Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. január 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/802/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113223141
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7113223141.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra

Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobkyne R.. N. K., I.. XX.X.XXXX, Z. N.R., L. XX, zastúpenej
JUDr. Annou Lacovou, advokátkou, advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Pražská 4, proti
žalovanej K. Z., I.. XX.X.XXXX, Z. Z., E. XX, o zaplatenie 6.000,- eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 9.6.2015 č.k. 17C/47/2014-94 a o odvolaní žalovanej proti
uzneseniu rovnakého súdu zo dňa 12.10.2015 č.k. 17C/47/2014-112 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania.

P o t v r d z u j e uznesenie zo dňa 12.10.2015 čl. 112.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni 6.000,- eur s úrokom
z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 6.000,- eur od 1.1.2011 do zaplatenia a zmluvnú pokutu
vo výške 0,05% denne zo sumy 6.000,- eur od 1.1.2011 do zaplatenia a zároveň ju zaviazal nahradiť
žalobkyni trovy konania vo výške 1.077,99 eur, pozostávajúce zo súdneho poplatku v sume 360,- eur a
z trov právneho zastúpenia vo výške 717,99 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobkyne na zaplatenie sumy 6.000,- eur
spolu s príslušenstvom, ktorého sa voči žalovanej domáhala na základe tvrdenia, že na základe Zmluvy
o pôžičke zo dňa X.X.XXXX požičala žalovanej v rovnaký deň bezúročnú pôžičku vo výške 6.000,- eur,
ktorú sa táto zaviazala vrátiť najneskôr do XX.XX.XXXX. Žalovaná si svoju zmluvnú povinnosť nesplnila.
Zároveň uplatnila aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05% z dlžnej čiastky za každý deň
omeškania.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že žalobkyňa na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa X.X.XXXX požičala žalovanej sumu
6.000,- eur, ktorej prevzatie žalovaná potvrdila vlastnoručným podpisom, tak na zmluve, ako aj na
osobitnom potvrdení. Pôžičku mala vrátiť do XX.XX.XXXX, túto však žalobkyni nevrátila. K tvrdeniam
žalovanej ohľadne sfalšovania listiny súd prvej inštancie uviedol, že toto tvrdenie považoval za účelové
majúc za to, že listiny, ktoré boli súdu predložené, tak v kópii, ako aj v origináli a aj v notárom overenej

kópii sú zhodným obsahom, pričom žalovaná neoznačila a ani nepredložila žiadny dôkaz, ktorý by
pravosť uvedených listín vyvracal. S poukazom na to, že v zmluve bola dohodnutá zmluvná pokuta
priznal žalobkyni nárok aj z tohto titulu. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie založil na
ust § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal ich náhradu, ktorú aj položkovite vyčíslil.4.Protirozsudkupodalavčasodvolaniežalovaná.Tátosvojeodvolaniezaložilanadôvodochuvedených
v ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/ a e/ O.s.p.. V odvolaní uviedla, že tvrdenie žalobkyne o tom, že

jej poskytla pôžičku osobne na súkromné účely vo výške 6.000,- eur sa nezakladá na pravde a celé
toto tvrdenie kategoricky odmieta. Uviedla, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, pretože
nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Neverí, že na zmluve je
jej podpis s tým, že prosila o grafologický rozbor a na tomto návrhu aj naďalej zotrváva. Konštatovala, že
zistený skutkový stav neobstojí aj z dôvodu, že sú tu ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré doteraz neboli

uplatnené podľa § 205a a uviedla, že prikladá dôkazový doklad, že R.. N.I. K. ako fyzická osoba, nikdy
nevložila X.X.XXXX sumu 6.000,- eur, ale túto sumu vložila spoločnosť MONOPRAX s.r.o., ktorej je
100% konateľkou a dala ju na účet spoločnosti HEMI PRINT 888 s.r.o. a nie jej ako fyzickej osobe, ale
spoločnosti, v ktorej bola aj ona. Uvedená suma teda nebola daná ako pôžička od osoby osobe, ale ako
investícia spoločnosti a to na konkrétny účel - tvorbu stolového kalendára na rok 2011. Žalobkyňa R..
N. K. - MONOPRAX s.r.o. podľa spoločnej vzájomnej dohody dala na tvorbu kalendára finančnú čiastku

