Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. január 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/102/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201650
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016201650.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Tibora
Kubíka a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci obžalovaného M. L., pre obzvlášť závažný zločin vraždy
podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I z 09.05.2016 sp. zn. 3Tk/1/2015, na verejnom zasadnutí konanom 19. januára 2017
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného M. L., nar. XX.XX.XXXX sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 09.05.2016 sp. zn. 3Tk/1/2015 bol obžalovaný M. L. uznaný
za vinného pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138
písm. c/ Tr. zák. a prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zák.(skutok v bode I./) a pre obzvlášť
závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. g/ Tr. zák.

(skutok v bode II./), na tom skutkovom základe, že
I.
v presne nezistenom čase najskôr od 22.00 hodiny dňa 07.11.2014 najneskôr do 03.40 hodiny dňa
08.11.2014, na doposiaľ neustálenom mieste v Q., pričom skutok vyšiel najavo v Q.F. - U., na križovatke
ulíc T., Š. a A., fyzicky napadol a surovo zbil poškodenú L. A., narodenú dňa XX.XX.XXXX, a to tak,
že útok smeroval najmä na oblasť hlavy a hrudníka poškodenej, pričom v presne nezistenom čase v

rámci tohto konania na nej vykonal proti jej vôli pohlavný styk, čím jej uvedeným konaním spôsobil otras
mozgu, podliatiny tváre, zmliaždenie hrudníka, tržné rany hrádze vonkajšieho genitálu a pošvy a početné
trhliny v oblasti konečníka s dobou liečby 21 dní, následne jej odcudzil mobilný telefón značky P. Y.-P.,
IMEI čísla: XXXXXX/XX/XXXXXX/X v hodnote 20,-euro,
II.
v presne nezistenom čase najskôr od 02.55 hodiny najneskôr do 03.30 hodiny dňa 11.05.2015 v Q. na Q.

E.. Č.. X/A, na parkovisku vedľa budovy spoločnosti I., s.r.o., usmrtil poškodenú J. W., nar. XX.XX.XXXX,
a to tak, že jej údermi do oblasti hlavy a krku spôsobil poranenia hlavy a vnútrolebečných štruktúr,
následkom čoho došlo k zakrvácaniu pod tvrdé a mäkké blany mozgu, k drobnému pomliaždeniu mozgu
a ťažkému opuchu mozgu, čím takto u poškodenej došlo k zlyhaniu riadiacej činnosti mozgu - mozgovej
smrti, ďalej jej opakovane prudkým násilným pohybom prenikal tupo - oblým predmetom, vínovou fľašou
do pošvy a ritného otvoru, čím došlo k vzniku povrchových poranení a pyskov ohanbia a k trhline steny

pošvy a závesu maternice sprevádzaných krvácaním, podobným spôsobom ako v oblasti genitálií došlo
aj k vzniku podliatiny a trhliny v okolí ritného otvoru, ku smrti poškodenej došlo dňa 11.05.2015, v čase
medzi 08.00 hodiny až 14.00 hodiny, pričom jej telo bolo nájdené dňa 12.05.2015 v čase o 07.00 hodiny.

Obžalovanému M. L. za uvedenú trestnú činnosť bol podľa § 145 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods.
2, § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo

výmere 24 rokov.Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. bol obžalovaný pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradený
do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj ochranný dohľad na dobu 2 roky.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti R.
S. U., a. s., so sídlom V. XX, Q., IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 1.780,83,- euro.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. boli poškodené L. A. a L. W. odkázané s nárokom na náhradu škody na
občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný M. L. v zákonnej lehote uvedenej v § 309 ods. 1 Tr.
por. ako osoba oprávnená podľa § 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por. Podané odvolanie písomne odôvodnil
jednak sám obžalovaný M. L., jednak prostredníctvom ustanovenej obhajkyne.

Odvolateľ sa v písomných dôvodoch podaného odvolania domáhal, aby krajský súd zrušil napadnutý
rozsudok a sám rozhodol spôsobom, že ho spod obžaloby podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodí.
Obžalovaný úvodom zdôraznil, že výrok o vine zo spáchania žalovaných trestných činov nebolo možné
založiť len na indíciách, domnienkach, či len na do určitej miery pravdepodobných skutkových záveroch,

alebo len zo skutočností, že nemožno vylúčiť, že skutky spáchal práve on. Bolo neprípustné, keď
súd prvého stupňa rozhodol výhradne na základe vlastného presvedčenia, ktoré odôvodnil množstvom
svojich úvah na vyplnenie medzier sledu nepriamych dôkazov resp. indícií, za súčasnej absencie čo i len
jedného priameho dôkazu v prejednávanej veci. Takéto rozhodnutie súdu bolo v priamom rozpore s tzv.
procesnou pravdou, v zmysle ktorej je nevyhnutné rozhodnúť výhradne na základe zabezpečených a

vykonaných dôkazov v rámci trestného konania. Ak existujú akékoľvek rozumné pochybnosti, nemožno
ichvyložiťvneprospechobvineného,alenaopak,jenevyhnutnéichvyložiťvjehoprospech.Odsudzujúci
výrok môže mať zákonný podklad iba vtedy, ak je v dôkaznom konaní dosiahnutý najvyšší možný stupeň
istoty vo vzťahu ku skutku, či osobe páchateľa, ktorý možno od ľudského poznania požadovať a to
aspoň na úrovni všeobecného pravidla: „aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné

pochybnosti.“ Nestačí akýkoľvek vysoký stupeň podozrenia, musí ísť o absolútnu istotu.

Odvolateľ ku skutku v bode I./ napadnutého rozsudku uviedol nasledovné:

1./ K priebehu kritických dní 07.11.2014 a 08.11.2014 a k svedkovi P.

Okresný súd konštatoval také skutočnosti, ktoré on (obžalovaný) ani nenamietal, nakoľko o nich
nemal žiadnu vedomosť. Tieto skutočnosti ani okrajovo sa netýkali jeho osoby (príchod poškodenej
do Q., požívanie alkoholických nápojov, miesto jej zotrvávania do 22.00 hod., zastavenie taxíka,
atď.). Hodnotenie výpovede svedka P. prvostupňovým súdom a jeho konštatovanie, že jeho výsluch

jednoznačne „nasvedčuje“, že poškodená bola znásilnená už v čase nastupovania do taxíka, treba
považovať za vážnu vadu v hodnotení dôkazov, v kontexte celého dokazovania. Takéto hodnotenie je
založené iba na domnienkach.

