Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. december 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/237/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115207305
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115207305.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov
senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcov: 1/ V. T., nar.
XX.XX.XXXX a 2/ Y. T., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom B. XXX, Z. - L. S., obaja právne zastúpení JUDr.
Tatianou Polkovou, advokátkou so sídlom B. L. XXX/XX,. Z., proti žalovaným: 1/ Q. C., nar. X.X.XXXX,
bytomE.I.XX,XXXXA.,Belgicko,občanSR,2/V.S.,nar.XX.XX.XXXX,bytomP.XX,XXXXJ.,Belgicko,

občanSR,3/V.S.,nar.XX.XX.XXXX,bytomR.XX,XXXXH.,Belgicko,občanSR,všetcižalovaníprávne
zastúpení JUDr. Lenkou Senčákovou, advokátkou so sídlom Q. O.. X, W., o zriadenie vecného bremena
spočívajúceho v práve cesty, na základe odvolania žalovaných 1/ až 3/ proti uzneseniu Okresného súdu
Žilina č.k. 25C/137/2015-24 zo dňa 10.9.2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina
č.k. 25C/137/2015-98 zo dňa 12.5.2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zrušil uznesenie tamojšieho súdu č.k. 25C/137/2015-15 zo dňa
10.6.2015 o odmietnutí podania (návrhu na začatie konania) žalobcov doručeného súdu dňa 12.3.2015.
Aplikujúc § 210a O.s.p. konštatoval, že predmetné podanie bolo žalobcami riadne doplnené o rozsah
požadovaného vecného bremena. Vzhľadom na to je petit návrhu určitý, jednoznačný a vykonateľný.

2.Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie žalovaní 1/ až 3/ a domáhali sa zmeny napadnutého
rozhodnutia v podobe odmietnutia návrhu na začatie konania. Namietali, že petit žalobného návrhu
vo veci zriadenia vecného bremena je aj po jeho doplnení neurčitý a nevykonateľný. V takomto
petite musí totiž byť jasne a presne identifikované, akým spôsobom môže právo cesty cez pozemok
vykonávať vlastník stavby (peší prechod alebo prejazd motorovým vozidlom cez pozemok) a obsah
práva prechodu cez priľahlý pozemok (napr. právo prejazdu automobilom musí byť limitované časom a

druhom motorového vozidla). Z obsahu predloženého petitu tiež nie je možné vyčítať akú náhradu za
zriadenie vecného bremena žalobcovia žiadajú.

3.Okrem toho považujú odvolatelia predostretý návrh na zriadenie vecného bremena za predčasný,
nakoľko na Okresnom súde Žilina prebieha pod sp. zn. 6C/152/2008 od roku 2008 konanie o zdržanie
sa neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva k identickej nehnuteľnosti. V uvedenom konaní

odvolatelia vystupujú ako žalobcovia a žalovanou je V. T. (žalobkyňa 1/ v tomto konaní), ktorá (vo veci
6C/152/2008) argumentuje tým, že disponuje právom zodpovedajúcim vecnému bremenu a z tohto
dôvodu má právo dotknutý pozemok užívať. O tejto veci/argumentácii pritom stále nebolo konajúcim
súdom rozhodnuté.
4. Žalovaní zdôraznili, že základným predpokladom na zriadenie vecného bremena je skutočnosť,
že prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak. V danej spojitosti poukázali na okolnosť, že drobnou

stavebnou úpravou je možné vytvoriť vchod do polyfunkčnej stavby žalobcov už z parcely č. 1754/13,
nie je preto potrebné zaťažovať vecným bremenom parcelu č. 1754/2. Návrh na zriadenie vecnéhobremena ďalej nerieši problémy spojené s využívaním polyfunkčného domu, nakoľko žalobcovia v
ňom nemajú trvalý pobyt, tento je využívaný na podnikanie. Právo plynúce z vecného bremena pritom
neprináleží zákazníkom, ktorí do obchodných prevádzok prichádzajú a nemôže nastať situácia, aby

popri majiteľoch polyfunkčnej budovy - dvoch osobách, užívalo právo plynúce z vecného bremena ešte
aj niekoľko ďalších nájomcov. Jednalo by sa o zaťaženie slúžiaceho pozemku v takom rozsahu, ktorý
je v absolútnom rozpore s princípom vecného bremena. Napokon, ak má právo cesty viesť aj cez
parcelu 1754/13, musí byť účastníkom na strane žalovaných aj Mgr. C. - výlučná vlastníčka predmetného
pozemku.

