Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. december 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/320/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110240456
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1110240456.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu
JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobníčky: H. W., Q.. XX. XX. XXXX,
U. T. T., K. XXX/XX, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom v Košiciach,
Kuzmányho 29, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35
807 598, o neplatnosť zmluvy o úvere, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava

I v Bratislave zo dňa 17. januára 2014, č. k. 21C/175/2010-55 v znení doplňujúceho rozsudku rovnakého
súdu zo dňa 6. marca 2014, č. k. 21C/175/2010-59, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobníčke priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že zmluva o úvere č. XXXXXXX uzatvorená dňa 30.
06. 2009 medzi žalobníčkou a žalovanou je v časti, ktorou bol dojednaný poplatok v výške 1.480,- eur

neplatná, vo zvyšku (v časti určenia neplatnosti celej zmluvy, nie len jej časti) žalobu zamietol a napokon
vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dopĺňacím rozsudkom súd uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť na účet súdu prvej inštancie súdny poplatok vo výške 99,50 eur do troch
dní od jeho právoplatnosti.

2/ Vychádzal zo zistenia, že žalobníčka ako dlžníčka uzatvorila dňa 30. 06. 2009 so žalovanou

ako veriteľom úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1.700,- eur. Okrem
istiny sa zaviazala žalovanej uhradiť aj poplatok vo výške 1.480,- eur a celkovo mu tak zaplatiť čiastku
3.180,- eur v 12-tich mesačných splátkach vo výške po 265,- eur počnúc dňom 6. 8. 2009.
V zmluve mala prehlásiť, že finančné prostriedky sú na výkon povolania. Dňa 30. 06. 2009 prevzala
peňažnú hotovosť vo výške 1700,- eur. Z Prehľadu práv, povinností a záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy
o úvere vyplýva, že žalobníčka uhradila žalovanej dve splátky, a to dňa 6. 8. 2009 sumu 265,- eur
a dňa 15. 1. 2010 sumu 272,- eur. Spolu tak žalovanej zaplatila sumu 537,- eur. Zvyšnú časť úveru

prestala týmto splácať. Listom zo dňa 6. 7. 2010 obdržala návrh na začatie mediačného konania. Dňa
10. 8. 2010 žalovaná uzatvorila so žalobníčkou Dohodu o výsledku mediácie. Podľa čl. I predmetnej
dohody mal zaniknúť doterajší záväzok v časti, v ktorej to nepochybne vyplýva z obsahu tejto dohody
a v ostatných svojich častiach existuje popri dohode o výsledku mediácie. V čl. II bod 2 dohody sa
žalobníčka ako dlžníčka zaviazala zaplatiť celý svoj záväzok, ktorý vyplýva z doterajšieho
záväzku a má predstavovať sumu vo výške 3.441,83 eur v splátkach, v čase a vo výške vyplývajúcej zo

splátkového kalendára podľa tejto dohody. Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že riadnym nezaplatením
podľa nižšie uvedeného splátkového kalendára jednej splátky sa stáva splatným celý dlh. V bode 6
čl. II sa zmluvné strany dohodli na splátkovom kalendári, napriek tomu z jeho obsahu však vyplývajednorazová povinnosť žalobníčky ako dlžníčky zaplatiť žalovanej sumu 3.441,83 eur, a to dňa 22. 9.
2010. V bode 5 uvedeného článku žalobníčka uznala dlžnú sumu do výšky 3.441,83 eur čo do dôvodu
voči žalovanej ako veriteľovi. Podľa čl. III zmluvy všetky spory budú riešené pred Stálym rozhodcovským

súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s.