2./ K výsledkom znaleckého skúmania a dokazovania vzťahujúce sa k posudzovaniu a zisťovaniu zhody

DNA profilu získaného z vecných stôp

Pokiaľ ide o argumentáciu súdu vo vzťahu k znaleckému posudku, konkrétne k dvom vecným stopám
č. 1-4, č. 6-3 (zmiešané krvné stopy so stopami spermatickými) preukazujúcimi spôsobenie zranení
poškodenej a vykonanie pohlavného styku s ňou súčasne, resp. v krátkom časovom úseku, toto

konštatovanie nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní a znovu sa jedná iba o domnienku súdu.

3./ K časovému ohraničeniu možností zachovania DNA stopy na veciach poškodenej

Z výpovede poškodeného Takáča na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že poškodená po príchode zo

školydomovibapoložilataškusoslovami,žejudolečakajúpriateliaahneďodišlapreč,zčohojezrejmé,
že sa doma neprezliekla. Poškodená aj v piatok večer mohla ísť do spoločnosti a zároveň nemať kabát
čerstvo z čistiarne a nohavice v ten deň vypraté a vyžehlené, čo napokon jej otec aj potvrdil. Obžalovaný
zdôraznil, že on nikdy nešpecifikoval, kedy mohol mať s poškodenou dobrovoľný sexuálny styk, či vdaný deň, avšak pred skutkom, alebo niekoľko dní pred tým. Jediné čo on uviedol bolo, že s poškodenou
nemal pohlavný styk násilím. Znalkyňa I.. G. na hlavnom pojednávaní pripustila, že nie je možné sa
vyjadriť, ako dlho môžu takéto DNA stopy zotrvať na veciach, resp. v tomto konkrétnom prípade na

oblečení, nakoľko to záleží od rôznych faktorov. Toto však bližšie nešpecifikovala, iba nevylúčila, že aj
niekoľko hodín, dní, mesiacov.

4./ K mobilnému telefónu zn. P. Y.-P.

Celkové pochybnosti vyvoláva zaistený telefón zn. P., ktorý je tlačítkový, nakoľko otec poškodenej sa
vyjadril, že v deň skutku mala poškodená so sebou dotykový telefón s veľkým displejom. Poškodená na
hlavnompojednávaníuviedla,ževdeňskutkumalasoseboutelefónzn.P.V..Poškodenásanahlavnom
pojednávaní vyjadrila, že v deň skutku jej boli asi odcudzené peňaženka, telefón a kľúče. Obžalovaný
poukázal práve na to, že jednoznačne neuviedla, či jej veci boli odcudzené. Z vykonaného dokazovania
preto nie je možné jednoznačne ustáliť, či predmetný telefón, spolu s inými vecami, ktoré nenašla jej boli

odcudzené. Odvolateľ zastával názor, že ani samotná držba predmetného telefónu nepreukazovala, že
on ho aj odcudzil, nakoľko tento sa mohol do jeho dispozície dostať rôznymi inými spôsobmi. Dodal,
že si skutočne nepamätá, ako sa k tomuto telefónu dostal. Samotná skutočnosť, že telefón bol v jeho
dispozícii ešte nepreukazuje, že ho aj odcudzil v priamej a bezprostrednej súvislosti so znásilnením
poškodenej.

5./ K relevantnosti vyjadrení poškodenej

Z výpovede poškodenej vyplýva opis rôznych osôb, ktoré si pamätala z daného večera a navyše sa
vyjadrila, že bola dohodnutá s osobou mužského pohlavia na odvoze domov. Dokonca poškodená

popísala aj osobu tmavšej pleti, ktorá ju v daný deň, resp. večer podľa jej vyjadrenia aj sexuálne
obťažovala. Súd bagatelizoval vyjadrenia poškodenej o viacerých možných páchateľoch. Dokonca aj
otec poškodenej uviedol, že mu mala povedať v množnom čísle, že ju zbili a znásilnili.

6./ K výpovedi svedkyne Y.

Súd si iba mechanicky osvojil tvrdenia svedkyne Y., ktoré boli v jeho neprospech. Obžalovaný vyslovil
názor, že pokiaľ by bol k nej taký hrubý a agresívny, bolo by skutočne ťažko predstaviteľné, aby mali
spolu pohlavný styk aj po ukončení ich partnerstva. Dal do pozornosti aj to, že jeho trestné stíhanie bolo
medializované a teda nie je možné vylúčiť, že svedkyňa sa o určitých skutočnostiach mohla dozvedieť

práve z médií a tieto preniesť do svojej výpovede.

7./ K výsledkom znaleckého skúmania jeho duševného stavu a znaleckého skúmania jeho osobnosti
znalcom - psychológom

Znalec L.. J., U.. na hlavnom pojednávaní svojím vyjadrením prejudikoval jeho vinu, keď hodnotil jeho
impulzívnosť v kontexte spáchaných skutkov, čo znalcovi jednoznačne neprináleží. Taktiež znalec B.
prekročil svoje kompetencie (a to aj napriek zadanej otázke v uznesení o jeho pribratí), keď sa na
hlavnom pojednávaní vyjadroval k jeho osobnosti, posudzoval mieru jeho agresivity a zaoberal sa
tiež motívom činu, pričom posudzovanie motívu je výhradne právnou otázkou. Navyše súd sa znalca

výslovne na motív dopytoval, takže je zrejmé, že si túto právnu otázku nehodnotil iba z právneho
hľadiska, ale priklonil sa k názoru znalca.

8./ K jeho vierohodnosti hodnotenej znalcom - psychológom

Znalec - psychológ nie je oprávnený vyjadrovať sa k otázke, či výpoveď obvineného alebo svedka
je vierohodná alebo nie. Znalec - psychológ je povolaný vyjadriť sa len k tým črtám osobnosti
obvineného, prípadne svedka, ktoré môžu mať vplyv na jeho vierohodnosť, nie však k otázke, či výpoveď
obvineného alebo svedka je vierohodná alebo nie je, prípadne ktorá z rozdielnych výpovedí tej istej
osoby je vierohodnejšia. Pokiaľ sa znalec B. vyjadroval k hodnoteniu možnosti jeho resocializácie,

takéto hodnotenie považoval odvolateľ za tendenčné. Vyslovil presvedčenie, že znalec prekročil svoje
právomoci, nakoľko znalec nemôže otázku resocializácie v tomto prípade objektívne zodpovedať a to s
prihliadnutím na jeho tvrdenia ohľadom oboch skutkov. Vyslovil názor, že na takto zadanú otázku mal
znalec odpovedať v tom zmysle, že vzhľadom na jeho postoj (t. j. postoj obžalovaného) nie je možnéju zodpovedať, čo znalci v praxi bežne uvedú v obdobných prípadoch v záveroch svojich znaleckých
posudkoch.

