Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. február 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/44/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214202585
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214202585.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT
Slovakia,s.r.o.,sosídlomBratislava,Pribinova25,IČO:35792752,zastúpenýAdvokátskoukanceláriou
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Andrea
Cviková, advokátka a konateľka, proti žalovanej: X., o zaplatenie 933,10 eura s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 30.09.2015 č.k. 10C/229/2014-32,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 11.02.2014 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia ,
ktorým by bola žalovaná zaviazaná zaplatiť mu žalovanú sumu 933,10 eura , ďalej zmluvnú pokutu vo
výške 0,065% denne a úrok z omeškania vo výške 2,525% ročne zo súm ( špecifikovaných v žalobe)
s tým, že požadovaný úrok z omeškania a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1500 eur a odo dňa
nasledujúceho po dni, keď dosiahnu úroky z omeškania a zmluvná pokutu sumu 1.500 eur, požadoval
8,75% úrok z omeškania zo žalovanej sumy 933,10 eura do zaplatenia a náhradu trov konania, na

tom skutkovom základe, že dňa 13.07.2010 so žalovanou uzatvoril Zmluvu o revolvingovom úvere č.
8100030811, na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 1.500,- eur, ktorý mala splácať spolu s úrokom
v 42. mesačných splátkach po 80,37 eura, avšak sa dostala do omeškania s úhradou splátok už pri
splátke č. 2 a pri uplatnení jeho práva na okamžitú splatnosť úveru zaplatila napokon len sumu 2.442,44
eura. Vzhľadom k tomu, že žalovaná bola v omeškaní s úhradou splátky o viac ako 3 mesiace, bolo jej
doručené oznámenie o uplatnení práva veriteľa podľa § 565 OZ, t.j. okamžitá splatnosť úveru z dôvodu
omeškania. Toto oznámenie jej bolo doručené dňa 29.05.2012 a v súlade s ust. § 53 ods. 8 OZ došlo

k sankcii - strate výhody splátok a tak celkový dlh predstavuje súčet neuhradených splátok t.j. sumu
933,10 eura. Žalobca si zároveň uplatnil zmluvnú pokutu podľa čl. 14 ods. 14.1 zmluvy ako aj úrok z
omeškania z jednotlivých splátok .
2.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a zároveň určil, že že zmluvné
dojednanie dohodnuté v článku 14 ods. 14.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere so
splatnosťou od 1.7.2010, podľa ktorého v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru alebo
jej časti je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065% dlžnej sumy za každý

deň omeškania t.j.23,725% ročne, ako aj dojednanie o výške ročnej úrokovej sadzby úveru vo výške
70,01 % ročne v bode 6. Zmluvy sú neplatné pre ich neprijateľnosť. Žalovanej náhradu trov konania
nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil zisteným skutkovým stavom a po právnej stránke s odkazom
na ust. § 52 ods. 1,2, § 53 ods. 1-3, ods. 4 písm. k /, § 53 ods. 5-6 a § 39 , § 3 ods. 1 Obč. zákonníka,a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ( § 1 ods. 2) a § 544 ods. 1 Obč. zákonníka.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na základe žiadosti žalovanej o poskytnutie
revolvingového úveru účastníci konania uzatvorili dňa 13.7.2010 Zmluvu o revolvingovom úvere č.

8100030811, ktorou žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1.500,-Eur. Žalovaná sa zaviazala úver
splácať po 80,37 Eur mesačne 42-mi splátkami k 18- mu dňu v bežnom mesiaci. Prvá splátka bola
splatná 18.8.2010, posledná 18.1.2014. Ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len RPMN) účastníci
dohodli 68,86%-mi, priemernú hodnotu RPMN 51,49%-mi, ročnú úrokovú sadzbu úveru 70,01%-mi,
ročnú úrokovú sadzbu úrokov z omeškania 9%-mi. Takto mala žalovaná na úvere zaplatiť 3.375,54 Eur,

z čoho odplata za poskytnutie služby v zmysle článku 8 ods.8.1.písm.a) Dohody o poskytnutí služby
činila sumu 215,75 Eur. Tvrdenie žalobcu, že žalovaná úver riadne a včas nesplácala, dostala sa do
omeškania už so splátkou č. 2, že na úvere zaplatila sumu 2.442,44 Eura, žalovanou spochybnené
nebolo. Z dôvodu, že sa dostala do omeškania s úhradou splátok o viac ako tri mesiace, žalobca jej
listom zo dňa 2.5.2012 oznámil zosplatnenie úveru s tým, že uplynutím 15 dní od doručenia oznámenia
stanú sa splatnými všetky záväzky zo Zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až vbudúcnosti a po splnení

