Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Anna Kovaľová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16CoP/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214203634
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8214203634.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Branislava Brezu vo veci starostlivosti o maloletého P. Y., nar. XX.X.XXXX,
zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v J., dieťa matky J.. E. G.,
nar. X.X.XXXX, bytom V. XXX, zastúpenej JUDr. Evou Hudákovou, advokátkou so sídlom Dlhý rad 17,
Bardejov a otca I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, J., o úprave styku otca s maloletým, o odvolaní
otca proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 4P 38/2014-195 zo dňa 30.5.2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) určil, že otec je
oprávnený stýkať sa s maloletým P. Y., nar. XX.X.XXXX za obdobie od vyhlásenia rozsudku do 10.4.2017

každý párny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 19.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 19.00 hod., každý
nepárny týždeň v utorok od 15.00 hod. do 19.00 hod. a v sobotu od 10.00 hod. do 19.00 hod., dňa
23.12.2016 od 10.00 hod. do 15.00 hod., dňa 26.12.2016 od 10.00 hod. do 15.00 hod., dňa 1.1.2017 od
10.00 hod. do 15.00 hod. Ďalej určil, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým P. Y., nar. XX.X.XXXX
za obdobie od 11.4.2017 do budúcna každý nepárny týždeň od piatka od 16.00 hod. do soboty do 10.00
hod., každý párny týždeň od soboty od 16.00 hod. do nedele do 10.00 hod., každý utorok od 15.00 hod.
do 19.00 hod. a každý štvrtok od 15.00 hod. do 19.00 hod., počas Vianočných sviatkov každý párny

rok od 23.12. od 16.00 hod. do 25.12. do 14.00 hod. a každý nepárny rok od 26.12. od 16.00 hod. do
28.12. do 14.00 hod., každý nepárny rok od Veľkonočného piatka od 16.00 hod. do Veľkonočnej nedele
do 14.00 hod. a každý párny rok od Veľkonočnej soboty od 16.00 hod. do Veľkonočného pondelka do
14.00 hod. Určil, že otec si maloletého P. vyzdvihne v mieste bydliska maloletého v čase určenom pre
začiatok styku, kde ho po uplynutí doby určenej pre styk s ním vráti. Matka je povinná maloletého P. na
styk s otcom riadne pripraviť. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami §§ 25 ods. 1, 36 ods. 1, 62 ods. 1, 2, 4 a 5, 75 ods.
1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platných a účinných
predpisov (ďalej len „zákon o rodine“). V odôvodnení uviedol, že styk otca s maloletým upravil tak, aby sa
otec so synom stretávali 13 hodín v týždni do nadobudnutia X roku veku maloletého a rovnako dovtedy aj
počas sviatkov a to dňa 23.12.2016, 26.12.2016 a 1.1.2017, pretože maloletý dosiahne vek X. rokov dňa
11.4.2017. Následne súd určil stretávanie sa otca a syna rozširujúcim spôsobom a umožnil otcovi aby
maloletý u neho mohol aj prespať a to z piatka na sobotu každý nepárny týždeň a zo soboty na nedeľu

každý párny týždeň, pričom upravil aj stretávanie sa otca a syna počas vianočných a veľkonočných
sviatkov v súlade nielen so znaleckým posudkom, ale aj pri rešpektovaní práva otca na stretávanie sa
so synom a na rovnakú potrebu jeho maloletého syna. Otcovi umožnil vybudovať si citový vzťah k
maloletému a styk určil tak, aby sa otec s maloletým stretával čo možno najčastejšie s ohľadom na vek azdravotný stav maloletého, za účelom budovania vzájomného vzťahu. Uviedol, že pokiaľ je ale pravdivé
tvrdenie matky, že otec v súčasnosti používa nevhodné slová v kontakte s maloletým na jej adresu a na
adresu jej manžela a otec bude naďalej pokračovať v takomto nevhodnom správaní sa pred maloletým

