Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. február 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/407/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115201724
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3115201724.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.

Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom
Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpený JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o.,
so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany proti žalovanému M. R., bytom H. E. XXX/XX, F. F., o zaplatenie
sumy 10.346,40 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
zo dňa 20. júna 2016, č.k. 18C/50/2015-99, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa úrokov m e n í
tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úroky vo výške 16,9% ročne zo sumy 6.452,36

eur od 25.03.2012 do 05.08.2014 s tým, že vo zvyšnej časti týkajúcej sa úrokov sa žaloba z a m i e t a .

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa splatnosti dlhu ako aj náhrady trov
konania p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán ne m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 6.452,36
eur zo 16,9% úrokmi ročne zo sumy 6.452,36 eur za čas od 25.03.2012 do 23.11.2014 v sume 2.855,71

eur, úroky vo výške 16,9 % ročne zo sumy 6.452,36 eur od 24.11.2014 do zaplatenia, najviac do výšky
3.828,40 eur a úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 6.452,36 eur od 24.11.2014 do zaplatenia, v lehote
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov
konania vo výške 88%.

2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1,
5,§54ods.1Občianskehozákonníka,ďalejust.§1,§9ods.1,2zák.č.129/2010Z.z.ospotrebiteľských

úveroch, ďalej ust. § 3 ods. 3 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 497, § 502, § 503 ods. 1,
2 Obchodného zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba je podaná
žalobcom čiastočne dôvodná. Po preskúmaní zmluvy možno konštatovať, že sa jedná o spotrebiteľskú
zmluvu, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je
podriadená v Obchodnom zákonníku § 261 ods. 3 písm. d/ a podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
a zákona na ochranu spotrebiteľa sa na tento zmluvný vzťah použijú tie ustanovenia, ktoré smerujú k

ochrane spotrebiteľa. Podľa § 53 ods. 1 OZ nesmú spotrebiteľské zmluvy obsahovať dojednania, ktoré
zakladajú značnú nerovnosť v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa.3. Z úverovej zmluvy súd zistil, že táto obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Dohodnutá
výška úroku 16,9% ročne je primeraná a nevybočuje z výšky úrokov obvykle požadovaných. Priemerné
úrokovésadzbyprinovýchobchodochzistenénainternetovejstránkeNBSbolivofebruári2011vovýške

13,46%. Zmluva obsahuje ustanovenia, ktoré sú neplatné pre ich neprijateľnosť z dôvodu založenia
nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa pre rozpor zo zákona. Neprijateľnou
podmienkou je ustanovenie, ktoré umožňovalo žalobcovi použiť uhradenú splátku na iný účel ako na
splatenie istiny. Ustanovenie zmluvy, ktoré ustanovovalo poplatok za upomienku vo výške 25,- eur a tzv.
zložené úročenie, kedy mohol požadovať zaplatenie úroku nielen z poskytnutého úveru, ale zo splatných

a nezaplatených poplatkov úrokov a úrokov z omeškania. Pred rozhodnutím o uplatnených nárokoch,
súd v zmysle zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadol aj na premlčanie ex offo s tým, že
premlčacia doba je v zmysle § 101 ods. 1 OZ 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať
prvý raz. Žaloba bola podaná na súd dňa 30.01.2015, povinnosť splniť úver v dojednaných mesačných
splátkach začala plynúť 28.02.2011, t.z. že uplatnený nárok by bol premlčaný do pohľadávky, ktorej
splatnosť nastala do 29.01.2012. V danom prípade sa však nejedná o premlčané nároky. Pre posúdenie

plynulosti uplatneného nároku súd vychádzal zo splátkového kalendára a výpisom z úverového účtu,
ktoré poskytovali prehľad o nesplnenej povinnosti žalovaného a jej výške. Žalovaný mal zaplatiť na
úver sumu 69,44 eur dňa 28.02.2011 a 119 mesačných splátok po 125,07 eur. Spolu mal zaplatiť úver
vo výške 14.952,77 eur. Do 28.02.2013 zaplatil čiastku 1.544,84 eur, ktorú súd započítal na najstaršie
splátkyod28.02.2011do25.02.2012.Vsúlades§566ods.2OZsúdzaplatenésplátkyzapočítalnajskôr

