Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. február 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 12Nt/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816010281
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8816010281.3

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v trestnej veci odsúdeného S.
F. o návrhu na povolenie obnovy konania na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. februára 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa§399ods.2TrestnéhoporiadkunávrhodsúdenéhoS.F.,J..XX.XX.XXXX,G.S.XX, napovolenie
obnovy konania vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 12T/19/2016 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Odsúdený podal návrh na povolenie obnovy konania, ktorý návrh odôvodnil tým, že vykonal úhrady
výživného a predmetnými platbami bolo v celom rozsahu z jeho strany zaplatené dlžné výživné ako aj
výživné za mesiace marec a apríl 2016.

Odsúdený uviedol, že vyživovaciu povinnosť si chcel plniť, avšak jeho podmienky mu to nedovoľovali,
bol evidovaný aj na úrade práce a teda nemal dostatok finančných prostriedkov na úhradu výživného. Za

to, že si neplnil vyživovaciu povinnosť, bol potom vydaný trestný rozkaz s tým, že proti tomuto trestnému
rozkazu odpor nepodal, pretože sa v týchto veciach nevyzná. Potom mu pomohli príbuzní a rodina,
poskladali sa na sumu dlžného výživného a toto potom uhradil tak ako to uviedol v návrhu a odvtedy
si už vyživovaciu povinnosť riadne plní, čo viem súdu preukázať poštovými poukážkami. Minulý rok bol
zamestnaný, aj keď veľa nezarobil, pracoval iba na dohodu, tak sa snažil výživné platiť, momentálne
je nezamestnaný, ale od jari by mal znova začať pracovať. Na záver uviedol, že výživné platiť chcel,

sú to jeho deti, ale naozaj nemal z čoho platiť. Býva iba s bratom, musí prispievať aj na domácnosť,
elektrinu aj na stravu.

Trestným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 26.2.2016 sp. zn. 12T/19/2016 bol odsúdenému pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona uložený trest odňatia
slobody v trvaní 1 ( jeden ) rok nepodmienečne. Obvinenému bol trestný rozkaz doručený dňa 15.3.2016

a právoplatnosť nadobudol dňa 24.3.2016.

Z odsúdeným predložených poštových poukazov spolu s návrhom na obnovu konania vyplýva, že
odsúdený vykonal úhrady celkovo v sume pokrývajúcej dlžné výživné ku dňu vydania trestného rozkazu
ako aj výživné za mesiace marec a apríl 2016, no na druhej strane je potrebné poukázať na to, že ku
dňu vydania trestného rozkazu bola uhradená len suma 120 eur a to dňa 16.12.2015 v prospech S. F.

a S. F. po 30 eur a dňa 8.2.2016 v prospech O. E. 60 eur, pričom až dňa 21.4.2016, teda až po vydaní
trestného rozkazu a nadobudnutí jeho právoplatnosti, boli vykonané úhrady spolu v sume 2.103,73 eur.
Z na verejnom zasadnutí predložených poštových poukazov zasa súd zistil, že tieto preukazujú
odsúdeným uvádzané úhrady výživného v prospech S. F. a S. F. v sume po 33,19 eur mesačne za júl a
august 2016 a v prospech S. F. aj za mesiace september až december 2016 a január 2017.

Prokurátorka v konečnom návrhu uviedla, že navrhuje zamietnuť návrh na povolenie obnovy konania,
nakoľko neboli splnené zákonné podmienky k jej povoleniu a to z dôvodu, že v čase rozhodnutiaokresného súdu o neplnení si vyživovacej povinnosti zo strany obvineného F. boli splnené zákonné
podmienky k jeho odsúdeniu a v čase vydania trestného rozkazu t.j. dňa 26.02.2016, ako aj v čase jeho
právoplatnosti dňa 24.03.2016, zo strany odsúdeného S. F. nebol uhradený dlh na výživnom a k úhrade

zo strany odsúdeného došlo až po nadobudnutí právoplatnosti trestného rozkazu, teda po právoplatnom
ukončení tohto trestného stíhania.

Obhajca v konečnom návrhu uviedol, že podľa názoru obhajoby vykonaním dokazovaním na verejnom
zasadnutí boli preukázané nové skutočnosti, ktoré sami o sebe alebo v spojení so skutočnosťami už

skôr známymi môžu odôvodniť iné rozhodnutie v merite veci. Zo strany odsúdeného bola v minulosti
plnená vyživovacia povinnosť v závislosti od jeho finančných možností a majetkových pomerov. Pokiaľ
vznikol dlh na výživnom voči povinným osobám, tento sa snažil dodatočne vyrovnať z iných zdrojov
a to požičaním financií od známych a príbuzných. Vzhľadom na právne vedomie odsúdeného tento
považoval doručenie trestného rozkazu ako listinu, ktorou sa ešte konanie nekončí. Sú toho názoru,
že nebolo preukázané s prihliadnutím na všetky okolnosti úmyselné zanedbanie povinnej výživy zo

strany odsúdeného a následne uložený trest odňatia slobody trestným rozkazom vo výške jedného roka
nepodmienečne je neprimeraný závažnosti prejednávaného skutku, vzhľadom na osobité okolnosti a
následne je s rozporom účelu trestu, preto navrhujú vyhovieť návrhu odsúdeného na povolenie obnovy
konania.

Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom

rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí

podmienky obnovy konania podľa § 394.

O návrhu na povolenie obnovy konania rozhoduje súd na verejnom zasadnutí
( § 402 ods. 1 Trestného poriadku ).

Konanie o povolení obnovy konania sa obmedzuje na zistenie, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy
uvedené v citovanom ustanovení. V konaní o povolení obnovy konania nemôže súd preskúmavať, či
sa súd pri rozhodovaní vyrovnal so všetkými okolnosťami a s obhajobou odsúdeného, či rešpektoval
zásadu bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní, a pod. V konaní o povolení obnovy nemôže súd
preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Toto konanie sa v zmysle § 394

ods. 1 Trestného poriadku obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy
konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme. Pri obnove konania
sa rozhoduje, či nové skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti
pôvodného rozsudku, môžu odôvodniť iné rozhodnutie, než aké bolo urobené v pôvodnom konaní.
Povinnosťou súdu v konaní o povolení obnovy konania je teda skúmať správnosť právoplatného

rozsudku súdu v tom rozsahu, či nové skutočnosti alebo dôkazy sú také závažné, že odôvodňujú zásah
do právoplatnosti a nezmeniteľnosti rozsudku vydaného súdom v pôvodnom konaní.

Podľa § 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný
čin zanedbania povinnej výživy podľa§ 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ

svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.

Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v konaní páchateľa, ktorým najmenej tri mesiace v
období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného
alebo v konaní páchateľa, ktorý sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýba plneniu

svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného a vzťahuje sa len na povinnosť vyživovať
alebo zaopatrovať iného, ktorá vyplýva priamo zo zákona.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá je upravená
Zákonom o rodine.Súd preskúmal návrh na obnovu konania, vykonal na verejnom zasadnutí dokazovanie a dospel k
záveru, že návrhu odsúdeného nie je možné vyhovieť, nakoľko odsúdeným boli vykonané úhrady

dlžného výživného v celom rozsahu až po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti trestného
rozkazu, ktorým bol uznaný za vinného a v ďalšom preukazované plnenie vyživovacej povinnosti taktiež
nie je takou skutočnosťou, ktorá by zakladala rozhodnutie súdu o povolení návrhu na obnovu konania,
kde súd len pripomína už vyššie uvedené, že plnenie vyživovacej povinnosti vyplýva pre odsúdeného
ako osobu povinnú z vyživovacej povinnosti priamo zo Zákona o rodine. Taktiež súd poukazuje aj na

záver vyslovený krajským súdom v súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti odsúdeného v uznesení zo dňa
13.9.2016, keď uviedol, že kópie predložených poštových poukážok, ktoré by mali osvedčovať úhradu
dlžného výživného po právoplatnosti trestného rozkazu vo výroku o vine a treste, možno považovať za
skutočnosť, ktorá neexistovala pred vyhlásením trestného rozkazu, keďže táto skutočnosť nastala až
po právoplatnosti trestného rozkazu, v dôsledku čoho je vysoká miera pravdepodobnosti, že predložené
dôkazy nebudú spôsobilé odôvodniť iné rozhodnutie o vine.

K obhajcom uvádzaným skutočnostiam o nedostatočnom právnom vedomí odsúdeného v súvislosti s
doručením trestného rozkazu a účinkami doručenia súd poukazuje na to, že trestný rozkaz obsahoval
podrobné poučenie o tom, že tento má povahu odsudzujúceho rozsudku, taktiež poučenie o opravnom
prostriedku - odpore a v neposlednom rade v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že aj skoršie trestné

konania vedené proti odsúdenému boli vybavené a skončené vydanými trestnými rozkazmi, v roku
2011 bol takto odsúdenému uložený trest odňatia slobody nepodmienečne, ktorý trest aj vykonal. Čo
sa týka skutočnosti uvádzaným v súvislosti s formou zavinenia či uloženého trestu súd odkazuje na
vyššie uvedené, že v konaní o povolení obnovy nemôže súd preskúmavať vecnú správnosť rozsudku
vydaného v základnom konaní.

Keďže neboli splnené podmienky tak ako ich predpokladá ust. § 394 ods. 1 Trestného poriadku, súd
návrh odsúdeného na obnovu konania zamietol a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove
cestou tunajšieho súdu. Sťažnosť má odkladný účinok.