6.000,- eur a spoločnosť HEMI PRINT 888 s.r.o. v zastúpení jej (žalovanej) vytvorila obsahovo a graficky
kalendár. V danej veci vystupovali spoločne ako dvaja spoločníci s tým, že spoločnosť MONOPRAX
s.r.o. dala svoj podiel vo forme investičného vstupu vo výške 6.000,- eur a jej spoločnosť dala svoj podiel
vo vytvorení obsahu a grafiky. Za investičný podiel bola recipročná dohoda o tom, že bude uvedená
aj ako spoluautorka priamo na predmetnom kalendári, ako aj spoločné prezentovanie kalendára. K

odvolaniu pripojila bankové potvrdenie o vykonanej platbe, doklad o príjme manuálneho poplatku a
výpisy z obchodného registra ohľadne obchodných spoločností MONOPRAX s.r.o. a HEMI PRINT 888
s.r.o..

5. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa. Táto žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny

potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení uviedla, že obsah odvolania
žalovanej je skutkovo diametrálne odlišný od jej písomného podania vo veci zo dňa 28.12.2014, keď
tvrdila, že zmluva neexistuje. Potom, čo súd dokazovaním zistil, že zmluva bola spracovaná v písomnej
podobe a porovnal podpis žalovanej s jej podpismi na iných originálnych listinách a zistil, že tento
podpis na zmluve o pôžičke je možné voľným okom posúdiť ako podpis identický s podpismi na iných

žalovanou podpísaných listinách, v odvolaní už uvádza ďalšie, doteraz netvrdené skutočnosti, ktorými si
mieni privolať iný výsledok v konaní. Predložila súdu doklad o tom, že spoločnosť HEMI PRINT 888 s.r.o.
Košice nie je zapísaná v obchodnom registri. Tvrdenia žalovanej považuje za jej fabulácie, ktoré by mal
súd vyhodnotiť vo vzájomnej súvislosti. Poukázala na to, že žalovaná sa mohla zúčastniť pojednávaní,
no sama zvážila svoje práva a rozhodla, že sa pojednávania vo veci nezúčastní, čo bolo jej právom.

6. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (C.s.p.). Podľa
prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak platí
tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona zostávajú zachované.

8. Odvolací súd v súlade v súlade s cit. prechodnými ustanoveniami preskúmal rozsudok súdu prvej
inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 380 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru,

že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

9. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie postupom zodpovedajúcim úprave § 120 ods. 1
O.s.p., keď vykonal tie dôkazy, ktoré účastníci na preukázanie svojich tvrdení označili, vykonané dôkazy
aj zákonným spôsobom vyhodnotil, vec správne právne posúdil a aj vecne správne vo veci rozhodol.

10. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvoinštančného rozsudku a preto sa
v súlade s ust. § 387 ods. 2 O.s.p. obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov a s poukazom
na obsah odvolacích námietok žalovanej považuje za potrebné k týmto dôvodom dodať:

11. Súd prvej inštancie sa v čase svojho konania spravoval aktuálnym procesným predpisom, ktorým
bol Občiansky súdny poriadok.12. Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

13. Podľa ods. 4 súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy
a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí
dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia
rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd

neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.

14. V citovanom zákonnom ustanovení je upravená jedna zo základných zásad sporového konania a
to tzv. prejednacia zásada, z ktorej vyplýva, že dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno v občianskom
sporovomkonanímajúaajznášajúsamotníúčastnícikonania.Súdmápovinnosťvykonaťibatiedôkazy,

ktoré boli účastníkmi konania označené, ak ich uzná za právne relevantné. Nesplnenie tejto povinnosti
mázanásledokprocesnúzodpovednosťúčastníka,ktorásanavonokprejavíjehoneúspechomvkonaní.

15. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v súlade s uvedenými zásadami vo
svojom uznesení zo dňa 25.3.2014 (č.l. 23) žalovanú poučil aj o obsahu znenia citovaného ust. § 120

ods. 4 O.s.p. o jej povinnosti označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia
rozhodnutia vo veci samej s tým, že dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr nebudú súdom
zohľadnené s výnimkou prípadov uvedených v § 205a O.s.p.

