nedeľu prišiel aj ku nej do bytu.

Svedkyňa A. O. uviedla na hlavnom pojednávaní, že požiadala obžalovaného W., asi deň predtým,
ako bol zadržaný, aby išiel za poškodeným P., ktorý jej opakovane telefonoval a ospravedlňoval sa
jej. Uviedla, že keď v neskorých večerných hodinách bola na prechádzke so psom, vtedy stretla
obžalovaného W., ktorý na ňu zakýval a povedal jej, že bol za poškodeným P., ktorého požiadal, aby jej
prestal telefonovať. Obžalovaný na to odišiel domov a na druhý deň sa dozvedela, že obžalovaného W.

zatkla polícia. V ten istý deň takisto stretla svedka F., ktorý jej oznámil, že má záujem zmeniť výpoveď
na orgáne činnom v trestnom konaní, keďže udal jej manžela, čo ho mrzelo. Tento svedok mal byť podľa
svojhovlastnéhovyjadreniavčasesvojejvýpovedepodznačnýmvplyvomalkoholickýchnápojov.Keďže
svedok F. sa nemal ako dopraviť z Č. do Vranova nad Topľou, tak sa s ním dohodla, že jej dcéra, ktorá
s ňou tam vtedy bola, pôjde po svedka F. spolu s obžalovaným W.. Poškodený P. jej pritom okrem iného

tiež povedal, že p. V. S. im doniesol alkohol na políciu, čo jej takisto potvrdil aj svedok F.. Vyjadrila sa tiež,
že až tesne pred úmrtím svojho manžela Q. O. stretla sestru poškodenej Š., Q. F., ktorá jej povedala,
že poškodená Š. je klamárka, že je chorá, že si odmala vymýšľa, že s ňou v rodine mali problémy a že
kvôli tomu sa skoro s manželom rozviedli, pričom sa aj istý čas starala o deti poškodenej Š..

Z výpovede znalca MUDr. V. na hlavnom pojednávaní súd zistil, že u poškodenej Š. znaleckým
vyšetrením zistili, že pred posudzovaným skutkom boli u nej prítomné prejavy chronickej úzkostnej
neurózy, teda úzkostnej poruchy a ako príčinu vzniku tejto poruchy táto poškodená sama uviedla
zlé vzťahy so svojím bratom, v dome ktorého v tom období aj s deťmi žila a ktorý často požívalalkoholické nápoje, vyháňať ju z domu, mal sa jej vyhrážať zabitím a údajne ju aj fyzicky napadol.
V uvedenom období navštívila neurologickú ambulanciu, kde na odporúčanie príslušného lekára
užívala antidepresívum s protiúzkostným účinkom ako aj lieky na spanie. Vychádzajúc zo zdravotnej

dokumentácie zistil, že prejavy tejto poruchy u poškodenej naďalej pretrvávali, avšak boli zvýrazňované
len situačne, napríklad v tomto prípade v situáciách, ktoré súviseli s trestným konaním, kedy sa tieto
príznaky prejavovali a potom spontánne odzneli, po ukončení toho úkonu. V čase ich vyšetrenia zistil, že
pred samotným vyšetrením poškodená bola len jedenkrát psychiatricky ambulantne vyšetrená, potom,
čo mala požiť lieky a zapiť ich alkoholom. Viackrát psychiatrickú ambulanciu nenavštívila a lieky z

psychiatrickej indikácie neužívala. Poškodená pritom pri znaleckom vyšetrení uviedla, že konaním
obžalovaného malo dôjsť k reaktívnemu zvýrazneniu už existujúcej psychickej poruchy, ktoré si ale
nevyžadovalo nijakú psychiatrickú intervenciu či súvislú psychiatrickú liečbu, bol to reaktívny stav,
ktorý odoznel. Inú poruchu u posudzovanej znalci nezistili a nezistili u nej ani prejavy posttraumatickej
stresovej poruchy. Poškodená podľa jeho názoru mohla citlivejšie vnímať istú záťaž, čo u nej mohlo
viesť k zvýšeniu úzkostných prejavov a to v podobe trasu rúk či nôh. Dospel takisto k záveru, že

u poškodenej Q. Š. nie je znížená schopnosť správne vnímať a vypovedať prežité skutočnosti. Pri
jej osobnostných a zdravotných dispozíciách a to prejavy úzkostnej poruchy, v kombinácii s nejakou
stresujúcou situáciou, považoval jej schopnosť správne vnímať a vypovedať podstatné okolnosti za
zníženú. U poškodenej však nezistil sklon k vymýšľaniu či konfabuláciám. Vyjadril sa takisto k opisu
vzťahov poškodenej k jej súrodencom pri znaleckom vyšetrení. V auguste roku 2015, teda tesne po

spáchaní skutku, bola poškodená Š. psychiatricky vyšetrená u MUDr. Š., ktorý u tejto poškodenej zistil
„akútnu stresovú reakciu“ a v tejto súvislosti sa znalec vyjadril, že táto mohla byť reakciou na vyšetrovaný
skutok tak, ako ho popísala samotná poškodená, teda, že mala obavy z obžalovaného W. a neb. svedka
Q. O., čo vnímala ako stres, istú záťaž. V čase jeho znaleckého vyšetrenia u poškodenej závislosť od
alkoholu nezistil, skonštatoval však situačné abúzy, teda aj nadmerné požitie alkoholu, avšak samotná

poškodená uvádzala len príležitostné požívanie, aj keď niekedy v nadmernom množstve. Vyjadril sa aj k
užitiu J., ktorý mal poškodenej Š. podať poškodený P. pred jej výpoveďou na orgáne činnom v trestnom
konaní s tým, že aj pokiaľ by jeho užívateľ nemal predtým skúsenosť s požitím tohto lieku, mohlo sa to
prejaviť len v útlme jeho reakcií, ale nie v zmene myslenia pri samotnej výpovedi a vylúčil, že by tento
liek vyvolal bludné obsahy v myslení. V prípade požitia alkoholických nápojov poškodenou v čase jej

výsluchu jej schopnosť vypovedať by mohla byť znížená nepodstatnou mierou, nakoľko skúsenosť s
alkoholom už mala a teda poznala účinky alkoholu na jej organizmus.
Zo znaleckého posudku PhDr. J. Š. z odboru psychológie na poškodenú Š. vyplýva, že poškodená
Q. Š. je emocionálne labilná, náladová, ľahko citovo zraniteľná, napätá, má sklon k smútku,
depresívnym rozladám, skľúčenosti, pocitom ohrozenia, neurčitého nebezpečia a strachu. U poškodenej

psychologickým vyšetrením táto znalkyňa zistila úzkostnú a depresívnu symptomatológiu a to neistotu,
strach, úzkosť, nechutenstvo, strach o zdravie a život, smútok, obavy a iné prejavy. Na základe
štruktúry jej osobnosti, t. j. predispozičných faktorov, vplyvom nepriaznivých okolností v súvislosti
s ohrozovaním, vyhrážaním sa, vyvolávaním strachu, vydieraním a podobne vznikli u poškodenej
Š. neurotické mechanizmy úzkostného a depresívneho charakteru, ktoré negatívne ovplyvňujú jej

psychický stav a sú v priamej súvislosti s uvedeným trestným činom a pocitmi ohrozenia zo strany
obvinených. Vyjadrila sa, že poškodená Š.É. má dostatočná úroveň kognitívnych ( intelektových a
pamäťových schopností ) na to, aby si udalosti, ktoré prežila na vlastnej koži, dostatočne pamätala
a vedela ich primerane reprodukovať. Psychologickým vyšetrením u poškodenej nezistila, aby táto
mala snahu jednotlivé skutočnosti skresľovať, zatajovať ich, či vypovedať nepravdivo alebo účelovo.

Poškodená podľa názoru tejto znalkyne opisuje udalosti tak, ako ich subjektívne prežívala. Konala pod
vplyvom vlastných emócií, najmä strachu a ohrozenia zo strany obvinených. Účelové konanie a ani
ovplyvňovanie inými osobami sa psychologickým vyšetrením u poškodenej nepreukázalo. Znalkyňa
sa vyjadrila, že poškodená trpí príznakmi posttraumatickej stresovej poruchy, pričom pred konaním
páchateľatoutoporuchounetrpela.Tátoporuchasaupoškodenejprejavujeneustálymznovuprežívaním

udalostí v súvislosti s prežitou traumou a ohrozovaním, patologickou úzkosťou, prítomnosťou depresie
klinicky stredného až ťažkého stupňa závažnosti, pocitmi strachu, ohrozenia, dráždivosťou, impulzivitou,
vyhýbavým správaním, uzatváraním sa do seba, nočnými desivými snami s vegetatívnym doprovodom
- potením, triaškou a podobne, nechutenstvom, obavami z budúcnosti, zmenou životného rytmu,
vtieravými myšlienkami a pocitmi ohrozenia, ktorých sa nevie zbaviť. U poškodenej znalkyňa zistila aj

tzv. flash backy, typické pre túto poruchu.
Zo znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie na poškodenú Š. znalcov MUDr. V. a MUDr. Š. súd zistil,
že zhrnutím anamnestických údajov a zdravotných údajov dospeli títo znalci k záveru, že poškodená
už pred skutkom trpela prejavmi úzkostnej poruchy, pričom aktuálne okolnosti skutku viedli u nej kzvýrazneniu príznakov už prítomnej úzkostnej poruchy. Toto zvýraznenie prejavov úzkostnej poruchy
však vyhodnotili ako prechodné, potencované rôznymi úkonmi ako vypovedaním vo veci a podobne,
avšak po uzavretí prípadu očakávajú ich zmiernenie do obvyklej úrovne, ktorá bola prítomná už pred

skutkom a z tohto hľadiska preto terajšie zvýraznenie úzkostnej poruchy u poškodenej vyhodnotili
ako prechodného rázu. U poškodenej teda zistili prejavy úzkostnej neurózy, ktorá bola prítomná už
pred uvedeným skutkom, avšak nezistili u nej známky posttraumatickej stresovej poruchy, keďže
poškodená pri vyšetrení spontánne neudáva pre túto diagnózu typické náhle nutkavé spomienky na
skutok s príslušným vegetatívnym a emočným doprovodom, tzv. flashbacky. Obavy poškodenej z

prípadnej pomsty nemožno interpretovať ako zásadné pre diagnózu posttraumatickej stresovej poruchy.
Stav poškodenej z psychiatrického hľadiska znalci nevyhodnotili ako závažný, poškodená je bez
psychotických prejavov, bez hlbšej depresie, pričom u nej nezistili suicidálne tendencie. U poškodenej
znalci zistili občasný abúzus alkoholických nápojov, nie sú však u nej prítomné známky závislosti
od alkoholu a nie sú u nej prejavy abstinenčných príznakov po vynechaní alkoholu. Z medicínskeho
hľadiska však poškodenej odporúčali spolupracovať v ambulantnej psychiatrickej liečbe, dodržiavať

