Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/390/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714209990
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5714209990.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobkyne: F.
H., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., Ul. F. č. XX, zast. JUDr. Michalom Slameňom, advokátom, so sídlom
v X., Ul. W. č. XX proti žalovaným v rade: 1/ E. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č. XXX, zast. Mgr.
Ivetou Gavačovou, advokátkou, so sídlom v V. N., Ul. U. č. X, 2/ X. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., Ul.
X..R..W. č. XXX/XX, 3/ L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., Ul. X..R.W. č. XXX/XX, zast. JUDr. Petrom
Rybárom, advokátom, so sídlom v C., Ul. A. Z. č. XX, 4/ Slovenská sporitelňa, a.s., IČO: 00151653, so
sídlom v Bratislave, Ul. Tomášikova č. 48, zast. Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o.,

IČO: 36863017, so sídlom v Košiciach, Ul. Garbiarska 5 , 5/ W. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.. XXX,
v konaní o neplatnosť kúpnych zmlúv, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k.
7C/191/14-109 zo dňa 12.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu č.k. 7C/191/14-109 zo dňa 12.10.2015 v spojení s opravným
uznesením č.k. 7C/191/2014-191 zo dňa 31.8.2016 p o t v r d z u j e .

Žalovaní v 1/ až 5/ rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin rozsudkom č.k. 7C/191/14-109 zo dňa 12.10.2015 v spojení s opravným

uznesenímč.k.7C/191/2014-191zodňa31.8.2016 zamietolnávrhžalobcuoneplatnosťkúpnychzmlúv.
Zároveň žalobkyňu zaviazal k povinnosti nahradiť žalovanej v 1/ rade náhradu trov konania v sume
572,77 eur, a to na účet právnej zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalovaným v 2/ a
3/ rade trovy konania vo výške 3.889,24 eur, rovnako na účet právnej zástupkyne žalovaných v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku a taktiež aj žalovanej v 4/ rade trovy konania vo výške 4.051,83 eur
do 3 dní na účet právneho zástupcu.
V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa podanou žalobou žiadala, aby súd určil, že vlastníčkou sporných

nehnuteľností je žalovaná v 1/ rade E. Z., rod. W., ďalej žiadala o určenie, že záložné právo v prospech
žalovaného v 4/ rade, zapísané na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorej
vklad bol povolený pod V 4710/2010 zo dňa 16.11.2010 na LV č. XXX pre okres Martin, Obec Necpaly,
kat. územie S., kat. č. CKN 983/58, CKN 983/65 a na parcele postavený rodinný dom č. súpisné XXX
neexistuje. Tiež žiadala určiť, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným v rade 2/ a 3/ a žalovaným v
rade 5/ je neplatná. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 27.08.2008 požičala žalovanej v rade 1/ 200.000,-
Sk (6.638,78 eur) a dňa 16.10.2008 sumu 60.000,- Sk (1.991,64 eur). Žalovanáv rade

1/ jej dňa 07.01.2009 vrátila len čiastku 365,13 eur (11.000,- Sk). Zostatok dlhu vo výške 8.265,29
eur neuhradila. Z toho dôvodu podala návrh na Okresný súd v Martine, ktorý ju zaviazal rozsudkom
sp.zn. 7C 212/09 na zaplatenie 8.269,29 eur. Žalovaná v rade 1/ ani na základe uvedeného rozsudku
nezaplatila žalovanú sumu, preto podala návrh na exekúciu jej majetku, ktorá sa viedla na Úradesúdneho exekútora JUDr. Jozefa Liščáka, pod sp.zn. Ex 571/2010. Počas súdneho konania o zaplatenie
dlžnej sumy žalovaná v rade 1/ previedla jej vlastnícky patriace sporné nehnuteľností zapísané na LV
č. XXX na žalovaných v rade 2/ a 3/ a to kúpnou zmluvou zo dňa 21.10.2009, ktorej vklad bol povolený

01.12.2009 pod č. V 4101/2009. Vzhľadom na správanie sa žalovanej v rade 1/ podala žalobkyňa návrh
na Okresnú prokuratúru v Martine pre podozrenie zo spáchania trestného činu. Rozsudkom Okresného
súdu v Martine sp.zn. 3T 158/2012 bola uznaná za vinnú z prečinu poškodzovania veriteľa. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť 26.11.2013. Žalovaní v rade 2/ a 3/ uzatvorili so žalovaným v rade 4/ zmluvu
o zriadení záložného práva, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 16.11.2010 pod

