Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. február 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18Cb/151/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116222412
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116222412.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci žalobcu:

BrandBridge, s.r.o., so sídlom Bystrická 55, 034 01 Ružomberok, IČO: 46 782 613, právne zastúpený:
JUDr. Marián Prievozník, PhD., advokát, s.r.o., so sídlom Krmanova 1, 040 01 Košice, IČO: 47 239 573,
proti žalovanému: PROMO BUSINESS, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 7, 010 01 Žilina, IČO: 46 767
088, o zaplatenie 22 000,- Eur s prísl.

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 22.000,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške
5,05% ročne zo sumy 22.000,- Eur od 27.05.2016 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Súd žalobný návrh vo zvyšnej časti zamieta.

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 96%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobným návrhom doručeným súdu 06.09.2016 sa domáhal zaplatenia sumy 22.000,- Eur
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 6.000,- Eur od 24.12.2015 do zaplatenia a
z dlžnej sumy 16.000,- Eur od 26.01.2016 do zaplatenia a trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že
žalovaný vykonával pre žalobcu v mesiacoch november a december 2015 účtovnícke služby na základe

ústnej dohody, pričom účtovníčka žalovaného poslala žalobcovi mailom podklady k daňovému priznaniu
k DPH za mesiac november 2015 vo výške 6.000,- Eur a za mesiac december 2015 vo výške 16.000,-
Eur, pričom zároveň zaslala aj okrem zaslaných pokynov aj číslo účtu, a to dňa 23.12.2015 na sumu
6.000,-Eura25.01.2016nasumu16.000,-Eur,naktorémáobidveplatbyzrealizovať.Následnežalobca
zistil, že v pokynoch poskytnutých žalovaným bolo uvedené nesprávne číslo účtu, v dôsledku čoho
zaplatilDPHzainýsubjektadaňovýúradvočinemuzačaldaňovéexekúcie.Pretožalobcamuseluhradiť
túistúsumuDPHešteraz.Spolusnávrhompredložilvýpiszobchodnéhoregistražalobcuažalovaného,

ako aj mailovú korešpondenciu medzi žalobcom a žalovaným, potvrdenia, daňová exekučná výzva,
oznámenie o nepreúčtovaní platby z 25.04.2016, rozhodnutie o odložení daňovej exekúcie, trestné
oznámeniez30.05.2016,uznesenieORPZvŽilinezodňa04.08.2016,predžalobnávýzvanazaplatenie
22.000,- Eur a príslušenstvo z 19.05.2016 spolu s doručenkou a vyčíslenie trov právneho zastúpenia.

2. Na základe uvedeného súd nariadil pojednávanie na 03.02.2017, na ktoré strany v konaní predvolal
riadne a včas a vykonal dokazovanie vyjadrením sa právneho zástupcu žalobcu a výsluchom strán v

konaní,akoajoboznámenímsaslistinnýmidôkazmi,ktorétvoriaobsahspisu.Vykonanýmdokazovaním
súd zistil nasledovný skutkový stav:3. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca kúpil prostredníctvom žalovaného
spoločnosť v priebehu mesiaca október 2015. Zároveň sa žalobca so žalovaným dohodol, že žalovaný
dokončí účtovníctvo danej spoločnosti za účtovný rok 2015 s tým, že daná spoločnosť bola platcom

DPH, ktorú bola povinná platiť mesačne, a preto žalovaný sa zaviazal na základe ústnej dohody so
žalobcom, že vykoná účtovnícke služby aj za november a december 2015. Súd nemal preukázanú
písomnú dohodu. Medzi stranami bolo však nesporné, že dohoda bola ústna, pričom táto dohoda
prebiehala medzi E. G., ktorý v mene žalobcu komunikoval so žalovaným, a to na základe ústneho
splnomocnenia, či poverenia štatutárneho zástupcu žalobcu, čo potvrdil aj štatutárny zástupca žalobcu,

aj E. priamo pred súdom.

4. Svedok E. potvrdil uvedené tvrdenia ohľadom existencie ústnej dohody, ktorú ani žalovaný
nerozporoval, avšak žalovaný tvrdil, že zmluvy ohľadom vedenia účtovníctva mal s viacerými subjektmi,
tietozmluvybolirôzne,dokoncaajvpísomnejforme.Zároveňpredložilsúduajniektorézmluvy,ktoréboli
v písomnej forme so žalovaným ako spracovateľom za účelom vedenia účtovníctva. Súd však poukazuje

na to, že dané zmluvy, ktoré boli predložené žalovaným, sú irelevantné, pretože nepreukazujú, že
dohoda medzi žalobcom a žalovaným bola totožná, ako bola dohoda aj v rámci predložených písomných
zmlúv medzi žalovaným a iným subjektom.