9./ K právnej kvalifikácii zločinu podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm.
c/ Tr. zák. a prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zák.

Pokiaľ znalec v posudku uviedol, že sa jednalo o mimoriadne agresívnu intenzitu útoku, toto na hlavnom
pojednávaní vysvetlil, že tak uviedol z toho dôvodu, že sa nejednalo o štandardný a normálny sexuálny

styk. Rovnako z vyjadrenia znalca vyplynulo, že nie je možné určiť čas vzniku zranení poškodenej.
Pri právnej kvalifikácii krádeže absentuje odsek 1. Ani samotná poškodená si nebola istá, či telefón
stratila, alebo jej bol odcudzený, teda táto právna kvalifikácia, jednak vo svojej kvalifikovanej, jednak v
základnej skutkovej podstate nemá vôbec oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolateľ zdôraznil, že on
pripustil možnosť dobrovoľného pohlavného styku, s prihliadnutím na to, že v tom čase striedal sexuálne
partnerky.

Odvolateľ ku skutku v bode II./ napadnutého rozsudku uviedol nasledovné:

1./ K priebehu dňa 10.05.2015, dňa 11.05.2015 a dňa 12.05.2015

Podľa jeho názoru, súd prvého stupňa čiastočne skreslil skutočnosti odohrávajúce sa v bare U.. Kamery
totiž nezachytili konflikt medzi ním a poškodenou. Kamery zachytili komunikáciu medzi svedkyňou Q.
a poškodenou J. W.. Nešlo o agresívny akt z jeho strany, pokiaľ cudzí muž sa začal „motať“ okolo
poškodenej W., resp. svedkyne Q., čo im nemuselo byť príjemné, a on (obžalovaný) ho odstrčil, aby ich
neotravoval. Neexistuje svedok, ktorý by tlmočil skutočný obsah jednotlivých rozhovorov, resp. myslenie

zainteresovaných osôb. S tvrdením súdu, že on „nerozporoval“, že bol zachytený na kamerovom
zázname z kamery U. sa nemohol stotožniť, nakoľko sa to nezakladá na pravde. Jednalo sa o záznam,
ktorý bol nekvalitný, vyhotovený za tmy a trval možno cca 2 sekundy, z čoho skutočne bez odborného
vyjadrenia antropológa nemožno dospieť k záveru vedúcemu k istote, že je na ňom zachytený práve
on a z uvedeného dôvodu mu nie je ani zrejmé, na základe čoho súd k tomuto záveru aj dospel, keďže

na kamerovom zázname nie je možné rozoznať ani len oblečenie osoby na ňom zachytenej, tobôž nie
spôsob chôdze a jej tempo.

2./ K výsledkom znaleckého skúmania obsiahnutých v znaleckom posudku Kriminalistického a
expertízneho ústavu PZ v Bratislave, konkrétne k stope č. B23, stope č. B24, stope č. B4, stope č. A40 a

k bližšie nešpecifikovanému biologickému materiálu zaistenému na stope označenej „stopa č. 2 - pánske
modré rifle“

Je pravdou, že na oblečení (nohavičky - B24 a pančuchy - B23) poškodenej bol nájdený DNA profil
zhodný s jeho DNA profilom pochádzajúci so spermií, avšak z vykonaného dokazovania nie je zrejmé,

kedy došlo, resp. kedy mohlo dôjsť z časového hľadiska k jeho vyvrcholeniu, za akých okolností, na
akom mieste a podobne. On vylúčil svoje vyvrcholenie iba do času, kým si okolnosti z daného dňa,
resp. večera pamätal, čo je do príchodu do baru U.. Na iných miestach nebol nájdený jeho DNA profil
pochádzajúci zo spermií, z čoho bolo možné podľa názoru súdu vyvodiť, že on na poškodenej vykonal
iné sexuálne praktiky, čo je však v rozpore s odôvodnením napadnutého rozsudku v jeho ďalšom texte,

zaoberajúcom sa sexuálnym motívom. Vzhľadom k tomu, že on s poškodenou strávil celý večer, intímne
sa dotýkali, nemožno vylúčiť, že sa jeho biologický materiál mohol preniesť aj na vnútornú stranu jej ľavej
ruky,čomusúdvôbecnevenovalpozornosť.Čosatýkafľašeskúmanejvznaleckomposudkupodčíslom
stopy A40, je pochopiteľné, že na tejto fľaši bol nájdený DNA profil zhodný s jeho DNA profilom, nakoľko
z tejto fľaše on pil s poškodenou spoločne. To, že tento nepochádzal z jeho slín, je rovnako pochopiteľné,

jednak z dôvodov, že predmetnú fľašu on chytal, jednak z dôvodu, že ju chytala aj poškodená, ktorá
sa ho dotýkala okrem iného aj tým spôsobom, že ho ona uspokojovala, či už rukou, alebo aj orálne.
Ani tento dôkaz zabezpečený v priebehu trestného konania opätovne nepreukazoval jeho vinu, ale iba
potvrdil jeho verziu o stretnutí sa s poškodenou a jeho priebehu. Vo vzťahu k nálezu na jeho rifliach,
na ktorých bol zistený iba nešpecifikovaný biologický materiál pochádzajúci najmenej od dvoch osôb,

ktorého DNA profil je kombináciou jeho DNA a profilu poškodenej, čo podľa názoru okresného súdu nič
nemení to, že on tieto rifle vypral, čím mohlo dôjsť k znehodnoteniu stôp, k tomu odvolateľ zdôraznil,
že sa nejednalo o rifle, ktoré on mal dňa 10.05.2015 oblečené pri stretnutí s poškodenou, ale jednalo
sa o rifle, v ktorých bol následne zadržaný. Uvedené bolo možné vyvodiť okrem iného aj z toho, že onsi oblečenie, ktoré mal dňa 10.05.2015 a dňa 11.05.2015 pri stretnutí s poškodenou opral a teda on si
nemohol mokré obliecť pri odchode z domu.