č. V 4710/2010 a následne kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Martin dňa
18.11.2010 pod č. V 4711/2010 previedli nehnuteľnosť na žalovaného v rade 5/, ktorý je manželom
žalovanej v rade 1/. Podľa žalobkyne je prevod vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam v rozpore
s dobrými mravmi, lebo tento úkon vykonala z toho dôvodu, aby sa zbavila majetku, ktorý mohol byť
postihnutý exekúciou.
Súd prvej inštancie vec správne posúdil podľa ust. § 39, § 42a ods. 1,2 OZ, keď na základe vykonaného

dokazovania mal preukázané, že žaloba nie je dôvodná. V konaní nepochybne zistil, že žalobkyňa dňa
27.8.2008 požičala žalovanej v 1/ rade 200.000,- Sk a dňa 16.10.2008 60.000,- Sk. Žalovaná v 1/ rade
žalobkyni 7.1.2009 vrátila len čiastku 11.000,- Sk (365,13 eur). Zostatok dlhu vo výške 8.265,29 eur
neuhradila. Z toho dôvodu podala návrh na Okresný súd Martin, ktorý ju zaviazal rozsudkom sp.zn.
7C/212/09, aby zaplatila 8.269,29 eur. Žalovaná v 1/ rade ani na základe uvedeného rozsudku žalovanú

sumu nezaplatila, preto žalobkyňa podala návrh na výkon exekúcie jej majetku. Počas súdneho konania
o zaplatenie dlžnej sumy žalovaná v /1 rade previedla jej vlastnícky patriace sporné nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXX na žalovaných v 2/ a 3/ rade kúpnou zmluvou zo dňa 21.10.2009, ktorej
vklad bol povolený 01.12.2009 pod č. V 4101/2009. Vzhľadom na správanie sa žalovanej v rade 1/
podala želobkyňa návrh na Okresnú prokuratúru v Martine pre podozrenie zo spáchania trestného činu a

rozsudkomOkresnéhosúduvMartinesp.zn.3T158/2012bolapodľa§239ods.1písm.a)aods.3písm.
a) Tr. zák. uznaná za vinnú z prečinu poškodzovania veriteľa. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
26.11.2013. Žalovanív rade 2/ a 3/ uzatvorili so žalovaným v rade 4/ zmluvu o zriadení záložného práva,
ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 16.11.2010 pod č. V 4710/2010 a následne
kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Martin dňa 18.11.2010 pod č. V 4711/2010

previedli nehnuteľnosť na žalovaného v rade 5/, ktorý je manželom žalovanej v rade 1/. Žalobkyňa sa
domáhala neplatnosti vyššie uvedených právnych úkonov - kúpnych zmlúv a záložného práva, nakoľko
sú v rozpore s dobrými mravmi, a preto tieto úkony považuje za neplatné v zmysle ust. § 39 OZ.
Súd prvej inštancie nesúhlasil so žalobkyňou, pretože všetky tieto zistenia nič nemenia na skutočnosti,
že žalobkyňa svoje práva mala uplatniť v trojročnej lehote v súlade s ust. § 42a OZ, teda mala

odporovať právnemu úkonu kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalovaná v 1/ rade previedla nehnuteľnosti
na žalovaných v 2/ a 3/ rade, keďže zákonnú trojročnú lehotu v zmysle ust. § 42a OZ nestihla, súd jej
žalobu zamietol.

2. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa odvolanie. V odvolaní uviedla, že s rozsudkom nesúhlasí

a zdôraznila, že na základe ústnej zmluvy o poskytnutí pôžičky prevzala žalovaná v 1/ rade od nej
pôžičku v celkovej čiastke 8.630,41 eur (260.000,- Sk), a to dňa 27.8.2008 sumu 200.000,- Sk a dňa
16.10.2008 sumu 60.000,- Sk. Vrátila jej 7.1.2009 len čiastku 365,13 eur (11.000,- Sk). Zostatok dlhu
neuhradila. Preto podala žalobný návrh na Okresný súd Martin, aby ju súd zaviazal zaplatiť zostatok
pôžičky 8.265,29 eur a okresný súd ju aj zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy aj s príslušenstvom.

Žalovaná v 1/ rade si svoju povinnosť uloženú rozsudkom nesplnila, preto žalobkyňa podala návrh
na vykonanie exekúcie na majetok povinnej na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Jozefa
Liščáka. Podľa vyjadrenia súdneho exekútora povinná - žalovaná v rade 1/ nemá žiadny majetok, z
ktorého by bolo možné upokojiť jej nároky. Počas súdneho konania o zaplatenie dlžnej sumy žalovaná v
rade 1/ previedla nehnuteľný majetok na tretie osoby žalovaného v 2/ rade a žalovanú v 3/ rade. Jednalo

sa o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre okres Martin, obec Necpaly, k.ú. S.. Prevodca uskutočnil
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.10.2009 vklad, ktorej do katastra nehnuteľnosti bol povolený
SprávoukatastraMartin1.12.2009podč.V4101/9.Ďalejvodvolanípoukázalanato,ženažalovanúv1/
rade podala aj trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu a na základe uvedeného
bola aj uznaná za vinnú z prečinu poškodzovania veriteľa, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť

26.11.2013. Žalovaní v 2/ a 3/ rade uzatvorili so žalovaným v rade 4/ zmluvu o zriadení záložného
práva, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Správou katastra Martin dňa 16.11.2010 pod
V 4710/2010 a následne kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Martin 18.11.2010
pod č. V 4711/2010, na základe ktorej boli prevedené nehnuteľnosti na žalované v 5/ rade, ktorý jemanželom žalovanej v 1/ rade. Takéto konanie žalovanej v 1/ rade je v rozpore nielen s dobrými mravmi,
ale aj s Trestným zákonom, nakoľko týmto konaním zmenšila svoj majetok a zmarila uspokojenie veriteľa
žalobkyne. Teda kúpna zmluva uzatvorená dňa 21.10.2009 medzi žalovanou v rade 1/ a žalovanými

v rade 2/ a 3/ vklad ktorej bol povolený Správou katastra 1.12.2009 pod č. V 4101/09 je absolútne
neplatná. Výkon práva v rozpore s dobrými mravmi znamená súčasne i zneužitie subjektívneho práva, a
preto mu nemožno poskytnúť ochranu. Podľa názoru odvolateľky okresný súd vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci, pretože podľa názoru žalobkyne určením právnej neúčinnosti právneho úkonu
- odporovateľnosti podľa § 41 OZ nastáva iba stav tzv. relatívnej neúčinnosti dotknutého právneho

úkonu, no v prípade, že právny úkon je neplatný, v tomto prípade absolútne neplatný podľa § 39 OZ,
jeho účinky nenastanú vôbec a na právny úkon sa hľadí, ako keby vôbec nebol urobený. Preto v prípade
právneho úkonu, ktorý je neplatný, nemožno vysloviť jeho odporovateľnosť, nakoľko odporovateľným
môže byť len platný právny úkon. Žalovaná v 1/ rade konala pri predaji nehnuteľnosti v rozpore so
zákonom a dobrými mravmi, teda tento právny úkon je od počiatku neplatný (absolútne neplatný).
Žalobkyňa podala odvolanie aj proti výroku o trovách konania. Poukázala na to, že okresný súd priznal

žalovaným v 2/ a 3/ rade náhradu trov konania vo výške 3.889,24 eur, vychádzal pritom z hodnoty úkonu
vo výške 165.000,- eur, pri ktorom je sadzba tarifnej odmeny vo výške 751,89 eur. Následne použil
ustanovenie vyhlášky § 13 ods. 3 č. 655/2004 Z.z., keď úkon zvýšil o jednu tretinu, čiže dospel k hodnote
tarifnej odmeny za jeden úkon na sumu 794,91 eur. Žalovanej v 4/ rade priznal náhradu trov konania
vo výške 4.051,83 eur, keď vychádzal z tých istých zákonných ustanovení a z tej istej výšky tarifnej

odmeny ako u právneho zástupcu žalovaných v 2/ a 3/ rade. Okresný súd nesprávne vypočítal výšku
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci, keď vychádzal z hodnoty úkonu vo výške 165.000,- eur,
pretože žalobným návrhom sa žalobkyňa domáhala určiť, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,
teda nedomáhala sa vydania veci alebo zaplatenia peňažnej sumy, a teda súd nemohol stanoviť tarifnú
odmenu podľa tarifnej hodnoty veci. V konaní o určenie neplatnosti zmluvy ide o vec, ktorej hodnotu

nemožno vyjadriť v peniazoch. Taktiež namieta, že v danej veci nešlo o spojenie dvoch alebo viacerých
vecí tak, aby sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou
zvýšila o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených
veciach, preto keďže v danom prípade neboli spojené dve alebo viaceré veci, ani toto ustanovenie §
13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. nesprávne použil súd prvého stupňa pri vypočítaní priznaných trov

konania. Na základe uvedeného odvolateľka navrhla napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu a vrátiť
okresnému súdu na ďalšie konanie.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili žalovaní v 2/ a 3/ rade prostredníctvom právneho
zástupcu. Uviedli, že považujú rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne a zákonné. Poukázali na

to, že súd vykonal pomerne rozsiahle dokazovanie, takto zistil skutkový stav v potrebnom rozsahu a
tento aj náležite právne vyhodnotil. Ako správne uzavrel prvostupňový súd a to v súlade s konštantnou
rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 163/2007)
žalobkyňa mala a mohla svoje práva uplatňovať v zmysle ustanovenia § 42a OZ, teda mala v
zákonom stanovenej lehote odporovať právnemu úkonu. Ako sama žalobkyňa uviedla, že takto

nepostupovala, nakoľko túto lehotu nestihla. Opačný výklad by znamenal prakticky popretie právneho
inštitútu odporovateľnosti právneho úkonu a znamenal by obchádzanie zákona a takýto postup je právne
neakceptovateľný. Žalobkyňa bola od počiatku právne zastúpená. Je toho názoru, že rozhodnutie je
zákonné a dôvodné aj v časti výroku o trovách konania. Navrhli preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil a súčasne zaviazal žalobkyňu k náhrade

trov odvolacieho konania.