naznačenou, alebo inou nevhodnou formou, čo môže závažne vplývať na mravnú výchovu maloletého
s ohľadom na jeho zdravotný stav, môže sa matka v budúcnosti domáhať obmedzenia stretávania sa
otca s maloletým, alebo dokonca aj zákazu styku, ak na to budú splnené zákonné podmienky a bude
to na prospech maloletého. Otec by si mal uvedomiť, že jeho negatívny vzťah s matkou maloletého
nesmie prenášať na P., ktorého tým vystavuje riziku zhoršenia zdravotného stavu, ale zároveň môže

spôsobiť aj odcudzenie syna od neho. Záverom uviedol, že matka nie je povinná odovzdať maloletého
otcovi v čase určenom pre začiatok styku osobne a rovnako si od otca osobne prevziať maloletého po
uplynutí doby určenej pre styk otca s maloletým. Je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť
a pokiaľ si zabezpečí odovzdanie a prevzatie maloletého prostredníctvom inej osoby, je to jej autonómne
rozhodnutie. Naopak, ak je pravdivé tvrdenie matky, že otec odmieta odovzdať dieťa do jeho bydliska po
uplynutí doby, určenej pre styk s ním, až kým si ho matka nepríde osobne prevziať bez ohľadu na to, kde

sa práve nachádza, tak otec tým porušuje súdne rozhodnutie (doteraz vydané predbežné opatrenie),
ktoré mu presne určuje dobu, kedy sa môže stretávať s maloletým P., kedy si ho prevezme, ale aj kedy je
povinný ho vrátiť a to do miesta bydliska maloletého, nie vždy osobne matke bez ohľadu na existujúce
skutočnosti. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Namietal nesprávne
zistenie a vyhodnotenie skutkového stavu. Podľa jeho názoru nemá takto určený styk s maloletým P.
výchovný charakter. Maloletého nemôže vyberať zo škôlky. Po 15. 00 hod. je z celého dňa unavený a
je pre neho únavné absolvovať ním pripravený program. P. nemôže byť ani so svojou babkou, krstným
a bratrancami žijúcimi v J.. Keďže v nedeľu chodia do kostola po 10.00 hod., bude im v tom bránené.

Uviedol, že súd prvej inštancie nebral do úvahy jeho a ani P. narodeniny, prázdniny. Namietal, že súd
nevypočul terajšieho manžela P. matky, ako aj to, že rozhodol a vypočul znalca v jeho neprítomnosti.
Poukázal na to, že on sa chová k maloletému normálne, je to práve maloletého matka, ktorá nevychádza
maximálne v ústrety v stretávaní s maloletým. Do pozornosti dal, že s P. matkou má stále zlé vzťahy a
nevedia spolu komunikovať. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že súd navyše upraví jeho styk s

maloletým o Nový rok, jeho narodeniny a meniny, P. narodeniny a meniny, počas leta počnúc dňom 1.8.
končiac 31.8., v novembri 7 dní, dňa 6.12. a vianočné sviatky od 24.12. do 26.12. toho ktorého roka,
resp. žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

4. Matka maloletého vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla predmetný rozsudok ako vecne správny

potvrdiť. Poukázala na to, že otec sa s mal. P. stretáva v zmysle záverov predbežného opatrenia, pričom
jeho návrh ako oprávneného na výkon rozhodnutia bol zamietnutý rozhodnutím č.k. 5Em 1/2016 zo dňa
10.6.2016. Má za to, že rozsah ako aj úprava styku otca s maloletým je postačujúca.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
§ 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) v súlade s § 65 až 67 zákona
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a dospel k záveru, že odvolanie otca
nie je dôvodné.

6. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

7. Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to

neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.8.Zákonnemôžebyťnatoľkokauzistický,abypostiholvšetkyrozmanitostiživota.Vosvetletohtoprincípu
súd prvej inštancie správne pristupoval k predmetnej právnej veci a zvolil úpravu styku otca s mal. P.
sledujúc jeho najlepší záujem.