životosprávu a abstinenciu od alkoholu pri používaní medikamentóznej psychiatrickej liečby. Z dôvodu
osobnostnýchazdravotnýchdispozíciísvedkynevkombináciisvyšetrovanoustresujúcouaohrozujúcou
situáciou považovali znalci jej schopnosť správne vnímať a vypovedať podstatné a dôležité skutočnosti
z priebehu skutku za zníženú. Konanie a správanie sa obžalovaného W. zvýraznilo u poškodenej
prejavy už pred skutkom prítomnej úzkostnej poruchy, vznikli u nej obavy z prípadného opätovného

stretnutia s obžalovaným a obavy z jeho prípadného ďalšieho ohrozujúceho konania. Z iných faktorov a
okolností znalci ešte poukázali na spolupôsobenie osobnosti poškodenej, ktorá je zvýšene senzitívna,
neistá, submisívna, ľahšie subjektívne ovplyvniteľná inou osobou. Zdôraznili, že poškodená Š. podľa
dostupných anamnestických údajov nebola v minulosti liečená na psychiatrii, avšak prejavy úzkostnej
poruchy boli u poškodenej prítomné už pred samotným skutkom, keďže poškodená pri znaleckom

vyšetrení udávala aj zlé vzťahy so svojim bratom, v dome ktorého aj so svojimi deťmi žila a vzhľadom
na jeho správanie už pred skutkom pociťovala úzkosť, strach, obavy, tras rúk i nôh. Poškodená bola
psychiatricky vyšetrená iba jednorázovo na Psychiatrickej ambulancii vo Vranove nad Topľou u MUDr.
Š. v auguste roku 2015, teda v období po spáchaní skutku so závermi: škodlivé užívanie a zneužívanie
alkoholu, bez syndrómu závislosti; akútna stresová reakcia; adaptačná porucha; reaktívny anxiózne

depresívny stav.
V prípravnom konaní bola vykonaná dodatočná ohliadka miesta činu s príslušnou fotodokumentáciou, o
čom bola vyhotovená zápisnica. Obžalovaný príslušnému orgánu činnému v trestnom konania odovzdal
vreckový nožík s drevenou rukoväťou ako aj jeden kus náboja značky J., o čom takisto bola vyhotovená
fotodokumentácia. Súčasťou vyšetrovacieho spisu sú aj záznamy o jednotlivých vyšetrovacích úkonov v

trestnej veci neb. svedka Q. O. vedeného na Okresnom riaditeľstve PZ Vranov nad Topľou pod spisovou
značkou ČVS: ORP-336/1-VYS-VT-2015. V prípravnom konaní boli zabezpečené aj správy Sociálnej
poisťovne či Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice na správanie
sa obžalovaného ako aj jednotlivé rozhodnutia tunajšieho súdu, týkajúce sa obžalovaného Q. W. a
to pod sp. zn. 12T/200/2014, 2T/168/2012, 10T/6/2012 a 12T/51/2010 či výpis z ústrednej evidencie

priestupkov na tohto obžalovaného.
Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako i v ich súhrne, považoval
súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný Q. W. sa dopustil skutku tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom zo spáchania tohto skutku je usvedčovaný predovšetkým
výpoveďou poškodenej Q. Š., ktorá vyznieva v kontexte so závermi znaleckého dokazovania z odboru

psychológie ako aj z odvetvia psychiatrie na túto poškodenú a ktorá je podporovaná predovšetkým
svedeckou výpoveďou svedka F. a nepriamo aj výpoveďou svedka V. P. či svedkyne Q. P., pričom tieto
výpovede do istej miery potvrdzuje aj výpoveď ďalšieho poškodeného v tejto veci Y. P. z prípravného
konania.

Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že žalovanému konaniu obžalovaného
predchádzalo začatie trestného stíhania voči obvinenému, v tejto veci pôvodne vystupujúceho v
postavení svedka, neb. Q. O. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c ) Tr. zákona ako
aj pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona, ktoré bolo vedené na Okresnom riaditeľstve PZ vo Vranove

nad Topľou pod sp. zn. ČVS : ORP -336/1-VYS-VT-2015, pričom uvedené trestné stíhanie bolo v
čase konania tohto hlavného pojednávania už uznesením tunajšieho súdu sp.zn. 12 T 219/2015 zo
dňa 08.06.2016 zastavené pre jeho neprípustnosť, keďže tento obžalovaný zomrel. Podstata trestnej
činnosti svedka neb. Q. O. mala pritom spočívať v jeho výhražnom vyžadovaní a to aj s použitím noža,finančnej hotovosti od poškodeného, v tejto trestnej veci svedka X. F., ku ktorému malo dôjsť dňa
18.07.2015včaseo07.30hod.,vovyhrážkachsvedkaneb.Q.O.vočitomutosvedkovizabitímvprípade
neodovzdania mu cigariet a peňazí a takisto vo vyhrážkach, že ak jeho konanie oznámi polícii, tak ho

fyzicky napadne pričom. Keďže svedok F. odmietol vydať svedkovi neb. Q. O. peniaze či cigarety, tak
ho svedok neb. Q. O. aj fyzicky napadol, pričom prítomná oboch skutkov mala byť aj poškodená Q. Š.,
ktorej sa v prípade druhého stíhaného skutku svedok neb. Q. O. mal aj vyhrážať smrťou. Z výsluchu
ako poškodeného P. v tejto trestnej veci tak aj z príslušného vyšetrovacieho spisu týkajúceho sa svedka
neb. Q. O. je zrejmé, že svedka neb. Q. O. zo spáchania vyššie uvedených stíhaných skutkov mala

usvedčovať predovšetkým svedecká výpoveď poškodenej Q. Š.. Z výsluchu poškodenej Q. Š., ktorá sa
aj v tomto konaní vyjadrovala k spôsobu spáchania skutku kladeného za vinu svedkovi neb. Q. O. pritom
vyplýva, že obžalovaný W. sa zdržiaval v spoločnosti svedka neb. Q. O., keď tento dňa 18.07.2015 a to
ako v ranných hodinách tak aj v neskorších večerných hodinách mal od svedka F. požadovať finančnú
hotovosť či aj cigarety, pokiaľ ide o druhý stíhaný skutok. Obžalovaný W. pritom sám pri svojom výsluchu
pri rozhodovaní súdu o ďalšom trvaní väzby ešte dňa 16.12.2015 potvrdil, že spolu so svedkom neb.

Q. O. dňa 18.07.2015 počkali svedka F., ktorý si bol vyzdvihnúť svoje veci v ubytovni Strednej odbornej
škole P. vo Vranove nad Topľou, na Sídlisku J. XXXX.

Z výpovedí jednotlivých aktérov žalovaného konania je podľa názoru súdu ďalej zrejmé, že vzhľadom
na prebiehajúce trestné stíhanie vedené voči svedkovi neb. Q. O. obžalovaný W. vyvíjal istú aktivitu vo

vzťahu k poškodenému Y. P. ako aj k poškodenej Q. Š., ktorá bola zároveň svedkyňou usvedčujúcou
obvineného, v tejto trestnej veci pôvodne svedka neb. Q. O., zo spáchania zločinu lúpeže podľa §
188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona ako aj zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona v
jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona v trestnej
veci vedenej už na tunajšom súde pod sp. zn. 12 T 219/2015, ktoré bolo neskôr z dôvodu úmrtia tohto

obžalovaného aj zastavené.

