Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. december 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1333/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814218081
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814218081.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov

Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci žalobcu: UK T., spol. s r.o., IČO: 35 937
815, so sídlom Q. XXX/XX, XXX XX W., zastúpeného JUDr. Ivanou Zmekovou, advokátkou so sídlom
v Bratislave, Zámocká 18, proti žalovanému: R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., T. XX/XX, o zaplatenie
203,82 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 05.
októbra 2015, č. k. 8C/182/2014-85, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 165,32 eur s
úrokom z omeškania z tejto sumy v sadzbe 9,5% ročne od 11.10.2011 do 08.09.2014 a v sadzbe 5,15%
ročne od 09.09.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu
zamietol. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 16,50 eur, ktoré je povinný
zaplatiťadvokátkežalobcudotrochdníodprávoplatnostirozsudku.Vrozhodnutíkonštatoval,žežalobca
sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy vo výške 203,82 eur, úroku vo výške
4,10 eur, poplatku vo výške 2,99 eur, úroku z omeškania vo výške 115,35 eur a úroku z omeškania v

sadzbe 5,15% ročne z 203,82 eur od 09.09.2014 do zaplatenia tvrdiac, že právny predchodca žalobca
so žalovaným uzavrel zmluvu, na základe ktorej mu poskytol úver, ktorý žalovaný riadne nesplatil.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril na pojednávaní dňa 18.05.2015 tak, že aj po doručení žaloby nevie, čo má
zaplatiť. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná sčasti. Z vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli
dňa 13.11.2006 zmluvu, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 26.400,- Sk pri
úrokovej sadzbe 18,40% ročne, ktorý sa žalovaný spolu s úrokom a poplatkom za správu úveru zaviazal

vrátiť v pravidelných 59 splátkach vo výške 747,- Sk mesačne, splatných vždy do 10. dňa v mesiaci, a to
pri splatnosti prvej splátky dňa 10.12.2006 a poslednej dňa 10.10.2011. Žalovanej Slovenskej sporiteľni,
a.s. svojimi splátkami od 10.12.2006 do 12.09.2011 zaplatil 1.297,64 eur. Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa
02.10.2013previedlasvojupohľadávkuvočižalovanémunatretiuosobu,ktorádňa08.09.2014previedla
pohľadávku na žalobcu. Súd prvej inštancie konštatoval, že v nadväznosti na takto zistené skutočnosti
počas dokazovania na prvom pojednávaní bol žalobca vyzvaný, aby uviedol, akým spôsobom bola
určená výška istiny 203,82 eur, úrok vo výške 4,10 eur, poplatky vo výške 2,93 eur a úroky z omeškania

vo výške 115,25 eur, keďže z vykonaného dokazovania nebolo zrejmé, aké splátky úveru neboli
žalovaným zaplatené, ako žalobca dospel k určeniu v návrhu uplatnených čiastok a nebolo zrejmé, aké
splátkyplatilžalovanýanačobolijehosplátkyprávnympredchodcomžalobcuzapočítané.Natožalobca
reagoval zaslaním výpisu z účtu úveru - internej účtovnej evidencie Slovenskej sporiteľne, a.s.. Ani povykonaní tohto dokazovania súdu nebolo zrejmé, z čoho žalované sumy pozostávajú. Preto žalobcu
opätovne vyzval na špecifikáciu svojej žaloby, na čo žalobca reagoval podaním doručeným súdu dňa
22.07.2015, pričom uviedol, že výpis z úverového účtu považuje za dôkaz preukazujúci dlh žalovaného.