na istinu spolu vo výške 287,65 eur, úrok 1.221,33 eur a splátku za vedenie účtu 35,88 eur. Celkovo
zostala nepremlčaná a nezaplatená splátka dňa 25.02.2012 vo výške 25,44 eur a následne 107 splátok
po 125,07 eur, celkovo 13.407,93 eur. Z tejto čiastky pripadalo na istinu 6.452,36 eur, úroky 6.632,79
eur a poplatok za vedenie účtu 322,92 eur.

4. Žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie istiny 6.841,74 eur, úroky vo výške 16,9%
ročne a úroky z omeškania 5% ročne. Z uplatnených úrokov súd priznal žalobcovi úroky 16,9% ročne od
25.03.2012 do 23.11.2014 v sume 2.855,71 eur zistenej zo splátkového kalendára a ďalej úroky, ktoré
mal žalovaný zaplatiť nad rámec skutočne poskytnutej čiastky predstavujú zisk, ktorého predmetom
podnikania je poskytovanie úverov. Preto má žalobca ako veriteľ nárok na zaplatenie úrokov v takej

výške, akú by žalovaný na úrokoch zaplatil, keby úver riadne splácal, avšak v maximálne výške 7.854,12
eur. Z tejto sumy zaplatil žalovaný sumu 1.475,56 eur a suma 2.855,71 eur za obdobie od 25.03.2012
do 23.11.2014 bola žalobcovi priznaná týmto rozhodnutím, čiastočne nezaplatenú sumu 22,45 eur na
úrokoch splatných dňa 25.02.2012 si žalobca neuplatnil. Žalovaný je tak povinný zaplatiť úroky 16,9%
ročne z istiny 6.452,36 eur od 24.11.2014 do zaplatenia najviac do výške 3.828,40 eur. Ak by súd určil

platenie úrokov do zaplatenia bez obmedzenia výšky, mohlo by dôjsť k tomu, že žalovaný zmluvne
dojednané úroky zaplatí vo vyššej výške. Názor žalovaného ohľadom platenia úrokov, ktorého by sa
úroky platili len do zosplatenia nemožno prijať. Pokiaľ by tak malo byť bolo by v mnohých prípadoch
výhodnejšie pre dlžníka úver nesplácať a tak dosiahnuť zosplatnenie dlhu a veriteľovi zaplatiť namiesto
úrokov iba úrok z omeškania, ktorý bude spravidla nižší ako dohodnutý úrok. Poukázal pritom na

rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe.

5. Vo vzťahu k úrokom z omeškania súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 517 ods. 2 OZ a
Nariadenia vlády 87/95 Z.z. a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť úroky z omeškania od 24.11.2014.
Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradami od samého začiatku zmluvného vzťahu, v dôsledku

čoho vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru žalobca dňa 27.04.2014. Naposledy žalovaný uskutočnil
úhradu 28.02.2013, ktorá bola započítaná na splátku splatnú dňa 25.02.2012. Preukázateľne sa však
žalovaný dostal do omeškania najneskôr nezaplatením zosplatnenej istiny 15 dní od doručenia výzvy na
zaplatenie dňa 18.07.2014, t.j. dňom 05.08.2014. Keďže si žalobca uplatnil nárok úroky z omeškania od
24.11.2014 do zaplatenia, súd mu úroky z omeškania za toto obdobie priznal. Súd žalobcovi nepriznal

úroky z omeškania, z úrokov ktoré požadoval v rozpore so zákonom, keďže sadzba úrokov z omeškania
bola stanovená vo výške 0,05% zvýšenej o 5 percentuálnych bodov, t.z. že pokiaľ žalobca žiadal
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5% ročne, súd mu úroky z omeškania v tejto sadzbe priznal.

