Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. február 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13Csp/41/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116221458
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116221458.4

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou, v právnej veci žalobcu: Intrum
Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, práv. zast.: JUDr. Ján
Šoltés, advokát, so sídlom: Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanej : M. Z., nar. 16.09.1973, bytom N.
XXX/AX, XXX XX N., o zaplatenie 717,11 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou zo dňa 08.08.2016 sa právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. domáhal
voči žalovanej zaplatenia sumy 717,11 eur a úrokov z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 717,11
eur od 16.07.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2.Žalobu odôvodnil tým, že veriteľ ako banka uzavrel s dlžníkom dňa 04.01.2010 zmluvu o vydaní
a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. (ďalej len „Zmluva"), na základe ktorej sa právny
predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. 34755444.
Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu
z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 450,- eur a bola povinná platiť

štandardnú mesačnú splátku vo výške 15,- eur. Dlžný zostatok predstavuje celkový debetný zostatok na
kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty,
vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Vzhľadom na skutočnosť, že
žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy a jej platobnú disciplínu sa nepodarilo
obnoviť ani po viacerých pokusoch, právny predchodca žalobcu vystavil ku dňu 08.07.2016 výpis z
bankovej knihy s konečným stavom na úhradu vo výške 717,11 eur predstavujúci súhrn debetných

položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku, a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané
úhrady. Žalovaná si nesplnila povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo
výpise z účtu klienta, t.j. do dňa 15.07.2016 a dlžný zostatok predstavuje sumu 717,11 eur. Okrem
toho mu vznikol nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 Občianskeho
zákonníka v platnom znení vo výške určenej Nariadením Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. odo
dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. od 16.07.2016 do zaplatenia.

3. Vzhľadom na to, že žalovaná pohľadávka bola postúpená na žalobcu po podaní žaloby, súd
uznesením č.k. 13Csp/41/2016-39 zo dňa 29.12.2016 pripustil zmenu žalobcu.

4. Žalovaná sa k veci písomne nevyjadrila, hoci jej bola dňa 02.01.2017 žaloba doručená do vlastných
rúk.5. Podľa § 297 písm. b/ Civilného sporového poriadku (CSP), súd na prejednanie sporu nariadi
pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje

1 000 eur.

6.Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

7. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami prejednal vec bez nariadenia pojednávania a vyhlásil
verejne rozsudok dňa 23.02.2017, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na
úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 13.02.2017.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinným dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa
v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

9. Súd nemal pochybnosti o tom, že žalovaná vyplnila a podpísala dňa 17.12.2009 žiadosť o aktiváciu
splátkovej karty Triangel, na základe ktorej v rámci schváleného úverového rámca 900,- eur a

štandardnej mesačnej splátky 30,- eur požiadala o vydanie karty. Zo strany veriteľa bola žiadosť
potvrdená dňa 04.01.2010.

10. Podľa výpisu z o splátkovej karty Triangel od č.l. 10 po č.l. 16 boli od 14.01.2010 do
30.06.2016 vykonané transakcie (debetné a kreditné operácie), pri vyznačení počiatočného stavu 0,-

eur, konečného stavu k 30.06.2016 - 717,11 eur pre kartu s vyznačením konečného čísla 4652 bez
uvedenia účtu, ku ktorému mala byť karta zriadená. Sumár debetných transakcii bol uvedený vo výške
- 1.646,11 eur a kreditných transakcii + 929,- eur.

11. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi Všeobecnou úverovou bankou a.s. a žalobcom

dňa19.09.2016(popodanížaloby)postúpilpôvodnýveriteľsvojupohľadávkuvočižalovanejnažalobcu,
v dôsledku čoho súd aj pripustil zmenu žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanej oznámené listom
zo dňa 30.09.2016 ( č.l. 37).

12. Zákonné ustanovenia:

Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

Podľa § 2, písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa
rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou

o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom,

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (1) Veriteľom je fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od
formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je
fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania.Podľa § 4 ods. 1 a 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (1) Zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy

o spotrebiteľskom úvere. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí
obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa

zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred

lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch Od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, Pri nesplnení podmienok podľa
odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

13. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva,

že predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov. Žalovaná zmluvu uzatvárala ako
spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonal v rámci
svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd
preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Nazáklade vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou bola dňa 04.01.2010 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, v zmysle ktorej poskytol
právny predchodca žalobcu žalovanej úverový limit vo výške 900,- eur.

