Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. december 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/342/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212819
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6912212819.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej

a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k.
9C/171/2012-45 zo dňa 18.05.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 14. 05. 2015
zamietol. Súd žalobu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a nemajetkovú ujmu zamietol. O trovách konaniach rozhodol tak, že žalovanému
náhradu trov konania nepriznal.

2.Okresnýsúdpredrozhodnutímvovecisamejskúmal,čisúsplnenépodmienkypreprerušeniekonania

na základe návrhu žalobcu zo dňa 14. 05. 2015, ktorý súdu doručil dňa 14. 05. 2015, o ktorom
návrhu na prerušenie konania okresný súd rozhodol na pojednávaní dňa 18. 05. 2015 tak, že návrh
na prerušenie konania zamietol, keď nezistil dôvody na prerušenie konania ani v zmysle § 109 ods. 1,
písm. b) O.s.p. a ani v zmysle § 109 ods. 2, písm. c) O.s.p. (platného a účinného v čase rozhodovania
okresného súdu).Okresný súd vo vzťahu k návrhu žalobcu, ktorým sa domáhal prerušenia konania z
dôvodu, že podal sťažnosť na Ústavný súd SR v tejto konkrétnej veci, keď podľa názoru žalobcu Krajský
súd v Banskej Bystrici porušil jeho práva tým, že nevylúčil sudcov okresného súdu z konania a tým boli

porušené práva žalobcu na zákonného sudcu a právo na nestranný súd, poukázal na to, že nie je dôvod
na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 1, písm. b) O.s.p., keďže o námietke zaujatosti v zmysle
príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorým
rozhodnutím je okresný súd viazaný, a teda nebol dôvod na prerušenie konania, pretože o námietke
zaujatosti bolo rozhodnuté podľa zákonných ustanovení upravujúcich procesný postup súdu. Vyhodnotil,
že podanie sťažnosti na Ústavný súd SR teda nie je dôvodom na prerušenie konania vzhľadom na
to, že o zaujatosti sudcov okresného súdu už bolo nadriadeným súdom rozhodnuté, pričom zároveň

poukázal na to, že žalobca ani neosvedčil skutočnosť, že sťažnosť na Ústavný súd SR vôbec podal,
keď predložil len rovnopis sťažnosti bez dokladu preukazujúceho podanie takejto sťažnosti. Vo vzťahu
k ďalšiemu dôvodu žalobcu na prerušenie konania, a to prebiehajúce iné konanie o náhradu škody
pre porušenie práva Európskej únie, v ktorom konaní konajúci súd rozhodol o prerušení konania dorozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnej otázke s poukazom na ust. § 109 ods. 2,
písm. c) O.s.p., okresný súd nezistil dôvod na prerušenie konania, keďže nebola preukázaná zrejmá
priama súvislosť otázok, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie súdu; preto návrh na prerušenie konania

zamietol.

3. Okresný súd následne posúdil i žalobu žalobcu vo veci samej a z vykonaného dokazovania mal za
preukázané,ževdanejveciniesúsplnenéhmotnoprávnepodmienkyprezodpovednosťštátustanovené
ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci. Žalobca si uplatňoval svoj nárok na náhradu škody spolu s nárokom na nemajetkovú
ujmu na základe tej skutočnosti, že v konkrétnom exekučnom konaní nerozhodol okresný súd v
zákonnej 15-dňovej lehote o žiadosti súdneho exekútora, a tým došlo k vzniku škody na strane žalobcu
na základe nesprávneho úradného postupu súdu. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd
zistil, že v konaní, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 2Er/2342/2010
súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na súd dňa 23. 09. 2010. Exekučným titulom bol

rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s. O žiadosti súdneho
exekútora o vydanie poverenia súd rozhodol uznesením zo dňa 06. 06. 2011 tak, že žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňom 19. 07. 2011. Následne bola exekúcia zastavená uznesením zo dňa 19. 08. 2011. Súd prvej
inštancie dospel k záveru, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia

exekúcie pri aplikácii ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku exekučný súd lehotou
15 dní nebol viazaný. Vzhľadom k tomu, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok. Súd prvej
inštancie ustálil, že žalobca nepreukázal jednu zo zákonných podmienok pre vznik prípadného nároku
na náhradu škody, prípadne nároku na nemajetkovú ujmu, a to nesprávny úradný postup okresného
súdu. Z týchto dôvodov sa súd v ďalšom konaní ani nezaoberal skúmaním otázky, či na strane žalobcu

