Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. február 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/170/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814210038
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3814210038.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu UNIPRASTAV, s.r.o., so sídlom Čereňany,
Prievidzská 126/79, IČO 31 620 469, zastúpeného JUDr. Jozefom Námešným, advokátom, so sídlom
Prievidza, Nábrežie sv. Cyrila 47 proti žalovanému Z. N., s miestom podnikania P., C. XXX/XX, IČO: 40
951 961, zastúpenému JUDr. Vladimírom Štrbíkom, advokátom, so sídlom Prievidza, Námestie Slobody
22, o zaplatenie 79,99 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k.
14C/4/2015-91 zo dňa 12. januára 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamieta.

Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
79,99 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 79,99 eur od 1.2.2014 do zaplatenia,
a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku /výrok I./ a povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy
právneho zastúpenia v sume 59,13 eur a ostatné trovy v sume 16,50 eur, na účet právneho zástupcu
žalobcu JUDr. Jozefa Námešného, advokáta so sídlom v Prievidzi, Nábrežie sv. Cyrila 47, do troch
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku /výrok II./. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia súd uviedol, že

žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 79,99
eur, čo odôvodnil tým, že žalovaný vykonával pre žalobcu murárske práce na rodinnom dome pána
U., ktoré boli následne reklamované. Napriek výzve žalobcu ich žalovaný nebol ochotný opraviť a
v záujme zachovania svojho dobrého mena voči zákazníkovi žalobca vykonal reklamáciu na vlastné
náklady, ktoré vyčíslil na sumu 79,99 eur, ktorú požaduje uhradiť od žalovaného. Súd vykonal vo veci
dokazovanie, z ktorého zistil, že Ing. L. U. si u žalobcu objednal rekonštrukčné práce v jeho byte.
Zmluvu o dielo uzatvoril žalobca ako zhotoviteľ s Ing. U. ako objednávateľom ústne. Žalovaný vykonal

niektoré práce na rekonštrukcii na základe dohody so žalobcom ako subdodávateľ, resp. podzhotoviteľ.
Okrem iného vykonal aj pokládku keramickej dlažby v kúpeľni bytu Ing. U.. Rekonštrukcia prebiehala
v mesiacoch január a február 2012. Na jar 2013 Ing. U. reklamoval vady diela u žalobcu. Išlo o
uvoľnenie niekoľkých dlaždíc na keramickej dlažbe v kúpeľni. Žalobca sa snažil kontaktovať žalovaného,
aby reklamované vady odstránil. V telefonickom rozhovore v lete 2013, ktorý uskutočnil zamestnanec
žalobcu O. O. žalovaný uviedol, že reklamované vady neodstráni. Žalovaný bol na odstránenie vád
vyzvaný aj písomne, doporučeným listom odoslaným žalobcom dňa 7.10.2013. Žalovaný neodstránil

vady aj napriek tejto písomnej výzve. Vady teda napokon odstránil žalobca, konkrétne jeho zamestnanci
A. O. a O. S. dňa 6.12.2013. Žalobca si následne u žalovaného uplatnil náhradu nákladov na odstránenie
uvedených vád, ktoré vyčíslil v sume 79,99 eur. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 369 ods. 1,
2, § 428 ods. 2, § 536 ods. 1, 2, § 554 ods. 1, § 560 ods. 1, § 562 ods. 2, 3 a § 564 Obchodnéhozákonníka, podľa § 1 a § 3a Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka a podľa § 45 ods. 1, § 451 ods.1, § 454 a § 458 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za to, že samotné vykonanie rekonštrukcie

žalobcom v byte Ing. U. nebolo medzi účastníkmi sporné a sporné nebolo ani to, že sa na rekonštrukcii
podieľal aj žalovaný a vykonal pokládku dlažby v kúpeľni Ing. U.. Je pravdou, ako to namietal aj právny
zástupca žalovaného, že svedkovia, si už presne nepamätali termín rekonštrukcie, nevedel ho uviesť
dokonca ani konateľ žalobcu vo svoje výpovedi. Súd dospel k záveru, že rekonštrukcia sa uskutočnila
v mesiacoch január a február 2012. Vyplýva to z výpovede svedka Ing. U. v kontexte s evidenciou