zmluvne dohodnutých podmienok si bude môcť uplatniť aj nároky na zmluvné sankcie. Oznámenie bolo
podané na poštovú prepravu 4.2.2013 a bolo vrátené žalobcovi dňa 27.2.2013 s poznámkou poštového
doručovateľa o neprevzatí listovej zásielky v odbernej lehote.
2.2 Tento právny vzťah medzi stranami sporu súd vyhodnotil ako spotrebiteľský úver v zmysle ust.
§ 52 ods. 1 Obč. zákonníka . Suma uplatnená v tomto konaní (933,10 Eur) predstavuje rozdiel

medzi splátkami uhradenými žalovanou, t.j. 2442,44 Eur a celkovou čiastkou, ktorú mala zaplatiť 42-
mi splátkami, t.j.3.375,54 Eur, do ktorej sú zahrnuté aj úroky vyplývajúce zo Zmluvy o poskytnutie
revolvingového úveru, a to vo výške 76,21 % ročne.
K úrokom z omeškania súd uviedol, že úroky dohodnuté pri poskytnutí úveru predstavujú odplatu
(odmenu) za užívanie požičanej istiny. Obchodný zákonník, Občiansky zákonník, ale ani iný právny

predpis výslovne neustanovuje, do akej výšky možno pri úvere dojednať úroky. Ponecháva to nadohodu
zmluvných strán. Z tejto skutočnosti však nemožno úspešne vyvodzovať, že by výška úrokov závisela
len na dohode účastníkov zmluvy o úvere a že by nepodliehala žiadnemu obmedzeniu, najmä ak
ide o spotrebiteľský vzťah založený formulárovou zmluvou, ktorej všeobecné podmienky sú vopred
pripravené a menia a dopisujú sa do nej len určité údaje.Rovnako aj u dohody o úrokoch pri

úvere totiž platí ustanovenie § 3 ods. 1 Obč. zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Dobrými mravmi
v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súhrn etických, všeobecne zachovávaných
a uznávaných zásad,ktorých dodržovanie je častokrát zabezpečované aj právnymi normami tak,
aby každé správanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

Neprimerane vysoké úroky dojednané pri úvere sú všeobecne považované za odporujúce všeobecne
uznávaným pravidlám správania a sú v rozpore s dobrými mravmi. Neprimeranou, a preto odporujúcou
dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania
obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri
poskytovaní úverov alebo pôžičiek. V danom prípade boli peňažné prostriedky poskytnuté za úrokovú

mieru76,21%ročne.Zprehľadupriemernýchúrokovýchsadziebzúverovobchodnýchbánkzarok2010
je zrejmé, že priemerná úroková sadzba obchodných bánk pri spotrebiteľských a ostatných úveroch
poskytovaných domácnostiam na dobu splácania nad 1 rok do 5 rokov v mesiaci júl 2010, kedy došlo
k uzavretiu úverovej zmluvy, bola 12 ,64%. Úroková sadzba dohodnutá v úverovej zmluve strán sporu
je viac ako 6-násobok priemernej úrokovej sadzby porovnateľných úverov poskytovaných v tom čase

obchodnými bankami spotrebiteľom. Aj keď v prípade tzv. nebankových subjektov možno pripustiť isté
navýšenie úrokovej miery úveru oproti bankám, a to najmä z dôvodu že úvery poskytujú aj menej
solventným klientom a musia počítať s vyššou mierou nesplácaných úverov, viac ako šesťnásobné
navýšenie úrokov možno kvalifikovať za úžeru a súd takémuto dojednaniu nemôže poskytnúť ochranu.
Dojednanie o výške úrokov v danom prípade súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle

§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka ( ide o ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa ,ktorý
neplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s neplnením jeho
záväzku) , ktorá je v zmysle ust. § 53 ods.5 OZ neplatná a ktorá je aj pre rozpor s dobrými mravmi
neplatná podľa § 39 OZ.
2.3 Za neplatnú podmienku zmluvy považoval súd aj sankciu uplatnenú žalobcom podľa bodu 14.1

