Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/60/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114200029
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4114200029.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej- Polákovej, v právnej veci žalobcu:
Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4 proti žalovanému: A.
D., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., L. XXX/XX, o zaplatenie 82,60 eura s príslušenstvom, o trovách
konania, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 14. septembra 2016 č.

k. 18C/57/2016-50 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania tak, že žalobca má právo na

náhradu trov konania v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanovením §
255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP a uviedol, že vo veci samej rozhodol rozsudkom zo dňa 12. 05. 2016
č. k. 18C/57/2016-46 tak, že žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť sumu 9,17 eura do troch dní od
právoplatnostirozsudkuavčastiozaplateniesumy73,43euraaúrokuzomeškaniavovýške9,5%ročne
zo sumy 82,60 eura od 01. 11. 2011 do zaplatenia zastavil. O trovách konania vo vzťahu k zastavujúcej
časti súd rozhodol s poukazom na § 256 ods. 1 CSP, teda žalovaný procesne zavinil zastavenie konania

v časti zaplatenia sumy 73,43 eura, keď predmetnú sumu uhradil dňa 22. 03. 2016, avšak z hľadiska
účtovnéhovzalžalobuspäťvtejtočasti,avovzťahukzaplateniusumy9,17eurasúdrozhodolonáhrade
trov konania s poukazom na § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol úspešný v tejto časti. Z týchto dôvodov
súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% a o výške trov konania bude rozhodnuté
po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§
262 ods. 2 CSP).

2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, ktorý s poukazom
na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h/ CSP ho navrhol v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie rozhodol, že
žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom opomenul uviesť presnú sumu trov
konania. Dôvodil tým, že žalobca si zapríčinil trovy konania zbytočným a zmätočným podaním žaloby a

to z dôvodu, že žalobca, ani právny zástupca žalobcu, ktorý bol povinný uzavrieť zmier pred podaním
žalobnéhonávrhu,malpísomnes„doručenkou“ hovyzvaťkúhradedlhu.Pokiaľbymubolatakátovýzva
doručená, nik by mu nebránil výzvu aj zaplatiť, čím by sa zamedzilo zbytočnému súdnemu konaniu a
zbytočnýmtrovámkonania.To,žežalobcazapríčinilpodanímzbytočnejazmätočnejžaloby,jedôkazom,
že žalobca po začatí konania vzal žalobu i úroky z omeškania späť a z tohto dôvodu nie je povinný
zaplatiť mu trovy konania. Súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď

nesprávne rozhodol, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.3. K podanému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol uznesenie súdu
prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. K námietke žalovaného, že súd pochybil, keď opomenul
uviesť presnú sumu trov konania, poukázal na ustanovenie § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a najmä § 262

ods. 2 CSP, z ktorého výslovne vyplýva, že o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti
rozhodnutia,ktorýmsakonaniekončísamostatnýmuznesením,ktorévydávyššísúdnyúradník.Kďalšej
námietke žalovaného, že nebol vyzvaný na zaplatenie dlžného poistného uviedol, že z čl. 7 ods. 1
Všeobecných poistných podmienok je zrejmé, že poistník je povinný platiť poistné za poistné obdobie
dohodnuté v poistnej zmluve. Z odstavca 3 čl. 7 ďalej vyplýva, že poistné je splatné od prvého dňa

poistného obdobia. Vzhľadom k uvedenému, nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia alebo
ustanovenia všeobecných poistných podmienok povinnosť písomne vyzývať poistníka na zaplatenie
poistného a už vôbec nie doporučeným listom s doručenkou. Napriek tomu zaslal pri tomto druhu
poistenia predpisy poistného za jednotlivé obdobia, tak ako boli dojednané, štvťročné splátky. Keďže
poistenie zaniklo zo zákona v dôsledku nezaplatenia poistného, zaslal žalovanému oznámenie o zániku
poistenia spolu s uvedením výšky nedoplatku poistného. Všetka korešpondencia bola zasielaná na

adresuuvedenúžalovanýmvpoistnejzmluve.Upozornil,žeuvedenoupoistnouzmluvoubolodojednané
povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, kde
povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu ukladá priamo zákon č. 381/2001 Z. z., kde v prípade neuzavretia
poistnej zmluvy sa vozidlo považuje za nepoistené a príslušný obvodný úrad je oprávnený uložiť pokutu
až do výšky 3.319,39 eura. Žaloba bola podaná dôvodne 03. 01. 2014 a k čiastočnej úhrade sumy 73,43

eura prišlo až 24. 03. 2016, teda po podaní žaloby. Žalovaný tak procesne zavinil zastavenie konania v
tejto časti a v časti istiny 9,17 eura bol nárok preukázaný, dôvodný a žalovaný bol zaviazaný k náhrade
istiny v sume 9,17 eura.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd v zmysle ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie
žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne
zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo
v súlade s ustanovením § 473 CSP k zrušeniu Občianskeho súdneho poriadku. Nová právna úprava

dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesno-právnych noriem, čo znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté predo dňom účinnosti
CSP. Zároveň však uvedený právny predpis ust. § 470 ods. 2 CSP stanovuje výnimky z tohto
základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

8. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

10. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne a bez návrhu súd rozhodnutím,

ktorým sa konanie končí.

11. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. (odsek 2 citovaného §-u)

12.Vsporovomkonanísapovinnosťnahradiťtrovykonaniaspravujepredovšetkýmzásadouúspechuvo
veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnej strane priznať náhradu trov konania, resp. neuložiť povinnosť
neúspešnej strane nahradiť trovy úspešnej strane. Môže tak urobiť podľa § 257 CSP (pôvodne § 150
ods. 1 OSP) a rozhodnúť tak, že žiadnemu z účastníkov neprizná náhradu trov konania. Ide však oustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za
výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Zásada úspechu vo veci je charakteristická
pre sporové konanie a uplatní sa tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej

strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Nejde však o náhradu všetkých trov, ktoré strana v
konaní vynaloží, ale iba trov konania vymedzených v ust. § 251, to znamená trov, ktoré sú preukázané,
odôvodnené, účelne vynaložené a ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením
práva. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. I v prípade zastavenia konania je potrebné posudzovať

z procesného hľadiska zavinenie, najčastejšie dochádza k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia
žaloby (celkom alebo sčasti) alebo v dôsledku nedostatku procesných podmienok. Zavinenie tak môže
existovať na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Na strane žalobcu existuje procesné zavinenie,
napr. keď podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, alebo ak podal žalobu, hoci existovala
prekážka rozhodnutej veci alebo začatého konania, alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť. Naďalej
platí pri skúmaní zavinenia žalovaného, že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá

bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie
konania. Ide najmä o prípad, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi a v dôsledku toho zobral
žalobca žalobu späť. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a to bez ohľadu na to, aký by bol
výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo.

13. Žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 03. 01. 2014 sa žalobca voči žalovanému domáhal
zaplatenia sumy 82,60 eura s 9,5% úrokom z omeškania zo sumy 82,60 eura od 01. 11. 2011, ako
aj náhrady trov konania. Svojho nároku sa žalobca domáhal titulom nezaplatenej splátky poistného z
poistnej zmluvy č. 8018498521, splatnej 31. 01. 2011, kedy poistenie zaniklo uplynutím lehoty jedného
mesiaca od dátumu splatnosti poslednej splátky poistného ku dňu 30. 11. 2011. Žalobca v podanej

žalobe uviedol, že pred podaním žalobného návrhu vyzval žalovaného na zaplatenie nedoplatku listom
zo dňa 23. 02. 2012 prostredníctvom externej spoločnosti, avšak bezvýsledne. Po začatí konania dňa
24. 03. 2016 bola na účet žalobcu pripísaná suma 73,43 eura, preto v tejto časti zobral žalobca návrh
späť. Naďalej trval na zaplatení sumy 9,17 eura, ako aj trov konania. Rozsudkom zo dňa 12. 05.
2016 pod č. k. 18C/57/2016-46 súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo

výške 9,17 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku a konanie v časti o zaplatenie sumy 73,43
eura s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 82,60 eura od 01. 11. 2011 do zaplatenia
zastavil. O trovách konania si vymienil rozhodnúť do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14. 07. 2016. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie
potom rozhodoval o právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej len o nároku na náhradu trov konania v

zmysle § 262 ods. 1 CSP. Správne súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia (ktorým sa rozhodne o nároku
nanáhradutrovkonania)samostatnýmuznesením,ktorévydávyššísúdnyúradníkaktorýčíselnevyčísli
konkrétnu priznanú sumu titulom trov konania úspešného účastníka (v danom prípade žalobcu). Súd
prvej inštancie v napadnutom uznesení správne rozhodoval o nároku na náhradu trov konania v zmysle

§ 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP, keď v konaní bolo nesporne preukázané, že k zastaveniu konania v
sume 73,43 eura došlo zavinením žalovaného, ktorý si splnil svoju povinnosť (uhradením tejto sumy)
až dňa 22. 03. 2016, teda po začatí konania (konanie začalo dňa 03. 01. 2014). Preto v tejto časti bolo
zavinenie jednoznačne na jeho strane a žalobcovi nezostalo nič iné, len v tejto časti zobrať žalobu späť.
V ďalšej časti, v ktorej bol právoplatným rozsudkom žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 9,17

eura, bol žalobca úspešný, a preto súd prvej inštancie, hodnotiac úspech žalobcu tak vo vyhovujúcej
časti (v priznanej sume 9,17 eura), ako aj v zastavujúcej časti (v sume 73,43 eura) dospel k správnemu
právnemu záveru, keď rozhodol o trovách konania tak, že žalobca má právo na náhradu trov konania v
rozsahu 100%. Námietka žalovaného, že žalobca ho písomne „s doručenkou“ nevyzval pred
podaním žaloby na úhradu žalovanej sumy a zapríčinil tak zbytočne trovy konania, nie je dôvodná, keď

v súdenej veci išlo o zaplatenie poistného zo zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a takéto poistné žalovaný ako poistník je povinný platiť v zmysle zákona
č. 381/2001 Z. z. v platnom znení. Napriek tomu, že žalobca tvrdil, že žalovanému zaslal predžalobnú
výzvu na zaplatenie nedoplatku, avšak túto skutočnosť žalovaný popieral; táto skutočnosť nemá vplyv
na rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Z vyššie uvedených dôvodov

odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. Odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní vznikol nárok nanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.Ovýškenáhradytrovodvolaciehokonaniarozhodne
súd prvej inštancie, a to samostatným uznesením (spolu s trovami prvostupňového konania), ktoré vydá
vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP) .

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).