3./ K nemožnosti spáchania skutku osobou odlišnou od neho

Vo vzťahu k biologickému materiálu č. B7, pochádzajúcemu najmenej od troch osôb, ktorého súčasťou
je aj DNA profil zhodný s jeho, nájdený za nechtami pravej ruky poškodenej, môže byť skutočne iba
dôsledkom jeho uspokojovania rukou poškodenej v daný deň, prípadne toho, že spolu strávili niekoľko

hodín.

4./ K trasologickým stopám nachádzajúcim sa na mieste činu

Z dokumentácie a záverov znaleckých posudkov je zrejmé iba to, že znalec vyhodnotil trasologické stopy
na mieste činu so záverom, že uvedený vzor podošvy zodpovedá obuvi zn. C., ktoré vykazujú zhodu vo

vzore s obuvou, ktoré on mal obuté na fotografiách vyhotovených približne rok pred skutkom. Tieto dva
posudky nemožno hodnotiť separátne. Vzorka podrážky obuvi, ktoré znalec porovnával, bola stiahnutá
z internetu. Nejedná sa o nijaké konkrétne tenisky, ktoré by on preukázateľne v čase skutku skutočne
vlastnil a nosil, prípadne, že by on tieto tenisky niekedy vôbec vlastnil. V znaleckom posudku neboli
porovnávané podrážky konkrétnej obuvi jemu patriacej. Dokonca neexistuje žiadna vedomosť ani len

o konkrétnej miere opotrebovania o „zošmatľaní“, o hĺbke dezénu podrážky konkrétnej obuvi, ktorú on
mal v deň skutku obutú. Takéto vyhodnotenie dôkazov je zjavne účelové, s cieľom zabezpečiť čo možno
najväčšie množstvo dôkazov, bez ohľadu na objektívnosť a v neposlednom rade aj presvedčivosť, či
výpovednú hodnotu. Svedkyňa B. vo svojej výpovedi prioritne a jednoznačne uviedla, že tenisky obuté
na predložených fotografiách on v daný deň obuté nemal. Navyše tenisky, ktoré on mal v deň skutku

obuté, svedkyňa podrobne popísala a tieto sa vôbec nezhodujú s tými na fotografiách. Svedkyňa B.
potvrdila aj jeho tvrdenie, že tenisky, ktoré mal v deň skutku obuté boli roztrhané, z dôvodu ktorého on ich
aj vyhodil. Z vykonaného dokazovania vôbec nevyplynulo, že by bol získaný časový údaj o jeho pobyte
dňa 10.05.2015 z elektronického zámku od vchodu do bytového domu, v ktorom sa nachádzal byt, v
ktorom on býval, a z ktorého by vyplývalo, že on medzi odchodom od sestry a stretnutím s poškodenou

bol doma a mohol sa prezuť, ako to naznačil súd. Tieto úvahy súdu nemajú oporu vo vykonanom
dokazovaní. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by bol skúmaný terén jeho prípadnej cesty, teda
či on mohol ísť po asfalte, prípadne po tráve. Oblasť, v ktorej sa nachádza byt je v prevažnej miere
asfaltová, čím sa znižuje možnosť vymiznutia stôp spôsobilých na znečistenie podlahy v byte a teda
hypotetické konštatovanie súdu nemalo oporu vo vykonanom dokazovaní.

5./ K absencii skúmania reálnosti času na kamere, na elektronickom zámku a k vyšetrovaciemu pokusu

Pokiaľ by bolo zistené, že predmetný čas na kamere o 03.30 hod. dňa 11.05.2015 nie je reálny, potom
by následne tento nezapadal ani do kontextu časového údaju o elektronickom zámku a vyšetrovacieho

pokusu, čím by došlo súčasne k spochybeniu všetkých troch dôkazných prostriedkov, čím by bola
narušená reťaz týchto dôkazov. Vykonanie tohto dôkazu odvolateľ považuje za podstatné o to viac, že
súd si bez vykonania iných podporných dôkazov ustálil, že na predmetnom kamerovom zázname bol
zachytený práve on. Z vykonaného dokazovania ani nevyplýva, akým spôsobom je čas na predmetnej
kamere nastavovaný, teda či manuálne, alebo automaticky. Za predpokladu, že by na kamerovom

zázname bol zachytený on, ťažko sa stotožniť s názorom súdu, že zo záznamu trvajúcim približne jednu
až dve sekundy a zachytávajúcim prinajmenšom pár krokov, si mohol súd jednoznačne urobiť názor o
jeho trase a chôdzi.

6./ K času spáchania skutku medzi 02.55 hod. až 03.30 hod. dňa 11.05.2015 k priebehu fyzického útoku

na poškodenú a k času smrti poškodenej

V znaleckom posudku, ktorý bol vypracovaný L.. B. J. L.. L. sa konštatovalo, čo potvrdil aj znalec
na hlavnom pojednávaní, že útok na hlavu poškodenej bol vykonaný otvorenou dlaňou alebo rukami
zovretými v päsť, strednej až väčšej intenzity. Táto intenzita násilia nebola taká veľká, že by došlo k

vzniku zlomením kostí lebky. Znalec síce nevylúčil ani sklenenú vínovú fľašu ako predmet, ktorým mohli
byť poškodenej spôsobené zranenia, avšak možno predpokladať, že tá by musela byť v takom prípade
rozbitá. Bezprostredná príčina smrti poškodenej W. bolo zlyhanie riadiacej a regulačnej činnosti mozgu- mozgová (centrálna) smrť v dôsledku poranení hlavy. Čas jej smrti určil znalec v rozpätí od 08.00 hod.
do 14.00 hod.

7./ K absencii škrabancov, modrín, oderkov a rán

Absencia akýchkoľvek zranení na jeho tele zakladá dôvodné pochybnosti o spáchaní skutku jeho
osobou. Absenciu zranení na jeho pohlavnom úde si súd vysvetlil s poukazom na použitý predmet útoku.
Avšak súd opomenul, že za jeho predpokladu, o ktorom bol presvedčený, že skutok kvalifikovaný ako

vražda so sexuálnym motívom spáchal práve on, že sa na oblečení v blízkosti jej pohlavných orgánov
našli jeho spermie, ktorú skutočnosť v napadnutom rozsudku nevysvetlil, prečo na jednej strane ustálil
ako predmet útoku na vagínu a análny otvor poškodenej vínovú fľašu, avšak na strane druhej bol
presvedčený o jeho ejakulácií v bezprostrednej príčinnej a časovej nadväznosti na skutok, za ktorého
spáchanie ho odsúdil, pričom správne konštatoval, že on nemá sklony k deviácií. Potom je v rozpore
s existenciou sexuálneho motívu pri útoku na poškodenú práve vyššie uvedené. Za predpokladu útoku

päsťou, musel mať na rukách, konkrétne v oblasti hánkov oderky, prípadne modriny.

