Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15C/216/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316208914
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2316208914.8

Uznesenie

Okresný súd Galanta v právnej veci žalobcu: Základná organizácia Slovenského zväzu záhradkárov
Galanta, reg. č. 8-9, IČO: 00 178 152, so sídlom Galanta, ul. 29. augusta č. 17, proti žalovanému: K..
Y. Y., W.. X.XX.XXXX, F. J., G.. Č. XXXX/XX, o vypratanie pozemku a zákaz vstupu na pozemok, o
nariadení predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia doručený tunajšiemu súdu dňa 12.1.2017

z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca (jeho aktívna legitimácia je zákonná a zmluvne daná; stanovy žalobcu sú registrované na MV
SR č. VVS/1-909/90-51-4) sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 16.5.2016 domáhal, aby súd zakázal
žalovanému vstup na pozemok vedený I. Ú. J., V. I., I. J., I. J., V.. Ú. J., E. M. T. C. “. Č.. XXX/XXX.
Rovnako tak žiadal, aby súd žalovanému uložil aj povinnosť predmetný pozemok vypratať. V podanom

návrhu žalobca uviedol, že žalovaný od 27.3.2015 neoprávnene užíva vyššie špecifikovaný pozemok o
výmere 193 m2 a spoločné priestory v záhradkárskej osade J. Č.. XX T. Ž. M. H. L., ktorá je zriadená na
parcele č. 346/229 v katastrálnom území Galanta. Parcela je v správe Slovenského pozemkového fondu
SR a záhradkárska osada je zriadená Slovenským zväzom záhradkárov Galanta. Predmetný pozemok
nadobudol žalobca titulom hospodárskej zmluvy od bývalého JRD Galanta, ktorá zmluva bola
schválená Okresnou poľnohospodárskou správou v Galante dňa 24.9.1979. Prenájom od Slovenského

pozemkového fondu bol založený nájomnou zmluvou č. XXXXX/XXXX-T. T..XX A. H. XX.XX.XXXX, a
to za účelom zabezpečovať a rozvíjať záhradkársku činnosť, vytvárať podmienky na ochranu životného
prostrediaaaktívnehoodpočinku.Do26.3.2015užívalapredmetnúzáhradkumatkažalovaného,ktoráje
po smrti, a ktorá bola riadnou členkou Slovenského zväzu záhradkárov v Galante. Prevod užívateľských
práv jej bol schválený po bývalom užívateľovi N. T. dňa 8.10.2007, potvrdenka č. XXXXXX. Podľa stanov
Slovenského zväzu záhradkárov členstvo vo zväze nie je dedičné a zaniká smrťou člena. Ide o práva,

ktoré teda neprechádzajú na dedičov zo zákona a jeho smrťou zanikajú. Akékoľvek konanie žalovaného
nemá zákonnú oporu a je konaním nechráneným, keďže je v rozpore so zákonom. Žalovaný odmieta
členstvo, neplatí ročné nájomné, opakovane zasahuje a poškodzuje dobrú povesť záhradkárov. Na
verejných a štátnych inštitúciách bezúspešne podáva nepravdivé udania, vyžaduje šetrenie jeho udaní
a udeľovanie pokút. Hrubo a tendenčne narušuje spolunažívanie ostatných záhradkárov, poškodzuje im
majetok a fyzicky napáda v prítomnosti Mestskej polícii Galanta riadnych členov - záhradkárov. Členovia

sú šikanovaní počas jeho prítomnosti v záhradkárskej osade. Žalovaný bol opakovane písomne vyzvaný
k odstráneniu nedostatkov v súlade so stanovami, Osadovým poriadkom a metodickými pokynmi
slovenského zväzu záhradkárov, na čo nereagoval. Zmluvu o užívaní záhradky, ako podnájomca,
neuzatvoril. Žalobca má zato, že žalovaný podstatným spôsobom a neoprávnene porušuje jeho práva
a povinnosti k predmetnému pozemku, ktorý žalobca nadobudol k užívaniu na základe riadnej platnej
nájomnej zmluvy Č.. XXXXX/XXXX-T. T..XX, uzatvorenej dňa 23.10.2014 so Slovenským pozemkovým

fondom SR. Jeho neoprávnený zásah do práv a povinností žalobcu spočíva jednak vo svojvoľnom
vstupe na pozemok, vo svojvoľnom a bezprávnom užívanítohto pozemku, ku ktorému užívaniu ostatných záhradkárov viaže členstvo v Slovenskom
zväze záhradkárov, vnútorná zmluva ako podnájomcu, dodržiavanie stanov, Osadového poriadku,
disciplinárneho poriadku, uznesenia členských schôdzí v každom roku, uskutočnené v Základnej

organizácií SZZ v Galante. Je neprijateľné, že poškodzuje majetok ostatných členov, verbálne a fyzicky
ich napáda, vytvára nedobré vzťahy v rozpore s dobrými mravmi. Po dobu dvoch rokov šikanuje
ostatných členov udávaním na rôznych verejných inštitúciách, pri čom následnými kontrolami nie sú
zistené žiadne nedostatky. Žalobca uviedol, že neoprávnené zásahy právny poriadok SR netoleruje, ale
naopak trestá. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 206 a nasl. Trestného zákona. Žalobca dodal, že