Zmluvných dojednaní, t.j. zmluvnú pokutu vo výške 23,725% ročne, a to z dôvodu, že nárok na zmluvnú
pokutu vyplýva jedine zo Zmluvných dojednaní a preto je nepochybné, že táto zmluvná podmienka
nebola so žalovanou individuálne dojednaná pri podpise úverovej zmluvy a nemala možnosť ju
ovplyvniť, prípadne zmeniť.2.4 Súd si vyhodnotil dojednané úroky úveru vo výške 76,21% ročne ako aj zmluvnú pokutu vo výške
0,065% dlžnej sumy za každý deň omeškania, za neprijateľnú zmluvnú podmienku vzhľadom na to,
že boli dojednané v neprimerane vysokej výške a v rozpore s dobrými mravmi a preto žalobu zamietol,

majúc za preukázané, že žalovaná zaplatila žalobcovi viac , než si požičala a zo sumy, ktorú zaplatila
( 2.442,44 eura) nebol žalobca oprávnený započítať si časť tejto sumy na neprimerane vysoké úroky a
na zmluvnú pokutu nemal nárok, potom bola žalovaná povinná zaplatiť len takú sumu, ako si požičala,
teda 1.500 eur a pretože zaplatila viac, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnej žalovanej náhradu trov nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli.

3. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol žalobca, domáhajúci sa jeho zmeny tak,
aby jeho návrhu bolo plne vyhovené, keď si súčasne uplatnil aj právo na náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 71,81 eur vrátane DPH, alternatívne napadnutý rozsudok žiadal zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že z
napadnutého rozsudku vyplýva len to, že súd si vyhodnotil dojednané úroky úveru vo výške 76,21%

ročne za neprijateľnú zmluvnú podmienku vzhľadom na to, že boli dojednané v neprimerane vysokej
výške a v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na to, že dohoda o cene plnenia nie je zaraditeľná pod
pojem "neprijateľná podmienka". Cenou plnenia v tomto prípade je odplata za požičanie prostriedkov-
úrok, preto nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku. Tomu zodpovedá aj úprava v ust. § 53 ods. 6
Obč. zákonníka, ktorá otázku celkovej odplaty za požičanie peňazí upravuje samostatne. Na posúdenie

primeranosti výšky odplaty súd nepoužil príslušnú normu - ust. § 53 ods. 6 OZ, ktoré obsahuje osobitnú
(špeciálnu) úpravu otázky odplaty za požičanie peňažných prostriedkov na základe spotrebiteľských
zmlúv; z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že posudzovanie otázky odplaty a jej výšky je
vyčlenené z aplikácie ustanovenia § 53 odsek 1 a odsek 4 a naopak má byť zaradené pod osobitný
režim (ust. § 53 ods. 6 OZ). Pre záver o (ne) primeranosti odplaty za požičanie peňažných prostriedkov

je nutné zistiť, čo je obvyklou odplatou, s prihliadnutím najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob
a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti,
čo zákonodarca výslovne určil pri postupe porovnávania. V období, kedy došlo k uzavretiu zmluvy o
revolvingovom úvere, bola priemerná odplata na úrovni 51,49%. Až na základe záveru, či konkrétna
odplata prevyšuje hodnotu tej obvyklej odplaty podstatným spôsobom je možné konštatovať rozpor jej

dojednania so zákonom, pričom tento rozpor sa pri tom môže týkať len časti odplaty a teda dojednanie
o celej odplate nie je možné považovať za nezákonné (čo zodpovedá aj § 502 odsek 1 veta druhá
Obchodného zákonníka - zákon č. 513/1991 Zb.). Ohľadne výroku týkajúceho sa určenia zmluvnej
pokuty za neprijateľné ustanovenie namietal, že dôvodom neprijateľnosti nemôže byť iba to, že nejde
o individuálne dohodnuté ustanovenie, čo samo osebe nie je dôvodom neprijateľnosti. V zmysle ust.

§ 53 a nasl. OZ je možné hovoriť o neprijateľnosti nie iba vtedy, ak je splnená podmienka, že nejde
o individuálne dohodnuté ustanovenie, ale až vtedy, keď súčasne ide o ustanovenie, ktoré spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, čo súd nekonkretizuje v dôvodoch napadnutého
rozsudku . Ďalej namietal, že súd nevzal do úvahy právnu úpravu § 53b ods. 1 OZ a k nemu vykonávací
predpis § 3a ods. 1až 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v ktorých zákonodárca predpokladá situáciu, že

sankcie za omeškanie môžu dosiahnuť až sumu poskytnutých peňažných prostriedkov( súčet všetkých
sankcií bude rovnaký ako suma poskytnutých peňažných prostriedkov) a následne je možné uplatniť
len zákonný úrok z omeškania.
5. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej

len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
7. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol
dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie
vydal. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok.