Obžalovaný W. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní pripustil len tú skutočnosť, že poškodeného
P. v jeho byte navštívil dvakrát a to konkrétne dňa 21.07.2015 a dňa 22.07.2015. Obžalovaný W.
vypovedal, že prvú návštevu poškodeného P. uskutočnil na prosbu svedkyne A. O., manželky svedka

neb. Q. O., ktorá ho mala požiadať, aby poškodenému P. odkázal, aby ju viac neobťažoval početnými
telefonátmi. Podľa vyjadrenia obžalovaného W. opätovne navštívil poškodeného P. aj nasledujúceho
dňa 22.07.2015 a to zas z dôvodu, že mal záujem zistiť od tohto poškodeného číslo konania vedeného
na orgáne činnom v trestnom konaní voči svedkovi neb. Q. O.. Pri tejto návšteve poškodeného P.
sa mal s ním obžalovaný rozprávať na balkóne ním vtedy užívaného bytu a zároveň pripustil, že

tomuto poškodenému pri tejto návšteve oznámil, že nebude správne, pokiaľ niekto bude potrestaný
nepodmienečným trestom odňatia slobody za konanie, ktorého sa nedopustil. Obžalovaný zároveň
pripustil, že pri tomto rozhovore s poškodeným P. mal na mysli svedka neb. Q. O.. Obžalovaný W.
najprv vo svojej súvislej výpovedi zdôraznil, že v uvedený deň ani vôbec neprišiel do akéhokoľvek
kontaktu s poškodenou Š.. Zároveň však uviedol aj tú skutočnosť, že počas tejto návštevy poškodeného

P. sa poškodenej Š. opýtal na dôvod podania jej trestného oznámenia, čo mu mala táto poškodená
zdôvodniť tým, že svedok neb. Q. O. na ňu kričal, že bol na ňu zlý a zároveň mu mala oznámiť, že
on podľa jej názoru nie je zlý. Obžalovaný vo svojej súvislej výpovedi takisto pripustil, že pred týmito
návštevami poškodeného P. navštívil aj domácnosť rodičov tohto poškodeného a to svedkov Q. P.
a V. P., pričom vtedy mal záujem sa rozprávať so svedkyňou Q. P.. Obžalovaný pritom uvádzal, že

svedkyňu Q. P. mal záujem poprosiť, aby navštívila svojho syna, poškodeného P. ako aj ostatných
svedkov, pričom z vykonaného dokazovania je zrejmé, že to mali byť poškodená Š. a svedok F. a to
z toho dôvodu, aby ich umiernila v nadmernom požívaní alkoholických nápojov, pod vplyvom ktorých
mali podľa jeho názoru vypovedať v trestnej veci vedenej voči svedkovi neb. Q. O.. Obžalovaný W.
pritom zdôrazňoval, že v uvedený deň neprišiel do styku s poškodenou Š. s tým, že sa rozprával len s

poškodeným P. a to na balkóne tohto bytu, pričom poškodená Š. sa mala zdržiavať v čase jeho príchodu
do domácnosti v spálni a v čase jeho odchodu zas na balkóne vedúcom zo spálne. Pripustil však,
že poškodenému P. pri tejto návšteve povedal, že „nebude správne, ak Q. pôjde sedieť za niečo, čo
nespravil“, pričom takto sa mal vyjadriť vo vzťahu k poškodenému P. aj na chode jeho bytu. Obžalovaný
takisto opakovane zdôrazňoval, že dňa 21.07.2015 obom poškodeným neukázal žiadne gesto rukou,

že ich podreže a takisto namietal, že takéto gesto ani nemohla vidieť poškodená Š., keďže poznal byt
obývaný poškodeným P., pričom z balkóna tohto bytu vedúceho z kuchyne nebolo možné vidieť osobu
nachádzajúcu sa pod balkónom a takisto ani osoba zdržiavajúca sa na tomto balkóne nemohla podľa
jeho názoru vidieť osobu nachádzajúcu sa pod balkónom tohto bytu.Naproti tomu zas poškodená Š. podrobne opísala konania svedka neb. Q. O. ako aj obžalovaného W.
predchádzajúce predmetnému stíhanému konaniu a to zo dňa 18.07.2015. Poškodená sa vyjadrila, že v

ten istý deň, keď svedok neb. Q. O. spolu s obžalovaným W. s použitím vyhrážok požadovali od svedka
F. peniaze, pred bytový dom obývaný poškodeným P. prišiel obžalovaný W. spolu so svedkom neb. Q.
O., ktorí opakovane vyzváňali do bytu poškodeného P.. Táto poškodená ešte uviedla, že svedok neb.
Q. O. vtedy zobral aj zbraň, ktorou vystrelil do balkónových dverí poškodeného Y. P., čo mala vidieť
cez rákosie nachádzajúce sa na tomto balkóne. Keďže poškodená mala ako svedka neb. Q. O. tak aj

obžalovanému W. cez balkón vyzvať, aby nechali poškodeného P. na pokoji, tak vtedy sa jej mal svedok
neb. Q. O., vulgárne ju oslovujúc, vyhrážať zabitím. Poškodená Š. opísala, že obžalovaný W. neskôr
navštívil poškodeného P. vo vtedy ním obývanom byte na Sídl. J. č. XXXX/XX vo Vranove nad Topľou.
Poškodená Š. na hlavnom pojednávaní oproti svojej výpovedi v prípravnom konaní si už nespomenula
na presný dátum, kedy obžalovaný W. navštívil domácnosť poškodeného P. a z tohto dôvodu súd
pri ustálení konkrétnej návštevy obžalovaného W. v obydlí poškodeného P. vychádzal predovšetkým

z jej výpovede v prípravnom konaní. Z vyjadrení poškodenej Š. v prípravnom konaní mal tak súd
za nepochybne preukázané, že obžalovaný W. navštívil byt obývaný v tom čase poškodeným P. dňa
22.07.2015,kedypožadovalodpoškodenéhoP.akoajodnejspäťvzatietrestnéhooznámeniapodaného
na svedka neb. Q. O. a to na balóne bytu poškodeného P.. Dňa 21.07.2015 vo večerných hodinách mal
zas pritom obžalovaný W. spolu so svedkom E. O. venčiť pred bytovým domom poškodeného Y. P. psa.

ObžalovanýW.počassvojhozdržiavaniasapodbytovýmdomompoškodenéhoP.tomutopoškodenému
ako aj poškodenej Š.W., ktorí sa v tom čase zdržiavali na balkóne tohto bytu, ukázal gesto rukou, že
ich podreže. Poškodená Š. pritom po ukázaní tohto gesta obžalovaným W. začala pociťovať obavu o
život a zdravie svoje ako aj svojich blízkych osôb. Poškodený P. zas na hlavnom pojednávaní ako aj v
prípravnom konaní poprel, že by obžalovaný W. počas toho, ako sa on dňa 21.07.2015 vo večerných

hodinách nachádzal na balkóne spolu s poškodenou Š., im obom ukázal gesto rukou, že ich podreže.
PoškodenýP.pritomnahlavnompojednávanívsúvislostistvrdenímpoškodenejŠ.,žeimobžalovanýW.
takéto gesto rukou ukázal však pripustil, že nemá vedomosť, čo konkrétne v tom čase videla poškodená
Š..

Obrana obžalovaného W. v súvislosti s týmto jeho výhražným konaním spočívajúcom v geste
naznačujúcom podrezanie krku adresovaným obom poškodeným bola založená predovšetkým na tom
tvrdení, že osobu nachádzajúcu sa pod balkónom nie je možné vidieť z balkóna vedúcom z kuchyne
bytu obývaného poškodeným P. a zároveň, že takisto človek nachádzajúci sa na tomto balkóne nemôže
vidieť osobu nachádzajúcu sa zas pod balkónom tohto bytu. Zároveň poukázal aj na tú skutočnosť,

že uvedené gesto rukou mal ukázať obom poškodeným v čase, keď už bola tma. Obžalovaný v tejto
súvislosti poukázal na jednu udalosť, keď na neho mal raz zapískať poškodený P., keď prechádzal pod
balkónom jeho bytu, pričom až keď na neho z tohto balkóna poškodený P. zakričal zistil, že sa tam
nachádza tento poškodený. Pokiaľ ide o udalosť, ktorá sa mala odohrať dňa 22.07.2015, tak obžalovaný
namietal predovšetkým tú skutočnosť, že s poškodeným P. sa rozprával na balkóne vedúcom z kuchyne,

pričom sa na ňom nachádzajú plastové dvere, ktoré sú zvukotesné. Vo svojej výpovedi trval na tom, že
poškodená Š. nemohla počuť ich rozhovor s poškodeným P. a to cez kuchyňu ako aj spálňu, v ktorej
sa mala nachádzať. Zdôraznil takisto, že medzi spálňou a balkónom vedúcim z kuchyne sa nachádzali
ďalšie izby a to obývacia izba, detská izba, kuchyňa a až tak sa nachádza balkón vedúci z kuchyne.
Poukázal takisto aj na tú skutočnosť, že balkón vedúci z kuchyne, na ktorom sa mal nachádzať spolu

s poškodeným P. a balkón vedúci zo spálne, na ktorom sa mala neskôr zdržiavať poškodená Š., sa
nachádzajú na protiľahlých stranách tohto bytu. Obžalovaný však zároveň pripustil, že aj na chodbe
domácnosti obývanej poškodeným P. sa mohol s týmto poškodeným rozprávať o trestnom stíhaní
svedka neb. Q. O. a teda priamo nevylúčil možnosť, že taký rozhovor mohla aspoň čiastočne počuť
aj poškodená Š.. Táto poškodená v súvislosti s obranou obžalovaného týkajúcou sa jej nemožnosti

vidieť takéto gesto rukou podrezania krku zo strany obžalovaného W. sa vyjadrila, že počas toho, ako
pod balkónom bytu poškodeného P. prechádzal obžalovaný W. spolu so svedkom E. O., tak v tom
momente sa poškodený P. nahol nad balkón a vtedy obžalovaný W. ukázal gesto ruky podrezanie krku.
Obžalovaný W. mal pritom najprv od poškodeného P. požadovať, aby zobral späť trestné oznámenie voči
svedkovi neb. Q. O. a keď to poškodený P. odmietol, tak takéto konanie vyžadoval do nej. Poškodená