8./ K sexuálnemu motívu vraždy

Vo vzťahu k odôvodneniu súdu ohľadom sexuálneho motívu, toto nepovažuje za presvedčivé, nakoľko je

založené iba na všeobecných konštatovaniach, ktoré by bolo možné v zásade aplikovať na kohokoľvek.

9./ K úmyslu poškodenú usmrtiť

Nebolo možné sa stotožniť s názorom súdu, ktorý ustálil jeho úmysel usmrtiť poškodenú na základe

údajného konfliktu medzi ním a poškodenou v bare U., jedná sa o nesprávnu interpretáciu skutočností
obsiahnutých na kamerovom zázname zo strany súdu. Z kamerového záznamu je zrejmé, že to bola
práve poškodená, ktorá v jeho bezprostrednej blízkosti tancovala spôsobom so sexuálnym podtónom,
preto on nenachádza opodstatnenie v úvahách súdu, ktorými vyslovil, že nemožno stotožňovať záujem
poškodenej so záujmom o sex, nakoľko sa tieto skutočnosti opierajú iba o jeho tvrdenie.

10./ K posudzovaniu hodnovernosti ním prezentovaných skutočností

Jeho výpadok pamäte zo dňa 10.05.2015 na deň 11.05.2015 je logický, vzhľadom na množstvo požitého
alkoholu v priebehu celého dňa 10.05.2015, ktoré je potvrdené aj svedeckými výpoveďami (B., L., Č. J.

Q.). Znalci na hlavnom pojednávaní jednoznačne nevylúčili jeho rozsiahly výpadok pamäte s poukazom
na množstvo požitých alkoholických nápojov.

11./ K právnej kvalifikácii trestného činu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. vo vzťahu
k úmyselnej forme zavinenia, ktoré súd ustálil vo forme nepriameho úmyslu a k vzťahu k časovým

súvislostiam a k zmene právnej kvalifikácie

S úvahami súdu o jeho uzrozumení s následkom, nemôže súhlasiť a to ani vo všeobecnej rovine, za
zdôraznenia, že on popiera spáchanie predmetného skutku. Súd ustálil v jeho konaní nepriamy úmysel,
na ktorý podľa jeho názoru zrejme poukazuje aj zistený motív činu. Slovo zrejme, t. j. pravdepodobne,

odvolateľ považuje za neadekvátne pri úvahách pri takejto závažnej trestnej činnosti, za ktorú bol aj
odsúdený. Navyše ďalšie konštatovanie súdu, že primárne bolo jeho zámerom uspokojiť svoj sexuálny
pud, avšak bez ohľadu na následok, t. j. aj za cenu usmrtenia poškodenej má jednoznačne oporu v
konštatovaní znalca B. o jeho motíve, ktoré súd v zásade cituje. Uvedené jednoznačne potvrdzuje aj
ten fakt, že aj napriek tomu, že súd dáva obhajobe za pravdu, že motív je právnou otázkou, znalca B.

na hlavnom pojednávaní sa pýtal na motív, čo treba považovať za nesúladné so zákonom. O celkovom
ovplyvnení hodnotenia znalcom B., svedčí aj časový súvis zmeny právnej kvalifikácie tohto skutku, čo
podľa názoru odvolateľa nemohlo ostať bez povšimnutia. Odôvodnenie súdu, že sexuálny motív bol
preukázaný jeho osobnostnými črtami, vrátane jeho zvýšeného sexuálneho pudenia, ako aj povahou
a spôsobom spáchania skutku a jeho okolnosťami, nepovažuje za správne, nakoľko je jednak príliš

všeobecné pri posudzovaní tak závažného skutku, jednak je to v rozpore s hodnotením súdu vo vzťahu
k absencii akýchkoľvek zranení na jeho tele, vrátane pohlavného údu.

12/ Námietky vzťahujúce sa ku konaniu, ktoré rozsudku predchádzaloOdvolateľ vytýkal súdu konanie, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku v tom, že bez návrhu
prokurátora odstraňoval rozpory vo výpovediach svedkov, prípadne využíval postup podľa § 264 ods.

1 Tr. por. per analogiam v spojení s § 2 ods. 11 Tr. por., hoci v jednotlivých výpovediach na hlavnom
pojednávaní oproti tým z prípravného konania, neboli rozpory a súd tento postup využíval na „oživenie
pamäte“. Takto postupoval pri výsluchu svedkov Y., A., W., B., P., Q. J. S.. Tento postup odvolateľ
považoval za neprípustný.

Záverom obžalovaný zopakoval, že samotný rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom. Tento
rozsudok považuje za arbitrárny, nakoľko bol založený prevažne na úvahách a presvedčení súdu,
pričom nenachádzal oporu vo vykonanom dokazovaní. Práve úvahy súdu, ktoré si často aj navzájom
odporovali, vypĺňali medzery vo vykonanom dokazovaní, ktoré sa ani na hlavnom pojednávaní
nepodarilo odstrániť.

K odvolaniu obžalovaného, vrátane jeho písomných dôvodov sa vyjadril aj prokurátor krajskej
prokuratúry. Ten konštatoval, že pri rešpektovaní prezumpcie neviny, ako aj zákonnej možnosti
obžalovaného brániť sa akýmkoľvek spôsobom, považuje jeho odvolacie argumenty jednak za
duplicitné,sktorýmisaužvyrovnalokresnýsúdvnapadnutomrozsudku,jednak za nedôvodnéaprávne
irelevantné. Prokurátor v kontexte obhajobných prednesov obžalovaného (a to počas celého trestného

konania až doposiaľ) uviedol, že je potrebné si uvedomiť a všimnúť postupnosť vývoja jeho tvrdení a
postupnosť vnášania pochybností do vykonaného dokazovania. Skutočnosti uvádzané obžalovaným,
boli iba jeho reakciami na zákonne vykonané dôkazy. Miestami sa snažil vyvolať pochybnosti aj za
cenu prekrútenia, resp. prispôsobenia si faktov. Napríklad obžalovaný poukazuje na skutočnosť, že z
výpovede svedka L. A. vyplynulo, že poškodená L. A. išla v piatok (07.11.2014) do Q. v tom istom

