Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Fedor Benka
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoE/266/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313222420
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2313222420.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie
Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v exekučnej veci oprávnenej: Sociálna poisťovňa Bratislava,
so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: INTER-TEAM, s.r.o.,
so sídlom Pionierska 1146/3, Sládkovičovo, pre vymoženie 507,96 eur s príslušenstvom, vykonávanej
súdnym exekútorom: JUDr. Pavel Šajánek, so sídlom Sadová 621, Senica, pod sp. zn. EX 2671/2013,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 27. apríla 2015, č. k.
10Er/1171/2013-13, t a k t o
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie I. zastavil exekúciu vedenú súdnym
exekútorom JUDr. Pavlom Šajánkom pod spisovou značkou EX 2671/2013 a II. oprávnenej uložil
povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 41,53 eur a to do 3 dní odo
dňa právoplatnosti rozhodnutia.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 57 ods. 1 písm. h/, § 196, § 197 ods.
1, § 200 ods. 1, ods. 2, § 203 ods. 1, ods. 2 EP (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti, resp. Exekučného poriadku, ďalej len „EP“), § 14 ods. 1, § 22 ods. 1, ods. 2
vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „exekútorská tarifa“),
keď v danom prípade bola exekúcia zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, a preto súd prvej
inštancie uložil povinnosť zaplatiť úhradu trov oprávnenej. Po preskúmaní špecifikácie trov exekúcie
priznal súdnemu exekútorovi minimálnu odmenu 33,19 eur a poštovné 1,70 eur za jednu doručenku,
keďže vo zvyšku poštovného nevyčíslil súdny exekútor svoju odmenu správne.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti zastavenia exekúcie podala odvolanie oprávnená, ktorá
navrhla, aby odvolací súd podnet súdneho exekútora na zastavenie exekučného konania zamietol.
Uviedla, že povinná bola ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie a ku dňu podania odvolania
evidovaná ako zamestnávateľ v registri Sociálnej poisťovne, ktorý zamestnáva zamestnancov v riadnom
pracovnom pomere. Spoločnosť teda vykonáva podnikateľskú činnosť a disponuje príjmami z nej.
Túto skutočnosť si súdny exekútor nikdy neoveroval. Spoločnosť má tiež povolenie na vykonávanie
činnosti agentúry dočasného zamestnávania a má teda uzatvorené zmluvné vzťahy s užívateľskými
zamestnávateľmi. Je preto možné vykonať exekúciu aj prikázaním iných peňažných pohľadávok.
V spisovej dokumentácii je evidované len doručenie upovedomenia o začatí exekúcie. V júli 2014
predložila spoločnosť do Zbierky listín OS Trnava účtovnú závierku za rok 2013, pričom k dnešnému dňu
nebol podaný návrh na zrušenie spoločnosti, ani návrh na vyhlásenie konkurzu. V spisovej dokumentácii
sa nenachádza exekučný príkaz na prikázanie pohľadávky z účtu v banke, aj keď súdny exekútor uvádza
v návrhoch na zastavenie exekúcie, že účet povinnej bol zablokovaný. Je zrejmé, že súdny exekútor
neoveroval majetnosť povinnej v reálnom čase.4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 365 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 37
ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. - Exekučného poriadku, ďalej len „EP“)), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správne
(§ 387 ods. 1 CSP).
5. Podľa § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie.
7. Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.
9. Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, vyjadruje
zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie
pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné
uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a ukáže
sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
10. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že exekúcia tu začala na základe návrhu oprávnenej
na vykonanie exekúcie z 13. 8. 2013 na základe exekučného titulu - rozhodnutia oprávnenej č.
