Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/576/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213208481
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6213208481.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v exekučnej
veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. AK
Advocate, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: F. K., nar. XX.XX.XXXX,
K. XXX/X, XXX XX I. H., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške 263,19,- Eur s

príslušenstvom, vedené súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so
sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod spis. zn. EX 17904/2013, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 3Er/670/2013-33 zo dňa 26. júla 2016, takto

r o z h o d o l :

UznesenieOkresnéhosúduVeľkýKrtíšč.k.3Er/670/2013-33zodňa26.júla2016 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu. Na odôvodnenie bližšie

uviedol, že dňa 19.12.2013 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na
základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 11158/11 zo dňa 19.03.2012. Oprávnený splnil
povinnosť uloženú ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku a návrh na vykonanie exekúcie
doplnil podaním zo dňa 21.01.2016, doručeným súdnemu exekútorovi toho istého dňa. Súd dospel k
záveru, že zmluva o úvere uzatvorená dňa 16.11.2010 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako

dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou. Povinný bol v zmluve označený ako fyzická osoba nepodnikateľ,
ktorému bol poskytnutý úver na účel povolania, a preto pri uzatváraní a plnení zmluvy nemohol konať
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Súd prvej inštancie preto v zmysle
§ 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku pristúpil k skúmaniu samotnej zmluvy o úvere zo dňa
16.11.2010 a exekučného titulu pričom zistil, že v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, nebolo prihliadnuté na rozpor s dobrými

mravmi a so zákonom a povinnému nebola poskytnutá ochrana zákonom patriaca spotrebiteľovi. Súd
v závere uviedol, že v zmluve uzatvorenej medzi účastníkmi absentuje okrem iného aj údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov a v zmluve je neplatne dojednaná odplata za úver, ktorý predstavuje 98,85
% požičanej sumy. Za nekalú obchodnú praktiku súd považoval aj skutočnosť, že povinný musel vyplniť
blankozmenku, v ktorej bol uvedený zmenkový úrok 0,25 % denne z dlžnej sumy, čo predstavuje sankciu
91,25 % ročne a toto bola podmienka poskytnutia úveru. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že

exekúciu je nutné zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

2. Proti predmetnému uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol,
že odmieta označenie povinného ako spotrebiteľa, pretože povinnému bol poskytnutý úver na účel
povolania. Namietal, že ani zákon o spotrebiteľských úveroch neustanovuje, že žiadateľ o úver v čase
poskytnutia úveru na podnikanie, zamestnanie alebo povolanie musí byť podnikateľom. Oprávnený

trvá na tom, že povinný nijako nepreukázal, že v čase podpisu zmluvy o úvere mu patrilo postavenie
spotrebiteľa. Preto pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je plne postačujúci prejav vôleuvedený v zmluve. V závere odvolania uviedol, že zákaz zmenky nemôže spôsobiť jej nevykonateľnosť.
Zmenka je totiž cenný papier a jej vznik, aj keď je zakázaný, nemožno poprieť. Namietal aj, že uzavretie
zmluvy o úvere v predmetnom prípade nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Vzhľadom

na uvedené skutočnosti oprávnený navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť
odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil.

5. Zo spisu odvolací súd zistil, že dňa 15.08.2013 bol pred súdnym exekútorom spísaný návrh na
vykonanie exekúcie. Dňa 27.09.2013 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok
vydanýStálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmspoločnosťouSlovenskározhodcovská,a.s.sosídlom

v Bratislave, sp. zn. SR 11158/11 zo dňa 19.03.2012. Zo spisu ďalej odvolací súd zistil, že medzi
oprávneným a povinným bola dňa 16.11.2010 uzatvorená zmluva o úvere. Súčasťou tejto zmluvy
sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 13 obsahujú dohodu o vyplnení zmeniek.
Súčasne s uzatvorením zmluvy o úvere došlo medzi zmluvnými stranami k uzatvoreniu rozhodcovskej
doložky, ktorú možno v zmysle čl. III bodu 2 meniť alebo zrušiť výlučne písomnou dohodou zmluvných

strán uzatvorenou vo forme dodatku k zmluve a s úradne overenými podpismi. Dňa 16.11.2010 bola
zároveňvystavenáneúplnázmenka.Súdnyexekútorbolpoverenývykonanímexekúciedňa19.12.2013.
Dňa 03.02.2016 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie postúpenie doplnenia návrhu na vykonanie
exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený predmetné doplnenie návrhu doručil
súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016.

6. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou
tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa
§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

7. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu

na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

8. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote
podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a
ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténa
1. neprijateľné zmluvné podmienky,

2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

10. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že oprávnený v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného
poriadku svoju povinnosť predpokladanú zákonom, a teda doplniť návrh na vykonanie exekúcie v

stanovenej lehote, t.j. do 30 dní odo dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a
dopĺňajú niektoré zákony, splnil. Odvolací súd preto preskúmal či bol daný dôvod na zastavenie exekúcie
v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Exekučný súd v odvolaním napadnutom uznesenísprávne podrobil súdnej kontrole zmluvu o úvere, zmenku, všeobecné podmienky poskytnutia úveru a
exekučný titul, pričom dospel správne k záveru, že dohoda o vyplnení zmeniek obsiahnutá v bode 13
všeobecných podmienok poskytnutia úveru spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

v neprospech spotrebiteľa, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná.

11. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky,
povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo
že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol

vydanýexekučnýtitul,boloprihliadnuténaprípadnéneprijateľnézmluvnépodmienky,obmedzeniealebo
neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno
má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Z dôkazov
predložených oprávneným nevyplýva, že by sa stály rozhodcovský súd zaoberal spotrebiteľským
charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods.
1 písm. m) Exekučného poriadku.

12. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia a
obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uverejnené v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015 pod por. č. 93, kde zaujal
stanovisko, že ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez

ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností
prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou
uplatnenéhonároku,jetentoexoffopovinnýzabezpečiťprieskumnárokuvintenciáchmožnejabsolútnej
neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto
skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve.

13. V posudzovanej veci oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa §
57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pričom tento nedostatok neodstránil ani v odvolacom konaní,
a preto odvolací súd vychádzajúc z prezumpcie dôvodu zastavenia exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného
poriadku), uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).