dochádzky a záznamami z porád, ktoré boli predložené žalobcom. Súd posúdil právny vzťah medzi
žalobcomažalovanýmakozmluvuodielopodľa§536anasl.Obchodnéhozákonníka.Vychádzalpritom
zo skutočnosti, že predmetom zmluvy bola oprava, resp. úprava stavby alebo jej časti. Na uvedený
vzťah je potrebné aplikovať obchodnoprávnu úpravu, keďže obaja účastníci sú podnikatelia a ich právny
vzťah sa týkal ich podnikateľskej činnosti. Súdu síce nebolo predložené žiadne písomné vyhotovenie
takejto zmluvy, no zákon nevyžaduje písomnú formu zmluvy o dielo. Súd zároveň nepovažoval za

sporné medzi účastníkmi, že takáto zmluva vznikla a že jej obsahom bolo vykonanie prác u Ing. U.
zo strany žalovaného. Z výpovede žalovaného na pojednávaní totiž vyplýva, že dohoda o podstatných
náležitostiach zmluvy o dielo medzi účastníkmi existovala. Žalovaný zároveň uviedol, že mu žalobca
za tieto práce nezaplatil a preto žalovaný odmieta odstrániť aj reklamované vady. Dielo vykonané
žalovaným, t.j. montáž dlažby v kúpeľni, bolo súčasťou diela - rekonštrukcie kúpeľne Ing. U. na základe

zmluvy o dielo uzavretej medzi Ing. U. ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom. Súd mal
za preukázané aj to, že Ing. U. reklamoval vady, ktoré vznikli na dlažbe v kúpeľni. Reklamácia bola
uplatnenánajarvroku2013,tedanepochybnevčas,t.j.vlehotepodľa§562ods.2písm.c/Obchodného
zákonníka. Žalobca ako zhotoviteľ mal teda voči objednávateľovi Ing. U. povinnosť reklamované vady
diela odstrániť. V konkrétnom prípade sa však tieto vady týkali tej časti diela, ktoré pre žalobcu vykonal

žalovaný v rámci tej zmluvy o dielo, ktorá bola medzi nimi uzatvorená. Súd považoval za preukázané, že
žalovanému bola zaslaná doporučene písomná výzva žalobcu na odstránenie vád, ktorá bola datovaná
dňom 2.10.2013 a odoslaná dňa 7.10.2013 na jeho adresu. Súd považoval za hodnoverný a pravdivý
údaj v poštovej knihe predloženej žalobcom. Súd mal na pojednávaní možnosť nahliadnuť do originálu
poštovej knihy a konštatuje, že zápisy v nej zodpovedajú fotokópii, ktorá je v spise na č.l. 80. Súd

nemal pochybnosti o údajoch uvedených v poštovej knihe najmä preto, že zápis o zásielke adresovanej
žalovanému 167 je zapísaný chronologicky, podľa dátumov, medzi ostatnými zápismi, ktorých poradové
čísla mu predchádzajú, alebo po ňom nasledujú a tento zápis nie je opravovaný ani dopĺňaný. Súd
zároveň konštatuje, že poštová kniha je viazaná v tvrdej väzbe. Žalobca zasielal žalovanému písomnú
výzvu na adresu jeho bydliska. Ide mimochodom o rovnakú adresu, na akú súd doručoval žalovanému

do vlastných rúk platobný rozkaz, ktorý si žalovaný riadne prevzal, teda súd má za to, že sa na tejto
adrese zdržiaval a aj v súčasnosti sa zdržiava. Právny zástupca žalovaného namietol, že žalovaný
takýto list s výzvou neobdržal. Súd k tomu uviedol, že podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav
vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Účinnosť adresovaných jednostranných
hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je

doručený adresátovi, t. j. že sa dostane do sféry jeho dispozície. Slovné spojenie „dostane do sféry jeho
dispozície“nemožnovykladaťvzmysleprocesnýchpredpisov.Jenímtrebarozumieťkonkrétnumožnosť
neprítomnej osoby oboznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Právna teória a súdna prax za
takú možnosť považuje nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale aj
tie prípady, keď doručením listu alebo telegramu obsahujúceho prejav vôle do bytu adresáta či do jeho

poštovej schránky, príp. i vhodením oznámenia o uložení takej zásielky do poštovej schránky adresát
úkonu nadobudol objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby
sa adresát skutočne oboznámil s obsahom právneho úkonu. Stačí, ak mal objektívne príležitosť tak
urobiť. Z uvedených dôvodov považoval súd za preukázané uskutočnenie oznámenia vád žalovanému
ako zhotoviteľovi podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka. Súd mal teda za to, že vady diela boli