700-0611081113-GC04/13 z 24. 6. 2013. Povinnému bolo týmto rozhodnutím vyrubené penále v sume
507,96 eur za obdobie máj 2012, jún 2012, júl 2012, august 2012, september 2012, október 2012,
november 2012 a december 2012 vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie,
poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné
poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v
nezamestnanosti, poistného do rezervného fondu solidarity vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý
deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na
účet oprávnenej. Poverenie pre súdneho exekútora bolo vydané dňa 12. 9. 2013. Dňa 13. 11. 2014 bol
súdu prvej inštancie doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok
povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, resp. že v súčasnosti nie je možné vykonať exekúciu pre
nedostatok majetku, z ktorého výťažok by postačoval aspoň na krytie trov exekúcie. Z exekútorského
spisu súdneho exekútora potom vyplýva, že zo šetrenia majetkových pomerov povinnej bolo zistené, že
táto nevlastní žiadne motorové vozidlá, žiadne nehnuteľnosti, má vedený účet v bankovej inštitúcii, ktorý
bol zablokovaný, avšak do dnešného dňa z neho neboli prijaté žiadne úhrady. Pri osobnej návšteve v
mieste podnikania v Sládkovičove bolo zistené, že sa jedná o štvorbytovku, v ktorej sídli cca 20 firiem,
povinná tam má sídlo, ale nikto tam nebol. Konateľ p. Peter Farkaš pri telefonickom kontakte uviedol,
že firma je v predlžení, nemá nič. Povinná má celkový dlh na zdravotnom poistení vo výške 11.557,60
eur a na sociálnom poistení vo výške 35.793,31 eur. Konateľ Peter Farkaš je konateľom v ďalších 13-
tich spoločnostiach.
11. Oprávnená v odvolaní namieta, že povinná je spoločnosťou, ktorá zamestnáva zamestnancov,
preto určite disponuje finančnými prostriedkami, ktoré je možné exekvovať v prospech pohľadávky
oprávnenej. Je však zrejmé, že povinná nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami, keď má dlh
jednak na zdravotnom a jednak i na sociálnom poistení (spolu vo výške nad 45.000,- eur). Nevlastní
žiaden hnuteľný, či nehnuteľný majetok. Bankový účet má zablokovaný, ale k vydaniu príkazu na
prikázanie pohľadávky z účtu v banke neprišlo, zrejme z dôvodu, že na danom účte sa nenachádzajú
žiadne peňažné prostriedky, ktoré by bolo možné exekvovať ich prikázaním.
12. Je zrejmé, že ak súdny exekútor nezistil počas vykonávania šetrenia o majetkových pomeroch
povinnej akýkoľvek exekvovateľný majetok, nemohlo dôjsť ani k reálnemu výkonu exekúcie. Svojetvrdenie o tom, že povinná zamestnáva zamestnancov, za ktorých predkladá mesačné výkazy
oprávnená nepodložila žiadnymi dôkazmi. Skutočnosť, že povinná predložila do zbierky listín Okresného
súdu Trnava účtovnú závierku neznamená, že tvrdenie konateľa povinnej o predĺženosti povinnej
je nepravdivé. V predmetnej veci je potom irelevantné, že konateľ povinnej je konateľom v ďalších
spoločnostiach. I skutočnosť, že súdny exekútor vedie voči povinnej celkom 11 exekučných konaní a
pritom v 6 prípadoch vychádza len z jedného šetrenia pomerov, nemôže byť dôvodom, pre ktorý by bolo
potrebné vyvodzovať z daného šetrenia iné závery. Vykonávanie rovnakého šetrenia v rámci každého
exekučného spisu by bolo skôr nehospodárnym a neúčelným, keď navyše šetrenie súdny exekútor
vykonával v rovnakom kalendárnom roku, t. j. v rovnakom zúčtovacom období a mohol tak vychádzať
len z toho istého stavu, ktorý existoval v čase vykonávania prvého šetrenia - z jednej a tej istej účtovnej
závierky za predchádzajúce zúčtovacie obdobie (exekučné konanie sp. zn. EX 934/2013 začalo 25. 2.
2013 a dané exekučné konanie začalo 28. 8. 2013).
13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené potom odvolací súd nemal inú možnosť ako oprávnenou napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť, keďže táto vo svojom odvolaní neuvádza
žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť vo veci rozhodnutie odvolacieho súdu iného
rázu ako je to súdu prvej inštancie.
15. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.