Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. január 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616203736
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2616203736.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: X. L., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Senica, dieťa rodičov: A. L., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XX, U. - L., zastúpená advokátkou: JUDr.
Edita Lehotská, Štúrova 1267, Šaštín - Stráže a X. C. L., nar. XX.XX.XXXX, X. XX, XG U., Holandské

kráľovstvo, zastúpený advoátkou: JUDr. Daniela Ježová, LL.M., PhD., Bratislava, Javorinská 13, o
návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného
súdu Senica č. k. 2P 47/2016-18 zo dňa 2. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í, vyhlasuje, že nemá právomoc vo veci
konať a konanie z a s t a v u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zveril maloletú X. L., nar. XX.XX.XXXX do osobnej
starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať v bežných veciach a spravovať jej majetok. Otcovi uložil
povinnosť prispievať na výživu maloletej X. sumou 100,- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého
mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou odo dňa rozhodnutia o predbežnom opatrení. Súd dočasne

zakázal styk otca s maloletou X.. Vyslovil, že toto predbežné opatrenie bude trvať do právoplatného
skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletej X.. Napokon
rozhodol, že uznesenie je predbežne vykonateľné a žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.

2.Svojerozhodnutiesúdprvejinštanciepocitácii§74ods.1,75ods.1,ods.6,ods.8vetaprvá,§76ods.

1 písm. a), b), f) O.s.p., § 62 ods. 2 Zákona o rodine vecne odôvodnil tým, že návrh matky je čiastočne
dôvodný. Vzhľadom na odchod matky s maloletou zo spoločnej domácnosti a násilné správanie otca
je nevyhnutné, aby boli dočasne upravené práva a povinnosti voči maloletej X.. Otec sa k matke a k
maloletej správa agresívne a hrubo, používa voči nim fyzické násilie a vyhráža sa im, čo v nich vzbudzuje
dôvodnú obavu o ich zdravie a život. Matka na polícii vo U. v Holandsku ako aj v U. L. na Slovensku
podala na otca trestné oznámenie práve z dôvodu jeho vyhrážania sa. V dôsledku násilného správania

otca máva maloletá záchvaty plaču, trhá si vlasy, začala sa báť rozprávať, ťažko nadväzuje kontakty s
deťmi a bojí sa iných ľudí. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd na čas pokým nebude rozhodnuté o úprave
práv a povinností voči mal. X. v riadnom konaní, dočasne zveril maloletú X. do starostlivosti matky, ktorá
ju bude zastupovať v bežných veciach a spravovať jej majetok.
Predbežným opatrením sa môže uložiť platenie výživného len v nevyhnutnej miere, pričom toto výživné
je určené len na uspokojovanie základných osobných (životných) potrieb oprávneného. Z uvedeného

dôvodu súd neurčil otcovi výživné na maloletú X. vo výške 350 eur, tak ako žiadala matka, ale len vo
výške 100 eur mesačne. Z protokolu o jednaní pred súdom prvého stupňa Okresného súdu v Kolíněsp. zn. 12C 241/2010 zo dňa 21.3.2011 mal súd preukázané, že otec uviedol, že jeho čistý zárobok
predstavuje sumu 1.848 eur mesačne. Nakoľko súd v súčasnej dobe nemá prešetrené pomery otca
a vychádza len zo skutočností predložených navrhovateľkou, má za to, že výživné vo výške 100 eur

mesačnejeprimeranévzhľadomnapomeryotcaakoajnazabezpečenienevyhnutnýchpotriebmaloletej
X.. Súd rozhodne o skutočnej výške vyživovacej povinnosti otca až v konaní o určení práv a povinností
k maloletému dieťaťu a to po zohľadnení potrieb maloletého dieťaťa a príjmov a výdavkov rodičov.
Vzhľadom na násilné správanie a otca nielen voči matke, ale aj maloletej X., súd dočasne zakázal styk
otca s maloletou, nakoľko je to v najlepšom záujme maloletej.

