Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. január 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7605216556
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7605216556.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr.

Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu Orange Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave,
Prievozská 6/A, IČO: 35 697 270, zastúpeného Mgr. Martinom Katriakom, advokátom advokátskej
kancelárie so sídlom v Bratislave, Dr. Vladimíra Clementisa 10 proti žalovanému J. Š., nar. XX.X.XXXX,
bytom X. XXX, zastúpenému JUDr. Jánom Burócim, advokátom advokátskej kancelárie so sídlom v
Spišskej Novej Vsi, Za šestnástkou 17, o zaplatenie 34,29 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 2.11.2015 č.k. 7C/13/2006-239 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku do sumy 20,20 eur spolu s úrokom z omeškania

11% ročne z tejto sumy od 8.4.2004 do zaplatenia.

V prevyšujúcom vyhovujúcom výroku rozsudok mení tak, že žalobu zamieta.

Žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 54,86 %.

Žalobcajepovinnýnahradiťpreddavkovanétrovyštátuvrozsahu77,43%ažalovanejvrozsahu22,57%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 34,29 eur s

11% ročným úrokom z omeškania zo sumy 95,50 eur od 8.4.2004 do zaplatenia, a to do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku. Žiadnemu z účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o zvyšku pôvodného nároku uplatneného žalobcom v
sume 360,69 eur s poukazom na to, že o časti takto pôvodne uplatneného nároku už bolo právoplatne
rozhodnuté a predmetom ostal iba nárok vo výške 34,29 eur, v rozsahu ktorého bol predchádzajúci
rozsudok okresného súdu odvolacím súdom zrušený.

3. Predmetom konania takto ostal nárok žalobcu za neuhradenú faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa
16.12.2003 pozostávajúci z troch položiek, a to 1. mesačného poplatku - Paušál 60, 2. hovorov na
audiotextové čísla ST a 3. hovory na informácie o telefónnych číslach.

4. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že z podrobného rozpisu hovorov vo faktúre zo dňa
18.11.2003 a faktúre zo dňa 16.12.2003 mal za preukázané, že aj zvyšný nárok žalobcu, čo do sumy
34,29 eur s príslušenstvom, ako aj úrokov z omeškania z pôvodne žalovanej sumy 61,21 eur je dôvodný
a preto v tejto časti žalobe vyhovel. Rozhodol tak potom, čo sa opakovane oboznámil s dôkazmi, a tozmluvou o poskytovaní služieb GSM zo dňa 31.10.2003, dodatkom k tejto zmluve, ako aj jednotlivými
žalobcom uplatnenými faktúrami, výpisom z interného systému žalobcu, výpisom hovorov žalovaného
od 2.11.2003 do 21.11.2003 a na základe toho uzavrel, že nárok žalobcu na zaplatenie hovorného, ako

aj ostatných služieb spojených s užívaním mobilného telefónu žalovaným je do zablokovania, teda do
7.1.2004 dôvodný. Mal za to, že žalovaný sa mýli, keď tvrdí, že žalobca mu faktúrou zo dňa 16.12.2003
vyúčtoval platby za služby, ktoré on nevyužíval. Súd prvej inštancie mal za to, že výpoveď žalovaného
v tomto smere je nepravdivá, keďže z podrobného rozpisu hovorov k faktúre zo dňa 16.12.2003 mal
za preukázané, že žalobca účtoval len hovory do 13.11.2003. Pokiaľ ich vyúčtoval až v ďalšej faktúre

s dátumom 16.12.2003, táto skutočnosť nie je dôvodom k tomu, aby súd považoval takýto nárok za
nedôvodný. Z dokazovania mal za preukázané, že ku končenému zablokovaniu mobilného telefónu
žalovaného došlo až dňom 7.1.2004 a z toho vyvodil, že žalobca je takto povinný zaplatiť aj mesačný
poplatok - Paušál 60 vo výške 399,00 Sk. S poukazom na tieto dôvody žalobe v celom rozsahu vyhovel.

5. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Tento žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že napriek názoru odvolacieho súdu
prezentovaného v uznesení zo dňa 24.6.2015 súd prvej inštancie rozhodol vo veci svojvoľne. Z obsahu
faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.12.2003 považoval za zjavné, že faktúrované obdobie sa týka
od 10.12.2003 do 9.1.2004 a teda žalobca nemal právo vyúčtovať sumu 399,00 Sk ako mesačný

poplatok za paušál, sumu 483,00 Sk ako hovory na audiotextové čísla a sumu 24,00 Sk ako hovory na
informácie, keďže v tomto období bol u žalovaného zavedený tzv. protokol OS3, čo žalobca vysvetlil
tak, že bolo možné hovory na SIM karte žalovaného iba prijímať. K tvrdeniam žalobcu o tom, že vo
faktúre bola uplatnená iba úhrada hovorov vykonaných do 13.11.2003 uviedol, že tento sa snaží iba
súd presvedčiť, že uvedené hovory patria k tejto faktúre napriek tomu, že je zjavné, na aké účtovacie

obdobiesavzťahuje.Mázato,žepokiaľmuneboloumožnenévykonávaťodchádzajúcehovoryvzmysle
telekomunikačnej služby, nemohla mu vzniknúť ani povinnosť za tieto služby platiť odmenu alebo jej
preddavok (paušál). Vo vzťahu k trovám konania uviedol, že súd rozhodol o trovách konania síce podľa
§ 142 ods. 2 O.s.p., ale náhradu trov konania nepriznal. Má za to, že z priznanej sumy vyplýva zjavný
neúspech žalobcu, keďže priznaná suma 95,50 eur tvorí 26,48 % z uplatnenej sumy. Skutočnosť, že

mu bol rozhodnutím Centra právnej pomoci priznaný advokát na zastupovanie v súdnom konaní ešte
neznamená, že v prípade jeho úspechu mu nemá byť priznaná náhrada trov konania.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

7. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP).