9. Z obsahu spisu, zo znaleckého posudku, odvolací súd zistil, že aktuálne je vzťah maloletého k obom
rodičom silnej intenzity s prevahou kladných citov. Matka je pre maloletého hlavným objektom citov,
lásky a bezpečia. (čl. 143) Súdny znalec výslovne uviedol, že odporúča postupný harmonogram krokov,

ktorých hlavným cieľom bude zachovanie dobrého citového vzťahu chlapca k otcovi. Dobrý citový vzťah
má totiž oveľa väčší výchovný význam ako časová dĺžka pobytu chlapca v bydlisku otca. (čl. 145) Na
obdobie do dovŕšenia X roku veku maloletého P. odporučil znalec styk v trvaní 10 hodní týždenne a
k tomu polovicu sviatkov v roku. Na obdobie po dovŕšení X roku veku maloletého P. znalec odporučil
predĺžiť časový styk otca a maloletého P. na 15 hodín týždenne a k tomu polovičku dní všetkých sviatkov
s možnosťou prespania u otca.

10. Vo veciach úpravy styku musí brať súd do úvahy špecifiká každého jedného prípadu a z týchto
skutočností vyabstrahovať, čo je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa a za týmto účelom zisťovať
tiež názor maloletého dieťaťa. Neexistuje šablóna, v rámci ktorej by mohlo byť skonštatované, že
úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom podľa určitého vzorca (rozsah a forma) je optimálna a v jeho

najlepšom záujme. Majúc na zreteli uvedené je možné tvrdiť, že umožnenie styku rodiča s maloletým
dieťaťom v primeranej miere je závislé od hodnotenia konkrétnej situácie súdom na základe posúdenia
dôkazov a zistených skutočností.

11. Znenie ustanovenia § 24 ods. 4 zákona o rodine zdôrazňuje záujem dieťaťa ako dlhodobo všeobecne

prijímané kritérium vyplývajúce z celkového kontextu právnej úpravy vzťahov medzi rodičmi a deťmi.
Európsky súd pre ľudské práva v tejto súvislosti pripomína, že medzi záujmom maloletého dieťaťa a jeho
rodiča sa musí nájsť spravodlivá rovnováha. (viď rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Olsson
vs. Švédsko č. 10465/83) Prisúdil sa zvláštny význam zvrchovanému záujmu dieťaťa, ktoré podľa svojej
povahy a závažnosti môže prevážiť nad záujmom rodiča.

12.Uvedenékonštatovaniamajúnamyslipotrebunájdeniaurčitéhoakonkrétnehospôsobuzosúladenia
toho, čo je v záujme maloletého dieťaťa a čo je v záujme jeho rodičov. Keď ich vzájomná korelácia z
objektívnych alebo subjektívnych dôvodov možná nie je, prednosť má vždy záujem maloletého dieťaťa.
Záujem maloletého dieťaťa musí byť teda vždy postavený na piedestál, a preto nie je umožnené rodičovi

vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie alebo rozvoj dieťaťa. (viď rozsudky Európskeho
súdu pre ľudské práva Elsholz vs. Nemecko č. 25735/94, Ignaccolo-Zenide vs. Rumunsko č. 31679/96,
Nuutinen vs. Fínsko č. 32842/96).

13. Za podmienky, že druhý rodič má záujem sa s maloletým dieťaťom stýkať, jeho povahové vlastnosti

neodôvodňujú predpoklad, že bude na maloleté dieťa negatívne vplývať a je schopný sa o maloleté dieťa
počas doby styku postarať, je v záujme maloleté dieťa bez najmenších pochybností styk náležite upraviť.
Tento stav je pre maloleté dieťa tak prínosný po stránke emočnej, ako aj po stránke intelektuálnej.
Záujem maloletého dieťaťa sa hodnotí v spojitosti s ostatnými v konaní vykonanými dôkazmi a zistenými
skutočnosťami.

14. Na rozhodnutie o forme a rozsahu styku má vplyv mnoho faktorov, tak na strane maloletého dieťaťa
(napr. vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorému nie je zverené do jeho osobnej
starostlivosti,obvyklýrežimmaloletéhodieťaťa),akoajnastranerodiča(napr.rodinnépomery,vzájomný
vzťah rodičov, vzdialenosť medzi miestom bydliska maloletého dieťaťa a rodiča, ktorému nie je dieťa

zverené so jeho osobnej starostlivosti).