Toto uznesenie je v zmysle ustanovenia § 171 ods. 2 O.s.p. predbežne vykonateľné jeho doručením.
Súd rozhodol o trovách konania podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie otec maloletej prostredníctvom advokátky a to z odvolacích
dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a), f), h) CSP, nakoľko rozhodnutie trpí vadami spočívajúcimi v

tom, že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Namieta právomoc slovenského súdu konať vo veci úpravy práv a povinnosti
k maloletej. Z návrhu matky je zrejmé, že maloletá žila spolu s oboma rodičmi od roku 2011 v
Holandsku, matkou bola neoprávnene premiestnená z Holandska dňa 19.05.2016. Za niekoľko dní

maloletá nemohla nadobudnúť obvyklý pobyt na Slovensku a matka taktiež nepreukázala súhlas otca
na trvalé premiestnenie maloletej, ani rozhodnutie holandského súdu, ktorý by jej premiestnenie povolil.
Poukázala na článok 2 ods. 1 CMP, článok 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, na článok 1 ods.
1 písm. b) Nariadenia Brusel II bis, článok 8 ods. 1, článok 10 Nariadenia Brusel II bis a keďže nie
je splnená žiadna podmienka v zmysle článku 10 na založenie právomoci slovenského súdu vo veci

konať a rozhodnúť. V ďalšej časti sa venovala termínu obvyklý pobyt dieťaťa. Poukázala na rozhodnutie
C-523/07 z 2. apríla 2009 a C-497/10 z 22. decembra 2010. Dôvodila, že maloletá X. prežila celý
svoj život v Holandsku, má holandské štátne občianstvo, v Holandsku žijú všetci jej známi, príbuzní,
priatelia. Maloletá žila v Holandsku od svojho narodenia, navštevovala tam aj materskú školu. Na
Slovensku nikdy predtým nežila, maloletá hovorí plynule holandským jazykom, zatiaľ čo po slovensky

vie len pár slov. V zmysle týchto skutočností je zrejmé, že miestom obvyklého pobytu maloletej je
Holandsko. Slovenský súd nemal a nemá právomoc rozhodovať v tejto veci a preto by mal konanie
zastaviť. Právomoc rozhodovať vo veci má holandský súd ako súd obvyklého pobytu maloletej. Otec
nedal nikdy súhlas s presťahovaním na Slovensko a ihneď po tom ako sa o trvalom presťahovaní
dozvedel podnikol právne kroky smerujúce k začatiu konania o návrat v zmysle Haagskeho dohovoru o

občianskych aspektoch medzinárodných únosov detí. Nesúhlas oznámil aj právnikovi navrhovateľky v
Holandsku, čiže navrhovateľka si musela byť vedomá jeho nesúhlasu. Trvalý pobyt ani štátne občianstvo
maloletejvzmysleposudzovaniaobvykléhopobytunehrajúžiadnurolu.OtecpodalžiadosťnaCentrálnu
autorituvHolandskuanaCentrumpremedzinárodnuochranudetíamládežezaúčelomzačatiakonania
o návrat v zmysle Haagskeho dohovoru o občianskych aspektoch medzinárodných únosov detí. Okrem

tohonaHolandskomsúdejevedenékonanieorozvodmanželstvaaoúpravuprávapovinnostímaloletej
na čas po rozvodu. Ako dôkaz priložil dokumenty z Holandska a to oznámenie na úradoch v Holandsku
o neoprávnenom premiestnení maloletej zo dňa 21.06.2016, list zo dňa 13.06.2016, list holandských
advokátov zastupujúcich navrhovateľa v Holandsku zo dňa 30.06.2016, holandské dokumenty týkajúce
sa rozvodu manželstva, návrh na návrat podaný na Holandskej centrálnej autorite v zmysle Haagskeho

dohovoru. Čo sa týka samotného uznesenia len z opatrnosti uvádza argumenty týkajúce sa merita veci.
Súd dočasne zakázal stýkať sa s maloletou, s ktorým rozhodnutím otec nesúhlasí. Matka vo svojich
tvrdeniach o týraní, násilnom a hrubom správaní jednoznačne zavádza a klame. Súdu nepredložila
žiadne dôkazy, ktoré by potvrdili jej tvrdenia. Poukázala na článok 4, článok 5 Zákona o rodine, na to,
že výkon rodičovských práv a povinností v rovnakej miere patrí obom rodičom. Pokiaľ súd v odôvodnení

uvádza tvrdenie matky, že otec bol informovaný o odchode matky s maloletou z Holandska, ktorý sa
uskutočnil dňa 19.05.2016 k tomu otec uvádza, že cez svojho právnika dal matke vedieť, že od neho
nedostane súhlas na prenesenie maloletej na Slovensko, takisto bola aj oboznámená, že v prípade ak
odíde s maloletou bez povolenia otca, bude otec nútený podstúpiť potrebné právne kroky. Aj napriek
tomu matka bez súhlasu otca úplne nečakane odišla s maloletou na Slovensko. O tomto odchode

