Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. december 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6Csp/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616204837
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5616204837.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobcu Prima banka

Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej M. T., H.. XX. XX. XXXX,
C. N. XXX, o zaplatenie 1 715,21 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 136,01 eur v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

Žalovanej sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným tunajšiemu súdu dňa 08. 07. 2016, uplatnil

žalobca voči žalovanej istinu 1 715,21 eur spolu s úrokmi vo výške 28 % ročne od 19. 12. 2013 do
zaplateniaažiadalnahradiťtrovykonaniaspočívajúcevzaplatenomsúdnompoplatku.Žalobuodôvodnil
tým, že so žalovanou uzatvorili dňa 01. 07. 2005 Zmluvu č. 1663109001, na základe ktorej žalobca pre
žalovanú zriadil a viedol účet č. K.. Uviedol, že v zmysle bodu 3.8 VOP žalovaná mala povinnosť mať
na účte dostatok finančných prostriedkov, postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok
úveru, poplatkov v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Vzhľadom na
porušenieuvedenejzmluvnejpovinnostitým,žesadostalanaúčtedonepovolenéhoprečerpaniaatento

dlh nevyrovnala, žaloba zatvoril účet žalovanej, o čom ju informoval posledným výpisom z účtu. Účet je
možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa
18. 12. 2013 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na
svoj vnútorný pohľadávkový účet. Ide iba o internú transakciu banky, nie o úhradu zo strany žalovanej.
S poukazom na bod 3.12 VOP žalobca uplatnil úrok vo výške 28 % s tým, že táto úroková sadzba mala
byť platná od 01. 07. 2012 a to až do vyplatenia celej pohľadávky.

2. Na základe výzvy súdu zo dňa 14. 09. 2016, žalobca doručil dňa 04. 10. 2016 Špecifikáciu podania
zo dňa 03. 10. 2016 (ďalej len „Špecifikácia podania“). Istinu dlhu 1 715,21 eur označil ako rozdiel
medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovanej, vyplývajúcich z
platobnej histórie vo forme výpisov žalovaného, ktoré pripojil k špecifikácii podania. Tvrdil, že žalovanej
bolo počas trvania zmluvného vzťahu poskytnuté povolené prečerpanie vo výške 1 500,- eur, pričom
žalovaná opakovane prekročila povolený limit, čím porušila Zmluvu tým, že sa dostala do omeškania s
vyplatením povoleného prečerpania (ustanovenie § 3.12 VOP). Na základe toho žalobca znížil žalovanej

limit povoleného prečerpania na 0,- eur vo výpise č. 12/2013. Pôvodný zostatok na účte k 30. 04. 2013
bol mínus 1 313,68 eur (v rámci limitu povoleného prečerpania). Ako debetné obraty označil žalobca
platobné príkazy, platby, výbery spolu v sume 1 302,88 eur, úroky vo výške 28 % ročne vyčíslil na sumu
206,87 eur, mesačné poplatky za poskytovaný balík služieb 7 x 3,90 eur v celkovej sume 27,30 eur,poplatky za upomienku 15,- eur, za výzvu 30,- eur, za zistenie zostatku ATM inej banky 0,30 eur, výber
v ATM inej banky 1,35 eur, za nezrealizovanú platbu 8,- eur a za zrušenie trvalého príkazu 4,- eurá.
Ako kreditné obraty označil prijaté platby/vklady v hotovosti v celkovej výške 1 194,17 eur. Úrok 28 %

ročne od 01. 07. 2012 žalobca odôvodňoval bodom 3.12 VOP, keď povolené prečerpania sa v zmysle
vývesky úrokových sadzieb, ako aj podľa informácie zasielanej žalovanej pravidelne vo výpisoch z účtu,
úročiloúrokovousadzbou19,9%ročneapodobuprekročeniaposkytnutéholimitusakuvedenejsadzbe
pripočítaval úrok z omeškania vo výške 8 % ročne.

3. Návrh na vydanie platobného rozkazu, Špecifikácia podania spolu so všetkými prílohami, všeobecné
poučenie spotrebiteľa podľa § 292 Civilného sporového poriadku a uznesenie tunajšieho súdu
6Csp/7/2016-38 zo dňa 17. 10. 2016, ktorým súd vyzval žalovanú na vyjadrenie, boli žalovanej doručené
dňa 01. 12. 2016. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

4. Žalobca sa neustanovil na pojednávanie, ktoré vo veci bolo nariadené na deň 29. 12. 2016, pričom

svoju neprítomnosť ospravedlnil písomne. V súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku súd
uskutočnil pojednávanie aj v jeho neprítomnosti.