8. Podľa prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, zostávajú zachované.

10. Na základe toho odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je sčasti dôvodné.

11. Tak ako to z obsahu spisu vyplýva, predmetom konania vo veci ostal nárok žalobcu vyplývajúci z jeho
faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.12.2003. Predmetom tejto faktúry je úhrada mesačného poplatku -
Paušál 60, ako aj hovorov na audiotextové čísla ST a hovory na informácie o telefónnych číslach.

12. Súd prvej inštancie v súlade s právnym názorom vysloveným v zrušujúcom uznesení odvolacieho
súdu zaoberal sa otázkou, či uplatnená úhrada za hovory na audiotextové čísla, ako aj úhrada za hovoryna informácie o telefónnych číslach je dôvodná vzhľadom na skutočnosť, že v konaní bolo nesporne
preukázané, že dňom 14.11.2003 došlo zo strany žalobcu k zásahu do SIM karty žalovaného a to tým
spôsobom, že od tohto dňa už tento nemohol na uvedenej SIM karte aktívne telefonovať, ale mohol

iba prijímať hovory a SMS správy, a to do 7.1.2004, kedy bola karta úplne zablokovaná. S poukazom
na podrobný výpis z hovorov žalovaného s označením dátumov týchto hovorov má odvolací súd za to,
že žalobca v tejto časti preukázal, že v uvedenej faktúre bola fakturovaná iba náhrada za hovory tak
na audiotextové čísla, ako aj na informácie o telefónnych číslach za obdobie do 13.11.2003. Za takejto
situácie možno nárok žalobcu v tejto časti považovať za dôvodný a to bez ohľadu na skutočnosť, že

uvedené sumy si žalobca uplatnil až v následnej faktúre. V konaní totiž nebolo preukázané, aby tieto
nároky boli zo strany žalobcu uplatnené duplicitne. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v
jeho vyhovujúcom výroku do sumy 20,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 11% ročne z tejto
sumy za obdobie od 8.4.2004 do zaplatenia.

13. Za dôvodné považuje odvolací súd odvolanie žalovaného v časti vyhovujúceho výroku do sumy
399,00 Sk, predstavujúcej úhradu Paušálu 60. Tento nárok žalobca odôvodňoval tvrdením, že SIM karta
žalovanému bola z hľadiska možnosti aktívne telefonovať zablokovaná od 14.11.2003, žalovaný však
moholnaďalejprijímaťhovoryaSMSsprávydo7.1.2004.Mátedazato,žeuvedenýmdátumomnedošlo
k deaktivácii SIM karty, iba k obmedzeniu poskytovania služieb, keďže za tieto žalovaný riadne neplatil.

Takýmto spôsobom bola SIM karta žalovaného aktívna do 7.1.2004.

14. Odvolací súd nepovažuje nárok žalobcu v tejto časti za dôvodný. Má totiž za to, že mesačný poplatok
- Paušál 60 je paušálnou úhradou za konkrétne popísaný rozsah služieb, pokiaľ však zo strany žalobcu

došlo od 14.11.2003 k zablokovaniu prevažnej časti týchto služieb, a teda žalovaný nemohol aktívne
využívať uvedené služby v takom rozsahu, ako boli predmetom zmluvy, ale iba v nepatrnom rozsahu,
nemožno považovať za dôvodný nárok žalobcu na úhradu paušálu za služby, ktoré poskytované neboli.
Účastníkom zo zmluvy totiž vyplýva synalagmatická povinnosť spočívajúca u žalobcu v povinnosti
poskytovať dohodnuté služby a v prípade žalovaného uhradiť cenu týchto služieb. Pokiaľ teda žalobca

uvedené služby v takomto rozsahu žalovanému neposkytoval nie je dôvodným ani paušálny poplatok
za tieto služby. V tejto časti teda súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na nesprávnom právnom
posúdení, keď správny právny predpis nesprávne aplikoval na skutkový stav. Na základe toho odvolací
súd podľa § 388 CSP zmenil vyhovujúci výrok prvoinštančného rozsudku a nárok žalobcu nad sumu
20,20 eur (teda v rozsahu úhrady za paušál v sume 399,00 Sk, t.j. 13,24 eur, bez DPH) zmenil a žalobu

v tejto časti zamietol.

15. Rozsudok odvolacieho súdu je konečným rozhodnutím o celom pôvodne uplatnenom nároku a na
základe toho odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 2 CSP, keď mal za to, že oproti uplatnenému nároku vo výške 360,69 eur bol žalobca úspešný

v rozsahu 81,41 eur, teda v rozsahu 22,57% a úspech žalovaného predstavoval 77,43%. Rozdiel vo
výške 54,86% predstavuje výsledný pomer úspechu žalovaného v konaní a v takomto rozsahu mu patrí
aj náhrada trov celého konania.

16. Vzhľadom k tomu, že za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, a to O.s.p. vznikli v

konaní aj preddavkované trovy štátu, vznikol štátu aj nárok na náhradu týchto trov podľa § 148 ods. 1
O.s.p. a s poukazom na pomer úspechu jednotlivých účastníkov zaviazal odvolací súd k náhrade týchto
preddavkovaných trov štátu žalobcu v rozsahu jeho neúspechu, t.j. 77,43% a žalovaného v rozsahu
22,57%.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.