neinformovala ani školu. Takéto správanie matky kedy maloletá bez rozlúčenia s otcom bola vytrhnutá
zo školy od svojich priateľov, nasadla do auta s tým, že nevie ani kam ju matka vezie môže sa nechať na
psychike maloletej vážne stopy. Má za to, že matka nekonala a nekoná v najlepšom záujme maloletej.
Do dnešného dňa sa do Holandska s maloletou nevrátila a odmieta sa vrátiť. Otec má za to, že jev najlepšom záujme maloletej žiť v Holandsku. Podal na holandské ústredné orgány žiadosť o návrat
maloletej. V Holandsku aktuálne prebieha konanie o rozvod manželstva pod č. H.16/16/1707 na súde
v Utrechte iniciované otcom, o ktorom zatiaľ ešte nebolo rozhodnuté. Navrhol preto, aby odvolací súd

zrušil napadnuté rozhodnutie a zároveň vydá rozhodnutie, ktorým súd konanie zastavuje, vyhlási, že na
rozhodnutie nemá právomoc a rozhodne, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
eventuálne žiada, aby zrušil napadnuté uznesenie.

4. K doručenému odvolaniu sa vyjadrila matka maloletej prostredníctvom advokátky. Matka zdôraznila,

že sa nejednalo o neoprávnené premiestnenie dieťaťa, pretože otec dal matke ústny súhlas s
presťahovaním sa matky spolu s maloletou na územie Slovenskej republiky. Maloletá X. má strach
zo svojho otca, pretože bola svedkom ako sa otec správal k matke a k nej samej. Návrat maloletej
do Holandska by predstavoval vážnu citovú ujmu a návrat nie je v záujme maloletej. Maloletá má na
Slovensku trvalý pobyt, otec o presťahovaní matky s maloletou naspäť na Slovensko vedel, dal k
sťahovaniu ústny súhlas a maloletá sa s prostredím dokonale zžila, má za to, že Okresný súd Senica

bol miestne príslušným na podanie návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia na zákaz
prenesenia maloletého dieťaťa, o úpravu práv a povinností žiada, aby napadnuté rozhodnutie bolo
potvrdené. K vyjadreniu doložila prílohy a to rozhodnutie ZŠ U. - L. o prijatí maloletej s nástupom od
23.05.2016, rozhodnutie ZŠ U. - L. o prijatí, rozhodnutie materskej školy o prijatí, rozhodnutie ZŠ U. -
L. o odklade povinnej školskej dochádzky maloletej.

5. Centrum pre medzinárodnú právnu ochranu detí a mládeže súdu prvej inštancie oznámilo, že v
súvislosti s článkom 16 Haagskeho Dohovoru dovoľujú si požiadať, aby sa vo veci rozhodnutia o
opatrovníckom práve voči maloletej nekonalo, až kým sa nerozhodne o návrhu otca na nariadenie
návratu maloletej do krajiny obvyklého pobytu, návrh bol podaný dňa 16.08.2016 na Okresný súd

Bratislava I a konanie je vedené pod sp. zn. 3P 161/2016. Na úpravu otázok týkajúcich sa rodičovských
práv a povinností a starostlivosti o dieťa sú z hľadiska obvyklého pobytu príslušné súdu Holandska.

6. Otec maloletej sa prostredníctvom advokátky vyjadril k vyjadreniu matky k odvolaniu otca. Uvádza,
že na Okresnom súde Bratislava I aktuálne prebieha pod sp. zn. 3P 161/2016 konanie o návrhu otca

na nariadenie návratu maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu a je evidentné, že Okresný
súd Senica nemá a nikdy nemal právomoc rozhodovať o vydaní predbežného opatrenia a zároveň je
zrejmé, že rozhodol o zákaze styku otca s maloletou bez jediného dôkazu predloženého matkou. Nie
je jednoznačne splnená žiadna podmienka na založenie právomoci slovesného súdu vo veci konať a
rozhodovať. Slovenský súd nikdy nebol oprávnený a nemá právomoc rozhodovať v tejto veci a konanie

sa malo zastaviť. Stretnutie s maloletou sa uskutočnilo na základe podpísanej dohody rodičov dňa
08.09.2016, prebehlo pozitívne, maloletá sa na otca veľmi tešila, prejavovala pozitívne emócie pri
stretnutí s otcom.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“) účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a ustanovení zákona č.
161/2015 Z. z. CMP účinného od 1.7.2016, pričom podľa ustanovenia § 2 ods. 1CMP na konania podľa
tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak

(tzv. vzťah subsidiarity).