6. Na základe uvedeného potom súd prvej inštancie rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozsudku,

pričom vo vzťahu k náhrade trov konania rozhodoval podľa § 142 ods. 2 a § 151 ods. 7 O.s.p.,
kedy zohľadnil pomer úspechu vo veci, kedy žalobca mal úspech 94%, žalovaný 6% a rozdiel takto
predstavuje 88%. Súd preto priznal žalobcovi ako úspešnému účastníkovi trovy konania 88%, pričom
o konkrétnej výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Lehotana plnenie 30 dní od právoplatnosti bola určená podľa § 160 ods. 1 O.s.p., pričom stanovenú lehotu
považuje súd za primeranú vzhľadom na výšku plnenia.

7. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalovaný a to proti výroku, ktorým bol zaviazaný platiť
úroky z úveru vo výške 16,9% ročne do zaplatenia a zároveň proti úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne z tej istej sumy. Zároveň uviedol, že nesúhlasí so zaplatením náhrady trov konania a žiadal, aby
si túto náhradu zaplatil žalobca sám, pretože sa s ním nedalo komunikovať a dohodnúť. V odôvodnení
odvolania uviedol, že je samostatne zárobkovo činnou osobou, čo nie je ľahké, pričom jeho snaha

zarábať a splácať hypotéku a úver a existovať nemala veľký úspech. Nevedel sa dlho etablovať na trhu
práce a preto bolo jeho snahou najskôr splácať hypotéku. Chcel sa dohodnúť so žalobcom na odklade
alebo na znížení splátok, avšak sa nedalo. S tým, že v konečnom dôsledku riadne úroky boli vyčíslené
z vyššej sumy a aj úroky z omeškania. Následne v rámci doplnenia odvolacích dôkazov požiadal, aby
mu bolo umožnené splácať dlh v splátkach po 100,- eur mesačne.

8. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že odvolanie žalovaného
neobsahuje žiaden z obligatórnych odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 Civilného sporového
poriadku. Vo vzťahu k argumentom žalovaného sa zaoberal už súd prvej inštancie a tieto aj vysporiadal
a zhodnotil ich ako čiastočne dôvodné. Nie je zrejmé, na základe akého právneho dôvodu žalovaný
nesúhlasí s platením riadneho úroku a úroku z omeškania. Poukázal na všeobecné obchodné

podmienky ako aj ust. § 503 ods. 3 veta druhá Obchodného zákonníka, § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka a rozhodnutie NS 4Obo 143/98. Úroky sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka, preto
dôsledkom omeškania s ich platením je zo zákona vyplývajúca povinnosť platiť úroky z omeškania.
Výška uplatnených úrokov bola správne posúdená ako primeraná a žalobcom uplatnené úroky z
omeškania sú v nižšej sadzbe ako umožňoval zákon. Preto vo vzťahu k priznanému príslušenstvu

pohľadávky považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne. Vo vzťahu k náhrade trov
konania súd prvej inštancie rozhodoval v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. s tým, že tvrdenie žalovaného o
tom, že so žalobcom sa nedalo komunikovať sa nezakladá na pravde. V predžalobnej výzve žalobca
uviedol svoje kontaktné údaje, na ktoré mohol žalovaný žalobcu kontaktovať. Právny zástupca žalobcu
navrhol žalovanému uzavretie dohody o splátkach po 270,- eur mesačne, avšak žalovaný uviedol, že si

takýto návrh premyslí. S ohľadom na výšku pohľadávky žalobca nesúhlasí so splácaním dlhu v splátkach
po 100,- eur. Žiadal preto v konečnom dôsledku, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutých častiach potvrdil si náhradu trov odvolacieho konania.

9. Žalovaný sa k podanému vyjadreniu písomne nevyjadril.

10. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
v napadnutej časti čo do úrokov zmeniť podľa § 388 CSP z nasledovných dôvodov:

11. Rozsudok súdu prvej inštancie, v časti v ktorej bol žalovaný zaviazaný žalobcovi istinu vrátane
rozhodnutia, kde bola žaloba čiastočne zamietnutá odvolaním napadnutý nebol a preto v tejto časti je
rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknutý.
12. Predmetom prieskumu zo strany odvolacieho súdu bol potom výrok rozsudku prvej inštancie, v
ktorom zaviazal žalovaného k náhrade ako úrokov ako úrokov z omeškania popri sebe.

