Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/384/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116226970
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5116226970.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej
a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobcu: I. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom U. X, O., právne zastúpeného JUDr. Jozefom Pojdákom, advokátom, so sídlom T.
W.. D. a Q. XXX/XX, K. P., proti žalovaným: v 1/ rade X. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, Y., v 2/
rade F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, Y., o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní

žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 17C/206/2016-16 zo dňa 28.10.2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že n a r i a ď u j zabezpečovacie opatrenie zriadením
záložného práva k nehnuteľnostiam - pozemkom parcela č. KNC 1464/4 záhrady o výmere 66 m2,
parcela č. KNC 1465/2 orná pôda o výmere 6 m2, parcela č. KNC 1465/3 zastavané plochy a nádvoria
o výmere 289 m2, parcela č. KNC 1465/4 orná pôda o výmere 26 m2, parcela č. KNC 1465/5 orná pôda
o výmere 20 m2, parcela č. KNC 1465/6 orná pôda o výmere 204 m2, parcela č. KNC 1706/4 zastavané

plochy a nádvoria o výmere 94 m2 a k stavbe súpisné číslo XXX postavenej na parcele č. 1465/3 druh
stavby polyfunkčná budova, všetky nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. 244 vedené Okresným
úradom Žilina pre okres Žilina, obec Rosina, katastrálne územie Y., ktoré patria žalovaným 1/, 2/ do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov v podiele 1/1, a to v prospech žalobcu, za
účelom zabezpečenia jeho pohľadávky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 28.06.2016 a zároveň vyplývajúcej

zo zmenky vo výške 182.000,- eur s príslušenstvom.

Žalobcovi u k l a d á v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia podať voči žalovanému v 1/
rade žalobu o zaplatenie zabezpečenej pohľadávky vo výške 182.000,- eur s príslušenstvom zo zmluvy
o pôžičke zabezpečenej zmenkou.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným v 1/ a v 2/ rade nárok na náhradu trov prvostupňového a
odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
prípadne neodkladného opatrenia zamietol. Žalovaným súd náhradu trov konania voči žalobcovi
nepriznal.

2. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho, resp. neodkladného opatrenia a
jeho prílohami. Zo zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným 1/ ako
dlžníkom zistil, že jej predmetom bolo požičanie peňazí vo výške 182.000,- eur veriteľom dlžníkovi.
Vrátenie pôžičky bolo dohodnuté jednorázovo do 09.10.2016. Účastníkmi zmluvy boli
aj Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX a B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX ako ručitelia,
títo prehlásili, že zodpovedajú - ručia za vrátenie pôžičky celým svojím majetkom, najmä hnuteľnými,

nehnuteľnými vecami, finančnou hotovosťou, obchodnými podielmi vo firmách, akciami a inými
cennými papiermi v ich vlastníctve. Zo zmenky vystavenej žalovaným 1/ vyplýva záväzok zaplatiť natúto zmenku „bez protestu“ žalobcovi 09.10.2016 jednostoosemdesiatdvatisíc eur s miestom splatenia
zmenky Bratislava. Ako zmenečný ručiteľ je uvedený Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX. Súd
mal v konaní osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/ vzniknutého na

základe zmluvy o pôžičke. V konaní však nebolo osvedčené, že by existovala objektívne obava, že
exekúcia na výkon prípadného rozhodnutia, ktorým by bol žalovaný 1/ zaviazaný vrátiť mu požičanú
sumu, bude ohrozená. Z predloženej zmluvy o pôžičke jednoznačne vyplýva, že na zabezpečenie
splnenia povinnosti dlžníka vrátiť veriteľovi požičanú sumu zvolili zmluvné strany zabezpečenie formou
ručenia, pričom ručitelia dobrovoľne prevzali záväzok ručenia za vrátenie pôžičky celým ich majetkom.

Žalobca sa tak môže domáhať vrátenia požičanej sumy aj od ručiteľov. Žalobca v návrhu uvádza, že
zriadenie záložného práva navrhuje za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky. Ak pri uzatváraní zmluvy
o pôžičke zmluvné strany nezvolili zabezpečenie záväzku dlžníka vrátiť požičané peňažné prostriedky
záložným právom, nie je možné toto dodatočne nahradiť zriadením záložného práva prostredníctvom
zabezpečovacieho opatrenia súdom. Rovnako súd nezistil ani splnenie podmienok pre nariadenie
neodkladného opatrenia. Predpokladom pre jeho nariadenie okrem obavy, že exekúcia bude ohrozená,

jeajpotrebabezodkladneupraviťpomery.Zoskutočnosti,žežalobcasamôžedomáhaťvráteniapôžičky
aj od ručiteľov, vyplýva, že tu neexistuje bezprostredná hrozba porušenia jeho práva, a teda nie je
tu potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Z uvedených dôvodov súd o návrhu žalobcu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, resp. neodkladného opatrenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto uznesenia. Žalovaní mali v tomto konaní plný úspech, preto majú právo na náhradu trov konania.