Súd prvej inštancie takto predložený dôkaz žalobcom nepovažoval za spôsobilý preukázať žalovaný
nárok v celom rozsahu. Uviedol, že predložený výpis z účtu úveru v zásade preukazuje len to, že úver
bol žalovanému poskytnutý a žalovaný na tento dlh splácal splátky. To, že právny predchodca žalobcu
- Slovenská sporiteľňa, a.s. na tomto účte účtovala rôzne položky nepreukazuje to, na základe akých
skutočností, či už zmluvných dojednaní alebo neplnenia zo strany žalovaného a tomu zodpovedajúcemu

omeškaniu boli tieto čiastky účtované. Inak povedané, to, že na internom doklade banky sú účtované
rôzne položky, nepreukazuje dôvodnosť účtovania týchto položiek bez toho, aby z v návrhu tvrdených
skutočností vyplývalo to, čo je základom ich účtovania. Takéto skutočnosti žalobcom neboli tvrdené
a ani nevyplynuli z vykonaného dokazovania. Úlohou súdu pri vykonávaní dokazovania nemôže byť
to, aby zisťoval netvrdené skutočnosti potrebné na preverenie správnosti účtovných postupov banky
vo výpise z účtu. Povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné pre dôvodnosť správnosti účtovania položiek

úverov je povinnosťou žalobcu, ktorú nemožno nahradiť odkazom na výpis z účtu, z ktorého v konečnom
dôsledku takéto skutočnosti nevyplývajú. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právny predchodca
žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli zmluvu, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý
úver vo výške 26.400,- Sk, ktorý sa žalovaný spolu s úrokom a poplatkom za správu úveru zaviazal
vrátiť v pravidelných 59 splátkach vo výške 747,- Sk mesačne, a to pri splatnosti poslednej splátky dňa

10.10.2011. Žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu svojimi splátkami zaplatil 1.297,64 eur. Preto súd
konštatoval, že žaloba žalobcu je podľa § 497 Obchodného zákonníka dôvodná len sčasti rozdielu medzi
tým, čo mal žalovaný podľa zmluvy zaplatiť v splátkach a tým, čo žalovaný právnemu predchodcovi
žalobcu aj skutočne zaplatil. Táto čiastka predstavuje sumu 165,32 eur, ktorú žalovaného zaviazal
zaplatiť žalobcovi spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania a vo zvyšnej časti nárok žalobcu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 1 a 2 tak, že žalobcovi
priznal náhradu trov konania zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur, z dôvodu, že trovy
právneho zastúpenia sú neprimerané rozsudkom priznanej pohľadávke, pričom v konaní nebolo možné
rozhodnúť platobným rozkazom a bolo možné rozhodnúť až na treťom pojednávaní, čo bolo spôsobené
tým, že žalobca neuviedol dôkazy a skutočnosti v žalobe prvýkrát bez výzvy súdu a následne dvakrát

na výzvu súdu návrh dopĺňal, čo viedlo k odročeniu dvoch pojednávaní.

2. Proti rozsudku, jeho zamietavej časti a výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie
žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť nepriznanú časť

pohľadávky a uplatnené trovy konania, alebo napadnutý výrok súdu prvej inštancie zruší a vec vráti
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že tvrdenie súdu prvej inštancie o tom,
že nepreukázal dôvodnosť účtovaných položiek považuje za nepravdivé a zavádzajúce, nakoľko už v
návrhu na vydanie platobného rozkazu uviedol všetky podrobnosti a súdu zaslal predmetnú zmluvu o
splátkovom úvere, ktorá obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Na základe týchto zmluvných

ustanovení boli účtované jednotlivé položky. Vo výpisoch, ktoré predložil súdu dokonca farebne označil
jednotlivé splátky a úroky; z vyčíslenia úroku a vyčíslenia poplatku vyplýva, koľko bolo v jednotlivých
mesiacoch započítané na výšku istiny, výšku úroku a výšku poplatkov. Poukázal na to, že súdu predložil
podrobné výpisy z úveru s presne vypočítanými položkami, z ktorých vyplýva výška pohľadávky ku dňu
postúpenia, preto má za to, že jeho povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné pre dôvodnosť správnosti

účtovania položiek úveru splnil, avšak súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy a podania. V
odvolaní napadol aj výrok o trovách konania, keď tvrdenie súdu prvej inštancie o tom, že uplatnené trovy
žalobcu sú neprimerané uplatnenej pohľadávke a z chyby žalobcu bolo dvakrát odročené pojednávanie
považoval za arbitrálne, keď súd si skutočnosti prispôsobil vlastnej potrebe tak, aby mu zapadli do
konečného rozhodnutia. V skutočnosti si však žalobca uplatnil len trovy právneho zastúpenia za dva