žalovanému ako zhotoviteľovi žalobcom ako objednávateľom riadne oznámené. Keďže žalovaný na
oznámenie vád nereagoval a vady sám neodstránil, odstránil ich žalobca, keďže sám mal zodpovednosť
za riadne vykonanie diela voči Ing. U. ako objednávateľovi. Súd považoval za preukázané, že vady
diela boli odstránené zamestnancami žalobcu dňa 6.12.2013. Podľa názoru súdu teda žalobca plnil za
žalovaného to, čo mal tento podľa práva plniť sám a teda žalovaný sa bezdôvodne obohatil. Výška

tohto bezdôvodného obohatenia zodpovedala oprávneným nákladom vynaloženým na odstránenie
reklamovaných vád. Žalovaný sa teda obohatil tým, že tieto náklady nemusel sám vynaložiť. Je preto
povinnýtaktovzniknutébezdôvodnéobohatenievydaťžalobcovi.Priznanásuma79,99eurtvorínáklady,
ktoré súvislosti s odstránením vád vznikli žalobcovi podľa jeho tvrdenia a pozostáva z ceny práce 35,28eur (6 hodín á 5,88 eur), nákladov na dopravu 22 eur a ceny materiálu (flexibilné lepidlo) 9,38 eur.
K uvedenej sume je ešte pripočítaná 20%-tná daň z pridanej hodnoty vo výške 13,33 eur. Žalovaný
namietal sumu 79,99 eur za prevedené práce, keďže sa mu nezdala primeraná, ale konkrétne výhrady

k jednotlivým položkám neuviedol. Uplatnenú sumu vyčíslil svedok I. G., zamestnanec žalobcu, ktorý je
rozpočtárom. Vo svedeckej výpovedi uviedol, že suma zahŕňa reálne náklady na odstránenie vád. Súd
považoval uvedenú sumu za preukázanú a konštatoval, že napr. 22,- eur, t.j. tretinu uplatnenej sumy
bez DPH tvoria dopravné náklady, ktoré by žalobcovi vznikli za každých okolností a teda neboli závislé
na rozsahu reklamácie. Súd poznamenal, že pokiaľ aj boli pri odstránení vád použité nové dlaždice,

žalobca si ich neúčtoval. Z uvedených dôvodov považoval súd žalobu žalobcu za dôvodnú a preto
jej v celom rozsahu vyhovel. Žalobcovi zároveň priznal aj uplatnený úrok z omeškania, vo výške 9%
ročne zo žalovanej sumy, podľa právnej úpravy účinnej k prvému dňu omeškania. Omeškanie nastalo
od 1.2.2014, teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, ktorou si žalobca vyúčtoval u žalovaného
úhradu nákladov za odstránenie reklamovaných vád. Súd ešte konštatoval, že predmetom konania
nebola skutočnosť, či žalobca zaplatil žalovanému za práce vykonané u pána U., napriek tomu, že

žalovanýsmerovalniektorésvojedôkaznénávrhyanámietkyvznesenékonaníprávekpreukázaniutejto
skutočnosti. Pokiaľ žalobca žalovanému naozaj neuhradil odmenu za práce vykonané na rekonštrukcii
bytu Ing. U. (teda v podstate cenu diela), žalovanému nič nebránilo uplatniť si svoje nároky samostatnou
žalobou, prípadne vzájomnou žalobou. Právny zástupca žalovaného vznášal v konaní opakovane
námietky týkajúce sa žalobcom predložených listinných dôkazov, v ktorých poukazoval na to, že tieto

listiny boli predkladané neskoro. Dokonca ich považoval za účelovo vyfabrikované. K týmto námietkam
súd uviedol, že žalobca má v sporovom konaní povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. V zmysle § 79
Občianskeho súdneho poriadku je už v žalobe povinný tvrdiť rozhodujúce skutočnosti (uvádzať skutkové
tvrdenia) a predložiť, resp. označiť o nich dôkazy. Žalobca si túto povinnosť podľa názoru súdu riadne
neplnil, a to predovšetkým na prvom riadnom pojednávaní, ktoré sa vo veci konalo. Podstatnú časť

listinných dôkazov totiž predložil až pred druhým pojednávaním, pred ktorým zároveň navrhol súdu aj
konkrétnych svedkov. Išlo pritom o dôkazy, ktoré mali preukázať samotnú podstatu žalovaného nároku.
Napríkladpriuplatňovaníprávazváddielapreukázanieodoslaniavýzvypodľa§562ods.2Obchodného
zákonníka. Navyše išlo o štádium konania, ktoré nasledovalo po podaní odporu proti platobnému
rozkazu. V súčasnej právnej úprave občianskeho súdneho konania sa v klasickom sporovom konaní