Nakoľko však súd nezistil, že by im v tejto súvislosti nejaké trovy vznikli, v súlade s citovaným zákonným
ustanovením žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania nepriznal.

3. Voči citovanému uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, ktoré odôvodňuje ust. § 365
ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku. Žalobca má za to, že na základe

skutočností tvrdených v návrhu existuje dôvodnosť a trvá nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
Poukazuje na to, že žalovaní nárok žalobcu nikdy nespochybnili. Žalobca vidí ohrozenie exekúcie v tom,
že žalovaný v rade 1/ prisľúbil plnenie zo zmluvy o pôžičke zo dňa 28.06.2016, resp. zo zmenky zo
dňa 28.06.2016, na ktorých je uvedený dátum plnenia určený na 09.10.2016, avšak do dnešného dňa
žalovaní neplnili, a to ani čiastočne. Má naďalej za to, že účel sledovaný žalobcom je možné dosiahnuť

práve zabezpečovacím opatrením, zriadením záložného práva na uvedené nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalovaných. K úvahám súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení uznesenia smerujúcich
k tomu, že žalobca sa môže domáhať vrátenia požičanej sumy aj od ručiteľov, uvádza, že
požadovať plnenie od ručiteľa je v zmysle Občianskeho zákonníka základným právom veriteľa, teda
žalobcu. Nie je teda úlohou súdu navrhovať žalobcovi, čo by mal vykonať, resp. urobiť v tomto smere,

nakoľko výzva voči ručiteľom je len právom veriteľa a nie jeho povinnosťou. Nemožno tiež súhlasiť ani
so závermi súdu prvej inštancie, v ktorých v odôvodnení uznesenia uvádza, že ak pri uzatváraní zmluvy
o pôžičke zmluvné strany nezvolili zabezpečenie záväzku dlžníka vrátiť požičané peňažné prostriedky
záložným právom, nie je možné toto dodatočne nahradiť zriadením záložného práva prostredníctvom
zabezpečovacieho opatrenia súdom. Tu je potrebné uviesť, že pokiaľ by v zmluve o pôžičke bolo

medzi zmluvnými stranami dohodnuté zabezpečenie záväzku dlžníka vrátiť požičané peniaze záložným
právom, nebol by dôvod podávať návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Poukazuje na
to, že v prípade zriadenia záložného práva výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako by
bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Zabezpečovacím opatrením, zriadením
záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných sa len zabezpečí pohľadávka žalobcu.

K samotnému výkonu môže dôjsť až po tom, ako bude existovať právoplatné rozhodnutie o priznaní
pohľadávky žalobcovi. Pokiaľ by sa teda žalobca rozhodol, že vyzve ručiteľov k plneniu namiesto dlžníka
a zo strany ručiteľov by došlo k plneniu, žalobca ako veriteľ podá návrh na výmaz takéhoto záložného
práva. Avšak pokiaľ by nedošlo k plneniu ani zo strany ručiteľov, žalobca má zabezpečenú pohľadávku
záložným právom na základe rozhodnutia súdu, k výkonu ktorého môže pristúpiť až vtedy, ak jeho

pohľadávka nebude splnená a bude priznaná právoplatným rozhodnutím súdu. Neexistuje lepší príklad
naliehavého právneho záujmu, ktorý bol jednoznačne a zrozumiteľne popísaný v samotnom návrhu a
preukázaný doloženými dôkazmi. Preto žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a vyhovel
návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva. Pokiaľ by
neboli splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, žiada, aby odvolací súd nariadil

neodkladné opatrenie, ktorým žalovaným uloží zdržať sa všetkých úkonov smerujúcich k scudzeniu
alebo k zaťaženiu nehnuteľností vymedzených rovnako ako v návrhu.4. Žalovaný v 1/ rade k návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a zároveň k odvolaniu
žalobcu uviedol, že rozhodnutie okresného súdu považuje za vecne správne a navrhuje ho potvrdiť.
Nie je daný právny základ na nariadenie neodkladného ani zabezpečovacieho opatrenia, absentuje

preukázanieobavy,žeexekúciabybolaohrozená.Vnávrhuzásadnýmspôsobomabsentujeosvedčenie
potreby bezodkladne upraviť medzi účastníkmi konania pomery, žalovaný 1/ považuje uplatnené nároky
žalobcu za sporné.

5. Žalovaná v 2/ rade sa k návrhu ani k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie na základe odvolania žalobcu v
rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379, § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „C. s. p.“) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania napadnuté uznesenie zmenil v zmysle
ust. § 388 C. s. p., keďže neboli splnené podmienky ani na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za dôvodné. Na rozdiel od právneho záveru súdu prvej
inštancie odvolací súd, vychádzajúc z podaného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a
pripojených listinných dôkazov, dospel k záveru, že je tu obava, že budúca exekúcia bude bez zriadenia
zabezpečovacieho opatrenia na majetok žalovaných v 1/ a v 2/ rade ohrozená.

