Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. december 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Pc/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116215965
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6116215965.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

navrhovateľky A. Č., Q.. K., H.. XX. XX. XXXX, R. C. C. C., R. D. E. XXXX/X, v konaní zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JUDr. Radovan Szárszoi, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Bakossova
14464/3C, proti manželovi navrhovateľky S. Č., H.. XX. XX. XXXX, C. C. C., R. D. E. XXXX/X, v
konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Eva Segečová, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica,
Skuteckého 26, o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo A. Č., Q.. K., H.. XX. XX. XXXX B. S. Č., H.. XX. XX. XXXX, uzatvorené dňa XX. XX.
XXXX N. N., manželstvo zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu X. N., vo zväzku X, ročník

XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X, r o z v á d z a .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka podaným návrhom doručeným súdu dňa 26. 08. 2016 žiadal súd, aby rozviedol jej
manželstvo s odporcom vzhľadom k tomu, že toto neplní ani jednu zo svojich zákonných funkcií a ona
sama nemá záujem zotrvať v manželstve s odporcom.

2. Odporca s návrhom vyjadril nesúhlas.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie sobášnym listom účastníkov konania, výsluchom účastníkov
konania, pričom zistil tento skutkový stav:

4. Účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX. XX. XXXX N. G. E. N. N., ktoré manželstvo je zapísané v
knihe manželstiev Z. Ú. X. N., N. T. X, Q. XXXX, H. K. XX, S. S. Č. X. U oboch účastníkov sa jedná o prvé
manželstvo, z manželstva nepochádzajú žiadne maloleté deti, obaja účastníci sú občania Slovenskej
republiky.

5. Navrhovateľka vo svojom návrhu neskôr na pojednávaní a to aj prostredníctvom svojho právneho
zástupcu uviedla, že manželstvo s odporcom bolo uzavreté po trojročnej známosti, pričom ich
manželstvo bolo spočiatku harmonické. Po niekoľkých rokoch manželstva sa účastníci konania rozhodli
založiť si rodinu, pričom navrhovateľka bola opakovane tehotná, avšak tehotenstvá neboli úspešné.
Takéto emocionálne a fyzické závažné životné situácie navrhovateľka napriek očakávanej podpore zo
strany manžela prežívala sama, pretože manžel pracoval v ich spoločnej firme, najskôr v Liptovskom

Mikuláši a neskôr vo Važci. Navrhovateľka je zamestnaná ako zdravotná sestra v Detskej fakultnej
nemocnici v Banskej Bystrici. Navrhovateľka ďalej uviedla, že manžel sa posledné roky v prevažnej
miere zdržiava u svojich rodičov vo Važci a na adrese trvalého bydliska sa v podstate nezdržiava, pričom
uviedla, že určite sa nestalo, že by za posledných 6 alebo 7 mesiacov prespal čo i len jednu noc vspoločnej domácnosti. Navrhovateľka ďalej uviedla, že odporca udržiava od roku 2013 mimomanželský
vzťah, ktorý prerástol do vzťahu intímneho, pričom v súčasnej dobe z tohto vzťahu pochádza maloleté
dieťa, ktoré sa narodilo dňa 15. 11. 2016. Navrhovateľka ďalej uviedla, že odporca v súčasnej dobe žije

v súčasnej dobe so svojou priateľkou a tam trávi aj svoj mimopracovný čas. Uviedla ďalej, že narodenie
dieťaťa v podstate znamená akési vyvrcholenie spoločného vzťahu, ktorý má jej manžel s inou ženou a
myslí si, že títo spolu plánujú aj ďalšiu budúcnosť. Uviedla, že si myslí, že priateľka jej manžela urobí v
podstate všetko preto, aby s ním mohla zostať a založiť si svoju novú rodinu, pričom ona sama v tom
brániť nebude. Uviedla, že sa snažili spolu s manželom komunikovať, snažili sa nejakým spôsobom o

tom rozprávať, avšak odozva z jeho strany bola minimálna resp. nulová. Navrhovateľka ďalej uviedla,
že podľa jej názoru manžel už nemá záujem o obnovenie spolužitia s ňou, pričom uviedla, že pokiaľ v
písomnom vyjadrení odporca uvádzal resp. popisoval vzťah k nej ako taký, že ju má rád a chce s ňou
tráviť ďalšie spolužitie, tak on sám svoje správanie nijakým spôsobom nezmenil a od podania návrhu
resp. od času, kedy sa o takomto návrhu odporca dozvedel, nenastala v jeho správaní žiadna zmena.
Uviedla, že si myslela, že manžel pochopí vážnosť situácie a k tomu prispôsobí svoje správanie, avšak

toto sa nestalo. Z tohto dôvodu žiadala navrhovateľka, aby súd jej manželstvo s odporcom rozviedol.

6. Odporca vo svojej výpovedi resp. prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že nie je
vnútorne stotožnený s tým, že sa mal s navrhovateľkou rozviesť, túto má stále rád a zotrváva na
tých skutočnostiach ohľadne ich spoločného života tak, ako ich uviedol v písomnom vyjadrení. Potvrdil

skutočnosť, že dňa 15. 11. 2016 sa mu narodil syn, ktorého má s inou ženou, pričom v súčasnej dobe s
touto svojou známosťou býva v spoločnej domácnosti aj s maloletým dieťaťom. Sám odporca pripustil,
že pre prípadnú záchranu manželstva resp. zmenu v okolnostiach, ktoré manželov rozdeľujú, neurobil
od podania návrhu nič, avšak len vnútorne cíti, že by mal zostať s manželkou, aj keď pre neho syn je
v súčasnej dobe dôležitý.