žalovaný členom organizácie žalobcu nechce byť. Do dnešného dňa nepreukázal žiadny právny vzťah
k záhradke, ktorú užíva bez právneho dôvodu. Žalovaný nemá žiadne práva k predmetnému pozemku
a jeho svojvoľné a násilné užívanie je činnosťou bez právneho dôvodu. V tejto súvislosti stojí za úvahu
aj tá skutočnosť, že ani matka žalovaného nebola dobromyseľným užívateľom pre účely vydržania, ale
iba detentorom.

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.1.2017 žalovaný žiadal, aby súd neodkladným opatrením
uložil žalobcovi povinnosť, aby neodkladne písomne odpovedal na žiadosť zo dňa 19.12.2016 odoslanú
zo strany žalovaného Okresnému výboru združenia záhradkárov, a aby k odpovedi priložil overené
doklady týkajúce sa majetku podľa uvedeného zoznamu. Podaná návrh sa týka vysporiadania časti
pozostalosti po zosnulej mame žalovaného V. Y. C.. F., bývalej členke združenia záhradkárov.

Dňa 5.9.2016 a dňa 19.12.2016 bola okresnej zložke Slovenského zväzu záhradkárov odoslaná žiadosť
s overenými prílohami. Predmetom žiadosti bolo potvrdenie vlastníckych práv poručiteľky v čase smrti
podľa zoznamu pre dedičské konanie. Napriek duplicitnému zaslaniu žiadosti, funkcionári združenia na
žiadosť neodpovedali. V podaní žaloby zástupcovia žalobcu klamlivo tvrdili, že majú záujem na riešení
majetkových vzťahov k predmetnej záhrade a že mi ponúkali členstvo v združení. Doteraz mi žiadna

ponuka ani návrh na zmierlivé riešenie sporu neboli doručené. Zástupcovia žalobcu tiež v podaní žaloby
klamali, že na ich výzvy nereagujem. V skutočnosti som písomne odpovedal, čo vyplýva aj z výpovede X.
Y.I. v obsahu policajného uznesenia v spise. Podľa vyjadrení členov I. Č..XX na stretnutí dňa 3.12.2016
je zjavné, že sa členovia združenia s konaním miestneho výboru nestotožňujú a konanie výboru v
spore nepovažujú za morálne. Dedič po členovi zväzu záhradkárov má právo nadobudnúť členstvo v

združení. Protiprávne pôsobenie zástupcov žalobcu je však prekážkou získania dedičského osvedčenia
a prekážkou podania prihlášky za člena v zmysle pokračujúceho útlaku podľa vlastného vyjadrenia
žalovaného zodňa28.6.2016knávrhomžalobcu.Žalobcablokujededičskékonanieakonájomca
pozemku, ktorý sa má písomne vyjadriť k časti pozostalosti. Podmienka nadobudnutia užívacieho práva
k záhrade bola v roku 2007 splnená finančným vyrovnaním s predchádzajúcim

užívateľom za majetok, ktorý sa na pozemku záhrady nachádzal. Žalobca o dedičských právach
má vedomosť, tieto práva ale svojim konaním a vyjadrovaním popiera. Prevod užívacích práv výbor
miestneho združenia uskutočnil schválením žiadosti o pridelenie záhrady poručiteľke dňa 8.10.2007.
Žalobca v obsahu žaloby uvádza číslo potvrdenia XXXXXX, avšak doteraz žalovanému neposkytol kópiu
tohto potvrdenia, ani uvedenú zmluvu o prevode užívacieho práva k predmetnej záhrade z roku 2007. Je

zarážajúce, že doklady neboli doručené ani poručiteľke, ako členke združenia, počas jej života. Žalobca
si tak nesplnil povinnosti vyplývajúce zo záväzku voči matke žalovaného ako členke združenia. Žalobca
v roku 2015 pridelil záhradu do užívania inému členovi združenia E. U., pritom vedome konal proti vôli
žalovaného a bez finančného vyrovnania za majetok, ktorý sa v záhrade nachádza,
čo tiež vyplýva z obsahu policajného uznesenia. Strohý záznam o predaji záhrady poručiteľke z roku

2007 sa nachádza aj v členskom preukaze. Overená kópia preukazu, znalecký posudok k výsadbe
trvalých porastov, čestné prehlásenie pôvodného užívateľa pána Ladislava Pappa a policajné uznesenie
zo dňa 28.2.2016 sú súčasťou súdneho spisu. Nariadenie neodkladného opatrenia žalovaný odôvodnil
bezprostrednou hrozbou, ktorou je ujma na dedičských právach nedbanlivým konaním žalobcu pre
nesplnenie doručovacej povinnosti k záväzku prevodu užívacieho práva k predmetnej záhrade po

zosnulej matke žalovaného a zároveň úmyselné blokovanie dedičského konania zo strany žalobcu.
Následne tak hrozí prisvojenie časti pozostalosti poručiteľky v prospech žalobcu alebo v prospech iného
člena združenia.