15. Nepochybne treba brať na zreteľ schopnosť rodičov vzájomne komunikovať. Obaja rodičia sú
povinní viesť dieťa k pozitívnemu vzťahu k druhému rodičovi a pôsobiť na dieťa v záujme pozitívneho
vzťahu k druhému rodičovi. Rodič by mal vyvinúť snahu nielen umožniť styk s druhým rodičom, ale i

vytvoriť zmysluplný, láskyplný a pravidelný vzájomný vzťah, nakoľko jeho výchovný postoj môže viesť k
nezvratným negatívnym následkom vo vzťahu k emocionálnemu a psychosociálnemu vývoju maloletého
dieťaťa.16. Podľa názoru odvolacieho súdu v predmetnej právnej veci súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav a správne tieto skutkové zistenia aj vyhodnotil. Súd prvej inštancie korektne v tejto súvislosti
prihliadal na vzájomný vzťah oboch rodičov a individualistický prístup pri snahe o podrobné určenie

rozsahu styku. Týka sa to aj námietky odvolateľa, ktorého snahou je konfrontačné simplexné posúdenie
starostlivosti o maloletého. Príkladmo možno uviesť jeho tvrdenia ohľadom realizácie, resp. nerealizácie
styku s maloletým, pričom práve vzájomná animozita medzi rodičmi bráni korektnému styku s maloletým,
v ktorého záujme je pri realizácii styku vzájomné vychádzanie rodičov si v ústrety.

17. Rozhodnutie o úprave styku rodiča s dieťaťom je v praxi otázkou veľmi citlivou, o to viac v tomto
konkrétnom prípade, kedy rodičia (najmä odvolateľ) uprednostňujú vlastné záujmy a pohodlie a tiež
negatívny postoj k druhému rodičovi na úkor maloletého. Rodičia často zaslepení hnevom navzájom
voči sebe si neuvedomujú psychologické následky, ktoré spôsobujú pri realizácii styku dieťaťa.

18. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní vychádzal v prvom rade

zo záujmu maloletého dieťaťa a z pomerov konkrétneho prípadu. Vzhľadom na náležité zohľadnenie
pomerov predmetného prípadu súdom prvej inštancie, a to zdravotného stavu maloletého dieťaťa, jeho
veku a negativistického vzájomného postoja rodičov, niet dôvodu nesúhlasiť s jeho názorom na rozsah
upraveného styku oprávneného rodiča s maloletým. Podľa názoru odvolacieho súdu súdom pomerne
široko stanovený rozsah styku otca s maloletým P. umožňuje pripraviť maloletému plnohodnotný

program a stretnutia realizovať bez ohľadu na to, či to bude v byte, v parku, v kostole alebo v inom
vhodnom prostredí. Rovnako niet dôvodu tvrdiť, že takto určený rozsah znemožňuje, resp. obmedzuje
stretávanie s príbuznými maloletého zo strany otca.

19. Pokiaľ ide o námietku otca maloletého týkajúcu sa vypočutia znalca na pojednávaní dňa 30.3.2016

v jeho neprítomnosti, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že otec maloletého sa napriek riadne
doručenému predvolaniu na predmetné pojednávanie nedostavil, v dôsledku čoho v súlade s § 101 ods.
2 O.s.p. konal súd prvej inštancie v jeho neprítomnosti. Žiadosť otca o odročenie pojednávania z dôvodu
práceneschopnosti jeho nového právneho zástupcu nebola v konaní ničím preukázaná. Ako je ďalej
zrejmé z obsahu spisu, výsluch manžela matky, pána G., v konaní nenavrhol žiadny z účastníkov, preto

aj táto odvolacia námietka otca nie je dôvodná.

20. Majúc na zreteli vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd s osvojením si dôvodov sledujúc najlepší
záujem maloletého rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.