Š. opakovane ako v prípravnom konaní tak aj na hlavnom pojednávaní zdôrazňovala, že obžalovaný
W. im ukázal gesto rukou, že ich podreže a to so zámerom zabrániť pokračovaniu trestného stíhania
svedka neb. Q. O.. V súvislosti s pobytom obžalovaného v byte poškodeného P. dňa 22.07.2015 zas
poškodená uviedla, že sa najprv spolu s obžalovaným W. a s poškodeným P. nachádzali na balkónevedúcom zo spálne a vtedy im mal obžalovaný W. povedať, že „zle dopadnú, ak nezoberú späť trestné
oznámenie na svedka neb. Q. O.“. Potom sa obžalovaný W. mal spolu s poškodeným P. presunúť
na ďalší balkón vedúci z kuchyne, kde mal zas obžalovaný W. telefonovať svedkovi neb. Q. O.,

pričom tento telefonický rozhovor mal dať obžalovaný W. na hlasný odposluch a ona takto počula, ako
svedok neb. Q. O. od nich požadoval, aby zobrali späť trestné oznámenie podané voči jeho osobe.
Nemožno takisto opomenúť ani skutočnosť uvádzanú poškodenou Š. v ďalšom konaní pred súdom,
že v pôvodnom súdnom konaní po ukončení jedného z hlavných pojednávaní poškodený P. mal v jej
prítomnosti povedať svedkovi F., že „urobí všetko preto, aby bol obžalovaný W. prepustený z väzby“. V

tejto súvislosti je pritom potrebné uviesť, že poškodený P. na rozdiel od svojej výpovede z prípravného
konania vypovedal a zdôrazňoval, že obžalovaný W. sa mu nijakým spôsobom nevyhrážal, na druhej
strane však zároveň pripustil, že obžalovaný W. mu vtedy povedal, že „bude zle, ak nestiahne trestné
oznámenie na svedka neb. Q. O., čo on sám však nepovažoval za vyhrážku. V tejto súvislosti však
súd poukazuje na výpoveď oboch rodičov tohto poškodeného a to svedkyne Q. P. ako aj svedka V.
P., ktorí totožne vypovedali, že po návšteve obžalovaného W. v ich domácnosti, pričom obžalovaný

mal záujem sa rozprávať pôvodne so svedkyňou Q. P. z toho dôvodu, aby táto naviedla svojho syna,
teda poškodeného Y. P. na zmenu jeho výpovede v trestnom stíhaní vedenom voči svedkovi neb. Q.
O., dospel k názoru, že mal záujem ovplyvňovať výpoveď ich syna, poškodeného Y. P.. V súvislosti s
hodnotením svedeckej výpovede poškodeného P. nemožno pritom opomenúť predovšetkým výpoveď
svedka F., ktorý uvidel, že poškodený P. mu oznámil, že obžalovaný W. navštevoval jeho osobne ako aj

jeho rodičov, pritom účelom týchto návštev bola jeho snaha ovplyvniť tohto poškodeného v tom smere,
aby zobral späť trestné oznámenie podané predovšetkým voči svedkovi neb. Q. O.. Konkrétnu formu
ovplyvňovania poškodeného P. obžalovaným W. však tento svedok nevedel uviesť a takisto nemal
vedomosť ani o vyhrážkach zo strany obžalovaného vo vzťahu k poškodenému P.. Uvedený svedok
F. mal pritom vedomosť aj o úmyselnom poškodení balkónových dverí v byte poškodeného P., pričom

samotný poškodený P. mu mal oznámiť, že mal podozrenie, že tieto balkónové dvere mu poškodil priateľ
jeho bývalej manželky, aj keď samotný poškodený P. túto skutočnosť uvádzanú týmto svedkom na
hlavnom pojednávaní výslovne nepotvrdil. Súd za účelové vyhodnotil aj tvrdenie obžalovaného W., že
poškodená Š. nemohla vidieť žiadne gesto rukou a to s ohľadom na dennú dobu ako aj predovšetkým
na tú skutočnosť, že podľa presvedčenia obžalovaného W., ktorý mal podľa svojho vlastného vyjadrenia

poznať byt poškodeného P. veľmi dobre, bolo vylúčené, aby z tohto balkóna bytu bolo možné vidieť
osobu nachádzajúcu sa pod ním. Je nepochybné vzhľadom na dennú dobu ako aj vzhľadom na ročné
obdobie, kedy malo dôjsť k spáchaniu skutku, s prihliadnutím aj na samotný fakt, že na danom mieste
sa nachádza verejné osvetlenie, že dianie odohrávajúce sa pod balkónom predmetného bytu muselo
byť aspoň čiastočne viditeľné. Nemožno opomenúť aj tú skutočnosť, že obžalovaný svoje tvrdenie o

nedostatočnej viditeľnosti na uvedené miesto predniesol až v konaní pred súdom a túto skutočnosť
vôbec neuvádzal v prípravnom konaní. Nasledujúceho dňa 22.07.2015 mal obžalovaný W. prísť do bytu
obývanom poškodeným P. v čase okolo 08.00 hod., pričom dvere bytu mu otvorila svedkyňa Q. P., matka
poškodeného P., čo potvrdili nielen obaja poškodení, ale aj samotná svedkyňa Q. P., ktorá vzhľadom na
uplynutiedlhšiehočasovéhoobdobiaoddobyspáchaniaskutkudodobykonaniahlavnéhopojednávania

s prihliadnutím na jej vek či zdravotný stav si pochopiteľne už na presný dátum príchodu obžalovaného
W. do domácnosti jej syna, poškodeného P. nepamätala. Obžalovaný W. vtedy svedkyni Q. P. oznámil,
že má záujem sa rozprávať s poškodeným P., na čo mu táto svedkyňa uviedla, že poškodený W. sa v
uvedenom byte nenachádza, pričom tento poškodený sa v tom čase v byte zdržiaval a spal. Obžalovaný
W. na to spred vchodových dverí bytu obývaného poškodeným P. odišiel. Svedkyňa Q. P. okrem iného

vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že v období júla roku 2015 ona či jej manžel, svedok
V. P., pričom tento svedok častejšie, viackrát prenocovali v byte svojho syna, poškodeného P. z dôvodu
obáv o ich syna, keďže ten sa v uvedenom období rozviedol a ktorý mal podľa vyjadrení oboch jeho
rodičov problém sa s touto skutočnosťou zmieriť. Svedkyňa Q. P. pritom požiadala poškodenú Š., aby jej
telefonicky oznámila, keby opätovne jej syna, poškodeného P. navštívila akákoľvek osoba a to z dôvodu

obáv jej ako aj jej manžela z možného zvýšeného požívania alkoholických nápojov týmto poškodeným.
V uvedený deň 22.07.2015 v čase medzi 12.00 hod. až 13.00 hod. sa obžalovaný W. opätovne vrátil
do bytu obývaného poškodeným P., ktorý ho už teraz aj pozval k sebe do bytu. Obžalovaný W. ako
aj poškodený P. takisto zhodne uviedli, že po krátkej chvíli, keď sa zdržiavali v priestoroch toho bytu,
si spolu odišli zafajčiť cigarety na balkón a že poškodená Š. sa v tom čase nachádzala v spálni, či

podľa vyjadrenia obžalovaného W. neskôr aj na druhom balkóne tohto bytu vedúcom zo spálne tohto
bytu. Poškodená Š. pritom vypovedala, že obžalovaný W. už po príchode do domácnosti poškodeného
P., ešte pred odchodom na balkón vedúci z kuchyne, jej ako aj poškodenému P. povedal, že „zle
dopadnú, ak nezoberú späť trestné oznámenie na svedka neb. Q. O.“. Poškodená Š. ďalej vypovedala,že poškodený P. ako aj obžalovaný W. vzápätí na to odišli na balkón vedúci z kuchyne, pričom obsah
ďalšieho rozhovoru medzi obžalovaným a poškodeným P. na balkóne vedúcim z kuchyne takisto mala
možnosť počuť, keďže na rozdiel od tvrdenia obžalovaného W. zdôraznila, že tieto balkónové dvere

boli otvorené. Obžalovaný W. mal vtedy oznámiť poškodenému P. aj miesto úkrytu svedka neb. Q. O. a
zároveň mal aj tomuto svedkovi zatelefonovať, pričom telefonický hovor mal dať na hlasný odposluch.
Poškodený P. zas tvrdil, že obžalovaný W. najprv vstúpil na chodbu jeho bytu, vzápätí spolu s ním
odišiel na balkón vedúci z kuchyne, na ktorom sa rozprávali len o tetovaní. Poškodený P. pritom pripustil,
že na uvedenom balkóne sa s obžalovaným W. mohol rozprávať aj o trestnom stíhaní vedenom voči

svedkovi neb. Q. O.. Poškodený P. na hlavnom pojednávaní ďalej vypovedal, že počas zdržiavania sa na
balkóne si spolu s obžalovaným W. všimli, že pred bytovým domom, v ktorom sa nachádzal byt obývaný
poškodeným P., sa prechádza svedok E. O., syn svedka neb. Q. O.. Z uvedeného dôvodu buď podľa
vyjadrenia obžalovaného W. on alebo podľa tvrdenia poškodeného P. zas tento poškodený tohto svedka
zavolali do domácnosti poškodeného P.. Svedok E. O., ktorý tvrdil, že do tohto bytu ho zavolal samotný
poškodený P., prišiel k vchodovým dverám tohto bytu, kde sa zdržal len krátko a vzápätí na to spolu s