oblečení, v ktorom prišla z internátnej školy po celom týždni, čo sa však nezakladá na pravde, nakoľko
svedok nič takéto vo svojej výpovedi neuviedol. Rovnako nie je z uvedenej výpovede akýmkoľvek
spôsobom zrejmé, že by mal svedok potvrdiť alebo vyvrátiť, že poškodená mala mať čerstvo vypraté
a vyžehlené veci, ako sa to snaží prezentovať obžalovaný. Prokurátor ďalej uviedol, že výpoveď
svedkyne Y. bola okresným súdom veľmi podrobne vyhodnotená a to tak v prospech, ako aj v

neprospech obžalovaného. Aj pri tejto svedkyni dochádzalo k podsúvaniu skutočností obžalovaným,
ktoré v jej výpovedi nikdy neodzneli, ani z nej nevyplynuli. Svedkyňa uviedla iba zopár informácii, kedy
zaznamenala u obžalovaného agresivitu, pričom táto mala byť spojená so žiarlivosťou obžalovaného
voči jej osobe a požitým alkoholom. Čo sa týka vypracovaných znaleckých posudkov, či išlo o ich obsah,
alebo odbornosť samotných znalcov, nebol najmenší dôvod vnášať pochybnosti. Prokurátor dal do

pozornosti aj to, obžalovaný spochybňoval, že súd pri svojich úvahách ustálil spôsob jeho sexuálneho
vyvrcholenia ohľadom skutku v bode II./ (pošk. J. W.), a to pri orálnom uspokojovaní, pričom uvedené
je opäť v rozpore so znením odôvodnenia rozsudku, kde sa súd zaoberá iba možnosťou takéhoto
vyvrcholenia a poukazuje na s tým spojené miesta, kde by boli pravdepodobne nájdené stopy po
biologickom materiáli na tele a odeve poškodenej. Prokurátor vyslovil presvedčene, že okresný súd v

odôvodnení rozsudku veľmi podrobne a presvedčivo vyhodnotil správanie sa obžalovaného po skutku
v bode II./. Práve v tejto časti je možné absolútne zreteľne badať postupnosť a nadväznosť vývoja
obhajobných tvrdení obžalovaného vo vzťahu k vývoju dokazovania v celom jeho priebehu. Dôkazom
je aj tvrdenie obžalovaného v odôvodnení odvolania, že po skutku nekontaktoval poškodenú, pretože
na to nebol dôvod, nakoľko ani predtým neboli v dennom kontakte, čo sa však nezakladá celkom na

pravde, pretože svedkyňa Q. uviedla, že sa jej poškodená W. zdôverila o stretnutí a zoznámení sa s
obžalovaným, ako aj o tom, že tento ju následne asi o dva dni telefonicky kontaktoval. Obžalovaný ani
na hlavnom pojednávaní nevedel jednoznačne odpovedať na otázky, prečo nekontaktoval po skutku
poškodenú W., a to aj napriek tomu, že opakovane vo svojej výpovedi tvrdil, že sa snažil rozpamätať
na skutočnosti z večera a najmä to, ako sa tento večer skončil. Bolo by teda v súlade s elementárnou

logikou, že by kontaktoval poškodenú W., nakoľko s touto strávil celý večer a bola poslednou osobou,
s ktorou bol v kontakte pred tým, ako u neho nastal „výpadok pamäte“. Aj na danej skutočnosti sa dá
demonštrovať účelovosť tvrdení obžalovaného, ktorý iba reagoval na vývoj dokazovania a svoje tvrdenia
prispôsoboval postupne sa objasňujúcemu skutkovému stavu. Predmetnou obhajobnou taktikou sa
obžalovaný snažil vniesť pochybnosti do vykonaných dôkazov, ktorých význam a najmä vzájomné

súvislosti boli vyčerpávajúcim spôsobom vysvetlené v odôvodnení napadnutého rozsudku. Prokurátor
dodal, že v žiadnom prípade nie je možné napadnutý rozsudok označiť za arbitrárny a nepreskúmateľný.
Čo sa týka hlavného pojednávania, prokurátor konštatoval, že jeho priebeh bol v súlade so zákonom a
neboli nijakým spôsobom porušené procesnoprávne ustanovenia, ktoré by zakladali potrebu opakovaniaakýchkoľvek dôkazov, resp. spôsobili procesnú nepoužiteľnosť vykonaných dôkazov. Vzhľadom na
uvedené prokurátor navrhol, aby krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní obžalovaného, nariadil verejné zasadnutie, ktorého
sa zúčastnili obžalovaný M. L., jeho obhajkyňa, prokurátor krajskej prokuratúry a splnomocnenkyňa
poškodenej L.D. W..

Verejného zasadnutia sa nezúčastnila poškodená L. A., ani zástupca poškodenej spoločnosti R. S. U.,

a. s. Odvolací súd napriek tomu vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti týchto poškodených, keďže
na takýto postup mal splnené všetky zákonné podmienky.

Obhajkyňaobžalovanéhonaverejnomzasadnutípredodvolacímsúdomsavplnomrozsahupridržiavala
písomne podaného odvolania a jeho dôvodov. Navrhla, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil v
celom rozsahu a sám rozhodol spôsobom, že obžalovaného M. L. podľa § 285 písm. c/ Tr. por. spod

obžaloby oslobodí.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom navrhol odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Splnomocnenkyňa poškodenej L. W. na verejnom zasadnutí konštatovala, že samotná poškodená
nepodala odvolanie ohľadom výroku o náhrade škody a preto nepovažuje ani za potrebné, aby sa
vyjadrovala k odvolaniu obžalovaného.