neuplatňuje zásada koncentrácie konania. O koncentrácii možno hovoriť až v okamihu vyhlásenia
uzneseniapodľa§120ods.4O.s.p.,ažvtedyzásadnenastávastop-stavvdokazovaní.Žalobcabolteda
oprávnený navrhovať dôkazy v priebehu celého konania a súd sa musel s týmito dôkaznými návrhmi
vysporiadať. Podľa názoru súdu však žalobca svojim postupom pri navrhovaní dôkazov konal v rozpore
so zásadou hospodárnosti konania, ktorá nezaväzuje len súd ale aj samotných účastníkov konania.

Toto konanie žalobcu má súd možnosť sankcionovať v rámci rozhodnutia o náhrade trov konania.
Keďže žalobca mal v konaní plný úspech, mal by proti žalovanému podľa § 142 ods. 1 O.s.p. nárok na
náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania. Vzhľadom na charakter navrhnutých a vykonaných
dôkazov, a v prípade, že by boli všetky tieto dôkazy navrhnuté včas, by podľa názoru súdu postačovalo
vykonanie len jedného pojednávania, na ktorom by bol vykonaný výsluch účastníkov, navrhovaných

svedkov a oboznámenie listinných dôkazov, namiesto troch pojednávaní, ktoré sa napokon uskutočnili.
Žalobca by mal teda podľa názoru súdu nárok na náhradu trov právneho zastúpenia len za jedno
pojednávanie. Žalobca si uplatnil trovy konania v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Ďalšie trovy
si už po vyhlásení rozsudku v zákonnej trojdňovej lehote nevyčíslil. Súd mu teda mohol priznať len také
trovy, ktoré vyplývali zo spisu. Išlo o súdny poplatok za žalobu a trovy právneho zastúpenia, spočívajúce

v dvoch úkonoch právnej služby vrátane režijného paušálu, t.j. príprava a prevzatie zastúpenia a návrh
na vydanie platobného rozkazu. Súd teda žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktorá pozostáva zo
sumy súdneho poplatku 16,50 eur, a trov právneho zastúpenia v sume 59,13 eur, tieto ďalej pozostávali
z dvoch úkonov právnej služby po 16,60 eur, režijného paušálu dvakrát po 8,04 eur a DPH 20% v sume
9,85 eur.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Podľa neho súd prvej inštancie dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne po právnej stránke posúdil. Súd prvej inštancie sa
nijako nevysporiadal s tým, ako zmluva vznikla medzi žalobcom a objednávateľom diela, pre ktorého
bolo dielo vykonané, aký charakter táto zmluva mala a akým režimom sa tento vzťah riadil. V konaní bolo
preukázané, že v účtovníctve žalobcu ohľadne tohto diela žiadne doklady neexistujú, teda ani účtovné,

príjmové, či výdavkové doklady, ani objednávka, či zmluva. Ke´dže medzi žalobcom a objednávateľom
- Ing. U. ide o vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom, a nebola vyhotovená písomná zmluva o
dielo, ktorá by vzťah podriadila Obchodnému zákonníku, ich zmluvný vzťah sa spravuje Občianskym
zákonníkom. V zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka sa reklamácia diela vykonávapísomne, čo sa v danej veci nestalo, keď svedok Ing. U. vypovedal, že vady reklamoval telefonicky. S
týmito otázkami sa súd nevyporiadal a nechal bez povšimnutia aj skutočnosť, že zo strany žalobcu došlo
ku konaniu smerujúcemu k naplneniu skutkovej podstaty trestnej činnosti krátenia daní a neodvedenia

DPH, nakoľko celú akciu nemá evidovanú v účtovníctve. Súd prvej inštancie aj nesprávne vyhodnotil
dôkaznú situáciu, keď vzal do úvahy dôkazy, ktoré žalovaný namietal, neporovnal ich s originálmi.
Nevyhodnotil, že konateľ žalobcu uplatňujúceho si vady diela nevie kedy bolo dielo vykonané, nevie
dátum reklamácie ani to, že žalobca podľa priebehu konania upravoval svoje stanoviská a predkladal
dôkazy. Doklady predložené žalobcom sú účelové, nekorešpondujú s výpoveďou svedka U., čo sa týka