obžalovaným W. odišiel preč. Poškodený P. však pritom potvrdil, že keď stáli na chodbe jeho bytu, tak mu
vtedy obžalovaný W. za prítomnosti svedka E. O. povedal, že „ bude zle, ak niekto za niečo, čo nespravil,
pôjde do väzenia “. Poškodený P. sa pritom domnieval, že obžalovaný W. mal na mysli svedka neb. Q.
O. a na takéto vyjadrenie obžalovaného W. reagoval tak, že mu oznámil, že on nebol prítomný skutku,
z ktorého bol obvinený svedok neb. Q. O.. Svedok E. O. pritom výslovne poprel, že by takéto vyjadrenie

obžalovaného vo vzťahu k poškodenému P. vtedy počul. Poškodený P. takisto tvrdil, že poškodená Š.É.
sa počas celého pobytu obžalovaného W. v jeho byte zdržiavala v spálni tohto bytu a teda nemohla
počuť obsah jeho rozhovoru s obžalovaným W. na balkóne, avšak zároveň pripustil, že poškodená Š.
mohla počuť rozhovor medzi ním a obžalovaným W. na chodbe tohto bytu pri odchode obžalovaného z
jeho bytu. Poškodená Š. pritom ďalej vypovedala, že obžalovaný W. jej vtedy na chodbe bytu povedal,

aby zašli za vyšetrovateľom PZ vykonávajúcim úkony v trestnej veci svedka neb. Q. O. ako obvineného
a aby trestné oznámenie na tohto svedka zobrali späť. Poškodená Š. takisto potvrdila, že už počas
pobytu obžalovaného W. a poškodeného P. na balkóne vedúcim z kuchyne, zatelefonovala svedkyni
Q. P., keďže táto svedkyňa ju v prípade opätovnej návštevy obžalovaného W. v byte poškodeného
požiadala, aby jej zatelefonovala a zároveň pripustila, že zatelefonovala aj priamo na políciu. Samotný

obžalovaný W. zas takisto pripustil, že vtedy poškodenému P. na balkóne oznámil, že „že nie je správe,
ak Q. pôjde sedieť za niečo, čo nespravil“. Takisto potvrdil, že poškodenému P. vtedy oznámil, že v
prípade preukázania jeho nepravdivej výpovede mu môže byť uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody. Takéto svoje vyjadrenie obžalovaný W. vysvetlil tak, že za krivé obvinenie inej osoby z trestnej
činnosti, čím podľa svojho vyjadrenia mal na mysli konkrétne svedka neb. Q. O., voči ktorému sa v tom

čase viedlo podľa jeho vedomostí trestné stíhanie za zločin lúpeže podľa § 188 Trestného zákona a iné
trestné činy, je možné páchateľovi tohto trestného činu uložiť aj nepodmienečný trest odňatia slobody.
Svedok E. O., ktorý bol s obžalovaným W. podľa vlastného vyjadrenia v dobrom priateľskom vzťahu
a s ktorým sa zoznámil prostredníctvom svojho otca, svedka neb. Q. O., zas tvrdil, že obžalovaný W.
sa s poškodeným P. počas jeho krátkeho pobytu pred vchodovými dvermi do bytu rozprával o tom, že

obžalovaný W. mal ísť tetovať svedka F.. Obžalovaný W. mal podľa vyjadrenia svedka E. O. spolu s ním
vzápätí opustiť byt obývaný poškodeným P..

Zohľadniac všetky vyššie uvedené skutočnosti je tak nepochybné, že voči svedkovi neb. Q. O. sa v čase
spáchania žalovaného skutku viedlo trestné stíhanie za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c)

Trestného zákona ako aj za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu
s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, v ktorom vystupovali ako
svedkovia poškodená Š. či poškodený P. a že obžalovaný W. preukázateľne, keďže túto skutočnosť
nespochybnil ani samotný obžalovaný, dňa 22.07.2015 navštívil domácnosť obývanú poškodeným
P., v ktorej sa v tom čase zdržiavala aj poškodená Š., so zámerom dosiahnuť, aby obaja uvedení

poškodení zmenili svoju výpoveď v trestnom konaní vedenom na príslušnom policajnom orgáne voči
obvinenému, v tejto veci svedkovi neb. Q. O.. Zároveň bola podľa názoru súdu nepochybne preukázaná
aj tá skutočnosť, že dňa 21.07.2015 počas prechádzky pod balkónom bytu obývaného poškodeným P.,
v ktorom sa v tom čase okrem tohto poškodeného zdržiavala aj poškodená Š., obžalovaný W. obom
týmtopoškodenýmukázalgestorukounaznačujúcepodrezaniekrku,tedavočitýmtoobompoškodeným

použil hrozbu násilia za účelom dosiahnutia zmeny ich výpovede v trestnej veci svedka neb. Q. O..

Zo spáchania žalovaného skutku je pritom obžalovaný usvedčovaný predovšetkým svedeckou
výpoveďou poškodenej Š., ktorá je podporovaná ako vykonaným znaleckým vyšetrením tejtopoškodenej z odvetvia psychiatrie tak aj z odboru psychológie či svedeckou výpoveďou svedkyne Q. P.,
svedka V. P. ako aj predovšetkým svedka F.. Títo všetci svedkovia zhodne vypovedali, že obžalovaný W.
mal v uvedenom období navštevovať poškodeného P. a to so zámerom dosiahnuť zmenu jeho výpovede

v trestnej veci vedenej voči svedkovi neb. Q. O., aj keď všetci títo svedkovia neboli osobne prítomní
návštev obžalovaného v domácnosti poškodeného P., okrem svedkyne Q. P., ktorá obžalovaného
W. stretla, ako bolo vykonaným dokazovaním ustálené, nakoniec dňa 22.07.2015 a to v ranných
hodinách a neskôr, na základe telefonického privolania poškodenou Š., opätovne navštívila domácnosť
obývanú poškodeným P.. Poškodená Š.Á. okrem iného uviedla, že svedok neb. Q. O. ešte v období

pred spáchaním posudzovaného skutku nejakým spôsobom vystrelil na balkón bytu poškodeného P..
Poškodená Š. pritom, napriek tvrdeniam obžalovaného W. ako aj poškodeného P. spochybňujúcich
jej vierohodnosť, v celom priebehu trestného stíhania zhodne opísala, aj keď pochopiteľne s určitými
nezrovnalosťami týkajúcimi sa menej podstatných skutočností, že obžalovaný W. navštívil domácnosť
poškodenéhoP.dňa22.07.2015ažeodtohtopoškodenéhoakoajodnejsamotnejpožadovalspäťvzatie
trestného oznámenia na svedka neb. Q. O.. Zároveň poškodená Š. uviedla, že deň predtým, dňa

21.07.2015 vo večerných hodinách obžalovaný W. ukázal jej ako aj poškodenému P. v čase ich
zdržiavania sa na balkóne bytu obývaného týmto poškodeným gesto rukou, že ich podreže. Uvedené
gesto rukou si táto poškodená vysvetlila tak, že obžalovaný ich oboch zabije, pokiaľ nezoberú späť
trestné oznámenie na svedka neb. Q. O. za stíhaný trestný čin lúpeže podľa § 188 Trestného zákona a
iné trestné činy. Poškodená Š. pritom potvrdila, že v tom čase mala vedomosť o tom, že svedok neb. Q.

O. je trestne stíhaný za to, že s nožom v ruke požadoval od svedka F. poskytnutie peňažnej hotovosti.

Naproti tomu poškodený P. na hlavnom pojednávaní poprel, že by obžalovaný W. od neho po príchode
do bytu požadoval zmenu jeho výpovede v trestnom stíhaní vedenom voči svedkovi neb. Q. O.. Tvrdenia
obžalovaného W. ako aj poškodeného P. na hlavnom pojednávaní pritom vykazujú viaceré nezrovnalosti

a to aj v kontexte s výpoveďami ostatných vo veci vypočutých svedkov. Výpoveď poškodeného P.
pritom, pokiaľ ide o slovné vyjadrenie prednesené obžalovaným W. v jeho byte, nesúhlasí ani so
samotnou výpoveďou tohto obžalovaného. Obžalovaný W. totiž tvrdil, že poškodenému P. v jeho
byte oznámil, že v prípade preukázania krivého obvinenia či krivej výpovede mu môže byť uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody. Naproti tomu poškodený P. tvrdil, že obžalovaný W. mu vtedy

povedal, že „ bude zle, ak niekto za niečo, čo nespravil, pôjde do väzenia “. Takéto vyjadrenie
obžalovaného sa pritom podľa presvedčenia poškodeného P. malo týkať svedka neb. Q. O., avšak
tento poškodený nevedel presne vysvetliť, čo tým obžalovaný W. konkrétne myslel. Z uvedeného tak
vyplýva, že obsah predmetného vyjadrenia predneseného obžalovaným W. pred poškodeným P. v jeho
byte týkajúce sa trestného stíhania vedeného voči svedkovi neb. Q. O. obžalovaný W. a poškodený