3/ Podľa žalobníčky si veriteľ navýšil výšku úveru o sumu 1.480,- eur, ktorým poplatkom si veriteľ
kompenzuje úrok z poskytnutej čiastky v snahe obísť ustanovenie § 52 ObZ, pričom výška tohto poplatku
je neprimeraná. Pri podpisovaní zmluvy jej boli žalovanou predložené na podpis rôzne písomnosti

k podpisu, s obsahom ktorých nebola žalobníčka oboznámená, preto ani nevedela čo
podpísala a v prípade, že by si obsah týchto dokumentov aj prečítala, nerozumela by ich obsahu. Keďže
vzhľadom na svoj príjem nebola schopná platiť mesačné splátky vo výše 265,- eur, zaplatila len 5.
11. 2009 čiastku 265,- eur a dňa 18. 1. 2010 čiastku 272,- eur. Žalovaná podala návrh na mediačné
konanie, počas ktorého jej predložila dohodu o výsledku mediácie, kde bola nútená uznať sumu vo výške
3.441,83 eur čo do výšky a do dôvodu a zaviazala sa, že bude dlžnú sumu uhrádzať pod hrozbou 0,25

% úroku z omeškania denne. Žalobníčka má za to, že zmluva o úvere je neplatná, pretože v nej nie je
uvedená ročná percentuálna miera nákladov. Veriteľ sa dopustil zjavne vybočenia z pravidiel morálky,
privodil jej ako spotrebiteľke ujmu pri nedodržaní čestnosti, dobromyseľnosti, zvyklosti a praxe, využil
omyl, lesť a výraznú nerovnosť zmluvných strán. Sprostredkovateľ úveru vedel, že dlžník je dôchodca,
ktorý žije len z dôchodku a musel vedieť, že dlžnú čiastku vo výške 265,- eur mesačne nie je schopný

splácať. Žalobníčka ďalej namietala, že mediácii nerozumie. Nespochybňovala požičanie si peňazí a
ani svoju povinnosť dlžnú sumu vrátiť, ale spochybňovala výšku poplatku, ktorej výška je úžernícka.
Úročenie 0,25 % denne považuje za úžernícke, pretože uvedené predstavuje ročný úrok 91,375 %
ročne. Žalovaná zneužila čas núdze u žalobníčky, ponúkla jej cez sprostredkovateľa spotrebiteľský úver
za veľmi nevýhodných podmienok, jednotlivé podmienky zmluvy jej nevysvetlila a využila jej neznalosť.

4/ Žalovaná v rámci procesnej obrany namietala, že v prejednávanom prípade neexistuje naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere podľa § 80 písm. c) O. s. p., pretože
medzi účastníkmi sporu došlo k uzatvoreniu dohody o výsledku mediácie č. MK 04790/10 zo dňa
10. 08. 2010 podľa § 516 a nasl. OZ, pričom dojednaním novej dohody zanikla predmetná zmluva o

úvere č. 2311278. Žalobníčka a žalovaná si v dohode dohodli podstatné náležitosti zmluvného vzťahu,
pričom si dohodli výšku celého záväzku z dovtedajšieho záväzku na záväzok vo výške 3.441,83 eur,
ktorú bola žalobníčka povinná uhradiť do 22. 9. 2010. Žalovaná mala za to, že k dohode došlo na
základe slobodného rozhodnutia žalobníčky a teda jej tvrdenia, že nevedela čo podpisuje, neobstoja.
Žalobníčka je svojprávna, má plnú spôsobilosť na právne úkony mala tak možnosť dohodu neakceptovať

a nepodpísať ju. Žalovaná mala teda za to, že na základe Dohody zanikla úverová zmluva č. 2311278
a tak žalobníčka stratila naliehavý právny záujem na určení neplatnosti tejto zmluvy.

5/ Súd prvej inštancie dospel k záveru, že právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere, resp. jej
časti, tak ako to predpokladá § 80 písm. c) O. s. p., tu na strane žalobníčky bezpochyby existuje, pretože

jej právne postavenie vzhľadom na dojednaný obsah zmluvy o úvere je neisté, pričom takouto žalobou
sa predíde aj podaniu ďalšej žaloby, a to žaloby na plnenie. K tvrdeniu žalovanej ohľadom zániku zmluvy
o úvere je potrebné uviesť, že zo samotného znenia čl. I predmetnej dohody o mediácii vyplýva, že
zanikol doterajší záväzok len v časti, v ktorej to nepochybne vyplýva z obsahu tejto dohody, t. j. v tomto
prípade k zmene obsahu záväzku v časti dlžnej sumy došlo k jej ďalšiemu protiprávnemu navýšeniu,

pričom v ostatných svojich častiach zmluva o úvere existuje popri dohode o výsledku mediácie.