Obžalovaný M. L. poukázal na podrobné odôvodnenie podaného odvolania. Súčasne sa pripojil ku

konečnému návrhu svojej obhajkyne. Ku skutku v bode I./ uviedol, že v posudzovanej veci prichádzajú
do úvahy viacerí páchatelia. V tomto smere poukázal na výpoveď poškodenej A.. Zvýraznil aj to, že
došlo k rozporom medzi výpoveďou poškodenej A. a svedkom A., ako aj k rozporom medzi svedkyňou
I. a poškodenou A.. Vytkol okresnému súdu, že odmietol jeho návrhy na doplnenie dokazovania, hoci
boli potrebné. Ostalo sporným, čo sa odohrávalo v kritickom čase s poškodenou A., keď sa vzdialili

od nej priatelia. Nebolo zrejmé, kde sa pohybovala, čo vlastne robila až do momentu, keď nasadla do
taxíka. Nebolo ani preukázané, kedy a v akom čase došlo k zraneniam A.Č.. Z úradného záznamu
vyhotoveného príslušníkmi OO PZ U. bolo zrejmé, že taxikár mal vypovedať, že jeho zákazníčka javila
známky po požití alkoholu a omamných látok, avšak nespomenula žiadne znásilnenie a bitie. Tento
taxikár aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že mu poškodená A. povedala, že sa stratila svojej partii na

autobusovejstanicinaL.M..ObžalovanýkuskutkuvbodeII./najskôrreagovalnavyjadrenieprokurátora
k jeho odvolaniu. Obžalovaný uviedol, že on sa zdržiaval vo svojej domácnosti, pričom nemal žiadny
dôvod sa skrývať. V ďalšom poukázal, že doposiaľ zabezpečené dôkazy nepostačovali na ustálenie jeho
viny. Nepodarilo sa zabezpečiť ani kamerové záznamy z Q., z A. ulice, aj napriek požiadavkám orgánov
prípravného konania. Čo sa týka listiny na č. l. 1334-1345, tu chýbal originál. Obžalovaný spochybnil

aj objektivitu výpovede svedkyne Y.. Záverom dodal, že vôbec nepovažuje za žiadny problém, ako to
naznačuje prokurátor, prečo sa nekontaktoval s poškodenou W. v ďalších dňoch.

Krajský súd na podklade odvolania obžalovaného podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného M. L. nie je
dôvodné.

Odvolací súd úvodom konštatuje, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdených
trestných činov, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného

poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového
stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že predmetné skutky sa stali spôsobom popísaným vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku a tieto spáchal obžalovaný M. L.. Na tomto základe potom prvostupňový súd
vyvodil z dôkazov skutkové zistenia, ktoré sú správne a ktorým nemožno nič vytknúť.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd vyložil,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.Odvolateľ sa mýli, keď napadnutý rozsudok označuje za arbitrárny (svojvoľný). V žiadnom prípade nejde
o taký rozsudok, ktorý by bol založený iba na úvahách a presvedčení okresného súdu, ktoré by nemali
oporu vo vykonanom dokazovaní.

S poukazom na túto námietku odvolateľa treba zopakovať, že ani odvolací súd nemá pochybnosti
o správnosti skutkových zistení uvedených vo výroku napadnutého rozsudku, pretože zodpovedajú
výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a je nimi jednoznačne a nepochybne
preukázané, že to bol práve obžalovaný M. L.M., ktorý v kritickom čase za daných okolností, ako aj

spôsobom ustáleným v rozsudku súdu prvého stupňa, dopustil sa konania, ktoré je opísané v skutkových
vetách prvostupňového rozsudku v bodoch I./ a II./ a spôsobil tam uvedené následky.

Súd druhého stupňa si tieto skutkové zistenia a z nich vyvodené právne posúdenie v celom rozsahu
osvojil a v ďalšom odkazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, bez potreby tieto
dôvody v celom rozsahu opakovať, či bližšie rozvádzať.

Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky obžalovaného, krajský súd zistil, že nejde o novú doteraz
neuplatnenú obhajobu obžalovaného, ale len o opakované tvrdenia v konaní pred súdom prvého
stupňa, s ktorými sa dôsledne a v súlade so stavom veci a zákonom vysporiadal okresný súd v
odôvodnení napadnutého rozsudku. Aj odvolací súd považuje obhajobné tvrdenia obžalovaného za

účelové, nenáležité a najmä odvracajúce pozornosť od podstaty veci.

Ani krajský súd nemal žiadny relevantný dôvod na to, aby spochybnil všetky, prípadne istú časť
nepriamych, resp. priamych dôkazov, ktoré boli zabezpečené počas vyšetrovania v rámci prípravného
konania a ktoré napokon boli aj v súdnom konaní zákonným spôsobom vykonané, prípadne

oboznámené. Tieto dôkazy totiž vytvorili priestor pre jednoznačné vyslovenie viny obžalovaného
ohľadom oboch skutkov napadnutého rozsudku.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd nepochybil, keď svoj záver o vine obžalovaného založil
predovšetkým na nepriamych dôkazoch, ktoré korešpondovali aj s istou časťou priamych dôkazov a

ktoré v posudzovanom prípade tvorili vo svojom súhrne logickú ničím nenarušenú a uzavretú sústavu
takých dôkazov vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré v celku zhodne a spoľahlivo
preukazovali všetky okolnosti žalovaných skutkov a usvedčovali z ich spáchania obžalovaného, a ktoré
boli v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich bolo možné dôvodiť iba jeden jediný
záver a súčasne vylúčiť možnosť akéhokoľvek iného záveru. Treba zvýrazniť aj to, že nepriame dôkazy

nie sú vo vzťahu k priamym dôkazom a priori podradné dôkazy. Aj nimi možno preukázať vinu, rovnako
ako dôkazmi priamymi, avšak za splnenia podmienky, že sú vzájomne prepojené, neprerušené, resp.
ide o uzavretú reťaz týchto dôkazov, pričom inú alternatívu než vinu nepripúšťajú, čo sa v plnej miere
vzťahovalo aj na tento konkrétny prípad.

Odvolateľovi možno prisvedčiť iba v tom, že znalec-psychológ je povolaný vyjadriť sa len k tým črtám
osobnosti obvineného alebo svedka, ktoré môžu mať vplyv na jeho vierohodnosť, nie však k otázke, či
výpoveď obvineného alebo svedka je vierohodná, alebo nie je, prípadne ktorá z rozdielnych výpovedí
tej istej osoby je vierohodnejšia. Takéto hodnotenie dôkazov prislúcha súdu.

Možno preto vysloviť, že v tejto namietanej časti je znalecký posudok znalca-psychológa chybný, čo
však nespôsobuje, že na tento posudok v ďalších jeho častiach, v ktorých sa už riešia odborné otázky
patriace do kompetencie znalca, nemožno prihliadať pri meritórnom rozhodnutí. Napokon okresný
súd pri hodnotení vykonaných dôkazov na závery znalca-psychológa ohľadom hodnovernosti alebo
nehodnovernosti obžalovaného neprihliadol, tieto vyňal a zároveň ich nahradil vlastnými úvahami.