P. opísali absolútne rozdielne. Poškodený Y. P. pritom nakoniec pripustil vyjadrenia poškodenej Š.,
že obžalovaný W. pri svojom odchode z bytu na chodbe mohol povedať, „že bude zle, ak niekto za
niečo, čo nespravil, pôjde do väzenia”. Poškodená Š. si takéto vyjadrenie obžalovaného W. vysvetlila
tak, že obžalovaný W. od nich žiadal, aby zmenili svoje výpovede v trestnom konaní vedenom voči
svedkovi neb. Q. O.. Poškodený P. naproti tomu uvedené konanie obžalovaného W. nepovažoval za

výhražné konanie. Tento poškodený takisto zdôraznil, že obžalovaný mu vtedy povedal, „že bude zle,
keď niekto pôjde sedieť za niečo, čo nespravil“ a poukázal tak na to, že obžalovaný W. mu vtedy
neoznámil, „že bude zle“, lebo takéto vyjadrenie obžalovaného by už sám považoval za vyhrážanie
sa. Výpoveď poškodeného Y. P. pritom nekorešponduje nielen s výpoveďou samotnej poškodenej Š.,
ktorá bola prítomná pri spáchaní žalovaného skutku, ale ani s výpoveďou predovšetkým svedka V. P.,

ktorý vypovedal, že poškodený P. mu oznámil, že obžalovaný W. sa mu vyhrážal spod balkónových
dverí, aj keď nevedel uviesť presný obsah vyhrážok obžalovaného adresovaných tomuto poškodenému.
Je takisto nepochybné, že svedkyňa Q. P., matka poškodeného P., dňa 22.07.2015 v čase približne
okolo 08.00 hod. otvorila vchodové dvere bytu poškodeného P. obžalovanému W., ktorému oznámila,
že poškodený P. sa v byte nenachádza a po odchode obžalovaného W. od vchodových dverí tohto

bytu požiadala poškodenú Š., aby jej telefonicky oznámila prípadný opätovný príchod či už samotného
obžalovaného W. alebo aj inej osoby do domácnosti poškodeného P.. Uvedená svedkyňa pritom ešte
v prípravnom konaní uviedla, že obžalovanému W. vtedy aj povedala, aby ich už viac neobťažoval
opakovanými návštevami jej domácnosti s manželom a predovšetkým návštevami obydlia poškodeného
P.. Z výpovede predovšetkým svedka V. P. ale aj tejto svedkyne je pritom zrejmé, že pred uvedeným

príchodom obžalovaného W. pred dvere bytu poškodeného P., ich tento obžalovaný navštívil aj v ich
byte so zámerom rozprávať sa pôvodne so svedkyňou Q. P., avšak vchodové dvere bytu rodičov
poškodeného P. mu otvoril svedok V. P.. Uvedený svedok pritom tvrdil, že obžalovaný W. po jeho
vyjadrení,žejehomanželka,svedkyňaP.,sktoroumalzáujemsaobžalovanýrozprávať,niejedoma,muoznámil, že nie sú pravdivé tvrdenia rozširujúce sa v danom meste týkajúce sa lúpežného prepadnutia
svedkom neb. Q. O. spočívajúcom v požadovaní finančnej hotovosti od poškodenej Q. Š. a od svedka
F.. Svedok V. P. na to obžalovanému W. oznámil, že on viac verí vyjadreniam poškodenej Š. či svedka F.

ako jeho tvrdeniam, že neuverí vyjadreniu obžalovaného W., že svedok neb. Q. O. sa vtedy nevyhrážal
s nožom v ruke poškodenej Š. ako aj svedkovi F. a že od nich vtedy nepožadoval finančnú hotovosť.
Svedok V. P. pritom oznámil obžalovanému W., že takisto neverí tomu, že nerozbil okno na balkónových
dverách bytu obývaného poškodeným P. ako ani tvrdeniu tohto obžalovaného, že sa nevyhrážal jeho
synovi, poškodenému Y. P.. Uvedený svedok pritom zdôraznil, že jeho syn, poškodený Y. P. mu oznámil,

že obžalovaný W. ako aj svedok neb. Q. O. sa mu vyhrážali pod balkónovými dverami jeho bytu, aj
keď nevedel presne uviesť, čím konkrétne sa tieto dve osoby mali vyhrážať jeho synovi. Svedok V.
P. takisto poukázal na tú skutočnosť, že poškodený P. mu uvedené výhražné konanie obžalovaného
W. ako aj svedka neb. Q. O. oznámil ešte pred samotnou návštevou ich domácnosti obývanej aj so
svedkyňou Q. P. týmto obžalovaným. Svedok V. P. poukázal aj na ďalšiu okolnosť, že obžalovaný
vyššie opísaním konaním k jeho synovi, poškodenému P. ako aj svojou návštevou v ich byte sledoval

nejaký, aj keď nevedel uviesť aký konkrétne, zámer. Poškodený Y. P. pritom nevedel uviesť príčinu
podľa jeho názoru krivej výpovede svojho otca, svedka V. P., pokiaľ ide o jeho tvrdenie, že mu mal
povedať, že obžalovaný W. sa mu vyhrážal so zámerom niečo dosiahnuť. Súd teda neuveril tvrdeniu
poškodeného Y. P., že svedok V. P. nepravdivo vypovedal o tom, že mu ako jeho syn oznámil, že
obžalovaný W. sa mu vyhrážal pod balkónom jeho bytu, aj keď pochopiteľne nepoznal konkrétny spôsob

vyhrážky adresovaný obžalovaným W. poškodenému P.. Je potrebné pritom poukázať aj na vyjadrenie
svedkyne P., že v uvedenom období svedok V. P. často nocoval v byte poškodeného P., že tam niekedy
prespávala aj ona sama a to z dôvodu ich obáv o osobu poškodeného P., ktorý sa v tom čase rozviedol.
Podľa presvedčenia súdu je nepochybné, že poškodený P. bezprostredne po vyhrážkach zo strany
obžalovaného W. túto skutočnosť oznámil svojmu otcovi, svedkovi V. P. a že neskôr v snahe pomôcť

obžalovanému W. uvedomujúc si možnosť uloženia mu nepodmienečného trestu odňatia slobody už
túto skutočnosť poprel.

Svedkyňa P. takisto potvrdila svoje vyjadrenie z prípravného konania, že niekedy koncom júla a to
pravdepodobne v pondelok ( správne dňa 20.07.2015 ) otvorila vchodové dvere bytu obývaného

poškodeným P. obžalovanému W., ktorý mal záujem sa rozprávať s poškodeným P.. Svedkyňa P.
nakoniec súhlasila aj so svojím vyjadrením z prípravného konania, ktoré už vo svojej súvislej výpovedi
na hlavnom pojednávaní zabudla uviesť, vzhľadom na uplynutie dlhšej doby od spáchania skutku,
že obžalovaný W. jej vtedy povedal, že je potrebné niečo urobiť, aby svedkovi neb. Q. O. nebol
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, na čo obžalovanému W. odpovedala, že „nech nejde

za nikoho nič vybavovať, že ide o ovplyvňovanie svedkov a tiež, aby už viac nenavštevoval jej syna,
poškodeného Y. P.. Svedkyňa P. pritom vypovedala, že obžalovaného W. stretla pri jeho odchode z
bytu obývaného poškodeným v spoločnosti svedka E. O. a vyjadrila svoju domnienku, že tento svedok
naviedol obžalovaného, aby navštívil poškodeného P. za účelom zabránenia v pokračovaní trestného
stíhania otca tohto svedka, neb. svedka Q. O.. Obžalovaný pritom najprv tejto svedkyni poprel, že by

navštívil jej syna, poškodeného Y. P.. Uvedená svedkyňa takisto potvrdila svoje ďalšie vyjadrenie z
prípravného konania, že požiadala poškodenú Š., aby jej oznámila opätovný príchod či už samotného
obžalovaného W. alebo aj inej osoby do domácnosti jej syna, poškodeného P.. Na druhej strane je
potrebnépoukázaťajnatúskutočnosť,žetátosvedkyňapripustilavyjadrenieobžalovaného,žehlavným
dôvodom jej záujmu, aby obžalovaný W. nenavštevoval jej syna, poškodeného Y. P. bola tá skutočnosť,

aby poškodený P. vo väčšej miere už nepožíval alkoholické nápoje.

Výpoveď obžalovaného W. pritom preukazuje len výpoveď svedkyne A. O., manželky svedka neb. Q.
O. a to len pokiaľ ide o tú skutočnosť, že táto svedkyňa mala požiadať obžalovaného W., aby navštívil
poškodeného P. s prosbou, aby jej opakovane netelefonoval s tým, že si v tom období neželala, aby ju

poškodený P. takto obťažoval. Uvedená svedkyňa vypočutá na návrh obhajoby potvrdila, že poškodený
P. jej opakovane v tomto období telefonoval a že z tohto dôvodu požiadala obžalovaného, aby zašiel za
poškodeným P. s prosbou, aby ju viac neotravoval. Za nepodstatnú pritom súd s ohľadom na posúdenie
žalovaného konania považoval tú časť výpovede svedka F., ktorý tvrdil, že poškodenému P. oznámil
svoj zámer zmeniť svoju pôvodnú výpoveď v trestnej veci vedenej voči neb. svedkovi Q. O. a že z tohto

dôvodu ho na jeho opätovný výsluch na políciu mala odviesť dcéra neb. svedka Q. O. Q. rod. O. a to
spolu s obžalovaným W.m osobným motorovým vozidlom.Obžalovaný W. pritom pripustil vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, že poškodeného P. navštívil
dvakrát a to dňa 21.07.2015 na žiadosť svedkyne A. O., ktorá bola v tom čase chorá a to s požiadavkou,
aby poškodenému P. povedal, aby ju viac neotravoval telefonátmi. Svedkyňa O. nakoniec, ako bolo

už vyššie uvedené, toto tvrdenie obžalovaného potvrdila. Neobstojí ani tvrdenie obžalovaného W., že
dňa 22.07.2015 navštívil obydlie poškodeného P. kvôli žiadosti advokáta, aby od poškodeného P. zistil
spisovú značku trestného konania vedeného voči svedkovi Q. O.. Súdu nie je zrejmý dôvod, pre ktorý
by svedok P. mal mať vedomosť o spisovej značke konania vedeného na Okresnom riaditeľstve PZ
Vranov nad Topľou voči svedkovi neb. Q. O. a v prípade záujmu obhajcu, pochopiteľne na základe riadne