6/ V konaní mal súd preukázaný status žalobníčky ako spotrebiteľky, pretože z výpisu zo živnostenského
registra č. XXX-XXXX vyplýva, že tejto zaniklo živnostenské oprávnenie na podnikateľskú činnosti
ku dňu 31. 12. 2008, pričom zmluvu o úvere uzatvorila so žalovanou dňa 30. 06. 2009, preto súvis

úveru s výkonom povolania súd nemal, aj vzhľadom na vek žalobníčky, za preukázaný. Naviac,
právne postavenie žalobníčky ako spotrebiteľky v konaní nespochybnila ani žalovaná.

7/ Z obsahu uzatvorenej zmluvy o úvere č. XXXXXXX vyplynulo, že neobsahuje všetky náležitosti
uvedené v ustanovení § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (písm. a,

b, d až j, k, l,) čo je podľa § 4 ods. 3 zákonao spotrebiteľských úveroch sankcionované neplatnosťou
dojednania o poplatku za poskytnutie úveru vo výške 1.480,- eur. V tejto časti je preto zmluva o úvere
neplatná aj s odkazom na ustanovenie § 39 Obč. zák., preto je žalobníčka povinná zaplatiť žalovanej
titulom zmluvy o úvere č. 2311278 istinu, resp. doplatok istiny, ktorým je rozdiel medzi požičanou sumou1.700,- eur a sumou 537,- eur, ktorú aj podľa zhodných tvrdení strán sporu uhradila. V časti navýšenia
sumy na 3.441,83 eur ako aj v časti uznania dlhu je, podľa názoru súdu, rovnako absolútne neplatná
aj Dohoda o výsledku mediácie s poukazom na ustanovenie § 39 OZ, pretože táto dohoda obchádza

zákon a prieči sa dobrým mravom.

8/ Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie určil, že zmluva o úvere v časti dojednania poplatku je
neplatná. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobníčka žiadala určiť za neplatnú celú zmluvu o úvere a nie
len jej časť, vo zvyšku súd žalobu zamietol.

9/ O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 2 O. s. p. a vyslovil, že žiadny
účastník nemá na náhradu trov konania právo. O súdnopoplatkovej povinnosti žalovanej súd rozhodol
podľa § 2 ods. 2 vety prvej zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

10/Protitomutorozsudkupodalavčasodvolaniežalovanánamietajúcnesprávneprávneposúdenieveci.

V danom prípade podľa jej názoru aplikácia predpisov o ochrane spotrebiteľa neprichádza do úvahy,
nakoľko vzťah medzi žalobníčkou a žalovanou nie je vzťahom spotrebiteľským, žalobníčka pri uzatváraní
zmluvy o úvere vyhlásila, že poskytnuté peňažné prostriedky si berie na účel povolania, čo vylučuje jej
postavenie spotrebiteľa v zmysle § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. Žalovaná tiež zdôraznila absolútnu
obchodnoprávnu povahu zmluvy o úvere v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka,

uvedený vzťah sa vždy spravuje Obchodným zákonníkom bez ohľadu na subjekty vzťahu. Zmluvu o
úvere v danom prípade preto nie je možné posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, žalovaná
bola toho názoru, že zmluva o úvere nemusí obsahovať ani údaje o RPMN a žalovaná má tak
nárok nielen na vrátenie úveru, ale aj príslušného poplatku za poskytnutie úveru. Rovnako sa žalovaná
nestotožnila so záverom súdu prvej inštancie, že dohoda o výsledku mediácie je v časti navýšenia sumy

na 3.441,83 eura ako aj v časti uznania dlhu neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, pretože
obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom. Dohoda obsahuje všetky náležitosti v zmysle platného
právneho poriadku, ustanovenia a účel zmluvy sú zrozumiteľne a čitateľne uvedené, z toho dôvodu, hoci
žalobníčka je dôchodkyňa, mohla porozumieť jej obsahu. Žalovaná rovnako nesúhlasila so záverom
súdu, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere na strane žalobníčky existuje,