Krajský súd napokon uzatvára, že písomne podaný znalecký posudok z odboru psychológia, odvetvie
klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality, vypracovaný znalcom D.. L.. R. B., U.. nie je
nulitným dôkazom (porovnaj judikát R 61/2003-II.).

Odvolací súd po preskúmaní obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj vyšetrovací spis, dospel
k zhodnému záveru ako okresný súd, že výrok o vine obžalovaného bol založený na presvedčivých
dôkazoch, ktoré bez akejkoľvek pochybnosti vylučujú akúkoľvek inú alternatívu skutkového deja alebo
inú osobu páchateľa, než ktorý bol na základe týchto dôkazov ustálený. V tomto smere spochybňovaniedôkazov zo strany obžalovaného nemohlo obstáť. Napokon i odvolací súd výpoveď obžalovaného z
prípravného konania ohľadom skutku v bode I./ a jeho výpoveď z hlavného pojednávania ohľadom
skutku v bode II./ vyhodnotil ako účelovú, v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti.

Prvostupňový súd nepochybil ani v časti ustálenia právnej kvalifikácie protiprávneho konania
obžalovaného, keď ho uznal za vinného zo spáchania zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2
písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. c/ Tr. zák. a prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/
Tr. zák. (v bode I./) a zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm.

d/ Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. g/ Tr. zák. (v bode II./).

Nadriadený súd tiež dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá
odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o ňom, prípadne ktoré zostali sporné, alebo ktoré sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskumáva v druhostupňovom konaní.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu
prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom
rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. S právnymi námietkami obhajoby sa
súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,
riešenie ktorej by zostalo na súde vyššieho stupňa.

Pri preskúmaní výroku o treste a ochrannom opatrení napadnutého rozsudku, krajský súd nezistil žiadny
podstatný dôvod na zrušenie alebo zmenu týchto výrokov. Úvahy o vymeranom treste odňatia slobody
a uloženom ochrannom opatrení boli vyčerpávajúcim spôsobom uvedené v napadnutom rozsudku.
Okresný súd predovšetkým vychádzal z okolností prípadu t. j. zo všetkého čo charakterizovalo oba

skutky, spôsob ich vykonania a následky, zavinenie, pohnútku, prostredie a situáciu, za ktorej boli oba
činy spáchané a v neposlednom rade aj to, akú negatívnu odozvu, resp. rozhorčenie mali tieto činy vo
verejnosti. Tiež prihliadol na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti nápravy.

V prvom rade treba konštatovať, že pokiaľ súd I. stupňa uložil obžalovanému M. L. úhrnný trest odňatia

slobody vo výmere 24 rokov, tak tento trest, čo do jeho druhu a výmery, treba považovať za primeraný a
dostatočný. Ani odvolací súd nevzhliadol žiadny zákonný dôvod na zmiernenie tohto trestu, bez ohľadu
na to, že obžalovaný v dôvodoch podaného odvolania sa výslovne nevyjadroval k prípadnej primeranosti
alebo neprimeranosti tohto trestu.

V ďalšom rade treba vysloviť, že okresný súd pochybil, keď obžalovanému priznal priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., t. j. spáchal viac trestných činov, hoci túto istú okolnosť mal zohľadniť v jeho
neprospech pri použití tzv. asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., nakoľko jeden zo zbiehajúcich
trestných činov bol zločinom. Súd prvého stupňa opomenul aplikovať ustanovenie § 38 ods. 1 Tr. zák.
so zreteľom na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1/2011,

podľa ktorého spáchanie zbiehajúceho sa trestného činu sa v súlade so zásadou „ne bis in idem“,
vyjadrenou v § 38 ods. 1 Tr. zák. nepoužije ako priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., ak by
išlo zároveň o okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, pričom môže ísť aj o okolnosť
podľa ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona (§ 41 ods. 2). S argumentom okresného súdu,
že reálne uplatnenie tzv. asperačnej zásady v posudzovanom prípade neprichádzalo do úvahy, odvolací

súd sa nestotožnil. Napriek tomuto vyslovenému argumentu, sám okresný súd vo výroku o úhrnnom
treste použil ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák.

Pri správnom postupe mal súd I. stupňa základnú trestnú sadzbu (v rozpätí od 20 do 25 rokov) najprv
upraviť podľa režimu podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. (20 rokov až 23 rokov a 4 mesiace), vzhľadom na zistenú

poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. a pri absencii akejkoľvek priťažujúcej okolnosti. Až
následne mala byť vykonaná úprava trestnej sadzby podľa režimu ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák., t. j.
zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a uložiť trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej
sadzby (pozri nepublikovaný judikát Tpj 37/2009). Nakoľko však v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák. horná
hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať 25 rokov, takáto nesprávna aplikácia príslušných

ustanovení Trestného zákona zo strany okresného súdu (jednak použitie § 37 písm. h/ Tr. zák., jednak
chýbajúce ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zák.), nemala prakticky dopad na samotnú uloženú výmeru
trestu odňatia slobody t. j. na výmeru 24 rokov a nebolo potrebné takéto pochybenie okresného súdu
konvalidovať v rámci odvolacieho konania, aj s poukazom na stabilitu súdneho rozhodnutia.Okresný súd ďalej postupoval v súlade s ustanovením § 48 ods. 3 Tr. zák., keď obžalovaného zaradil do
ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný bol odsúdený za obzvlášť

závažný zločin.

Takto uložený trest odňatia slobody vo výmere 24 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s
maximálnym stupňom stráženia, vychádzal zo zásad ukladania trestov v zmysle ustanovenia § 34 Tr.
zák. v každom smere a zahŕňal tak individuálnu, ako aj generálnu prevenciu a zároveň vyjadroval

morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

S prihliadnutím na dikciu ustanovenia § 76 ods. 1 Tr. zák., ktoré obligatórne predpokladá uloženie
ochranného dohľadu v prípade odsúdenia za obzvlášť závažný zločin, prvostupňový súd nepochybil,
keď obžalovanému uložil aj tento druh ochranného opatrenia. Stanovená doba 2 roky je aj z pohľadu
odvolacieho súdu primeraná a dostatočná.

Preskúmaním výrokov o náhrade škody, krajský súd dospel k záveru, že tieto zodpovedajú stavu veci
a zákonu.

Na podklade týchto úvah, odvolací súd rozhodol o odvolaní obžalovaného M. L. spôsobom, vyplývajúcim

z výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.