Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. január 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoPr/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114204949
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5114204949.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu: JUDr. Iveta
Sýkorová, nar. X.X.XXXX, bytom V. XX, XXX XX G., zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr.
Tatiana Polková, advokátka, so sídlom kancelárie: K. V. XXX/XX, XXX XX G., proti žalovaným v
rade : 1/ Okresný súd Žilina, so sídlom Hviezdoslavova 28, 010 59 Žilina, 2/ SR - Ministerstvo

spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, 814 90 Bratislava, o doplatenie funkčného platu sudcu,
o odvolaní žalovaných v rade 1/ a 2/ proti časti uznesenia Okresného súdu Žilina zo dňa 21.7.2015 č.k.
4Cpr/5/2014-52, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti o náhrade trov konania z r
u š u j e a v tejto časti mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.

V odvolaním nenapadnutej časti, v ktorej súd konanie zastavil, ponecháva uznesenie súdu prvej
inštancie bez preskúmavania, n e d o t k n u t é .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina ako súd prvej inštancie rozhodol uznesením tak, že konanie zastavuje. Odporcovia
sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi náhradu trov konania titulom trov právneho
zastúpenia v celkovej výške 218,56 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Tatiany Polkovej,

advokátky, so sídlom K. V. XXX/XX, XXX XX G., a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Uznesenie pokiaľ ide o časť výroku o zastavení konania odôvodnil okresný súd ust. § 96 ods. 1,2,3
Občianskeho súdneho poriadku v dôsledku späťvzatia žalobného návrhu zo strany žalobcu. Pokiaľ ide
časť výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie, odôvodnil svoje rozhodnutie okresný súd len
veľmi stručne a len tým, že výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 146 ods. 2 druhá veta
O.s.p., v ktorom sa uvádza, že ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný

dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Keďže po podaní návrhu na začatie konania došlo
k úhrade celej žalovanej istiny, je zrejmé, že návrh bol podaný dôvodne a vzatý späť pre správanie sa
odporcov. Z uvedeného dôvodu priznal súd navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 218,56 eur.
Následne odôvodnil výšku priznanej náhrady vychádzajúc z ustanovení vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení.

2. Proti časti uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania podali odvolanie žalovaný v rade 1/
aj žalovaná v rade 2/. V odvolacom návrhu žalovaný v rade 1/ navrhoval, aby odvolací súd uznesenie
súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti o trovách konania zmenil tak, že nárok žalobcu voči
žalovanému v rade 1/ na náhradu trov konania zamietne, resp. tento nárok neprizná. Žalovaná v rade
2/ navrhovala v odvolacom návrhu, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku o
náhrade trov konania zrušil a vec mu vrátil v tejto časti na ďalšie konanie a rozhodnutie, resp. aby v

tejto časti výrok uznesenia súdu prvej inštancie zmenil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania. Obaja odvolatelia v podrobných dôvodoch svojich odvolaní zhodne vytýkaliokresnému súdu úplne nedostatočné odôvodnenie časti výroku, v ktorej priznal strane žalobcu náhradu
trov konania a uložil povinnosť spoločne a nerozdielne žalovaným v rade 1/, 2/ priznané trovy konania
žalobcovi nahradiť. Obaja odvolatelia zhodne uvádzali, že súdny spor nezavinili, pretože žalobca mal

vyplatený funkčný plat v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi, a teda žiaden zo žalovaných nemal
v čase podania žaloby povinnosť plniť žalobcovi to, čoho sa svojou žalobou domáha. Táto povinnosť
vznikla až publikovaním nálezu Ústavného súdu SR zn. PL. ÚS 99/2011 v zbierke zákonov, čo bolo dňa
18.4.2014. Preto žalobu žalobcu v čase jej podania nemožno hodnotiť ako podanú dôvodne, a to ani v
časti istiny, ktorá bola neskôr v priebehu konania žalobcovi ako doplatok funkčného platu vyplatená.