predloženého splnomocnenia na zastupovanie niektorej strany v konaní, mal možnosť takúto spisovú
značku nejakého trestného konania zistiť od príslušného orgánu činného v trestnom konaní a nie od
svedka P.. Je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že vyjadrenia obžalovaného W. a poškodeného P.
pokiaľ ide o trestné stíhanie vedené voči svedkovi neb. Q. O. sú výrazné odlišné, keďže obžalovaný W.
tvrdil, že poškodeného P. upozornil na možnosť uloženia trestu odňatia slobody v prípade preukázania
spáchania trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy jeho osobou a poškodený P. zas uvádzal, že

obžalovaný W. mu len povedal, že „ bude zle, pokiaľ niekto za niečo, čo nespravil, pôjde do väzenia
“. Nedôvodná je aj námietka obžalovaného W., že v minulosti bol trestne stíhaný za majetkovú trestnú
činnosť a nikdy nie za násilnú trestnú činnosť. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť,
že samotný sklon páchateľa k dopúšťaniu sa istého druhu trestnej činnosti samo osobe ešte nevylučuje
možnosť,žetentosamôžedopustiťajinejformyprotiprávnejčinnosti.Na ustálenie,čidošlokspáchaniu

istého trestného činu je rozhodujúce, či obžalovaný svojím konaním po objektívnej ako aj po subjektívnej
stránke naplnil skutkovú podstatu toho ktorého trestného činu. Ako nedôvodnú súd posúdil aj obranu
obžalovaného spočívajúcu v tvrdení, že on nikoho netýral a nikoho neobmedzoval na osobnej slobode.
Podanou obžalobou sa obžalovanému kládlo za vinu, že použil hrozbu násilia voči obom poškodeným
za účelom dosiahnutia zmeny výpovede oboch poškodených v trestnej veci vedenej voči svedkovi

neb. Q. O.. Obžalovaný nebol stíhaný za nejakú konkrétnu formu fyzického násilia voči ktorémukoľvek
poškodenému a ani sa mu nekládlo za vinu, že by niekoho obmedzoval na osobnej slobode. Neobstojí
ani obrana obžalovaného spočívajúca v tvrdení, že výpovede svedka F. a poškodenej Š. boli vykonané
podvplyvomalkoholickýchnápojov,ktorémalzakúpiťsvedokV.S.,keďžejenepochybné,žeobžalovaný
W. namietal spôsob vykonania výsluchu oboch vyššie uvedených svedkov v trestnej veci vedenej voči

svedkovi Q. O. a nie vo veci trestného stíhania voči tomuto obžalovanému.

Za nedôvodnú súd považoval aj námietku obžalovaného W., že poškodená Š. trpí nejakou psychickou
chorobou či psychickou poruchou a že táto sa aj v čase konania pred súdom podrobovala
protialkoholickému liečeniu. Z vykonaného znaleckého dokazovania z odboru psychológie na túto

poškodenú súd zistil, že u poškodenej sú prítomné neurotické mechanizmy úzkostne depresívneho
charakteru, ktoré vznikli v priamej súvislosti s uvedeným protiprávnym konaním obžalovaného a
zároveň znalkyňa z uvedeného odboru skonštatovala, že poškodená by mala trpieť aj príznakmi
posttraumatickej stresovej poruchy, ktorými pred konaním obžalovaného W. netrpela. Naproti tomu
znalci z odvetvia psychiatrie dospeli k záveru, že táto poškodená už pred samotným skutkom trpela

prejavmi úzkostnej poruchy, avšak vyšetrovaný skutok viedol k zvýrazneniu príznakov už prítomnej
úzkostnej poruchy, čo však vyhodnotili ako prechodné, potencové aj rôznymi úkonmi v predmetnej
trestnej veci a podľa ich názoru po ukončení vyšetrovania sa tieto prejavy zmiernia a prejdú do
obvyklej úrovne prítomnej u poškodenej pred samotným žalovaným skutkom. U poškodenej títo
znalci z odvetvia psychiatrie tak zistili situačne zvýraznené úzkostné prejavy súvisiace so skutkom a

potencované jednotlivými vyšetrovacími úkonmi v predmetnej trestnej veci, pričom tieto prejavy boli
u nej prítomné už aj pred samotným žalovaným skutkom. Na zvýraznenie týchto prejavov úzkostnej
poruchy u poškodenej však podľa záverov znalcov mala vplyv aj samotná osobnosť poškodenej, ktorá
je zvýšene senzitívna, neistá, submisívna, ľahšie subjektívne ovplyvniteľná inou osobou. Znaleckým
dokazovaním z tohto odvetvia bola pritom vyvrátená aj ďalšia obrana obžalovaného spočívajúca v

tvrdení, že poškodená už pred samotným skutkom trpela nejakou duševnou poruchou či duševnou
chorobou. Podľa anamnestických údajov získaných znalcami pri znaleckom dokazovaní táto poškodená
nebola nikdy liečená na psychiatri, pričom pred samotným skutkom bola len neurologicky vyšetrená. Až
v súvislosti so žalovaným konaním bola poškodená jednorázovo psychiatricky vyšetrená v psychiatrickej
ambulancii a to v auguste roku 2015, teda až po spáchaní skutku v dňoch 21.07.2015 a 22.07.2015,

pričom jej bolo diagnostikované škodlivé užívanie a zneužívanie alkoholu, avšak ešte bez syndrómu
závislostiodalkoholu,akútnastresováreakcia,adaptačnáporuchaakoajreaktívneanxióznedepresívny
stav. Nemožno opomenúť ani závery znaleckého vyšetrenia z odboru psychológie na túto poškodenú,
podľa ktorých táto poškodená má dostatočnú úroveň kognitívnych ( intelektových a pamäťových )schopností na to, aby udalosti, ktoré prežila na vlastnej koži, si dostatočne zapamätala a vedela ich
primerane reprodukovať. Psychologickým vyšetrením u tejto poškodenej pritom znalkyňa nezistila, že
by táto poškodená mala snahu jednotlivé skutočnosti skresľovať, zatajovať ich, či vypovedať nepravdivo

aleboúčelovo.Udalostipritompoškodenáopísalatak,akoichsubjektívneprežívala,konalapodvplyvom
vlastných emócii, najmä strachu a ohrozenia zo strany obžalovaného a takisto sa psychologickým
vyšetrením nepreukázalo u tejto poškodenej účelové konanie a ani ovplyvňovanie inými osobami. V
súvislosti s touto poškodenou súd za nedôveryhodné považoval aj vyjadrenie obžalovaného W., že
pokiaľ by mal záujem ovplyvňovať priamo túto poškodenú, tak by ju navštívil v mieste jej bydliska, v

obci Č. a nie v byte poškodeného P.. Je zrejmé, že obžalovaný musel mať vedomosť, že poškodená
Š. sa byte obývanom poškodeným P. v tom čase zdržiava a je absolútne nepodstatné, či už pred
samotným príchodom do bytu poškodeného P. mal tento obžalovaný vedomosť o tom, že sa tam bude
zdržiavať aj poškodená Š., ale rozhodujúce je, že od tejto poškodenej požadoval späťvzatie trestného
oznámenie podaného na svedka neb. Q. O.. Je zároveň nepochybná aj tá skutočnosť, že obžalovaný
W. aj čiastočne dosiahol svoj zámer ovplyvniť svedeckú výpoveď minimálne poškodenej Š., keďže z

jej výpovede vyplýva, že táto sa dostavila pred vyšetrovateľa PZ vykonávajúcim úkony v trestnej veci
svedka neb. Q. O., pričom pred týmto výsluchom jej mal poškodený P. poskytnúť J., ktorý do tej doby
neužívala. Poškodená Š. zdôraznila, že pri svojich prvotných výsluchov v trestnej veci svedka neb. Q.
O., na rozdiel od poškodeného P. ako aj svedka F., bola triezva a len mala požitý J.. V tejto súvislosti
je potrebné poukázať na vyjadrenie znalca MUDr. V., ktorý uviedol, že užitie takéhoto lieku v prípade

výpovede osoby sa môže u nej prejaviť v útlme jej reakcií, ale nie v zmene myslenia v tom zmysle, že
by sa u tejto osoby vyskytli bludy, takéto užitie lieku osobou sa môže prejaviť spomalenosťou v jej reči,
spomalenosťou v prejave alebo spomalenosťou rýchlosti myslenia, ale tento liek nemôže vyvolať bludný
obsah myslenia.

Za nedôvodnú súd považoval aj námietku obhajoby, že vo výpovediach poškodenej sú výrazné rozpory.
Poškodená Š. R.pakovane totožne vypovedala ako v prípravnom konaní tak aj na hlavnom pojednávaní.
Súd musel nepochybne pritom prihliadať aj na skutočnosť uplynutia dlhšej doby od spáchania skutku do
doby konania opätovného hlavného pojednávania v predmetnej trestnej veci ako aj zároveň na okolnosť,
že poškodeného Š. sa v čase svojho výsluchu pred súdom podrobovala protialkoholickému liečeniu, na

čo aj opakovane poukázal obžalovaný. Podrobovanie sa takémuto liečeniu však nemôže samo osobe
zakladať pochybnosti o hodnovernosti výpovede tejto poškodenej, pokiaľ táto jej výpoveď je zhodná s
jej výpoveďou z prípravného konania a zároveň ak jej výpoveď vyznieva v kontexte s ďalšími vo veci
vykonanými dôkazmi.