5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ako aj pred súdom, potvrdil túto ústnu dohodu ohľadom

spracovania podkladov k daňovému priznaniu za mesiac november a december 2015, na základe
čoho bolo vypracované priznanie k DPH a následne zaslané informácie k úhrade DPH mailom dňa
17.12.2015 za mesiac november 2015 a dňa 21.01.2016 za mesiac december 2015, pričom žalovaný
potvrdil, že účtovníčka zaslala aj číslo účtu daňovníka, avšak inej spoločnosti, v dôsledku čoho došlo
k pochybeniu účtovníčky žalovaného. Zároveň však uviedol, že E.i ako osobe poverenej konateľom

žalobcu boli odovzdané všetky doklady na základe preberacieho protokolu, vrátane dokumentu -
oznámenie z daňového úradu o základnom čísle účtu, na ktorom si mohol skontrolovať správnosť
poskytnutých údajov, a preto ako žalovaný odmieta niesť zodpovednosť za uvedenú situáciu. Poukázal,
že k odovzdaniu všetkých dokladov a dokumentov spoločnosti žalobcu došlo 20.11.2015, to znamená,
že v čase, kedy obdržal mailom číslo účtu daňovníka, už žalobca disponoval približne mesiac originálom

vyjadrenia z daňového úradu, kde si poskytnuté číslo daňovníka, číslo účtu na platenie daní, mohol
overiť.

6. Súd posúdil, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k platnému uzatvoreniu mandátnej zmluvy v
zmysle § 566 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného vykonať účtovníctvo

za účtovný r. 2015, a to predovšetkým za november a december 2015.

7. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalobca zistil nezrovnalosť v čísle účtu, na ktoré poukázal
DPH až v priebehu roka 2016, kedy dotazoval E., prečo má iné číslo pre DPH než mal číslo účtu
v roku 2015. Zároveň žalobca poukázal na to, že číslo účtu, na ktoré poskytol úhradu DPH, bolo

za subjekt, za ktorý bola zaplatená daň v celkovej výške 22.000,- Eur, a bola to spoločnosť AVAZ,
s.r.o., ktorej boli konateľmi osoby personálne prepojené so žalovaným. Táto spoločnosť zanikla v
dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom je spoločnosť Sterbox, s.r.o., ktorá je zjavne nemajetná
a nie je možné dôvodne predpokladať, že by bolo od nej možné vymôcť sumu 22.000,- Eur. Žalobca
uviedol, že požiadal daňový úrad o preúčtovanie platby, čomu však nebolo vyhovené s odôvodnením,

že správca dane predmetné platby neeviduje ako daňový preplatok. Preto sa rozhodol žalobca podať
trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu - podvodu. Súd má preukázané podanie
trestného oznámenia zo dňa 30.05.2016 žalobcom, pričom uznesením zo dňa 04.08.2016, č. ČVS: O.,
bolo uznesením odmietnuté podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.
2 Trestného zákona z dôvodu, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania, ani na postup podľa § 197

ods. 2 Trestného poriadku, pričom z uznesenia vyplýva odôvodnenie, že nebola naplnená subjektívna
stránka podvodu, nakoľko nebol preukázaný úmysel konajúcich osôb uviesť žalobcu do omylu. K vzniku
situácie došlo tak, že účtovníčka žalovaného sa pomýlila (čl. 31 obsahu spisu).

8. Z mailovej korešpondencie medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že účtovníčka žalovaného mailom

poslala zástupcovi žalobcu E. všetky podklady k DPH 2015/11 a faktúru za účtovníctvo XXXX/XX.
Zároveň následne poslala aj podklady za mesiac december 2015. Z mailovej korešpondencie vyplýva,
že v akej sume žalobca je povinný uhradiť DPH, pričom účtovníčka žalovaného bez osobitnej požiadavky
zaslala aj číslo účtu a výšku konkrétnej sumy DPH, ktorú bol žalobca povinný uhradiť, t.j. za mesiacnovember 2015 sumu 6.000,- Eur a za mesiac december 2015 sumu 16.000,- Eur. Je nepochybné,
že poslala všetky údaje pre platbu DPH, a to číslo účtu, sumu a variabilný symbol, a to bez výslovnej
osobitnej požiadavky žalobcu. Z mailovej korešpondencie zároveň vyplýva, že E. požadoval aj číslo