7. Podľa § 23 ods.1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

8.Súdvtejtosúvislostiuvádza,ževtomtozákonnomustanoveníjezakotvenávšeobecnáhmotnoprávna
podmienka pre rozvod manželstva, ktorá spočíva najmä v existencii vážneho narušenia a trvalého
rozvratu vzťahu medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne
aj neexistenciu ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Takýto rozvrat vzťahov musí
byť kvalifikovaný, teda nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita takéhoto rozvratu musí byť vysoká pre

konštatovanie vážnosti rozvratu a tento rozvrat sa musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný.
Nezhodymanželovsamusiatýkaťpodstatnýchvecímanželskéhospolužitiaamusiabyťvážnenarušené
citové vzťahy medzi manželmi, aj keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody týkajúce sa
nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenia, trvalý rozvrat vzťahov. Pre určitý nadhľad treba
mať na zreteli aj to, že v manželstve je prirodzený vznik nezhôd. Je však relatívne, či tieto budú mať za

následok aj vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Kvalifikácia stupňa rozvratu je zverená výlučne
súdu a nie účastníkom konania, ktorý musí preskúmať či je manželstvo dostatočne vážne narušené
a dostatočne vážne rozvrátené, čo bude mať preukázané vtedy, keď dospeje k záveru, že už viac
toto manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia. Na rozvod manželstva neexistuje právny nárok a to ani vtedy, keď s tým obaja manželia

súhlasia. Základným kritériom úvahy teda je, či manželstvo účastníkov je trvalo vážne rozvrátené a
to z hľadiska objektívneho bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov či jedného z nich, kedy
ide predovšetkým o hľadisko morálky spoločnosti a záverov vážnosti trvalého rozvratu manželstva.
Toto je možno odôvodniť len vtedy, ak sa takýto trvalý rozvrat manželstva javí ako neodstrániteľný
a nenapraviteľný vzhľadom na hĺbku a trvalosť rozvratu do budúcna, ktoré vylučujú ďalšiu možnosť

spolužitia manželov. Kvalifikácia rozvratu je tiež posudzovaná aj podľa toho, ako sa vážny rozvrat
prejavuje k plneniu účelu manželstva a to najmä vytváraním trvalého životného spoločenstva oboch
manželov.

9. Súd na základe vykonaného dokazovania, najmä výsluchom účastníkov konania dospel k záveru, že

v danej veci sú splnené podmienky pre rozvod manželstva tak, ako to má na mysli ustanovenie § 23
ods.1 Zákona o rodine. Súd má za to, že medzi manželmi existuje vážne narušenie citových vzťahov, aj
keď tieto nemusia byť zjavné na prvý pohľad. Podľa názoru súdu v danom manželstva existujú nezhody
ohľadne podstatných resp. menej podstatných okolností vzájomného života a tieto sú problematické užniekoľko rokov spätne. Za podstatný dôvod pre rozvrat manželstva súd považuje nadviazanie známosti
odporcu s inou ženou, s ktorou dokonca v súčasnej dobe má maloletého syna. Je zrejmé, že takáto
skutočnosť musela vážnym spôsobom zasiahnuť do ich manželského života a to najmä z pohľadu

navrhovateľky, ktoré nadviazanie známosti jej manžela s inou ženou a narodenie dieťaťa vníma veľmi
intenzívne.

10. Súd nemohol uveriť tvrdeniam odporcu o tom, že jeho láska voči navrhovateľke je skutočná a
úprimná, keďže pre naplnenie manželského zväzku v zmysle spoločného života a to ani po doručení

návrhu na rozvod manželstva neurobil nič, pričom túto skutočnosť sám v konaní potvrdil, ba naopak
začal zdieľať spoločnú domácnosť so svojou priateľkou a so spoločným synom. Súd správanie odporcu
nemohol vyhodnotiť inak ako správanie neúprimné, keď na jednej strane tvrdí, že svoju priateľku
nepovažuje za životnú partnerku a za takúto považuje manželku, avšak s touto spoločnú domácnosť
nezdieľa a naopak spoločnú domácnosť zdieľa so svojou priateľkou.

11. Súd teda konštatuje, že vzhľadom na tieto skutočnosti je stupeň rozvratu manželstva v danom
prípade kvalifikovaný a existuje tu také narušenie a trvalý rozvrat vzťahov, ktoré sú zapríčinené najmä
mimomanželským vzťahom odporcu k inej žene. Javí sa, že manželstvo nemôže ani do budúcnosti
plniť svoj účel a nie je možné očakávať, že by medzi účastníkmi došlo k obnoveniu manželského
spolužitia, keďže takýto stav trvá už najmenej tri roky. Z konania ani výpovede odporcu súd nemal za

preukázanú skutočnú a vážnu snahu o obnovenie manželského spolužitia a preto ako ďalšiu príčinu
rozvratu manželstva súd vidí najmä v tom, že účastníci v priebehu manželstva a to najmä zo strany
odporcu nenašli taký vzájomný stupeň vzájomnej komunikácie, ktorými by boli schopní riešiť vzájomne
vzniknuté problémy.

12. Súd teda konštatuje, že v danom prípade mal za preukázané, že sú splnené podmienky tak, ako sú
ustanovené v § 23 ods.1 zákona o rodine a súd preto návrhu navrhovateľky vyhovel a jej manželstvo
s odporcom rozviedol.

13. Súd taktiež rozhodol o práve na náhradu trov konania v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie
je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako
spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o

rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje
predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa

od používania spoločného priezviska.