Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. február 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/37/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113240478
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4113240478.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258
713, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16,
811 01 Bratislava, proti žalovanému: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. č. XXXX, I.- C., za účasti
Spotrebiteľského združenie OSA, so sídlom Fedinova 9, 951 01 Bratislava 5, IČO: 42 260 086, zast.
HKP Legal, s.r.o., so sídlom Sasinkova 6, 811 08 Bratislava, o zaplatenie 833,94 eur s prísl., o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 10C/166/2014-96 zo dňa 05.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 833,94
eura s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 775,27 eura od 01.03.2010 do zaplatenia
a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi uložil
povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkov na strane žalovaného náhradu trov konania vo výške 142,78
eura právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka HKP Legal, s.r.o., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Tento rozsudok právne odôvodnil s odkazom na ustanovenia §4 ods. 1,2 zák. č. 258/2001 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch, účinného v čase vzniku právneho vzťahu (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“), § 52 ods. 1,2,3,4, § 100a § 101 Občianskeho zákonníka . V odôvodnení rozsudku súd uviedol,
že žalobca požadoval priznať istinu vo výške 833,94 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 775,27 eura od 01.03.2010 do zaplatenia. Súd po vykonanom dokazovaní mal za
preukázané že dňa 01.12.2008 uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského
úveru. Predmetom zmluvy bol úver vo výške 647,25 eur, celkové náklady 294,40 eur, ktorý mal žalovaný
zaplatiť v 24 mesačných splátkach po 39,24 eur, ročná úroková sadzba bola dohodnutá na 39%,

RPMN 46,70%, priemerná hodnota RPMN 34,92%. Listom zo dňa 11.01.2010 odstúpil žalobca od
úverovej zmluvy pre omeškanie s jeho splácaním a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo
výške 833,94 eur, pričom mu oznámil, že dňom 01.03.2010 mu bude účtovaný úrok z omeškania vo
výške 0,08% denne z dlžnej sumy. Žalovaný prevzal list 13.01.2010. Podľa čl. V. bod 5 Všeobecných
podmienok žalobcu, výpoveď zo zmluvy o úvere ako aj odstúpenie od nej je potrebné vykonať formou
doporučeného listu. Výpoveď je účinná okamihom jej doručenia druhej strane. Odstúpenie nadobúda
účinnosť ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci v ktorom bolo doručené oznámenie

o odstúpení druhej zmluvnej strane. Odstúpenie tak nadobudlo účinnosť dňom 28.02.2010, tak ako to
vyplýva aj z listu žalobcu zo dňa 22.12.2014. Žalobca potvrdil odfinancovanie peňažných prostriedkov
na úverovom prípade žalovaného dňa 09.12.2008 vo výške 647,25 eura a potvrdil prijatie splátok
registrovaných na úvere celkom vo výške 117,72 eura, posledná splátka zo dňa 29. 05.2009 vo výške78,48 eura. Medzi účastníkmi bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia
§ 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia osobitného zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým

vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení
dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal
možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento zmluvný vzťah aplikovať § 52
a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, zákona o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V súdenej veci súd zohľadnil ust. § 52 ods. 2 veta tretia

Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. apríla 2015 a právne predpisy, ktorých
súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na
právne vzťahy založené pred týmto dňom. Súd prijal záver, že žalobca od úverovej zmluvy uzavretej
so žalovaným dňa 09.12.2008 odstúpil pre omeškanie žalovaného so splácaním úveru, odstúpenie

nadobudlo účinnosť 28.02.2010. Dňom nasledujúcim, t.j. 01.03.2010 začala plynúť trojročná premlčacia
doba, ktorá uplynula 01.03.2013. Žalobca podal žalobu na súd 04.12.2013, t.j. po uplynutí premlčacej
doby a preto súd žalobu vzhľadom na námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom,zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalobcovi náhradu trov nepriznal podľa
§ 142 ods. 1 OSP, nakoľko si žiadne trovy neuplatnil. Náhradu trov priznal vedľajšiemu účastníkovi na

strane žalovaného, ktoré mu vznikli v súvislosti s právnym zastúpením vo výške 142,78 eura podľa §
10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších
predpisov. Vychádzal zo zistenia, že trovy vedľajšieho účastníka, ktorý v konaní podporoval úspešného
žalovaného a ktorý vzniesol námietku premlčania, sú trovami účelne vynaloženými , preto mu ich priznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Nesúhlasil so záverom
súdu o premlčaní. Poukázal na to, že podľa § 112 Občianskeho zákonníka , ak veriteľ v premlčacej dobe
uplatníprávonasúdealebouinéhopríslušnéhoorgánuavzačatomkonaníriadnepokračuje,premlčacia

doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané
a pre ktoré bol na súde alebo iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. V prejednávanej
veci bolo právo uplatnené na rozhodcovskom súde a dňa 16.06. 2010 vydal rozhodcovský súd v
Bratislaverozhodcovskýrozsudokč.422/10,ktorýnadobudolprávoplatnosť21.06.2010avykonateľnosť
dňa 25.06.2010. Následne oprávnený požiadal dňa 06.07.2010 súdneho exekútora o vykonanie

exekúcie a súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora dňa 10.09.2010 a exekučné konanie
bolo vedené pod zn. EX 1437/2010. Exekútorský súd dňa 02.09.2013 ( t.j. po troch rokoch) vydal
uznesenie č.k. 27Er/677/2010-11 ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Na
základe uvedeného nemal žalobca dôvod podávať žalobu na súd pred zastavením exekučného konania.
Ak podal žalobu na súd dňa 04.12.2013, urobil tak v zákonnej premlčacej lehote, pretože počas

rozhodcovského konania premlčacia lehota spočívala.
3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
4. Občiansky súdny poriadok bol dňom 1. júla 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“). Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie
vydal dňa 05.10.2015 t. j. ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd, rozhodujúc

o odvolaní už za účinnosti nového procesného predpisu , postupoval v súlade s ustanovením § 470
ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Preto odvolací súd v rozhodovacom procese
aplikoval už ustanovenia CSP.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,

ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie
žalobcubeznariadeniaodvolaciehopojednávania,keďženevzhliadoldôvodnanariadeniepojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. §
219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Keďže odvolací súd dospel k
tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom

rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté
v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad.6. Predmetom konania je žaloba žalobcu o zaplatenie sumy 833,94 eura s príslušenstvom a trovami
konania na tom základe, že žalobca poskytol žalovanému na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zo dňa 01.12.2008 úver v sume 647,25 eura, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 24 mesačných

splátkach po 39,24 eura, z čoho však uhradil len 117,72 eura. Žalobca pre neplnenie dohodnutých
splátok žalovaným odstúpil od zmluvy 11.01.2010 a dňa 04.12.2013 podal žalobu na súd o zaplatenie
žalovanej sumy. Súd prvej inštancie prihliadol na námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom
na strane žalobcu a žalobu pre premlčanie zamietol.

7.Sohľadomnavýsledkyvykonanéhodokazovania,opísanévodôvodnenínapadnutéhorozsudku,bolo
posúdenie právneho vzťahu účastníkov ako vzťahu spotrebiteľského správne. Podľa obsahu spisu súd
prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie na deň 05.10.2015 a v rámci predvolania na pojednávanie
a aj na samotnom pojednávaní, súd dal stranám o. i. aj poučenie podľa vtedy platného ust. § 120
ods. 4 OSP( teraz § 182 a § 154 CSP), v zmysle ktorého „súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2
poučiťúčastníkov,ževšetkydôkazyaskutočnostimusiapredložiťalebooznačiťnajneskôrdovyhlásenia

uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a)
najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a
označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len
za podmienok uvedených v § 205a.“ Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca v podanej žalobe ako dôkaz
označil zmluvu o úvere, všeobecné podmienky pre poskytnutie úver, odstúpenie od úverovej zmluvy

a nenavrhol žiadne iné dôkazy v ďalšom priebehu konania pred súdom prvej inštancie než tie, ktoré
uvádzal v žalobe , napriek tomu, že vedľajší účastník na strane žalovaného vo vyjadrení k žalobe zo dňa
11.11.2014 vzniesol námietku premlčania, na čo žalobca v konaní nereagoval. Súd na pojednávaní dňa
05.10.2015 po vykonaní navrhnutého dokazovania (§ 120 ods. 1 OSP) vyhlásil uznesenie o skončení
dokazovania a následne vyhlásil rozsudok, ktorý je teraz predmetom odvolacieho konania.

8. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalobca v podanom odvolaní operoval dôkazmi a
skutočnosťami, ktoré do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie o skončení dokazovania nenavrhol
vykonať a v žalobe ani v ďalšom priebehu konania ich ani len okrajovo nespomenul. V odvolaní namieta
nesprávne skutkové a právne posúdenie veci z hľadiska premlčania s poukazom na exekučné konanie
vedené na exekučnom súde ( neuviedol na ktorom) pod sp. zn. 27Er/677/2010, kde sa má ako exekučný

titul nachádzať rozsudok rozhodcovského súdu v Bratislave zo dňa 16.06.2010, čím chcel preukázať, že
uplatnené právo nie je premlčané, lebo premlčacia doba v dôsledku jeho uplatnenia na rozhodcovskom
súde a následne počas exekučného konania spočívala. Podľa neho žaloba bola podaná na súd prvej
inštancie v rámci 3-ročnej premlčacej doby a právo premlčané nie je. Svoj odvolací dôvod oprel o
ustanovenie § 205 ods. 2 písm. c) OSP, podľa ktorého odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a). Ustanovenie
§ 205a ods. 1 OSP uvádza, že skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého
stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy,
ak: a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, a d) ich
účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. V
Civilnom sporovom poriadku tomuto ustanoveniu zodpovedá § 366 ( novoty v odvolacom konaní) podľa
ktorého prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ
bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa § 373 CSP ods. 4 CSP
prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie
k odvolaniu.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení odvolací súd urobil záver o tom, že ani jeden zo
štyroch citovaných dôvodov uplatnenia nových dôkazov nie je daný. Žalobca bol podľa § 120 ods. 4
OSP - ako je uvedené vyššie - riadne poučený o tom, že má všetky dôkazy a skutočnosti predložiť

alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie. Dôkaz, ktorý navrhol
až v odvolacom konaní - exekučný spis sp. zn. 27Er/677/2010 - mohol bez problémov uplatniť pred
súdom prvého stupňa, ktorý by sa s tým zaoberal, tento dôkaz by vykonal a pri rozhodnutí vo veci
samej by sa s ním vysporiadal v rámci voľného hodnotenia dôkazov. Za situácie, že žalobca tentodôkaz neuplatnil a že súd prvej inštancie pri konštatácii premlčania práva dodávateľa v spotrebiteľskej
veci mal povinnosť i bez vznesenia námietky premlčania žalovaným prihliadať na premlčanie z úradnej
povinnosti podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, odvolací súd nemohol
inak, než na dôkazy uplatnené žalobcom v odvolaní neprihliadať. V zmysle 383 CSP odvolací súd bol
pri rozhodovaní viazaný skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvej inštancie, pričom podmienky na
aplikáciu ustanovenia § 384 ods. 4 CSP o možnosti vykonania ďalších dôkazov pri zachovaní zásady
rovnosti účastníkov sporu, neboli dané.

9. Na základe uvedeného odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k tomu, že žalobca podal
žalobu na súd prvej inštancie po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby upravenej v ustanovení
§ 101 Občianskeho zákonníka. V prvoinštančnom konaní nebolo zistené, že by premlčacia doba podľa
§ 112 Občianskeho zákonníka spočívala, v dôsledku čoho by žaloba mohla byť posúdená ako podaná
včas. Žalobca to totiž ani netvrdil a ani nepreukazoval. V prípade, že by žalobca v priebehu konania
pred súdom prvej inštancie spočívanie premlčacej lehoty tvrdil a navrhol relevantný dôkaz, ako to urobil

v podanom odvolaní, súd prvej inštancie by sa musel vysporiadať so splnením zákonných predpokladov
spočívania premlčacej doby. Keďže k tomu nedošlo, odvolací súd viazaný skutkovým stavom zisteným
súdom prvej inštancie napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 CSP potvrdil.
10 . Odvolací súd v závere poznamenáva, že pôvodný žalobca CETELEM SLOVENSKO, a.s., so
sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35787783, bol dňom 30.06.2016 vymazaný z obchodného

registra, pričom podľa zápisu v obchodnom registri došlo k uvedenému dňu k cezhraničnému zlúčeniu
so spoločnosťou PARIBAS PERSONAL FINANCE sa, a.s., zapísanou v obchodnom registri Paríž pod č.
542097902RCSParissosídlomnaadrese1boulevardHaussman75009,Paríž,Francúzskarepublika,
a táto spoločnosť je právnym nástupcom pôvodného žalobcu. Preto v záhlaví uznesenia odvolací súd
uviedol ako žalobcu už tohto právneho nástupcu so zástupcom podľa pôvodného splnomocnenia v

súlade s ustanovením § 33b ods. 2 druhej vety Občianskeho zákonníka.
11. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, nárok
na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, aj keď principiálne by bolo namieste priznanie náhrady
trov konania žalovanému, v prejednávanej veci však možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že

žalovanému v odvolacom konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania
nevznikli (§ 256 ods. 1 CSP a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 CSP).

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa

popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).