účtu následne, na čo mu účtovníčka žalovaného oznámila, že ju poslala v prílohe, ale teda prikladá
ju znovu. Z jej konania vyplýva, že pri vedení účtovníctva daná firma automaticky zasiela klientom aj
čísla účtov, na ktoré majú platby zrealizovať. A je aj prirodzené a logické, že klienti to očakávajú bez
osobitnej požiadavky. Preto súd tvrdenie žalovaného o spornosti takej dohody posúdil za nehodnoverné
a špekulatívne. Veď predsa účtovníčka žalovaného musí mať vedomosť, čo pre jednotlivých klientov

má vykonávať a v danom prípade vykonala účtovníctvo za 11/2015 a 12/2015 so zaslaním podkladov
klientovi, teda aj podkladov pre úhradu - t.j. sumu a čísla účtov.

9. Pokiaľ žalovaný uvádza, že nebol povinný oznamovať žalobcovi číslo účtu, na ktorý má žalobca
zaplatiť DPH, uvedené z ničoho nevyplýva a predsa z bežnej praxe je medzi podnikajúcimi osobami
vykonávajúcimi účtovníctvo ako predmet podnikania je bežné, že svojím klientom zasielajú v rámci

spracovania a vedenia účtovníctva nielen sumu, ktorú majú uhradiť ako DPH, ale aj miesto plnenia, v
danom prípade číslo účtu. Teda pokiaľ žalovaný tvrdí, že na to nebol povinný, z ničoho to nevyplýva,
že by bola výnimka takto zaužívanej praxe, pričom sám žalobca uviedol, a to prostredníctvom E., ktorý
túto dohodu dojednal so žalovaným v ústnej forme na základe ústneho poverenia, či splnomocnenia
konateľom žalobcu, že túto službu považoval za samozrejmú a očakával predloženie všetkých

podkladov. Súd poukazuje, že tvrdenie E. o očakávaní poskytnutia všetkých podkladov pre úhradu DPH,
t.j. výška DPH ako aj číslo účtu, vyplýva z mailovej korešpondencie so žalovaným, a to konkrétne s
účtovníčkou žalovaného, ktorá automaticky tieto čísla účtov predložila a opakovane aj po tom ešte
na opätovnú žiadosť žalobcu. (tak, ako je aj vyššie uvedné) Teda ani účtovníčka nepovažovala to za
neobvyklé, ale ako bežnú prax, poskytnúť aj číslo účtu. Pokiaľ žalovaný sa bráni tým, že žalobca si

mohol skontrolovať číslo účtu, nakoľko mu toto číslo účtu bolo poskytnuté aj v protokole odovzdávacom,
súd poukazuje, že žalobca, aj keď ide o podnikajúci subjekt, právnickú osobu, v jeho predmete činnosti
nie je vedenie účtovníctva a vedenie účtovníctva zveril práve žalovanému. Súd má za to, že aj keď
žalobca je podnikajúcou osobou, nemožno požadovať od podnikajúcej osoby znalosť pre vykonávanie
a vedenie účtovníctva, na to predsa zamestnáva účtovníka alebo zmluvne dojedná s účtovnou firmou

a súd nevidí dôvod, prečo by mal žalobca kontrolovať nejaké číslo účtu pre úhradu DPH, pokiaľ bolo
priamo účtovníčkou žalovaného oznámené elektronicky okrem výšky DPH za mesiac november 2015
a následne za december 2015 aj číslo účtu, na ktoré má žalobca túto úhradu vykonať, a to všetko
vzhľadom na dohodu medzi žalobcom a žalovaným o vykonaní účtovníctva.

10. Žalovaný potvrdil aj v písomnom podaní zo dňa 14.10.2016 (čl. 47-48), že došlo k uzatvoreniu
zmluvyospracovaníúčtovnejevidencieústnouformou,avšakpopierapodmienky,ktoréuvádzažalobca,
žalovaný uvádza, že štandardne jeho spoločnosť uzatvára zmluvu o spracovaní účtovnej evidencie
písomnou formou, v tomto prípade došlo k ústnej dohode, nakoľko sa jednalo o spracovanie účtovnej
evidencie DPH iba za mesiac november a december 2015 a uzavretí celého roku. Nesúhlasil s tvrdením,