K podanému návrhu žalovaný pripojil aj listinné dôkazy a to Žiadosť o písomné potvrdenie vlastníctva

zosnulejmatkyzodňa19.12.2016(zasielanáOkresnémuvýboruGalanta,Slovenskýzväzzáhradkárov),
Majetko-právne vysporiadanie pozemku záhrady zo dňa 5.11.2015 (zasielané Y.. N. Y.),
Zápisnica z dedičského konania vedeného po neb. matke žalovaného zo dňa 12.10.2016, podací lístok.Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.

Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo

závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne

podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne

nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená

Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť

z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa § 327 Civilného sporového poriadku, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje

predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také
vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327 , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené

podmienky podľa § 325 ods. 1 ,
inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa

§ 326 . O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje
odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane
vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.Podľa § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať
len po určený čas.

Podľa § 333 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo
nariadené.

Podľa § 335 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo
veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta

alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.
Žalobca, ktorý žiada nariadiť neodkladné opatrenie musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení,
t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Súd poskytuje zabezpečenie
prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne
ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda za predpokladu, že postupom súdu alebo obsahom výroku
nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní

o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na
neodkladné opatrenie. Ten, kto sa domáha vydania neodkladného opatrenia, musí osvedčiť, že tu
je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov
opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že
nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní.

Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov strán
sporu do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Už v návrhu na jeho vydanie musia byť
osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa
má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Spravidla
sa teda má zato, že pri nariaďovaní neodkladného opatrenia sa nedokazuje ale osvedčuje tvrdenie

žalobcu. To v podstate znamená, že nárok nemusí byť nepochybne preukázaný ale aspoň tvrdenia
žalobcu musia byť súdu dôkazmi osvedčené. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že
súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie
všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy strán sporu sa rozumie stav vzťahov
strán sporu, ktorý neznesie odklad.

Vychádzajúc z tvrdení žalovaného uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a
vychádzajúc z predložených listinných dôkazov, súd opätovne tak ako pri predchádzajúcich návrhoch
žalovaného na nariadenie neodkladných opatrení, nemal za preukázanú osvedčenú potrebu dočasnej
úpravy pomerov medzi stranami sporu, ako ani skutočnú, oprávnenú a dôvodnú existenciu obavy

žalovaného o jeho dedičské práva. Žalovaný k predmetnému pozemku - záhrade opätovne nepreukázal
žiadny právny vzťah, nie je členom združenia záhradkárov, členstvo odmietol, neplatí ročné nájomné
a opakovane zasahuje a poškodzuje dobrú povesť záhradkárov. Súd opätovne poukazuje na to, že
podľa stanov Slovenského zväzu záhradkárov členstvo vo zväze nie je dedičné a zaniká smrťou člena.
Ide teda o práva, ktoré tak neprechádzajú na dedičov zo zákona a smrťou člena zanikajú a tak nie sú

ani predmetom dedičského konania, o ktorého zmarenie má žalovaný obavy, avšak nepreukázané. V
danom prípade členom združenia záhradkárov bola matka žalovaného, ktorá však umrela a smrťou jej
členstvo zaniklo, neprešlo na žalovaného. Akékoľvek konanie žalovaného nemá žiadnu zákonnú oporu
a je konaním nechráneným, keďže je v rozpore so zákonom. Žalovaný nemá žiadny právny vzťah k
predmetnému pozemku, nie je členom združenia záhradkárov, a teda nemá oprávnenie na predmetný

pozemok. Súd teda nemal osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu, a rovnako tak
ani preukázané bezprostredné ohrozenie práv žalovaného, preto neodkladné opatrenie v takom znení,
ako bolo navrhované, nenariadil. V danom prípade nejde o obavu, že dochádza alebo by mohlo dôjsť
k ohrozeniu a neoprávnenému zásahu do práv žalovaného, nakoľko žalovaný žiadne práva k pozemku
(záhrade), podložené zákonom, ktoré by požívali právnu ochranu, nemá.

Súdvdanomprípadezamietolnávrhžalovanéhonanariadenieneodkladného opatrenia,nakoľkonemal
dostatočne osvedčenú potrebu dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (§ 357 písm. d) C.s.p.).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.