14. Súd po preskúmaní úverovej zmluvy zistil, že jej obsahom je len dohoda o výške úverového rámca a
štandardnej mesačnej splátky. Z výpisu z kartového účtu však vyplýva, že žalobca na jeho ťarchu účtoval
ajúrokyapoplatky.Neurčenieúrokovapoplatkovvspotrebiteľskejzmluvemávzmysle§4ods.4zákona
č. 258/2001 Z.z. za následok, že žalobca takéto úroky a poplatky nemôže od spotrebiteľa požadovať.

Je vysoko pravdepodobné, že spotrebitelia pri uzatváraní zmluvy podrobne neskúmajú obchodné
podmienky ani cenníky, a preto zákon ako podmienku pre uplatnenie týchto nárokov vyžaduje, aby boli
uvedené priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere a tým umožnili spotrebiteľovi získať informáciu o
týchto nákladoch spojených s úverom. Veriteľ v danom prípade navodzoval dojem, že dlžník je povinný
vrátiť len poskytnutý úverový rámec.
15. Súd okrem toho zistil, že v zmluve neboli uvedené, okrem účtovaných úrokov a poplatkov, ani ďalšie

náležitosti, a to: konečná splatnosť úveru podľa § 4 ods. 2 písm. g/, výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. i/, ročná percentuálna miera nákladov a celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 písm. j/, priemerná hodnota RPMN podľa
§ 4 ods. 2 písm. k/ cit. zákona a z uvedených dôvodov (čo i len pri absencii jednej z týchto náležitostí) sa

úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Okrem toho v zmluve nie je uvedená ani výška úrokovej
sadzby podľa § 4 ods. 2 písm. h/ cit. zák., nakoľko na liste 2 zmluvy vpravo dole malým písmom sa síce
spomína bližšie neurčená štandardná úroková sadzba, ale jej sadzba nie je uvedená na žiadnom mieste
zmluvy. Štandardná úroková sadzba je podľa všeobecných obchodných podmienok úroková sadzba,
ktorou sa denne úroční dlžný zostatok. Podľa bodu 39 čl. VI všeobecných obchodných podmienok

dlžný zostatok sa denne úročí štandardnou úrokovou sadzbou...výška štandardnej úrokovej sadzby je
určená bankou a uvedená v cenníku (žiaden cenník predložený nebol). Jej výška nevyplýva zo žiadneho
zmluvného dokumentu, preto celkom jednoznačne táto náležitosť zmluvy chýba a úver je bezúročný a
bez poplatkov podľa § 4 ods. 3 cit. zákona.

16. Vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaná podľa predložených listinných dôkazov z úveru čerpala
sumu 823,95 eur (výbermi z bankomatov a úhradami kartou u jednotlivých predajcov), pričom uhradila
sumu 929 eur, mal súd za to, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko žalobca by mal právo žiadať len čistú
nesplatenú istinu bez úrokov a poplatkov, ktorá však, ako vyplýva z uvedeného, bola žalovanou v celom
rozsahu uhradená, resp. ňou preplatená. Keďže niet nesplatenej istiny, ktorú by bolo možné žalobcovi

priznať, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, a to aj spolu s úrokmi z omeškania, pretože ak niet dlžnej
istiny, na ktorú by sa úroky z omeškania viazali, nie je možné priznať ani príslušenstvo z nej.
17. Súd pre úplnosť poukazuje na to, že nemohol vec posúdiť vo svetle rozsudku Súdneho dvora
EÚ C -42/15 z 09.11.2016, ktorý sa týkal výkladu smernice 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a v zmysle ktorého nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala

splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú
spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok a v zmysle ktorého, nie je
nevyhnutné, aby zmluva o úvere obsahovala rozčlenenie splátok v podobe amortizačnej tabuľky na
istinu, úroky či iné poplatky. Pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu (ktorý
konflikt zrejme vyplýva z obsahu tohto rozhodnutia ako konflikt medzi uvedenou smernicou a zákonom

č. 129/2010 Z.z. a pred jeho platnosťou aj zákonom č. 258/2001 Z.z. prijatým za účelom implementácie
tejto smernice v SR), musí vnútroštátny súd v prvom rade skúmať, či môže smernici priznať priamy
účinok (možnosť smernicu aplikovať priamo a bezprostredne na prípad, ktorý súd rieši). Nakoľko v
sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátny súd musí
skúmať, či môže smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môže zákon o spotrebiteľských