že spoločnosť mala zabezpečovať aj prevodné príkazy s tým, že každý jeho klient si zabezpečuje
prevodné príkazy a úhrady sám a tak isto aj kontrolu poskytnutých údajov. Preto má za to, že nenesie
za to žiadnu zodpovednosť. Ale nesie zodpovednosť iba za správnosť zaúčtovania, to znamená, aby
bolo účtovníctvo vedené na základe platnej legislatívy, čo preukazoval podporne uvedenými zmluvami,
ktoré boli však uzatvorené s inými subjektmi než žalobcom a súd opätovne poukazuje na to, že tieto

zmluvy nepreukazujú totožnosť dohody medzi žalobcom a žalovaným. Súd zároveň opätovne poukazuje
na to, že je bežné, že subjekt, ktorý poskytuje spracovanie účtovníctva, resp. účtovník iného subjektu
nevykonáva prevodné príkazy a úhrady, ale tieto prevodné príkazy a úhrady si vykonávajú klienti
takéhoto subjektu sami. Avšak títo klienti dostávajú práve od subjektu, ktorý spracováva účtovníctvo,
konkrétne sumy na tie úhrady a čísla účtov. Je prirodzené, že ten subjekt, ktorý hoci podniká a nemá

v predmete účtovníctvo, je v tomto obore laikom. A preto je bežné, že sa spolieha na účtovníka
alebo na účtovnú firmu, s ktorou má zmluvu na spracovanie, či vedenie účtovníctva, že mu poskytne
správne sumy, ktoré má uhradiť a čísla účtov, na ktoré má tieto úhrady vykonať. To, kto vykoná tieto
príkazné úhrady, či účtovná firma alebo klient účtovnej firmy, je už vecou ďalšej dohody. V tomto prípade
bolo nesporné, že nebolo to súčasťou dohody, aby účtovná firma uhrádzala tieto úhrady za žalobcu,

predmetom bolo podľa vykonaného dokazovania spracovanie účtovníctva za rok 2015 a DPH za mesiac
november 2015 a december 2015, aby teda ukončila ten účtovný rok 2015, keďže spoločnosť žalobcu
odkúpila spoločnosť od žalovaného, resp. prostredníctvom žalovaného, v mesiaci október 2015. Teda
keďže žalovaný nebol priamo účtovníkom na základe nejakej pracovnej zmluvy, či dohody, teda akozamestnanec žalobcu, tak nebol ani dôvod ako to bežne v praxi býva, že vykoná aj osobne tieto prevody,
ale dal žalovaný ako subjekt spracujúci účtovníctvo pre žalobcovi podklady pre úhradu potrebného.
Žalovaný uznal aj pred súdom, aj vo svojom písomnom podaní, že účtovníčka ako jeho zamestnankyňa

sa pomýlila. Z jej strany došlo k pochybeniu a zaslala žalobcovi nesprávne číslo účtu, ktoré zhodou
okolností ide o číslo účtu spoločnosti, kde bolo určité tvrdené personálne prepojenie. Súd sa však touto
skutočnosťou vzhľadom aj na uznesenie OR PZ v Žiline zo dňa 04.08.2016 nezaoberal.

11. Medzi stranami konania teda bolo nepochybné, že žalovaný vykonal spracovanie účtovníctva za

účtovný rok 2015, a to predovšetkým za mesiac november a december 2015 a zároveň účtovníčkou
žalovaného bolo bez výslovnej žiadosti automaticky zaslané žalobcovi číslo účtu, na ktorý má zaslať
DPH za november 2015 a DPH za december 2015 v celkovej výške 22.000,- Eur. Dokonca medzi
stranami bolo nesporné, že došlo zo strany účtovníčky žalovaného k pochybeniu ohľadom uvedenia
čísla účtu, na ktorý má žalobca dané úhrady DPH vykonať, s čím sa súd stotožnil, a to bez ohľadu na
skutočnosť, že žalobca mal k dispozícii nejaký odovzdávajúci protokol.

12. Z predložených listín vyplýva, že žalobca skutočne vykonal úhrady tak, ako účtovníčka žalovaného
mu zadala, to znamená aj v zadanej výške, aj na zadané číslo účtu. Taktiež z predložených listín
vyplýva, že dané úhrady boli vykonané v prospech iného subjektu, ktorý v súčasnosti je už vymazaný
z obchodného registra na základe dobrovoľného výmazu z dôvodu zlúčenia do inej spoločnosti. A súd

má za to, že bolo vecou žalobcu, akým spôsobom sa bude domáhať tejto náhrady, či voči právnemu
nástupcovi subjektu, za ktorý došlo k úhrade, teda titulom bezdôvodného obohatenia, alebo ako náhradu
škody voči žalovanému, a preto súd má za to, že je daná vecná legitimácia.

13. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný

nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
13. Podľa § 374 Obchodného zákonníka
(1) Za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle
povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná

strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku
túto prekážku predvídala.
(2) Zodpovednosť nevylučuje prekážka, ktorá vznikla až v čase, keď povinná strana bola v omeškaní s
plnením svojej povinnosti, alebo vznikla z jej hospodárskych pomerov.
(3) Účinky vylučujúce zodpovednosť sú obmedzené iba na dobu, dokiaľ trvá prekážka, s ktorou sú tieto

účinky spojené.

15. Právny zástupca žalobcu správne poukázal, že v danom prípade ide o obchodno-záväzkový vzťah,
a preto nemožno posudzovať škodu ako občiansko-právnu kategóriu a požadovať zavinenie tak, ako v
občiansko-právnych sporoch.

16. Žalovaný pred súdom výslovne uviedol, že nemá vedomosť o žiadnej okolnosti vylučujúcej
zodpovednosť a o žiadnej prekážke, ktorá by vylučovala jeho zodpovednosť, avšak napriek tomu
odmietol mimosúdne riešenie sporu, či uzatvorenie zmieru, v rámci ktorého žalobca uviedol, že by
nepožadoval ani úroky z omeškania v takom prípade, avšak žalovaný uviedol, že nie je možnosť z

jeho strany mimosúdna dohoda, či uzatvorenie zmieru, nakoľko ako dôvod uviedol finančná situácia
žalovaného. Uvedený dôvod však podľa názoru súdu je irelevantný a nepodstatný pre toto konanie,
nakoľko súd v rámci tohto konania neskúma schopnosti a možnosti plnenia, na ktoré by mal byť dlžník
zaviazaný, či povinná osoba.

17. Na základe vykonaného dokazovania, ako aj na základe výslovného vyjadrenia žalovaného, súd
posúdil,žežalovanýpochybilpriposkytnutíúdajovprežalobcunazákladedohodyospracovaníavedení
účtovníctva za r. 2015, v dôsledku čoho žalobcovi spôsobil škodu v celkovej výške 22.000,- Eur, nakoľko
danú sumu, a to v sume 6.000,- a následne v sume 16.000,- žalobca uhradil DPH, avšak na nesprávny
účet v dôsledku nesprávneho uvedenia z dôvodu pochybenia účtovníčky žalovaného. Z toho dôvodu

žalovaného súd zaviazal na zaplatenie danej sumy ako náhrady škody s tým, že súd nezistil žiadne
okolnosti, ktoré by zbavili žalovaného zodpovednosti. Z vykonaného dokazovania bola zrejmá dohoda
o vedení a spracovaní účtovníctva, z ktorej logicky vyplynulo, ako aj z konania samotnej účtovníčky
poskytnutie všetkých údajov pre potrebnú úhradu DPH za november a december 2015.18. Podľa § 567 Obchodného zákonníka, mandatár je povinný postupovať pri zriaďovaní záležitostí s
odbornou starostlivosťou.

19. Uvedenie nesprávneho účtu, na ktorý mala byť zaplatená DPH v prevodnom príkaze je zjavným
porušením povinností postupovať s odbornou starostlivosťou zo strany žalovaného ako mandatára a
zároveň je zjavným porušením povinností konať v súlade so záujmami žalobcu ako mandanta. Z toho
dôvodu súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že žalovaný zodpovedá za škodu spôsobenú porušením

povinností a absentujúca trestno-právna zodpovednosť konkrétnej osoby za úmyselný trestný čin
nezbavuje žalovaného zodpovednosti za škodu, nakoľko jeho zodpovednosť je objektívna. A škoda
spočíva v platbe 22.000,- Eur, ktorú žalobca najprv zaplatil daňovému úradu za iný subjekt, mylne
uvedený v podkladoch predložených žalovaným a následne musel žalobca túto istú sumu zaplatiť
opätovne sám za seba, nakoľko predchádzajúcu platbu nebolo možné preúčtovať, ani vrátiť. Súd
zdôrazňuje, že v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť. Súd opätovne poukazuje na to, že

nebola zistená žiadna okolnosť, ktorá by zbavovala žalovaného zodpovednosti, či prekážka danej
zodpovednosti, čo potvrdil aj žalovaný, že tiež nemá vedomosť o takejto okolnosti, teda nepriamo uznal
svoju zodpovednosť a súd na základe vykonaného dokazovania, tvrdenia zo strany žalovaného v jeho
písomnom vyjadrení považoval len za účelové a špekulatívne s cieľom zbaviť sa povinností, avšak
na pojednávaní, ako už bolo uvedené, nepriamo potvrdil a uznal túto zodpovednosť, keď uviedol, že

nemá vedomosť o žiadnej okolnosti, ktorá by ho zbavovala zodpovednosti a zároveň súd poukazuje, že
žalovaný ani nenavrhol žiadne dokazovanie na preukázanie prípadnej takej okolnosti.

20. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 6.000,- Eur od 24.12.2015
a zo sumy 16.000,- Eur od 26.01.2016 do zaplatenia, ktoré odôvodnil tým, že tieto úroky z omeškania

si uplatňuje od dátumu, kedy došlo k úhrade.

21. Podľa § 365 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka
(1) Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho
plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

(2) Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr
do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa
toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia
dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník
je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným

spôsobom.
22. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

23. Súd poukazuje, že žalovaný vzhľadom na to, že súd ho vyhodnotil ako subjekt zodpovedný za vznik
škody žalobcovi, dostal sa do omeškania so splnením peňažného záväzku a na základe toho vzniklo
žalobcovi právo na úroky z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil v zákonom stanovenej výške v zmysle
platných právnych predpisov, a to Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.

24. Súd sa však nestotožnil s tvrdením žalobcu, pokiaľ žiadal úroky z omeškania od 24.12.2015 a
od 26.01.2016 ako odo dňa nasledujúceho po dátume zrealizovania jednotlivých platieb daňovému
úradu, nakoľko predmetom je náhrada škody a žalovaný sa dostal do omeškania až po výzve zo strany
žalobcu, pričom súd mal preukázané dve výzvy. A to jednak výzva z apríla 2016, avšak aj napriek

tomu, že žalovaný túto výzvu nespochybnil, súd nemal preukázaný dátum doručenia danej výzvy. Súd
mal preukázané doručenie výzvy zo dňa 19.05.2016, ktorá bola doručená žalovanému 23.05.2016,
pričom priamo vo výzve bola uvedená lehota na úhradu do troch dní od doručenia danej výzvy. Z toho
dôvodu súd posúdil, že pokiaľ žalovaný mal doručenú danú výzvu 23.05.2016, bol povinný do troch
dní vykonať úhradu tejto náhrady škody, t.j. do 26.05.2016. Keďže žalovaný nenahradil, nezaplatil danú

škodu žalobcovi, dostal sa do omeškania nasledujúcim dňom po uplynutí danej lehoty, t.j. od 27.05.2016.
Preto súd posúdil, že žalobca je oprávnený na úrok z omeškania až od 27.05.2016, a preto súd žalobný
návrh v časti uplatnených úrokov z omeškania zo sumy 6.000,- Eur od 24.12.2015 do 26.05.2016 a zo
sumy 16.000,- Eur od 26.01.2016 do 26.05.2016 zamietol.25.Vykonanédokazovaniesúdhodnotiltak,žekaždýdôkazhodnotiljednotlivoavovzájomnejsúvislosti,
pričom v zmysle § 217 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, pričom v zmysle

§ 215 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

26. Na základe uvedených skutočností súd posúdil zodpovednosť žalovaného, a teda opodstatnenosť
nároku žalobcu v časti výšky náhrady škody a v časti uplatnených úrokov z omeškania tak, ako bolo
uvedené, žalobný návrh zamietol.

27. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
28. Podľa § 262 ods. 1 a 2

Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. S poukazom na § 255 CSP a vzhľadom na výrok tohto rozhodnutia, ktorým žalobcovi bola priznaná
suma 22.000,- Eur spolu s úrokmi z omeškania od 27.05.2016 do zaplatenia, súd ku vyhláseniu
rozhodnutia zistil pomer úspechu a neúspechu tak, že žalobca ku dňu vyhlásenia rozsudku, t.j. ku
dňu 03.02.2017 požadoval sumu 23.168,82 Eur, avšak bola mu priznaná suma ku dňu vyhlásenia
rozhodnutia vo výške 22.770,09 Eur, z toho dôvodu úspech žalobcu je 98%, úspech žalovaného 2%,

teda čistý úspech žalobcu je 96%. Z toho dôvodu súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému v rozsahu 96%.

30. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako bolo uvedené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)
Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.

65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).