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d)

CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že
odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a), d), f), h) CSP
v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté uznesenie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP)
a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,

že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušiť a konanie zastaviť podľa
§ 391 ods. 1 CSP.9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i
argumentyotcamaloletejpredostretévodvolacomkonaníbolopotrebnéposúdiť,čisúsplnenéprocesné
podmienky na konanie a ak sú, či je nariadené neodkladné opatrenie vecne správne.

10. Zo správy Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17.1.2017 vyplýva, že rozhodnutie č. k. 13P
161/2016-250 zo dňa 30.09.2016, ktorým výrokom súd návrat mal. X. L., nar. XX.XX.XXXX do krajiny
obvyklého pobytu do Holandského kráľovstva nenariadil a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania pričom uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, nebolo

podané odvolanie a lehota na podanie odvolania neuplynula právnemu zástupcovi otca, ktorý nemá
doručenie rozhodnutia vykázané.

11. Podľa čl. 8 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov
v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES)
č. 1347/2000 vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva (ďalej aj „nariadenie“) súdy

členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktorý má obvyklý
pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

12. Súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ak
je obvyklý pobyt dieťaťa v čase začatia konania lokalizovaný v tomto členkom štáte. Výnimky z

tohto všeobecného pravidla stanovujú čl. 9,10 a 12 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej
právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv
a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 vo veciach rozvodu, rozluky alebo
anulovania manželstva. Právomoc slovenských súdov na konanie vo úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností je daná v prípade, ak má maloleté dieťa obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky.

13. Zároveň bolo potrebné prihliadnuť na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I č. k. 13P
161/2016-250 zo dňa 30.09.2016, ktorý návrat maloletej X. L., nar. XX.XX.XXXX do krajiny obvyklého
pobytu do Holandského kráľovstva nenariadil a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, pričom uznesenie nenadobudlo právoplatnosť.

14. Vzhľadom na uvedené možno dospieť k záveru, že súdy v Holandskom kráľovstve majú právomoc
konať, nakoľko prebieha konanie o návrat maloletej do krajiny jej obvyklého pobytu do Holandského
kráľovstva. Maloletá X. L. sa narodila dňa XX.XX.XXXX v meste V. v Českej republike rodičom A. L. a X.
C. L., ktorí dňa 22.04.2013 uzavreli manželstvo a až do premiestnenia maloletej matkou žili v spoločnej

domácnosti. Maloletá je štátnou občiankou Holandského kráľovstva a Slovenskej republiky. Matka
maloletej je štátnou občiankou Slovenskej republiky, otec je štátnym občanom Holandského kráľovstva.
Maloletá sa na území Slovenskej republiky nachádza odo dňa 17.05.2016. Matka sa od uvedeného
dňa zdržiava s maloletou v obci U. - L., kde od augusta 2016 býva na adrese A. XXX v rodinnom
dome vo vlastníctve matky jej priateľa. Maloletá od 01.07.2016 navštevuje v obci materskú školu. Matka

sa po príchode na územie Slovenskej republiky zamestnala. Maloletá X. mala bezprostredne pred
jej premiestnením na územie Slovenskej republiky obvyklý pobyt v Holandskom kráľovstve, kde žila
od decembra 2011 až do 17.5.2016. Existenciu obvyklého pobytu maloletej v Holandskom kráľovstve
nerozporovala matka maloletej v konaní o návrat maloletej (pozri bod. 37 odôvodnenia uznesenia
Okresného súdu Bratislava I č.k. 3P/161/2016-250 zo dňa 30.9.2016). Keďže maloletá v čase začatia

konania nemala obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, nie je daná právomoc súdov Slovenskej
republiky na konanie o nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Odvolací súd ďalej skúmal, či nemá právomoc podľa čl. 20 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003
o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských

práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 vo veciach rozvodu, rozluky alebo
anulovania manželstva podľa ktorého v naliehavých prípadoch nebránia ustanovenia tohto nariadenia
súdom členského štátu prijať predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení, s ohľadom na osoby
alebo majetok v tomto
štáte, ktoré sú dostupné podľa práva tohto členského štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc

rozhodovať vo veci samej súd iného členského štátu.
16. Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že aplikácia čl. 20 neprichádza do úvahy, nakoľko zo
skutkových okolností danej veci nevyplýva, že ide o naliehavý prípad.17. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389
ods. 1 písm. a) CSP, pretože neboli splnené procesné podmienky, podľa čl. 17 nariadenia vyhlásil, že
nemá právomoc a podľa § 391 ods. 1 CSP zastavil konanie.

18. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

19. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je dovolanie prípustné (§ 421 ods. 2 CSP).