5.Žalobcovia sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala strana sporu (§ 359 CSP)
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379
CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378

CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správne.

7.Východiskovo je zo strany odvolacieho súdu nevyhnutné vymedziť, že podstatnú časť odvolacej
argumentácie (opísanej v bode 4 tohto odôvodnenia) predstavujú námietky proti/vo veci samej. Z tohto

dôvodu nemôžu byť predmetom (tohto) odvolacieho konania, ktoré sa týka „len“ procesného uznesenia
o zrušení odmietnutia podania (pre odstránenie jeho vád). Inými slovami, toto rozhodnutie krajského
súdu neznamená konštatovanie dôvodnosti, resp. nedôvodnosti predmetných námietok, ale (znamená)
len to, že ich posúdenie prichádza do úvahy výlučne v štádiu konania o merite veci. Procesným
dôsledkom prípadného uznania opodstatnenosti predmetných tvrdení (t.j. neprimeranosť navrhovaného

vecného bremena, nedostatok pasívnej legitimácie) totiž môže byť len (vecné) zamietnutie žaloby, nie
(procesné) odmietnutie podania.

8.Obdobne odvolateľmi namietaná okolnosť existencie iného súdneho konania, ktorého predmet súvisí,
resp.môžemaťvplyvnavýsledoktohto/posudzovanéhokonania,môžepotencionálneviesťkprerušeniu

(do skončenia iného/relevantného súdneho konania), prípadne zastaveniu konania (v prípade prekážky
litispendencie alebo res iudicata), t.j. k inému procesnému následku než je odmietnutie podania.

9.Následne, pokiaľ (už) ide o tie námietky, ktoré sa týkajú napadnutého uznesenia a preto môžu byť
posudzované v rámci tohto odvolacieho prieskumu, dospel krajský súd k záveru, že opodstatnenými nie

sú. Predovšetkým, aj keď vecné bremeno cesty možno zriadiť za náhradu, k rozhodnutiu súdu o náhrade
nie je potrebný (hoci je vhodný) osobitný návrh (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky
zo dňa 20.7.2015 sp. zn. 22Cdo/1897/2004). Ide totiž o prípad, kedy z právneho predpisu vyplýva určitý
spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi.
10.Napokon, je síce v plnej miere dôvodnou požiadavka odvolateľov na určitosť výroku rozsudku,

ktorým sa určuje právo zodpovedajúce vecnému bremenu (predovšetkým z hľadiska vymedzenia jeho
rozsahu), na druhej strane vyžadovať od žalobcu/žalobcov konečný „všezahŕňajúci“ petit žalobný návrh,
nad rámec už doplneného petitu (t.j. v podobe príslušných bodov označených geometrickým plánom)
v tomto druhu a štádiu súdneho konania a to pod sankciou odmietnutia podania je neprípustným/
neakceptovateľným formalizmom predstavujúcim odmietnutie spravodlivosti. Aj tu je totiž určujúcou

úvaha, že ide o prípad, kedy z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi
sporovými stranami. Konajúci súd preto disponuje legitimáciou zasiahnuť do predloženého petitu a
upraviť rozsah navrhovaného vecného bremena v zmysle výsledkov konania/dokazovania vo veci
samej, určovaného (aj) konkrétnymi námietkami žalovaných práve ohľadne rozsahu vecného bremena
(čas, druh vozidla, atď.).

11.Zhrnúc konštatované, odvolací súd uzatvára, že postup okresného súdu spočívajúci v zrušení
uznesenia o odmietnutí podania formou autoremedúry je správny.

12.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.