zhotovenia zákazky, jej reklamácie a termínu reklamácie. Žalovaný poprel, že by mu bol doručený list -
reklamácia od žalobcu, z predložených listín nie je zrejmé, čo zásielka - doporučený list pre žalovaného
obsahovala a súd nevykonal návrh žalovaného na doplnenie dokazovania predložením doručenky z
tejto zásielky, ktorá by preukazovala, že žalovaný skutočne zásielku prevzal. Tu poukazuje žalovaný aj
na to, že zásielka bolo zo dňa 7.10.2013, teda pol roka po ústnej reklamácii Ing. U.. Aj keď ohľadne
diela pre Ing. U. žalobca nemá v účtovníctve žiadne doklady, ohľadne reklamácie tohto diela vznikalo v

konaní stále viac a viac dokladov, ktoré sa postupne nachádzali. Tu si súd prvej inštancie nesplnil svoju
zákonnú povinnosť podľa § 114 O.s.p. a pojednávanie vo veci nepripravil tak, aby bolo možné v spore
rozhodnúť na jedinom pojednávaní. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne. Uplatnil si k náhrade trovy konania.
3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu
a z dôvodov odvolania žalovaného, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť a žalobu žalobcu
zamietnuť z nasledovných dôvodov:
5. V predmetnom spore si žalobca uplatnil k náhrade nárok na zaplatenie nákladov, ktoré mu

vznikli odstránením vád diela, ktoré vykonal žalovaný ako subdodávateľ na diele pre Ing. U., ktorého
dodávateľom bol žalobca s tým, že vady diela žalovaný napriek jeho výzve neopravil a preto k ich oprave
pristúpil sám, dôsledkom čoho mu vznikli náklady v uplatnenej sume 79,99 eur.
6. Dokazovaním, ktoré vo veci vykonal súd prvej inštancie bolo preukázané, že Ing. L. U. si u žalobcu
objednal rekonštrukčné práce v jeho byte, pričom zmluvu o dielo uzatvorili ústne. Žalovaný vykonal

niektoré práce na rekonštrukcii na základe dohody so žalobcom ako subdodávateľ, resp. podzhotoviteľ.
Okrem iného vykonal aj pokládku keramickej dlažby v kúpeľni bytu Ing. U.. Rekonštrukcia prebiehala
v mesiacoch január a február 2012. Na jar 2013 Ing. U. reklamoval vady diela u žalobcu, pričom išlo o
vady na keramickej dlažbe v kúpeľni, ktorú pokladal žalovaný. Na výzvu žalobcu žalovaný v telefonickom
rozhovore v lete 2013, ktorý s ním uskutočnil zamestnanec žalobcu O. O., uviedol, že reklamované

vady neodstráni. Žalovaný bol na odstránenie vád vyzvaný aj písomne, doporučeným listom odoslaným
žalobcom dňa 7.10.2013. Žalovaný neodstránil vady aj napriek tejto písomnej výzve. Vady teda napokon
odstránil žalobca.
7. S takto zisteným skutkovým stavom ako ho uviedol vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie sa
zhoduje aj odvolací súd. Uvedený skutkový stav zodpovedá dôkazom, ktoré v spore súd prvej inštancie

vykonal, pričom súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo
byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 O.s.p. v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie, resp. zo v súčasnosti platného a účinného ustanovenia § 191 CSP. K námietkam

žalovaného proti zistenému skutkovému stavu, resp. jednotlivým dôkazom, ktoré žalovaný uviedol v
odvolaní, sa vyjadril už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku.
8. Uvedený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa § 369 ods. 1, 2, § 428 ods. 2, § 536
ods. 1, 2, § 554 ods. 1, § 560 ods. 1, § 562 ods. 2, 3 a § 564 Obchodného zákonníka, podľa § 1
a § 3a Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného

zákonníka a podľa § 45 ods. 1, § 451 ods.1, § 454 a § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z právneho
posúdenia skutkového stavu súdom prvej inštancie konkrétne vyplýva, že právny vzťah medzi žalobcom
a žalovaným je vzťahom zo zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, keďže obaja
účastníci sú podnikatelia a ich právny vzťah sa týkal ich podnikateľskej činnosti. Súd nepovažoval za
sporné medzi účastníkmi, že zmluva o dielo medzi nimi vznikla, hoci nie v písomnej forme, a že jej

obsahombolovykonanieprácuIng.U.zostranyžalovaného,pričomtotodielo, montáždlažbyvkúpeľni,
bolo súčasťou diela - rekonštrukcie kúpeľne Ing. U. na základe zmluvy o dielo uzavretej medzi Ing. U.
ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom. Ing. U. ako objednávateľ diela reklamoval vady, ktoré
vznikli na jar 2013 na dlažbe v kúpeľni u svojho zhotoviteľa, žalobcu. Reklamácia bola uplatnená na jarv roku 2013, teda nepochybne včas, t.j. v lehote podľa § 562 ods. 2 písm. c/ Obchodného zákonníka.
Keďže sa tieto vady týkali tej časti diela, ktoré pre žalobcu vykonal ako subdodávateľ žalovaný v rámci tej
zmluvy o dielo, ktorá bola medzi nimi uzatvorená, žalovanému bola zaslaná doporučene písomná výzva