týmto prípadným nesprávnym úradným postupom vznikla škoda alebo iná nemajetková ujma a či
existuje príčinná súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, prípadne
nemajetkovejujmy.Vovzťahukprieťahomvsúdnomkonanípoukázalnato,ženiejemožnékonštatovať,
že v danej veci došlo k prieťahom v konaní, pričom poukázal aj na ustálenú judikatúru ústavného súdu,
že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, resp. práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru (ÚS 46/01, I.ÚS 66/02, II.ÚS
57/01). Poukázal na prax žalobcu, ktorý podáva hromadne v rámci celej Slovenskej republiky niekoľko
tisíc až desiatok tisíc návrhov na exekúcie na základe exekučných titulov - rozhodcovských rozsudkov
a týmto de facto znemožňuje rozhodnúť súdom v primeraných lehotách, pričom návrhy na exekúcie

podáva opakovane a aj po tom, ako boli právoplatne judikované okolnosti, že žalobcom používané
exekučné tituly obsahujú neprijateľné podmienky a pre ich rozpor so zákonom sa žiadosti o vydanie
poverenia zamietajú. Okresný súd konštatoval, že zo strany okresného súdu v rámci exekučného
konania nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a súd nemôže konštatovať, že došlo k zbytočným
prieťahom pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,

ktoré by zakladali právo žalobcu na náhradu škody, prípadne nemajetkovú ujmu.

4. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. na základe zásady úspechu, hoci
žalovaný mal vo veci plný úspech, v spojení s konaním mu trovy konania nevznikli, preto súd rozhodol
tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to v celom rozsahu. V rozsiahlom
odvolaní namietal najmä porušenie jeho práva na kontradiktórny súdny proces, v ktorom strany musia
mať možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné na podporu úspešnosti svojej žaloby, ale zároveň
musia mať možnosť sa oboznámiť so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť

sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Uvedené právo bolo žalobcovi upreté, nakoľko pred
vynesením rozsudku nebol oboznámený s písomným vyjadrením žalovaného k návrhu, toto mu bolo
doručené až so samotným rozsudkom vo veci samej. Pred vynesením rozsudku nebol oboznámený
so súdom vykonanými listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu
nemal možnosť sa vyjadriť. Prvostupňovému súdu vytýkal, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť

bez nariadenia pojednávania a súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia
akéhokoľvek dôvodu sám určil. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia
rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz však
v danom konaní môžu slúžiť len listiny založené v exekučnom spise a to vzhľadom k faktu, že vecsa týka nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu. Žalobca ďalej namietal, že konaním súdu
mu bolo upreté, resp. odňaté právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom napriek
tomu, že rozhodovanie veci zákonným sudcom je základným predpokladom na splnenie podmienok

spravodlivého procesu (rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 345/09). Žalobca v konaní uskutočnil
podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému vec bola
pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť.
Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič
nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti, nemožno tohto sudcu považovať

za nestranného. V konaní bolo preto možné uskutočniť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Ústne
pojednávanie vo veci odklad pripúšťalo a nebolo neodkladným úkonom; za danej situácie, okresný
súd preto nemal vec meritórne prejednať. Rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov. Vo vzťahu k majetkovej škode v odvolaní namietal, že súd ignoroval tvrdenia žalobcu o
majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a správy informačného systému a z titulu výdajov
na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií,

na poštovné a telekomunikačné výdaje, pričom v tejto časti namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia
pre nedostatok dôvodov. Okrem iného ďalej namietal, že nesúhlasí ani s tvrdením, že náklady na
správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník (povinný). Žalobca hodlal v konaní pred
súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody, a to aj
prostredníctvomznaleckéhoposudku,ktoréhovyhotoveniezabezpečil.Žiadalrozsudokokresnéhosúdu

zrušiť a vec mu vrátiť na opätovné prejednanie.

6. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

7. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného

sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP
a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu
podľa ust. § 387 ods.1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

8. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncetrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

9. Krajský súd, ako súd odvolací považuje za potrebné poukázať na to, že od 01.07.2016 nadobudol
právnu účinnosť nový procesný predpis, a to zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý sa
v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení použije aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP je odvolací súd viazaný rozsahom
odvolania a odvolacími dôvodmi. S prihliadnutím na rozsah odvolania a odvolacie dôvody uvedené

v odvolaní žalobcu odvolací súd konštatuje, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným
v napadnutom rozhodnutí, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom odvolací
súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil
žiadne vady konania v konaní pred okresným súdom, ktoré by sa týkali procesných podmienok; čo sa
týka preskúmavania veci samej, odvolací súd dospel k názoru, že okresný súd z hľadiska posúdenia

opodstatnenosti žaloby žalobcu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, keď žalobu žalobcu
zamietol, rozsudok okresného súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú
založené na chybnom hodnotení dôkazov, pričom okresný súd vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s
vtedy platným ustanovením § 132 O.s.p., súd v danej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav prerozhodnutie a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p. platného a účinného
v čase rozhodovania okresného súdu.

13. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa dostatočne jasne, zrozumiteľne a právne
argumentačne presvedčivo vysporiadal v odôvodnení rozsudku s preskúmaním právneho základu a
dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu, a preto dôvody obsiahnuté v odvolaní žalobcu, ktoré namietajú
vnútornú rozpornosť a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, nie sú opodstatnené.

14. K rozhodnutiu okresného súdu, ktorým zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania odvolací
súd uvádza, že sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť žalobu, ktorou sa žalobca
domáha náhrady škody, ktorá by mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, na ktorom
sudca vykonáva súdnictvo nezakladá dôvod na vylúčenie sudcu. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie
je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia žalobcu) svojím
nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú a

nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Cdo/43/2013). Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane
odmietol sťažnosti žalobcu, ktorými namietal porušenie svojich základných práv na súdnu ochranu
a spravodlivý súdny proces z dôvodu, že krajský súd nevylúčil všetkých sudcov okresných súdov,
pričom svoj nárok odvodzuje od postupu toho ktorého okresného súdu. Ústavný súd sťažnosti žalobcu

odmietol pre nedostatok právomoci prerokovať a rozhodnúť takúto vec (napr. sp. zn. I.ÚS 89/2013, I.ÚS
92/2013) s odôvodnením, že okolnosť, že o veci napriek rozhodnutiu nadriadeného súdu rozhoduje
sudca, ktorý by mal byť podľa subjektívneho názoru účastníka konania z jej prejednávania vylúčený,
je dôvodom na uplatnenie riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa O. s. p. a ústavný
súd nemá právomoc preskúmať námietky sťažovateľa, že vo veci rozhodol nezákonný sudca. Za takejto

situácie odvolací súd rozhodnutie okresného súdu, ktorým zamietol návrh na prerušenie konania, ktorým
sa žalobca domáha prerušenia konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva žalobcu na zákonného sudcu a na nestranný
súd považuje za vecne správne. Odvolací súd poukazuje, že zákonného sudcu z prejednávania a
rozhodovania nadriadený súd nevylúčil, nakoľko nebol zákonným sudcom v exekučnej veci. Rovnako

odvolací súd je toho názoru, že pre rozhodnutie súdu vo veci samej nevyvstala potreba aplikácie práva
Európskej únie (s prihliadnutím na návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho
konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010) a v dôsledku toho ani nebolo
potrebné položiť Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálne otázky ohľadom výkladu práva Európskej únie a z
rovnakého dôvodu teda neexistuje ani dôvod na prerušenie konania z dôvodu, že pred Súdnym dvorom

EÚ prebieha konanie o prejudiciálnych otázkach položených Súdnemu dvoru EÚ v konaní vedenom
pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010. Správne preto súd prvej inštancie návrh žalobcu,
ktorým sa domáhal prerušenia konania, z hore uvedených dôvodov ako nedôvodný zamietol podľa ust. §
109 ods. 1, písm. b) a § 109 ods. 2, písm. c) O.s.p. platného a účinného v čase rozhodovania okresného
súdu.

15. K podanému odvolaniu odvolací súd ďalej uvádza:

16. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami
pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi súdu na strane druhej. Súd prvej inštancie

neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení
neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým
spôsobom v celom súhrne posúdil, aj náležite vyhodnotil. Nebolo možné prihliadnuť na námietku
žalobcu, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na kontradiktórny súdny proces a to z dôvodov, že
žalobca mal možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť

sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne konanie. Pokiaľ žalobca tvrdí, že nebol oboznámený s písomným
vyjadrením žalovaného k návrhu, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nemohol doručiť žalobcovi
písomné vyjadrenie žalovaného, keďže žalovaný sa vo veci nevyjadril. Za danej situácie nemožno
súdu prvej inštancie vyčítať nesprávny procesný postup s prihliadnutím aj k tomu, že žalobca bol na
pojednávanie riadne predvolaný, keď právny zástupca žalobcu prevzal predvolanie na pojednávanie

dňa 06. 05. 2015, pojednávanie sa uskutočnilo dňa 18. 05. 2015 a je zrejmé, že bola dodržaná lehota v
zmysle § 115 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobcovi nič nebránilo, keďže mal dostatok času
na prípravu na pojednávanie, dostaviť sa na pojednávanie a oboznámiť sa aj s vyjadrením žalovaného.17. Tvrdenie žalobcu, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania neobstojí,
odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie v súdenej veci nerozhodol rozsudkom bez
nariadenia pojednávania, súd prvej inštancie vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 18. 05. 2015,