16. Žalovaná na obsah uvedeného uznesenia, ako aj na doručenie žaloby a jej príloh reagovala

svojím písomným vyjadrením zo dňa 28.12.2014 (č.l. 49). V tomto vyjadrení popierala dôvodnosť nároku
žalobkyne a k obsahu zmluvy o pôžičke uviedla, že danú zmluvu na svoje meno nikdy nepodpisovala
a túto považuje za podvrh a kamufláž dvoch nesúvisiacich kópií. Spochybňovala tiež skutočnosť, aby
podpis na uvedenej zmluve pri jej mene bol jej vlastnoručným podpisom. V tomto podaní žiadala, aby
žalobkyňa predložila originál uvedenej zmluvy. Počas ďalšieho konania pred súdom prvej inštancie

žalovaná už vo veci samej žiadnym spôsobom nereagovala a ani sa nezúčastnila troch vytýčených
pojednávaní vo veci. Za takejto situácie možno považovať za správny postup súdu prvej inštancie, ktorý
svoje skutkové závery vo veci vyvodil na základe tých dôkazov, ktoré v konaní označila žalobkyňa.
Predovšetkým sa tak stalo na základe oboznámenia sa s obsahom zmluvy o pôžičke, ktorú žalobkyňa
predložila aj v overenej fotokópii a rovnako aj v origináli.

17. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná na svoje skutkové tvrdenia o sfalšovaní obsahu samotnej
zmluvy o pôžičke, ako ani ohľadne svojho tvrdenia, v ktorom spochybňovala svoj podpis na zmluve
neoznačila žiadne dôkazy a teda v konaní neuniesla svoje dôkazné bremeno. Za takejto situácie
skutočnosti uvádzané žalovanou v odvolaní považuje odvolací súd za nové skutočnosti a dôkazy, ktoré

boli označené až v priebehu odvolacieho konania a keďže žalovaná neoznačila žiadne skutočnosti, z
ktorých by vyplývalo, že ide o situáciu upravenú v § 205a ods. 1 O.s.p. odvolací súd už k týmto novým
tvrdeniam, ako aj k označeným dôkazom nemohol prihliadnuť.

18. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil

podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p., vrátane správneho výroku o trovách konania.

19. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 C.s.p.. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej patrí náhrada trov odvolacieho konania
o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie osobitným rozhodnutím.

20. Uznesením zo dňa 12.10.2015 (č.l. 112) súd prvej inštancie uložil žalovanej, aby v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia zaplatila súdny poplatok za odvolanie vo výške 425,50 eur podľa položky
č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

21.Protiuzneseniupodalavčasodvolaniežalovaná.Vodvolaníuviedla,žesrozhodnutímsúdunemohla
súhlasiť, nakoľko sa predmetné obvinenie nezakladalo na pravde, čo aj v odvolaní dokázala. Uznesenie,
ktoré jej ukladá povinnosť zaplatiť poplatok za svoje odvolanie nevidí ako spravodlivú vec majúc za to,
že ona nepodáva žalobu na určitú výšku, ona sa iba bráni proti nepravdivému tvrdeniu a to z dôvodu, žejej nebolo umožnené naplniť dôkazmi nepravdivú obžalobu jednak ohľadne jej žiadosti na grafológa a
jednak z nedostatku časového priestoru na obhajobu. Žiada preto, aby súd povinnosť platby za obhajobu
dal zaplatiť tej strane, ktorá súdne konanie prehrá.

22. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu žalovanou uvedených odvolacích
námietok a na základe toho dospel k záveru, že ani odvolanie žalovanej proti tomuto uzneseniu nie je
dôvodné.

23. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé
úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a
prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis
z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

24. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ cit. zákona poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa

sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

25. Podľa ods. 4 v odvolacom konaní je poplatníkom ten kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal
dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu
a v konaní nebol úspešný.

26. Z citovaných ustanovení vyplýva, že s procesným úkonom, ktorým je odvolanie účastníka konania
proti rozhodnutiu vo veci samej je spojná poplatková povinnosť odvolateľa v súvislosti s podaním
odvolania. Poplatníkom tohto poplatku je osoba, ktorá odvolanie podáva. Táto povinnosť zaplatiť súdny
poplatok nemá súvis s rozhodnutím vo veci samej, ale v prípade jeho zaplatenia má úspešný účastník,

ktorému takáto poplatková povinnosť vznikla a túto si aj splnil, v rámci svojho nároku na náhradu
trov konania ako úspešný účastník nárok na náhradu trov voči druhému účastníkovi aj v súvislosti so
zaplatením súdneho poplatku.

27. Súd prvej inštancie teda postupoval správne, ak žalovanej v súvislosti s podaním odvolania proti

rozsudku vo veci samej uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok a to tak do základu, ako aj čo do výšky.
Na základe toho odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).