Za nedôvodné súd považoval aj obhajobné tvrdenie, že skutok nebol spáchaný násilím, keďže už zo
samotného popisu skutku uvedeného v obžalobe ako aj z jeho právneho posúdenia je zrejmé, že
obžalovaný sa mal žalovaného konania dopustiť nie násilím, ale hrozbou násilia, pričom v prípade takej
alternatívy nie je potrebné, aby išlo o hrozbu bezprostredného násilia, ale môže ísť aj o hrozbu násilia,
ktoré má byť vykonané bez bližšieho časového určenia. V danom prípade je zrejmé, že obžalovaný W.

mal podľa vyjadrenia poškodeného P. opakovane oznámiť dňa 22.07.2015 ako tomuto poškodenému
tak aj poškodenej Š., že „je zle, keď niekto pôjde sedieť za niečo, čo nespravil“, čím mal záujem docieliť,
aby bolo ukončené trestné stíhanie vedené voči svedkovi neb. Q. O. a takisto obom poškodeným mal
dňa 21.07.2015 ukázať gesto rukou, že ich podreže, čo nepochybne možno považovať za hrozbu násilia.

Na základe vykonaného dokazovania je tak nepochybné, že obžalovaný W. dňa 21.07.2015 vo
večerných hodinách pod balkónom bytového domu obývaného v uvedenom období poškodeným P.
gestom ruky naznačil poškodenému P. ako aj poškodenej Š., že ich podreže, pričom neskôr minimálne
dňa 22.07.2015 navštívil domácnosť poškodeného P., v ktorej sa v tom čase zdržiavala aj poškodená
Š. a voči obom týmto poškodeným použil hrozbu násilia, aby títo poškodení zmenili svoju výpoveď

v trestnej veci vedenej voči svedkovi neb. Q. O. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm.
c) Tr. zákona a iné trestné činy. Na takýto záver nemá vplyv ani tá skutočnosť, že uvedené trestné
stíhanie bolo neskôr zastavené a to kvôli úmrtiu tohto svedka. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že
uvedený trestný čin je dokonaný použitím hrozby násilia a nevyžaduje sa, aby páchateľ dosiahol to,
čo sledoval. Konanie páchateľa však musí byť adresované poškodeným, čo v danom prípade aj bolo

jednoznačne preukázané, keďže súd zmenenej výpovedi poškodeného P. v neskoršom štádiu trestného
stíhania neuveril, už vzhľadom nielen na výpoveď poškodenej Š., ale aj jeho rodičov, svedkov Q. P.
a predovšetkým V. P. a to v kontexte aj s výpoveďou svedka F., ktorému mal samotný poškodený P.
takisto uviesť, že obžalovaný W. od neho požadoval zmenu jeho výpovede v trestnej veci vedenej vočisvedkovi neb. Q. O.. Zároveň mal súd za dokázané, že tento zámer obžalovaného obaja títo poškodení
aj vnímali a mali vedomosť, že sa to týka ich svedeckých výpovedí v trestnej veci vedenej v tom období
voči svedkovi neb. Q. O.. Už len na okraj je potrebné poznamenať, že obžalovaný podľa vyjadrenia

poškodenej Š. aj čiastočne dosiahol svoj zámer, keďže poškodená Š. tvrdila, že prejavila osobne záujem
pred príslušným vyšetrovateľom PZ vykonávajúcim úkony v trestnej veci svedka Q. O. zobrať späť svoje
trestné oznámenie podané na svedka Q. O., avšak príslušný vyšetrovateľ PZ jej oznámil, že nie je možné
vykonať späťvzatie trestného oznámenia. Obžalovaný teda vyššie opísaným konaním po objektívnej
ako aj po subjektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods.

1 písm. d) Tr. zákona.

Subjektívna stránka konania obžalovaného bola daná vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm.
a) Tr. zákona, keďže obžalovaný chcel hrozbou násilia adresovanou obom poškodeným dosiahnuť
porušenie alebo ohrozenie záujmu na ochrane nerušeného a zákonného trestného procesu aj v jeho
kontradiktórnej podobe.

Obžalovaný sa pritom skutku dopustil ako trestne zodpovedný subjekt.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, súd prihliadol na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu páchateľa ( § 34 ods. 4 Tr. zákona ).
Obžalovaný Q. W. je z miesta trvalého bydliska hodnotený všeobecne a zo správy príslušného ústavu na
výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom obžalovaný vykonáva väzbu, vyplýva,
že obžalovaný sa správa slušne a disciplinovane.

Obžalovaný Q. W. bol podľa odpisu z registra trestov už celkovo 12 krát súdne trestaný a to v prevažnej
miere za majetkovú trestnú činnosť. Naposledy bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom tunajšieho
súdu sp. zn. 12 T 200/2014 zo dňa 3.12.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.12.2014 a to za
pokus prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a ), ods. 3 písm. b) Tr. zákona a to na trest odňatia
slobody nepodmienečne v trvaní jedného roka so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným

stupňom stráženia. Odsúdený bol podľa vlastného vyjadrenia z výkonu tohto trestu odňatia slobody
prepustený dňa 05.07.2015.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov súd zas zistil, že obžalovaný bol doposiaľ už 6 krát
priestupkovo postihnutý a to opätovne v prevažnej miere za priestupky proti majetku, jedenkrát za

priestupok spočívajúci v porušení povinnosti chrániť občiansky preukaz pred zničením, poškodeným,
stratou, odcudzením a zneužitím ako aj jedenkrát za priestupok proti verejnému poriadku.

Na strane obžalovaného tak súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zákona.
Obžalovanému však priťažovalo, že bol v minulosti, síce za inú trestnú činnosť, ale už viackrát súdne

trestaný, čo súd vyhodnotil ako priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona. Obžalovaný na
svoju obranu predovšetkým poukázal na skutočnosť, že má za sebou síce kriminálnu minulosť, ale jeho
predchádzajúca protiprávna činnosť bola prevažne majetkového charakteru. Je potrebné zdôrazniť, že v
zmysle ust. § 37 písm. m) Tr. zákona súd nemusí na predchádzajúce odsúdenia vzhľadom na ich povahu
prihliadať ako na priťažujúcu okolnosť, avšak je nepochybné, že v prípade 12 krát súdne trestaného

páchateľa túto skutočnosť nemožno nezohľadniť ako priťažujúcu okolnosť. Na strane obžalovaného tak
súd zistil prevahu priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že obžalovaný W. nebol v minulosti ešte ani raz súdne trestaný za
trestný čin, ktorý by bol právne posúdený ako zločin.

Základná trestná sadzba pri zločine marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 Tr. zákona predstavuje
trest odňatia slobody od jedného roka do šiestich rokov. Po úprave uvedenej trestnej sadzby podľa §
38 ods. 4 Tr. zákona tak bolo potrebné obžalovanému ukladať trest odňatia slobody v rozpätí od dvoch
rokov a 8 mesiacov do šiestich rokov.

Pri určovaní konkrétnej výmery trestu odňatia slobody tomuto obžalovanému súd zohľadnil, že
obžalovaný sa svojho konania dopustil opakovanými slovnými vyhrážkami a to vo vzťahu k dvom
poškodeným,ajkeďpoškodenýP.vkonanípredsúdomužzľahčovalkonanieobžalovanéhospočívajúce
vslovnýchvyhrážkachvočijehoosobe.Súdtakistozohľadnil,ževprípadeobžalovanéhoideopáchateľas bohatou kriminálnou minulosťou, aj keď obžalovaný správne poukázal na skutočnosť, že v prípade
predchádzajúcich odsúdení išlo prevažne o majetkovú trestnú činnosť. Zároveň súd prihliadol aj na
skutočnosť, že po úprave základnej trestnej sadzby trestu odňatia slobody podľa § 344 ods. 1 Tr. zákona

v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zákona bolo potrebné obžalovanému ukladať trest odňatia slobody v trvaní 2
rokov a 8 mesiacov, čo súd vzhľadom na závažnosť predmetného žalovaného konania obžalovaného
považoval za pomerne prísnu trestnú sadzbu. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti tak súd
považoval za primerané a adekvátne tomuto obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov
a 10 mesiacov, teda trest nad spodnou hranicou upravenej trestnej sadzby, keďže takto uložený trest

odňatia slobody považoval súd za trest zodpovedajúci hľadiskám ako individuálnej tak aj generálnej
prevencie.

Keďže obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním žalovaného trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody uloženého mu za úmyselný trestný čin, súd obžalovaného na výkon tohto trestu
zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Keďže v prípade doličnej veci v podobe vreckového nožíka zaisteného obžalovanému W. dňa
22.07.2015 predloženej súdu spolu s podanou obžalobou nemal súd za jednoznačne preukázané, že
práve s uvedeným nožom sa mal obžalovaný dopustiť súdeného trestného činu ako aj vzhľadom na
skutočnosť, že súd nemal za preukázané, že by uvedený nôž vlastnícky patril tomuto obžalovanému,

súd vo vzťahu k tomuto zaistenému predmetu na hlavnom pojednávaní nerozhodol. Na rozhodnutie o
uvedenej doličnej veci, keďže takéto rozhodnutie môže súd urobiť aj bez návrhu prokurátora, je potrebné
vykonať ďalšie úkony, ktoré vzhľadom na skutočnosť, že išlo o väzobnú vec, nebolo možné vykonať
na hlavnom pojednávaní. Z uvedených dôvodov preto súd vyhradil rozhodnutie o ochrannom opatrení
verejnému zasadnutiu.

Keďže poškodená Š. a poškodený P. si nárok na náhradu škody neuplatnili, súd o nároku na náhradu
škody ani nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde vo

Vranove nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného, že

je vinný alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe je neodvolateľné a v tomto rozsahu
nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže

oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.