13. Vo vzťahu k priznaným úrokom vo výške 16,9% ročne od 24.11.2014 do zaplatenia súd
prvej inštancie uzatvoril, že tieto úroky predstavujú zisk žalobcu, ktorého predmetom podnikania je
poskytovanie úrokov, preto má nárok na zaplatenie dojednaných úrokov v takej výške akú by žalovaný
na úrokoch zaplatil, keby úver riadne splácal. Ak by súd určil zaplatenie úrokov do zaplatenia bez

obmedzenia výšky, mohlo by dôjsť k tomu, že žalovaný zmluvnej dojednané úroky zaplatí vo vyššej
miere. Názor žalovaného ohľadom platenia úrokov, podľa ktorého by sa úroky platia len do zosplatnenia
nebolo možné prijať, pretože v týchto prípadoch by bolo výhodnejšie pre dlžníka úver nesplácať a
dosiahnuťzosplatneniedlhuaveriteľovizaplatiťnamiestoúrokovibaúrokzomeškania.Stýmtozáverom
sa odvolací súd nestotožňuje.

14. Aplikačná prax súdov sa otázkou priznania úrokov za úver do splatnosti pohľadávky a teda, či
popri úroku z omeškania a iných sankciách tieto patria, už zaoberala. NS SR vo veci 4Obo 143/98
uviedol, že dohodnuté úroky z poskytovaných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu. Od splatnostije dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Zásadný posun v uvedenej otázke predstavuje
v spotrebiteľských právnych veciach judikatúra Súdneho dvora Európskej únie. Výkladom Smernice
rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, súdny dvor stanovil zásadné

pravidlo pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky za nekalú, ak sa odkláňa od dispozičných noriem zákona
v neprospech spotrebiteľa. Čl. 3 ods. 1 uvedenej smernice sa má vykladať tak, že pojem značná
nerovnováha treba posúdiť na základe analýzy vnútroštátnych právnych predpisov uplatňovaných v
prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami s cieľom posúdiť, či a prípadne v akej miere je
právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie, než právne postavenie zakotvené

v platnom vnútroštátnom práve a na účely určenia, či dôjde k nerovnováhe napriek požiadavke dôvery
treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne
mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom
dojednaní.

15. Bez pochýb je to, že za úver možno dohodnúť úroky a že možno dohodnúť aj obdobie na užívanie

finančných prostriedkov, teda úverové obdobie. Zákon umožňuje dodávateľovi na určitú dobu, teda
od splatnosti podľa jeho predstáv poskytnúť úver a žiadať si za to dohodnuté úroky. Od počiatku sú
v záujme dodávateľa úroky na dohodnutú dobu a to až do splatnosti úveru. Rovnako so zákonom
stanovených dôvodov, napríklad nesplácanie úveru, má dodávateľ právo splatnosť posunúť. Niet však
zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona povinnosť platiť úroky

popri úrokoch z omeškania aj po dobe splatnosti. Ak úrok nie je splatný do splatnosti, zákon priznáva
zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie a to či už zákonné, napr. úroky z omeškania s kogentne
stanoveným limitom, alebo zmluvné, napr. dohodnutú zmluvnú pokutu.

16. Je nepochybné, že prípadná dohoda o úrokoch po splatnosti popri ďalších úrokoch za omeškania

a ďalších sankciách indikuje neprimeraný nárast dlhu v neprospech spotrebiteľa. Je potom nevyhnutá
otázka vykonania súdnej kontroly prijateľnosti takejto dohody ohľadom úrokov popri úroku z omeškania
a prípadných ďalších sankciách. Takýto odklon od dispozície právnej normy, ktorý sleduje úroky popri
úrokoch z omeškaniach, či iných sankciách je v neprospech žalovaného. Zákon totiž umožňuje po
splatnosti priznať úroky z omeškania v zmysle § 3a Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z..