4. Žalovaní v 1/, 4/ a 5/ rade sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

5. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu

Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie
rozhodovalpodľaust.Občianskehosúdnehoporiadku,tentostratilúčinnosťkudňu30.6.2016vdôsledku
nadobudnutia účinnosti nového civilného procesného kódexu - Civilného sporového poriadku zák. č.
160/2015 Z.z. Odvolací súd bol potom povinný pri svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať
novú právnu úpravu podľa § 470 ods. 1 CSP s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie

ostali zachované podľa § 470 ods. 2 CSP. Zároveň v ďalšej časti odôvodnenia krajský súd prispôsobil
terminológiu novej právnej úprave.6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania
v zákonom stanovenej lehote podľa § 362 ods. 1 CSP, preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom v ust. § 379 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v

spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,2 CSP
potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 1, 2, 3 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať aj s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd ako súd druhej inštancie preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho
spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli účastníci v rámci odvolacieho konania konštatuje,
že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci,
vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom
výstižne a dostatočne uviedol, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia, keď sa vysporiadal s rozhodujúcimi

skutočnosťami. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na
odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania, citoval právnej predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a
z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Odvolateľ v podanom

odvolaní neuviedol žiadne skutočností, z ktorými by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli
spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd.

9. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd považoval za nevyhnutné uviesť, že z opísania

rozhodujúcich skutočností obsiahnutých v žalobe je nepochybné, že súd správne zamietol žalobu o
neplatnosť kúpnych zmlúv. V konaní síce bolo preukázané, že žalovaná v 1/ rade sa voči žalobkyni
dopustila ukracujúceho konania, ktoré je sankcionované ust. § 42a, § 42b OZ s dôsledkom v podobe
relatívnej neúčinnosti odporovaného právneho úkonu, čo však žalobkyňa nevyužila. Ak zákon určité
konanie dlžníka sankcionuje odporovateľnosťou právneho úkonu, nemôže byť to isté konanie za tých

istýchpodmienoksankcionovanéneplatnosťouprávnehoúkonu.Vkonaníbolopreukázané,žeskutkové
okolnosti tvrdené a preukazované žalobkyňou sú zakázané a postihované platným právom (§ 42a, § 42b
OZ), niet potom dôvodu pre aplikáciu korektívu dobrých mravov. Žalobkyni potom nič nebránilo, aby sa
včas domáhala odporovateľnosti kúpnej zmluvy zo dňa 21.10.2009. Ako vyplynulo z preskúmavaného
spisu i z trestného spisu, ktorý bol oboznámený v konaní pred súdom prvej inštancie, už v septembri

2010 podala žalobkyňa voči žalovanej v 1/ rade trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania prečinu
poškodzovania veriteľa. V súlade s uznávanou zásadou „právo patrí bdelým“ mala a mohla podať aj
odporovaciu žalobu a dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo ušlo z majetku žalovanej v
1/ rade. Napriek existujúcej možnosti tak neučinila a aktuálnu určovaciu žalobu účelovo podala výlučne
z dôvodu zmeškania trojročnej prekluzívnej lehoty stanovenej na odporovanie právnych úkonov (§ 42a

ods. 2 OZ).

10. Odvolací súd nemohol prisvedčiť argumentom odvolateľky ani pokiaľ ide o nesúhlas s výrokom o
trováchkonania.Jejargumentyniesúsprávneanemôžuobstáťvkonfrontáciisaktuálnourozhodovacou
praxou slovenských súdov. Bola to sama žalobkyňa, ktorá vymedzila svojou žalobou predmet konania i

okruh jeho účastníkov. Predmet konania bol v preskúmavanej veci nepochybne oceniteľný a potom sa
táto čiastka považovala za základ pre tarifnú hodnotu, ktorá bola vypočítaná zo stanoveného základu
a bola následne zvýšená postupom podľa § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., pretože v petite žaloby
nepochybne spojila dve veci a to o určenie neexistencie záložného práva a o určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy.

11.Keďžeodvolacísúdvnapadnutomrozsudkunezistilžiadnepochybne,podľacitovanéhoustanovenia
§ 387 ods. 1,2 CSP ho potvrdil ako vecne správne.12. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Keďže žalobkyňa v konaní nemala úspech, právo na náhradu trov jej nevzniká, v

odvolacom konaní boli úspešní žalovaní v 1/ až 5/ rade, preto majú nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)