keď opätovne poukázala na uzavretú dohodu v zmysle § 516 a nasl. Občianskeho zákonníka, kde si
strany zmluvy dohodli podstatné náležitosti zmluvného vzťahu, v prípade neuhradenia záväzku z dohody
aj výšku úrokov z omeškania. Pokiaľ by z dohody nebolo jednoznačné, že vôľa oboch strán
smerovala k zániku doterajšieho záväzku, ale jeho nahradeniu novým záväzkom, platí nevyvrátiteľná
právna domnienka, že trvá vedľa seba pôvodný, ako aj novo vzniknutý záväzok. Z obsahu predmetnej

dohody však nepochybne vyplýva, že dojednaním nového záväzku doterajší záväzok - úverová zmluva
- zanikla. Žalovaná bola teda toho názoru, že žalobníčka stratila naliehavý právny záujem na domáhanie
sa určenia neplatnosti úverovej zmluvy. Na základe vyššie uvedeného navrhla žalovaná, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11/ Proti dopĺňaciemu rozsudku ukladajúcemu žalovanej povinnosť zaplatiť na účet súdu prvej inštancie
súdny poplatok vo výške 99,50 euro podala rovnako včas žalovaná odvolanie namietajúc predčasnosť
rozhodnutia, keď voči rozsudku vo veci samej podala riadny opravný prostriedok, výrok o povinnosti
zaplatiť súdny poplatok je výrokom závislým na výroku ohľadom určenia neplatnosti zmluvy o úvere,
je tak potrebné, aby súd najskôr rozhodol o platnosti právneho úkonu, ktorá skutočnosť je rozhodujúca

pre posúdenie postavenia žalobníčky ako spotrebiteľa respektíve pre riešenie otázky, či sa na túto
vzťahuje oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. za) zákona o súdnych
poplatkoch. Žalovaná navrhla preto dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a súdnopoplatkovú
povinnosť uložiť žalobníčke.

12/ Žalobníčka v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej považovala argumenty žalovanej za
nesprávne a zavádzajúce. Vylúčila, že by finančné prostriedky boli reálne poskytnuté a použité na účel
povolania, avšak aj v takomto prípade by na základe zmluvy o úvere došlo k založeniu spotrebiteľského
právnehovzťahu,keďžežalobníčkapriuzatváranízmluvynekonalavrámcipredmetusvojhopodnikania.
Samotný účel použitia finančných prostriedkov vyplýva z vopred predformulovanej zmluvy, ktorej znenie

žalobníčka nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť, zmluvu o úvere pritom vypĺňal mandatár žalovanej.
Žalobníčka ako spotrebiteľ nemohla mať pritom vedomosť o následkoch označenia účelu použitia
finančných prostriedkov na účel povolania. Nepravdivé uvedenia účelu použitia finančných prostriedkov
na zamestnanie, povolanie alebo podnikanie je v rozpore so smernicou číslo 2005/2009 ES z 11.5. 2005 o nekalých obchodných praktikách voči spotrebiteľovi na vnútornom trhu. Nakoniec samotné
označenie účelu povolania nevylučuje aplikáciu ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, v
prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľský vzťah, je dôkazné bremeno na dodávateľovi -

žalovanej. Bezpečným preukázaním nie je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy na
výkon povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny
súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa vo veci uzavretie príslušnej zmluvy má.
Ohľadne namietaného charakteru zmluvy o úvere ako obchodnoprávneho vzťahu žalobníčka poukázala
naskutočnosť,žeišlooreálnuzmluvu,kedydošlopripodpiseikodovzdaniupeňazí,ktorýzmluvnývzťah

v každom prípade treba subsumovať pod normy občianskeho práva. Ohľadom naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení konštatovala žalobníčka, že naliehavý právny záujem spotrebiteľa na
určení neprijateľnosti zmluvných podmienok a neplatnosti zmluvy je daný vždy. Navrhla preto potvrdenie
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska jeho vecnej správnosti.