8. V zmysle ust. § 343 ods. 1 C. s. p., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. V zmysle ust. § 343 ods. 2 C. s. p., záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o

zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

10. V zmysle ust. § 343 ods. 3 C. s. p., výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola
pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

11. V zmysle ust. § 344 C. s. p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na
zabezpečovacie opatrenie.

12. Odvolací súd došiel k záveru, že žalobca osvedčil splnenie podmienok pre vydanie
zabezpečovacieho opatrenia. V štádiu konania o nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho

opatrenia, keď sa nevykonáva dokazovanie vo vlastnom zmysle, súd vychádza z tvrdení žalobcu
uvedených v návrhu, ako aj z listinných dôkazov, ktoré žalobca predloží. Tvrdenú pohľadávku voči
žalovanému v 1/ rade zo zmluvy o pôžičke vo výške 182.000,- eur s príslušenstvom žalobca osvedčil
predložením zmluvy o pôžičke, ktorá sa nachádza na č. l. 7, 8, 9 spisu, ako aj predložením zmenky (č.
l. 10 spisu). Zároveň z uvedených dokumentov vyplýva, že nastala splatnosť pohľadávky.

13. Pokiaľ ide o obavu, že exekúcia bude ohrozená, odvolací súd poukazuje na list žalovaného v 1/ rade,
ktorý žalobca predložil a ktorý sa nachádza na č. l. 12 spisu (žalovaný 1/ nespochybnil jeho
pravosť), z ktorého vyplýva, že nie je schopný plniť žalobcovi splatný dlh z dôvodu existencie ďalšieho
dlhu voči p. O., ktorý predstavuje 2.700.000,- eur. Takýto dlh podľa obsahu listu mal vzniknúť z pôžičky

vo výške 500.000,- eur, ktoré si požičal od pána O. za mesačný úrok 20 %, čím od mája roku 2016
vznikol dlh vo výške 2.700.000,- eur. Žalovaný 1/ v tomto liste udáva, že z tohto dôvodu veriteľ pán O.
založil celý jeho súkromný majetok.

14. Existencia tohto dlhu vyplýva aj z výpisu z listu vlastníctva č. 244, ktorý spolu s návrhom predložil

žalobca,nachádzasanač.l.13,14spisu.Samotnúobavuzohrozeniaexekúcienevyvolávalensamotná
existencia tohto dlhu žalovaného v 1/ rade, ktorý vznikol ešte skôr, ako žalobca uzatvoril so žalovaným
1/ zmluvu o pôžičke, ale najmä vysoké sankcie, ktoré žalovaný v 1/ rade potvrdzuje a podľa názoru
odvolacieho súdu je tu daná dôvodná obava, že žalovaný nebude schopný splatný dlh voči žalobcovi
plniť a tiež bude ohrozené jeho vymoženie v prípadnej exekúcii.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu ani samotná skutočnosť, že dlh žalobcu je zabezpečený ručením,
nevylučuje obavu z ohrozenia budúcej exekúcie.16. Odvolací súd preto, majúc preukázanú obavu z ohrozenia exekúcie, napadnuté uznesenie
okresného súdu zmenil a nariadil zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva na
nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Y., ktoré sú v bezpodielovom

spoluvlastníctve žalovaného v 1/ rade a jeho manželky žalovanej v 2/ rade tak, ako to vyplýva z výroku
uznesenia.

17. Hoci dlžníkom zo zmluvy o pôžičke a zo zmenky je len žalovaný v 1/ rade, za trvania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov môže byť dlh jedného z manželov vymožený z majetku

patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z uvedeného dôvodu bolo zabezpečovacie
opatrenie nariadené aj vo vzťahu k žalovanej v 2/ rade ako bezpodielovej spoluvlastníčke predmetných
nehnuteľností.

18. Pokiaľ ide o rozsah zabezpečovacieho opatrenia, odvolací súd zriadil zabezpečovacie opatrenie na
viaceré pozemkové nehnuteľnosti a stavbu vo vlastníctve žalovaných v 1/ a v 2/ rade aj s poukazom

na skutočnosť, že v čase nariadenia zabezpečovacieho opatrenia už na nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalovaných1/,2/bolizriadenéviacerézáložnéprávainýchveriteľov,majúceskoršieporadie,čooslabuje
vymožiteľnosť pohľadávky.

19. S poukazom na ust. § 336 ods. 1 C. s. p. uložil žalobcovi povinnosť podať voči žalovanému žalobu

vo veci samej o zaplatenie zabezpečovanej pohľadávky, majúc za to, že nariadením neodkladného
opatrenia nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

20. Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 396 ods. 2 s poukazom na ust. § 255 ods. 1, §
262 ods. 1 C. s. p.

21. Úspešným účastníkom konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol žalobca, preto mu
vznikol nárok na náhradu trov konania v prvoinštančnom a druhoinštančnom konaní voči žalovaným v
1/ a v 2/ rade v celom rozsahu.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)