17. Odvolací súd preto dodáva, že predčasnosť zosplatnenia úveru predstavuje vo svojej podstate
jednostrannýsankčnýprávnyinštitút,ktorýumožňujeveriteľovizmenouzáväzkupožadovaťjednorazové
a okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Kým dohodnutý úrok predstavuje cenu, za ktorú veriteľ
poskytuje dlžníkovi istinu k dispozícii. Tento zisk predstavuje práve dohodnutý úrok splácaný spolu

v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Takýto úrok predstavuje kapitalizovanú
odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom
zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov
kapitalizovanýchkudňuzosplatneniaúveru.Tedazosplatnenímúverunastávastav,keďveriteľmáprávo
získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane

odpadá obmedzenie jeho práva na dispozícii s istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda stráca
nárok veriteľ na úroky za požičané peňažné prostriedky od spotrebiteľa. Ak teda spotrebiteľ už nemá
právny titul na peňažné prostriedky u seba tieto užívať, niet dôvodu už na to, aby veriteľ požadoval od
neho úroky, ktorý by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov, inak by nastal
nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia

povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Išlo by teda o stav, podľa ktorého
by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté
úroky ako keby k zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by nemal žiadne garantované práva, ktoré by
mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolané zmenou záväzku. Navyše by došlo k hrubej nadvláde
veriteľa, ak by bol tento nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj

pri svojej potencionálnej nečinnosti. Takéto správanie dodávateľa nemôže byť podporované a používať
právnu ochranu.

18. Odvolací súd preto má za to, že prípadná dohoda, podľa ktorej by mal spotrebiteľ popri úrokoch z
omeškaniaplatiťďalšiesankcieajposplatnostipohľadávkyatoajúrokyzaposkytnutieúveru,spôsobuje

značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa a tým zhoršuje postavenie spotrebiteľa oproti zákonnej
úprave, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu vo vzťahu k
dĺžke úveru. Je preto viac než nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne vyjednal
s dodávateľom, ktorý by zaobchádzal so spotrebiteľom čestne a rovnocenne.19. Podľa názoru odvolacieho súdu niet preto kogentnej úpravy, podľa ktorej bolo možné priznať úroky
dohodnuté popri úrokoch z omeškania. Dohodnuté úroky za úver zákon reguluje bez časovej úpravy a

pretodohodaotakýchtoúrokochjeodkladomodispozičnejúpravyajevneprospechspotrebiteľa.Pokiaľ
je v prejednávanej veci poukazované na ustanovenia Obchodného zákonníka, odvolací súd uvádza, že
žalobcovi patria úroky za úver od jeho poskytnutia. Úroky sú cenou a nemožno ich zamieňať za úroky
z omeškania, avšak je treba dôsledne rozlišovať ich skutočný význam. Po poskytnutí náležitej ochrany
žalovanému ako spotrebiteľovi, odvolací súd má za to, že po zosplatnení žalobcovi neprináležia úroky

dohodnuté za úver.

20. Preto mal odvolací súd za to, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné, pretože tento v
odvolaní namietal platenie úrokov a úrokov z omeškania popri sebe. V tomto kontexte potom dospel
odvolací súd k tomu právnemu záveru, že nakoľko žalobca preukázateľne zosplatnil oznámením o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 27.06.2014 pohľadávku, pričom zároveň vyzval žalovaného k

zaplateniu istiny spolu s príslušenstvom do 15 dní od prevzatia oznámenia s tým, že toto oznámenie
bolo preukázateľne žalovanému doručené dňa 18.07.2014. 15 dní od tohto dátumu potom uplynulo
dňom 05.08.2014, pretože posledný deň lehoty pripadol na nedeľu a preto nárok na riadny úrok vo
výške 16,9% s prihliadnutím na zosplatnenie vznikol žalobcovi do 05.08.2014. Preto v časti týkajúcej
priznaných úrokov dospel odvolací súd k záveru, že nárok na úrok vznikol žalobcovi len do momentu

zosplatnenia istiny. Keďže vo vzťahu k úrokom z omeškania odvolanie podané nebolo, pričom žalobca si
uplatnil úroky z omeškania až s účinnosťou od 24.11.2014, v tejto časti zostáva rozhodnutie súdu prvej
inštancie nezmenené a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté.