úkony právnych služieb, pričom prvý úkon predstavuje prvú poradu s klientom a druhý úkon predstavuje
spísanie návrhu na vydanie platobného rozkazu. Taktiež tvrdenie súdu prvej inštancie, že žalobca
neuviedol dôkazy a skutočnosti v žalobe na prvý krát nie je pravdivé, nakoľko súdu bola v prvom podaní
zaslaná predmetná zmluva, z ktorej vyplývajú nároky a tiež príloha k zmluve o postúpení pohľadávok,
kde banka vyčíslila uplatňovanú pohľadávku, pričom príloha k zmluve o postúpení, resp. údaje v nej

sú generované z bankového systému pôvodného veriteľa a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu
postúpenia pohľadávky. Výpisy z účtu a výpisy z úveru predstavujú veľmi rozsiahle dokumenty a práve z
dôvodu nenavyšovania nákladov súdneho konania tieto žalobca zasiela až na výzvu súdu, nakoľko ich
rozsah predstavuje zvyšovanie nákladov súdneho konania. Trovy právneho zastúpenia, ktoré žalobcavyčíslil, preto boli vynaložené účelne, a preto zo strany súdu aj mali byť priznané, a to v plnom rozsahu,
nakoľko sa nejedná o ich neprimeranosť k rozsudkom priznanej pohľadávke.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový
poriadok, ďalej len CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a zistil,
že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť,

pričom v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu
prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti rozsudku, s ktorými sa stotožňuje, a len na zdôraznenie
správnosti dodáva nasledovné:

5. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie rozhodol a odvolanie žalobcu bolo podané pred 01.07.2016.
Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý upravuje

postup súdu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. Civilným sporovým poriadkom bol zrušený zák. č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované.

6. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, ako aj základných princípov, na ktorých je Civilný
sporový poriadok postavený, odvolací súd posudzoval prípustnosť podaného odvolania, ako aj v ňom
uvedeného odvolacie dôvody podľa zákona účinného v čase podania odvolania (zák. č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok).

7. Podľa citovaného zákona v sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, platila dispozičná a
prejednacia zásada. Prejednacia zásada spočívala v tom, že tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie
daného prípadu a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto skutočnosti, bola zásadne vecou účastníkov
konania, na ktorých spočívala hlavná zodpovednosť za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného
pre rozhodnutie vo veci samej. Úprava vychádzala z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov

ležala zásadne na účastníkoch a ukladala im označiť dôkazy k preukázaniu tvrdenia. Účastník mal teda
povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.) a povinnosť dôkazu. K splneniu tejto povinnosti bol
zaviazaný každý účastník. Účastníci boli povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opísali všetky potrebné skutočnosti a označili dôkazné prostriedky. Boli povinní
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; súd nebol povinný sám vyhľadávať potrebné tvrdenia za

žalobcuavyhľadávaťpotrebnédôkazy.Nebolpovinnýponichpátraťaanibytaknemoholurobiť,pretože
by musel vyhľadávať skutočnosti, ktoré sa týkali rozmanitých súkromných vzťahov medzi účastníkmi;
tie mu neboli spravidla známe a vôbec dostupné.

8. Základom rozhodnutia súdu je zistený skutkový stav. Ak si účastník nesplní povinnosť tvrdenia, teda

neunesie bremeno tvrdenia, má to ten procesný následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil
a ktorá nevyšla v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak sa jedná o rozhodnú
skutočnosť podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať
pre účastníka za následok nepriaznivé rozhodnutie.