13/ Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento

zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14/ Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

15/ Dňom 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, kde sa v zmysle § 470 ods. 1 tohto
zákona uplatňuje zásade jeho okamžitej aplikability, podľa ktorej tento zákon platí aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

16/ Odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej v rozsahu a z dôvodov ňou vymedzených (379, 380
ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

17/ Odvolacie námietky žalovanej týkajúce sa postavenia žalobníčky ako spotrebiteľa, vyhodnotil
odvolací súd po posúdení ako neopodstatnené nielen z hľadiska odvolacích dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. e/ a f/ CSP, ale aj z hľadiska § 366 CSP, ktorý upravuje novoty v odvolacom konaní,
do 30. 6. 2016 z hľadiska § 205a ods. 1 O. s. p., ktorý upravoval nové skutočnosti a nové dôkazy.
Žalovanou tvrdené námietky vrátane tvrdenia, spochybňujúceho postavenie žalobníčky ako spotrebiteľa

v spore, nespĺňajú z vecného a časového hľadiska podmienky podľa citovaných zákonných ustanovení
ako nové skutočnosti, keď takéto tvrdenia neboli v konaní pred súdom prvej inštancie vôbec uplatnené.

18/ Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
zmluvy o úvere, resp. jej časti, tak ako to predpokladá § 80 písm. c) O. s. p., tu na strane žalobníčky

bezpochyby existuje, pretože jej právne postavenie vzhľadom na dojednaný obsah zmluvy o úvere je
neisté, pričom takouto žalobou sa predíde aj podaniu ďalšej žaloby, a to žaloby na plnenie. K tvrdeniu
žalovanej ohľadom zániku zmluvy o úvere odvolací súd opakuje, že zo samotného znenia čl. I
predmetnej dohody o mediácii vyplýva, že zanikol doterajší záväzok len v časti, v ktorej to nepochybne
vyplýva z obsahu tejto dohody, t. j. v tomto prípade k zmene obsahu záväzku v časti dlžnej sumy došlo

k jej ďalšiemu protiprávnemu navýšeniu, pričom v ostatných svojich častiach zmluva o úvere existuje
popri dohode o výsledku mediácie.

19/ Súd prvej inštancie nakoniec správne uložil i povinnosť zaplatenia súdneho poplatku zo žaloby
žalovanej, keď podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov

(ďalej ZSP) Ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí
podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od
poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva,
o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží
náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.

20/ Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ ZSP poplatková povinnosť vzniká podaním žaloby, návrhu, odvolania,
žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie poplatkovéhoúkonu,akjepoplatníkomžalobcaalebonavrhovateľ,odvolateľ,ten,ktopodalžalobunaobnovukonania,
dovolateľ a ten, kto podal kasačnú sťažnosť.

21/ Z vyššie citovaných ustanovení zákona o súdnych poplatkov, najmä ust. § 2 ods. 2 ZSP je tak
zrejmé, že ak sa na poplatníka vzťahuje osobné oslobodenie podľa § 4 ods. 2, alebo bol oslobodený
na návrh podľa § 138 ods. 1 O. s. p. a jeho návrhu vo veci samej/žalobe bolo aspoň sčasti vyhovené,
zaťažuje súdnopoplatková povinnosť žalovaného (podľa výsledku konania zaplatí buď celý poplatok
alebo jeho pomernú časť) mimo prípadu, ak sa na neho vzťahuje tiež osobné oslobodenie podľa § 4

ods. 2 ZSP alebo bol oslobodený od súdneho poplatku podľa § 138 O. s. p.

22/ V súdenej veci bola od poplatku osobne oslobodená žalobníčka v prevažujúcej miere úspešná vo
veci samej, je tak nevyhnutné, aby podľa výsledku konania poplatok zaplatila žalovaná.

23/ Odvolaciemu súdu tak neostalo než potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z

hľadiska jeho vecnej správnosti, podľa § 387 ods. 1 CSP.

24/ O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, v
konaní úspešnej žalobníčke priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

25/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).