3. Strana žalobcu sa v tomto prípade k odvolaniam žalovaných v rade 1/, 2/ písomne nevyjadrila.

4. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu
Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a

doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných
procesných kódexov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zák. č.
161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Odvolací súd bol potom povinný pri
svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP)
s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

5. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 CSP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto
opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP, § 202 O.s.p. v spojení s § 470 ods. 2 CSP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v

rozsahupodanýchodvolanížalovanýchvrade1/,2/arozsudokokresnéhosúduakosúduprvejinštancie
musel v napadnutom výroku o trovách konania zrušiť podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP, pretože súd
prvej inštancie nedostatočným odôvodnením svojho rozhodnutia v odvolaním napadnutej časti, a teda
nesprávnym procesným postupom, došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 391 ods.
1 CSP, odvolací súd vrátil vec v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Podľa § 396 ods. 3 CSP, o náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie.

6. K tomu odvolací súd dodáva, že jediné, čím odôvodnil súd prvej inštancie použitie v tom čase platného
ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. je skutočnosť, že po podaní návrhu na začatie konania došlo k úhrade
celej žalovanej istiny, a teda je zrejmé, že návrh bol podaný dôvodne a vzatý späť pre správanie sa

odporcov (žalovaných).

7. Súd prvej inštancie sa teda vôbec nevysporiadal s nasledovnými skutočnosťami:

8. Nálezom PL. ÚS 99/2011 Ústavný súd SR rozhodol tak, že ust. § 2 ods. 1 v časti „znížený podľa

ods. 2“, § 2 ods. 2 a § 29g ods. 1 vo vzťahu k sudcom a § 29g ods. 4,8 a 9 zák. Národnej rady SR č.
120/1993 Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov SR v znení neskorších predpisov
nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 v spojení s čl. 144 ods. 1 Ústavy SR, vo zvyšnej časti návrhu skupiny
35 poslancov Národnej rady SR a generálneho prokurátora SR. Nález bol vydaný dňa 11.12.2013. V
Zbierke zákonov SR bol zverejnený v čiastke 37/2014 a účinným sa stal od 18.4.2014.

9. Odhliadnuc od uvedeného, s poukazom na ust. čl. 125 ods. 3 Ústavy SR, ani pri vyslovení nesúladu
zákonov s ústavou nie je prípustná retroaktivita, vyslovením nesúladu stráca zákon účinnosť a následne,
ak nebudú uvedené do súladu s ústavou, strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia
rozhodnutia platnosť. To, že predpis stratil po uplynutí uvedenej doby platnosť, však neznamená, že pred

rozhodnutím nebol platný alebo že by všetky rozhodnutia na základe takéhoto zákona boli neplatné či
nulitné, teda dokonca možno konštatovať, že nakoľko ustanovenia § 2 ods. 1 v časti „znížený podľa ods.
2“, § 2 ods. 2 a § 29g ods. 1 vo vzťahu k sudcom a § 29g ods. 4, 8 a 9 zákona NR SR č. 120/1993 Z.z. o
platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov,
ktoré neboli v súlade s čl. 1 ods. 1 v spojení s čl. 144 ods. 1 Ústavy SR stratili platnosť až po vyhlásení

rozhodnutia v Zbierke zákonov SR, nárok na doplatenie platu právne ani nevznikol. Rozpor všeobecne
záväzných právnych predpisov s právnym predpisom vyššej sily nespôsobuje neplatnosť právneho
úkonu ako je tomu napr. pri súkromnoprávnych vzťahoch podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Predpisy
verejného práva sa zásadne odlišujú od účinkov predpisov súkromného práva. Každý zákon alebo jehočasť, hoci bol aj nálezom ústavného súdu vyhlásený za rozporný s ústavou, medzinárodnou zmluvou,
či iným právnym predpisom, bol až do straty platnosti platný a do pozastavenia účinnosti aj všeobecne
záväzný a každý bol povinný sa zákonom riadiť a rešpektovať ho (§ 3 zák. č. 1/1993 Z.z.). Ak teda

nejestvovala zákonná povinnosť doplatiť plat, nemohla byť ani žaloba podaná dôvodne. Naviac, plat
bol doplatený z účelovo viazaných prostriedkov v štátnom rozpočte podľa určenia odporcu v 2/ rade.
Preto súd sa musí najskôr vyporiadať s podstatou uplatnených nárokov, zodpovednosti za doplatenie
platu a až následne môže rozhodnúť, či žaloba bola vzatá späť pre správanie účastníkov konania a určiť
zodpovednosť za doplatenie platu konkrétneho účastníka konania.

10. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
D ovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)