účastníci na toto pojednávanie boli riadne predvolaní. Hoci žalobca bol na pojednávanie riadne a včas
predvolaný, napriek tomu sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil; len podaním zo
dňa 14. 05. 2015 súd požiadal o zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia
zásady nestranného súdu a sudcu, ktorým podaním zároveň žiadal súd o prerušenie konania až do
právoplatnéhorozhodnutiaÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyoústavnejsťažnosti,ktorejpredmetom

je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd. Keďže žalobca
sa z neúčasti na pojednávaní neospravedlnil a ani neuviedol žiaden dôležitý dôvod, pre ktorý sa
pojednávania zúčastniť nemohol, súd prvej inštancie dôvodne pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho
právneho zástupcu v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. bez ohľadu na to, že žalobca podal návrh na zrušenie
nariadeného pojednávania a návrh na prerušenie konania. Bolo nielen právom, ale aj povinnosťou
žalobcu na súdne pojednávanie sa dostaviť. Ak sa žalobca vzdal dobrovoľne tohto práva, nemôže byť

prejednanie veci bez jeho prítomnosti na pojednávaní, na ktoré bol žalobca riadne a včas predvolaný,
považované za postup súdu, ktorým by mu bola odňatá možnosť zúčastniť sa verejného pojednávania,
oboznámiť sa s obsahom spisu, listinnými dôkazmi, a teda nebola žalobcovi odňatá možnosť konať
pred súdom. Práve zo správania sa žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu je zrejmá účelovosť konania
spočívajúca v marení postupu súdu prejednať vec v primeranej lehote bez prieťahov. Napriek tomu,

že na pojednávanie sa nedostavil ani žalovaný, pričom svoju neúčasť písomne vopred ospravedlnil a
zároveň uviedol, že nežiada o odročenie pojednávania, súdu prvej inštancie nič nebránilo, aby vec v
zmysle § 101 ods. 2 O. s. p prejednal a rozhodol.

18.Vzhľadomnato,podľanázoruodvolaciehosúdu,súdprvejinštanciedôvodnezamietolnávrhžalobcu

na prerušenie konania s tým, že súčasne žalobcovi nebolo žiadnym spôsobom odňaté právo konať pred
súdom, resp. jeho právo na kontradiktórny súdny proces, odvolací súd prejednal následne i rozhodnutie
súdu prvej inštancie vo veci samej. Žalobca v návrhoch na začatie konanie tvrdil, že súd prvej inštancie
rozhodol o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej
lehoty, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia.

19. Ďalej odvolací súd preskúmaním veci zistil, že na Okresnom súde Rimavská Sobota sa viedlo
exekučné konanie pod sp. zn. 2Er/2342/2010, pričom žiadosť o udelenie poverenia doručil súdny
exekútor súdu dňa 23. 09. 2010, exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., súd o žiadosti súdneho exekútora, ktorou žiadal vydať

poverenie na vykonanie exekúcie, rozhodol uznesením zo dňa 06. 06. 2011 tak, že žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uvedený postup a obdobie nemožno
považovať za nesprávny úradný postup, je plne odôvodnený potrebou skúmania formálnej a materiálnej
vykonateľnosti predloženého exekučného titulu. Odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí so záverom
okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu exekučného súdu pri rozhodovaní o

žiadosti súdneho exekútora, ktorou požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako jedného z
predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Argumentácia
žalobcu o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu spočívala predovšetkým v tvrdení, že k
zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo po uplynutí zákonnej 15-dňovej
lehoty. Súdna prax je ustálená na závere, že lehota 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak exekučný súd zistil rozpor žiadosti alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (viď uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IIÚS/243/2013,
IVÚS/605/2012).Zasituácie,žeokresnýsúdzpripojenéhoexekučnéhospisuzistil,žežiadosťoudelenie
poverenia bola exekučnému súdu doručená dňa 23. 09. 2010 a súd žiadosť súdneho exekútora zamietol