úveroch vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice (eurokonformný výklad zákona)
však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, pretože by sa
jednaloovýkladcontralegemarovnakotakeurokonformnýmvýkladomnemožnoporušiťústavnýprincíp
právnej istoty. To znamená, že pokiaľ aj zo smernice vyplýva, že absencia určitých náležitostí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere nemá spôsobovať bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru, nemožno v tomto

svetle vykladať zákon č. 258/2001 Z.z., ktorý vyslovene hovorí, že práve absencia tých istých náležitostí
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru spôsobuje. Takýmto výkladom by došlo k neprípustnému výkladu
contra legem. Súčasne, ak by aj súd v tejto veci postupoval tak, že by použil výklad načrtnutý v
predmetom rozsudku Súdneho dvora, má za to, že by došlo k nedôvodnému narušeniu ústavnéhoprincípu právnej istoty a nedôvodného odklonu od ustálenej súdnej praxe. Uvedené je neprípustné aj
s poukazom na č.l 2 ods. 2 CSP, podľa ktorého právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne
očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych

autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že
jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. I napriek uvedenému, keby aj absencia náležitostí: konečná
splatnosťúverupodľa§4ods.2písm.g/či výška,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov
podľa § 4 ods. 2 písm. cit. zákona, nemala spôsobiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, neuvedenie
RPMN riadnym a jednoznačným spôsobom vzťahujúcim sa na konkrétne parametre úveru (teda nielen

indikatívnym, teda príkladným výpočtom RPMN ako je uvedené na strane 2 zmluvy vpravo dole), resp.
aj neuvedenie celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom a neuvedenie ročnej úrokovej
sadzby, by aj tak spôsobilo bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru, a to aj podľa výkladu rozsudku
Súdneho dvora EÚ C -42/15 z 09.11.2016, pretože tento v bode 69, 70 a 72 prakticky konštatoval
to, že porušenie takej povinnosti veriteľa, ktorá má podstatný význam v kontexte smernice 2008/48,
môže byť sankcionované podľa vnútroštátnej právnej úpravy zánikom nároku tohto veriteľa na úroky a

poplatky. Takýto podstatný význam má povinnosť uviesť v zmluve o úvere najmä náležitosti, ako je ročná
percentuálna miera nákladov (táto v prejednávanej veci nebola jednoznačne a určito uvedená), resp.
bezúročnosť a bezpoplatkovosť by spôsobila absencia takej náležitosti, ktorá svojou povahou môže mať
vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku. Údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom, ktorý v zmluve absentoval, je nepochybne takým údajom, ktorý

má vplyv na schopnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, keďže tento pri uzavretí zmluvy
nevie, o koľko vlastne úver preplatí. Rovnako tak to platí aj pre uvedenie úrokovej sadzby, keďže aj to
je údaj majúci jednoznačne vplyv na posúdenie rozsahu záväzku dlžníka (v % vyjadrení určuje, o koľko
bude musieť dlžník úverovú istinu preplatiť). Rovnako je súd toho názoru, že aj neuvedenie priemernej
hodnoty RPMN je dôležitým indikátorom výhodnosti úveru, ktorý v konečnom dôsledku napomáha

posúdeniu rozsahu dlžníkovho záväzku v porovnaní s obdobnými úverovými produktmi poskytovanými
na finančnom trhu. Čiže aj keby súd povedal, že splátka nemusí byť rozčlenená na istinu, úroky a
poplatky a že konečná splatnosť úveru nemusí byť uvedená v zmluve, resp. že nemusí byť uvedená
presná splatnosť jednotlivých splátok, stále by bol úver bezúročný a bez poplatkov, pretože v zmluve
chýbajú iné náležitosti, ktoré aj vo svetle predmetného rozsudku Súdneho dvora EÚ bezúročnosť a

bez poplatkovsť úveru spôsobujú, pretože bez týchto ostatných náležitostí spotrebiteľ len ťažko môže
posúdiť rozsah svojej povinnosti voči veriteľovi. S poukazom na uvedené sú splnené podmienky na
zamietnutie žaloby v každom prípade.

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia.
Žalovaná bola plne úspešná, keďže súd žalobu zamietol, a preto by mala voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania. Žalovaná si však náhradu trov konania neuplatnila a ani zo spisu jej nevyplývajú
žiadne trovy a preukázateľne podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy nevznikli. Žalovaná sa k žalobe

nevyjadrila, súdne poplatky neplatila, konania sa osobne nezúčastnila, nebola právne zastúpená, čiže
žiadne hotové výdavky jej nevznikli a do úvahy neprichádzajú ani trovy právneho zastúpenia. Súd preto
žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.