21. Odvolací súd sa ďalej zaoberal námietkami žalovaného, ktorý žiadal, aby mu bola poskytnutá

možnosť plniť dlžnú istinu vrátane príslušenstva v splátkach. Vzhľadom k tomu, že v čase rozhodovania
predsúdomprvejinštancieplatiloust.§160ods.1O.s.p.,ktoréumožnilosúduposkytnúťdlhšiulehotuna
plnenie, pričom toto ustanovenie bolo transformované do ust. § 232 ods. 3 CSP v zásade v nezmenenej
podobe, zaoberal sa odvolací súd žiadosťou žalovaného o poskytnutie dlhšej lehoty na možnosť
splácania dlžnej sumy. V rozsudku, ktorým súd ukladá povinnosť k plneniu je treba vždy určiť lehotu

na plnenie. Zákon vychádza zo zásady, že lehota na plnenie je stanovená do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. V odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu lehotu alebo stanoviť, že peňažné plnenie
bude zaplatené v splátkach. Ak má súd za to, že je namieste v prejednávanej veci určiť na plnenie
dlhšiu lehotu, prípadne umožniť plnenie dlhu v splátkach, musí byť táto časť výroku rozhodnutia súdu
podloženázistenímvšetkýchpodrobnýchskutočností,ktorébypresvedčivozdôvodňovalizáversúdu,že

vzhľadomnapovahuprejednávanejveci,priznanémunárokuaosobnýmpomeromúčastníkovjevhodné
určiť k splneniu dlhu dlhšiu lehotu ako sú 3 dní od právoplatnosti rozsudku, alebo stanoviť, že peňažné
plnenie sa môže vykonať v splátkach. V prejednávanej veci síce žalovaný požiadal o umožnenie plniť dlh
v splátkach s tým, že žalobca s takýmto návrhom nesúhlasil, avšak na druhej strane žalovaný neposkytol
žiadne dôkazy o tom, z akých dôvodov by mu mala byť poskytnutá dlhšia lehota na plnenie dlžnej istiny

ako je zákonnom stanovená 3-dňová lehota. Neposkytol žiadne dôvody, z ktorých by mohol odvolací súd
vychádzať pri prípadnom umožnení splácať dlh v splátkach. S prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca
s poskytnutím splátkového kalendára nesúhlasil ako aj neunesením dôkazného bremena na strane
žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že nie je možné odvolaniu v časti žiadosti o poskytnutie
plniť dlh v splátkach vyhovieť a preto v tejto časti bol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdený.

22. Ďalej sa odvolací súd zaoberal námietkami žalovaného vo vzťahu k priznanej náhrade trov konania.
V tomto vzťahu odvolací súd nezistil žiadne pochybenie na strane súdu prvej inštancie, ktorý vyčíslil
percentuálny úspech žalobcu a žalovaného a dôsledne sa riadil ust. § 142 ods. 2 O.s.p. platného v čase

rozhodovania súdu prvej inštancie, z ktorého vyplýva, že pokiaľ mal účastník vo veci len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Preto v tomto smere
odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie a zároveň naňho poukazuje.

23. Vo vzťahu k náhrade trov odvolacieho konania dospel potom odvolací súd k tomu záveru, že je

potrebné o nich rozhodnúť v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP, z ktorého
vyplýva, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V prejdnávanej veci bol
v rámci odvolacieho konania žalovaný úspešný v časti odvolania, v ktorom namietal priznané úrokyz omeškania popri úrokoch a nebol úspešný v časti, v ktorej žiadal o poskytnutie dlhšej lehoty na
splácanie dlhu. Preto v konečnom dôsledku odvolací súd vyslovil s prihliadnutím na úspech žalovaného
v odvolacom konaní, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

24. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Poučenie: Protirozhodnutiuodvolaciehosúdu je prípustné dovolanie,aktozákonpripúšťa(§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).