uznesením zo dňa 06. 06. 2011, uvedený postup a obdobie nemožno považovať za nesprávny úradný
postup s prihliadnutím na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Odvolací súd dodáva, že pokiaľ okresný
súd skúmal exekučný titul, postupoval v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a teda bol
oprávnený preskúmavať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Keďže preskúmaním exekučného titulu vo forme rozhodcovského rozsudku

dospel súd k záveru, že tento exekučný titul je v rozpore so zákonom, dospel potom exekučný súd aj
k správnemu záveru, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Naviac odvolací súd uvádza, že je zrejmé, že oprávnený voči uzneseniu, ktorým súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, a ani voči uzneseniu, ktorýmexekučný súd exekúciu zastavil, nepodal odvolanie, pričom uznesenia boli riadne doručené právnemu
zástupcovi oprávneného, teda žalobca nevyužil riadne opravné prostriedky a riadnym inštančným
postupom sa nedomáhal zmeny, resp. zrušenia uznesenia, ktorým súd zamietol žiadosť súdneho

exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie a až následne sa domáha náhrady škody a
nemajetkovej ujmy.

20. K námietke žalobcu v odvolaní, že súd ignoroval tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, ktorá
vznikla na udržiavanie a správu informačného systému a z titulu výdajov, odvolací súd na zdôraznenie

správnosti záverov prvostupňového súdu odvolací súd poukazuje na to, že zodpovednosť za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom, je zodpovednosť
objektívna, bez zreteľa na zavinenie, ktorej sa nemožno zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku
tejto zodpovednosti je jednak v danej veci vytýkaný nesprávny úradný postup okresného súdu, ďalej
existencia škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Prvým a zároveň
jedným z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu je práve nesprávny úradný postup pri

výkone verejnej moci, kedy štát zodpovedá za podmienok ustanovených zákonom č. 514/2003 Z. z.
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným
postupom. Ak prvý a jeden z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu, a to nesprávny
úradný postup nebol v konaní zistený, naopak vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že okresný
súd postupoval v súlade so zákonom a nebolo zistené, že by okresný súd rozhodoval vo veci so

zbytočnými prieťahmi, nedošlo k vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorá by prípadne mohla byť
spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom, nebol
teda zistený jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti a preto okresný súd sa dôvodne
nezaoberalďalšímipredpokladmivznikuzodpovednostiatedaexistenciouškodyapríčinnousúvislosťou
medzi nesprávnym úradným postupom a touto škodou.

21. Pokiaľ žalobca vytýka súdu, že vykonal dokazovanie, ktorého rozsah a obsah si určil sám a
neumožnil žalobcovi vyjadriť sa ku skutkovým a právnym otázkam veci, táto odvolacia námietka
neobstojí. Pokiaľ ide o dokazovanie, súd vychádzal z tých dôkazov, ktoré označil žalobca v podanej
žalobe, konkrétne dokazovanie exekučným spisom, na základe ktorého žalobca tvrdil nesprávny úradný

postup a z ktorého si uplatnil nároky podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Rovnako neobstojí ani námietka
žalobcu, že žalovaný napriek výzve súdu sa nevyjadril k veci a že malo byť vo veci rozhodnuté
rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p., keď postup podľa § 153b O.s.p. je na úvahe súdu a
aplikuje sa iba v prípade, ak súd žalobcom uvedený skutkový stav považuje za nesporný.

22. Odvolací súd námietky o chýbajúcich dôvodoch pri odôvodnení rozsudku v preskúmavanej veci
považoval za nedôvodné, keď súd prvej inštancie zaujal dostatočne jasné stanovisko aj k majetkovej
škode a aj k nemajetkovej ujme tak, ako tieto boli uplatnené a odôvodnenie rozhodnutia spĺňa náležitosti
v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. (platného a účinného v čase rozhodnutia okresného súdu).

23. Vzhľadom na uvedené, ako aj s poukazom na dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd
prvej inštancie a ktoré nepovažoval odvolací súd za potrebné vzhľadom na ich presvedčivosť opätovne
uvádzať, bol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny odvolacím súdom v zmysle
§ 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdený.

24. Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o náhrade trov. Okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov
vychádzal správne z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., teda podľa úspechu v konaní a súčasne správne
aplikoval ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p. Hoci žalovaná bola úspešnou účastníčkou konania, právo na
náhradu trov konania si v konaní pred okresným súdom neuplatnila, preto súd rozhodol, že jej právo na
náhradu trov konania nepriznal.

25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v
súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. V odvolacom konaní bola plne úspešnou účastníčkou
žalovaná, a preto odvolací súd rozhodol tak, že jej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v celom rozsahu.

26. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).