Odvolací súd, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku a Civilného
mimosporového poriadku , postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti .

8. V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový

stav a z takto zisteného stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovaniesprávnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho aby odvolací súd tieto dôvody opakoval, vrátane
citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad.
9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané žalobcom v

podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že námietka žalobcu, že súd pri posúdení výšky úrokov ako
neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle ust. § 53 ods. 4 Obč. zákonníka nepoužil ust. § 53 ods.
6 Obč. zákonníka nie je dôvodná, pretože práve s poukazom na toto ustanovenie súd prvej inštancie
konštatoval, že dohodnuté úroky vo výške 76,21 % ročne podstatne prevyšovali odplatu obvykle
požadovanú bankami pri poskytovaní peňažných prostriedkov a to o šesť násobok priemernej úrokovej

sadzby, čo je v rozpore aj s dobrými mravmi. Súd v tomto prípade nevyhodnotil predmetný úver ako
úver bez úrokov a poplatkov, vychádzajúc z toho, že okrem istiny, ktorú si žalovaná požičala ( 1.500
eur) žalobcovi zaplatila vyššiu sumu ( 2.442,44 eura), v ktorej sú aj úroky a poplatky, ktoré dosahujú
takmer výšku poskytnutého úveru. K námietke žalobcu týkajúcej sa určenia zmluvnej pokuty za
neprijateľnú zmluvnú podmienku a následné zamietnutia žaloby aj v tejto časti, odvolací súd dodáva,
že pre tento záver boli splnené podmienky ust. § 53 a nasl. Obč. zákonníka účinného k 31. 12. 2010

( v čase uzavretia zmluvy o úvere) jednak podmienka , že nešlo o individuálne dohodnuté ustanovenie
o zmluvnej pokute ( bolo obsiahnuté v Zmluvných dojednaniach, ktoré tvorili súčasť každej Zmluvy o
revoltingovom úvere žalobcu) ako aj podmienka značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach strán ,
ktorú je nutné posudzovať komplexne v súvislosti so všetkými ustanoveniami spotrebiteľskej zmluvy.
Uvedené konštatoval aj žalobca vo svojom odvolací. Odvolací súd pri posudzovaní tohto konkrétneho

prípadu, zaoberajúc sa námietkami žalobcu, rovnako ako súd prvej inštancie dospel k presvedčeniu, že
priporovnávanívýhod,ktoréžalovanázískala,dojednaniezmluvnejpokutyvytváraznačnúnerovnováhu
na strane spotrebiteľa ako správne uviedol súd prvej inštancie, pretože toto ustanovenie je neprimerané
vzhľadomnadĺžkutrvaniavzťahu,ktorýpodľadojednanýchzmluvnýchpodmienokmátrvať42mesiacov
a zmluvná pokuta pritom nerozlišuje, či k porušeniu podmienky zmluvy dôjde už bezprostredne po

uzavretí zmluvy, resp. tesne pred jej skončením a už tu možno hovoriť o značnej nerovnováhe vo vzťahu
k spotrebiteľovi. Pri uzatváraní zmluvy medzi jej účastníkmi bol použitý štandardný formulár zmluvy
ako aj zmluvného dojednania, ktoré tvorilo súčasť každej zmluvy a v ktorom boli v bode 14 uvedené
sankcie, medzi nimi i zmluvná pokuta, s vopred určenými podmienkami a obsahom, a preto žalovaná
ako spotrebiteľ nemohla ovplyvniť ich obsah. Táto skutočnosť bola zvýraznená aj použitím nevýrazného

malého písma na predtlači Zmluvného dojednania. Súd prvej inštancie pri zohľadnení všetkých týchto
skutočností dospel k správnemu záveru, že dojednanie účastníkov o zmluvnej pokute v Zmluvných
dojednaniach o revoltingovom úvere žalobcu , je neprijateľné, a preto podľa ustanovenia § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka a aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatné a na základe neplatného
zmluvného dojednania nevznikol žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a preto žalobu aj v

tejto časti zamietol.
Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania rozhodol tak, že povinnej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, nárok
na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, aj keď principiálne by bolo namieste priznanie náhrady
trov konania povinnej, v prejednávanej veci však možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že povinnej

v odvolacom konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (§
256 ods. 1 CSP a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 CSP).

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).