9. V preskúmavanej veci sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca ani
po viacerých výzvach súdu nepreukázal, prečo žalobou uplatnená suma predstavuje čiastku spolu
326,26 eur. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že žalovaný sa zaviazal právnemu predchodcovi
žalobcu zaplatiť v 59 splátkach sumu 747,- Sk, pričom splátky nepochybne zahŕňali aj dohodnuté úroky
a poplatok za správu úveru, preto žalovaný mal v zmysle uzavretej zmluvy žalobcovi (jeho právnemu

predchodcovi) zaplatiť celkovú sumu 1.462,96 eur. Žalovaný preukázateľne uhradil sumu 1.297,64 eur,
teda rozdiel predstavuje sumu 165,32 eur. Žalobca predložil súdu výpis z úverového účtu žalovaného,
z ktorého vyplýva, aké sumy a kedy žalovaný zaplatil a zároveň skutočnosť, že žalovanému boli
vyúčtované rôzne položky (zmluvné úroky z omeškania, poplatky); žalobca potom uplatnený nárok
zdôvodnil ako rozdiel medzi vyúčtovanými a zaplatenými položkami. Žalobca však nepredložil súdu

potrebné tvrdenia, hoci ho súd prvej inštancie k tomu opakovane vyzýval, na základe čoho, t.j. na
základe akých zmluvných dojednaní alebo iných skutočností boli tieto čiastky žalovanému účtované.
Tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie, bez týchto tvrdení nebolo potom možné zistiť, na
základe čoho Slovenská sporiteľňa, a.s., ako právny predchodca žalobcu na úverovom účte žalovanéhoúčtovala tieto položky, ani správnosť ich výpočtu, pričom tak, ako to správne konštatoval súd prvej
inštancie, nie je úlohou súdu bez predchádzajúceho tvrdenia žalobcu preverovať správnosť položiek
k predloženému výpisu z úverového účtu žalovaného a zisťovať, na základe akých skutočností boli

tieto čiastky žalovanej strane účtované. Nepochybne bolo preto povinnosťou žalobcu tvrdiť a neskôr
preukázať, prečo sa proti žalovanému domáha práve zaplatenia sumy vo výške 203,82 eur, úroku vo
výške 4,10 eur, poplatku vo výške 2,99 eur a vyčísleného úroku z omeškania vo výške 115,35 eur, teda
celkovožalobouuplatnenejsumynazaplatenievovýške326,26eurspríslušenstvom.Prinesplnenítejto
povinnosti (napriek výzvam súdu) bol potom správny postup súdu prvej inštancie, keď pre neunesenie

bremena tvrdenia žalobu žalobcu v časti zamietol a priznal žalobcovi iba rozdiel medzi sumou 1.462,96
eur, ktorú mal žalovaný žalobcovi podľa uzavretej zmluvy zaplatiť a uhradenou sumou vo výške 1.297,64
eur, spolu s prislúchajúcim zákonným úrokom z omeškania, v ktorej výške mal preukázané tvrdenie
žalobcu o opodstatnenosti jeho nároku.

10. Za nedôvodné považoval odvolací súd odvolanie žalobcu aj do výroku o trovách konania.

Preskúmaním zistil odvolací súd, že v danej veci mal súd prvej inštancie o trovách konania rozhodnúť
podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V predmetnej
veci zo žaloby žalobcu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia
sumy 203,82 eur, úroku vo výške 4,10 eur, poplatku vo výške 2,99 eur, úroku z omeškania vo výške

115,35euranevyčíslenéhoúrokuzomeškaniavsadzbe5,15%ročnezosumy203,82eurod09.09.2014
dozaplatenia,tedacelkovosvojnárokvyčíslilnasumu326,26eursprísl.Súdprvejinštanciežalovaného
zaviazal žalobcovi zaplatiť sumu 165,32 eur s príslušenstvom a vo zvyšnej časti žalobu zamietol, z čoho
je zrejmé, že žalobca aj žalovaný boli v konaní úspešní v takmer totožnej časti. Keďže však odvolací
súd nemohol zhoršiť postavenie odvolateľa (zákaz reformatio in peius), nemohol rozhodnutie súdu prvej

inštancievnapadnutejčastivýrokuotrováchkonaniazmeniťtak,žežiadnemuzúčastníkovnáhradutrov
konania pred súdom prvej inštancie neprizná. Preto aj napadnutý výrok súdu prvej inštancie o trovách
konania potvrdil.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, §

262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný,
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si žalovaný náhradu týchto trov neuplatnil a žiadne
trovy odvolacieho konania mu zo spisu nevyplývajú.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).