žalobcu na odstránenie vád, ktorá bola datovaná dňom 2.10.2013 a odoslaná dňa 7.10.2013 na jeho
adresu. Súd tak považoval za preukázané uskutočnenie oznámenia vád žalovanému ako zhotoviteľovi
podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka a mal za to, že vady diela boli žalovanému ako zhotoviteľovi
žalobcom ako objednávateľom riadne oznámené. Keďže žalovaný na oznámenie vád nereagoval a vady
sám neodstránil, odstránil ich žalobca, keďže sám mal zodpovednosť za riadne vykonanie diela voči Ing.

U. ako objednávateľovi. Podľa názoru súdu teda žalobca plnil za žalovaného to, čo mal tento podľa práva
plniťsámatedažalovanýsabezdôvodneobohatilavýškatohtobezdôvodnéhoobohateniazodpovedala
oprávneným nákladom vynaloženým na odstránenie reklamovaných vád. Žalovaný je preto povinný
takto vzniknuté bezdôvodné obohatenie vydať žalobcovi.
9. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že uvedené právne posúdenie zisteného
skutkového stavu súdom prvej inštancie je neúplné a preto nesprávne. Súd prvej inštancie totiž

nijako neposudzoval včasnosť uplatnenia reklamácie vád diela žalobcom voči žalovanému. V konaní
bolo nepochybne zistené, že hlavný objednávateľ diela Ing. U. reklamoval u zhotoviteľa-žalobcu vady
dodaného diela na jar 2013. Žalobca v postavení objednávateľa následne reklamoval tieto vady diela
u svojho subdodávateľa, zhotoviteľa-žalovaného a to listom daným pošte na prepravu dňa 7.10.2013.
V zmysle § 562 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka však musí objednávateľ oznámiť zhotoviteľovi

vady diela bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí. Keďže žalobca ako objednávateľ /vo vzťahu k
žalovanému/ zistil vady diela z reklamácie Ing. Leitmana na jar 2013 a svojmu zhotoviteľovi-žalovanému
ich oznámil až listom v mesiaci október 2013, teda až o niekoľko mesiacov, je podľa odvolacieho súdu
nepochybné, že vady neoznámil bez zbytočného odkladu.
10. Na takúto skutočnosť /oznámenie vád diela nie včas/ možno prihliadnuť zo strany súdu a nepriznať

objednávateľovi právo z vád diela len vtedy, ak zhotoviteľ /tu žalovaný/ namietne v súdnom konaní, že
objednávateľ nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady diela /§ 562 ods. 3 v spojení s § 428 ods. 2
Obchodného zákonníka/. V tomto spore právny zástupca žalovaného /zhotoviteľ/ na pojednávaní pred
súdom prvej inštancie dňa 13.10.2015 uviedol, že nevie, prečo si žalobca uplatňuje nároky z vád, keďže
si ich v zmysle § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka neuplatnil u žalovaného včas.

11. Žalovaný teda v tomto súdnom konaní namietol, že žalobca ako objednávateľ nesplnil včas svoju
povinnosť oznámiť vady diela a preto bol súd prvej inštancie povinný na túto skutočnosť prihliadnuť a
žalobcovi uplatnené nároky z vád diela nepriznať. Keďže tak súd prvej inštancie svojím napadnutým
rozsudkom neurobil, vychádza jeho rozhodnutie z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto ho
odvolací súd, vychádzajúc zo skutkového stavu ako ho správne zistil súd prvej inštancie, podľa § 388

CSP zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietol, keďže tento ako objednávateľ neoznámil včas žalovanému
ako zhotoviteľovi vady diela a preto mu nemožno práva z týchto vád diela v súdnom konaní priznať.
12. O nároku na náhradu trov konania /tak trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj trov
odvolacieho konania/ bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.
V konaní úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu

100%.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).