5. Žalovaná vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že si nie je vedomá toho, ako mohol vzniknúť na jej
účte dlh vyše 1 700,- eur. Tvrdila, že žiaden úver ani pôžičku od žalobcu nedostala. V Dexia banke

mala zriadený osobný účet, na ktorý jej chodili peniaze z úradu práce, nakoľko poberala príspevok za
opatrovanie ťažko zdravotne postihnutej dcéry Z. T.. Táto nielenže je nevidiaca, ale má aj osteoporózu,
artritídu, v dôsledku čoho je aj menej fyzicky vyvinutá. Žalovaná si nespomínala na to, že by okrem
Zmluvy, ktorá jej bola doručená spolu so žalobou, podpisovala v Dexia banke inú listinu. Nespomínala
si ani na to, že by jej žalovaný bol poskytol úver formou povoleného prečerpania vo výške 1 500,- eur.

Navyše, ak jej aj bol poskytnutý nejaký úver, tak na účet jej chodili peniaze a z týchto peňazí si banka
mohla uvedené čiastky strhávať.

6. Žalobca odvodzoval nárok zo Zmluvy o rastovom osobnom účte, uzatvorenej so žalovanou písomne
dňa 07. 01. 2015. Z jej obsahu vyplýva, že ju žalobca uzatvoril v rámci predmetu svojho podnikania,

so žalovanou ako fyzickou osobou. Potom sa jedná o spotrebiteľský vzťah, na ktorý je potrebné
aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva v širšom zmysle slova podľa Občianskeho zákonníka.
Ustanovenia Obchodného zákonníka je preto možné aplikovať iba za predpokladu, ak by pre žalovanú,
ako spotrebiteľku, boli výhodnejšie.

7. Podľa čl. 8 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany sporu sú povinné označiť skutkové
tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

8. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

9. Podľa § 151 CSP
(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

(2)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,uvedievlastnétvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

10. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

11. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

12. Nakoľko sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd na pojednávaní vykonal dôkaz výsluchom žalovanej,

aj keď tento dôkaz žiadna zo strán sporu nenavrhla (§ 295 CSP). Okrem toho súd vykonal dokazovanie
listinnými dôkazmi, predloženými žalobcom. Nakoľko žalovaná, ako spotrebiteľka, v konaní nebola
zastúpená advokátom, súd aj bez jej výslovných tvrdení skúmal, či žalovanej bola poskytnutá služba
povoleného prečerpania na základe písomnej zmluvy a či zmluva, ktorú ako listinný dôkaz označilžalobca, neobsahovala ustanovenia, ktoré by spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

13.Podľa§53ods.1Občianskehozákonníka(ďalejlen„Obč.zák.“)vzneníplatnomkudňu07.01.2005,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

14. Podľa § 54 Obč. zák. v znení platnom ku dňu 07. 01. 2005

(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

15. Zmluva o rastovom osobnom účte bola uzatvorená dňa 07. 01. 2005, teda už za účinnosti
zákona č. 150/2004 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky zákonníka, ktorým do nášho právneho
poriadku bola implementovaná smernica Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, pričom podľa judikatúry Súdneho dvora môže súd členského štátu
interpretovať a aplikovať normy vnútroštátneho spotrebiteľského práva tak, aby sa ochrana spotrebiteľa

maximálne priblížila účelu, rozsahu a kvalite ochrany, ktorú priznáva v danom prípade smernica Rady
č. 93/13/EHS.

16. Podľa čl. 3 ods. 1 tejto smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá,
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podľa čl. 3 ods. 2 smernice
podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto
nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne
dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy

naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo
dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať
dôkaz.

17. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona

SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č.
258/2001Z.z.“)vzneníplatnomkudňu07.01.2005,zmluvaospotrebiteľskomúveremusímaťpísomnú
formu, inak je neplatná.

18. Podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí obsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

19. Zmluva o rastovom osobnom účte neobsahuje žiadne dojednanie o povolenom prečerpaní, pričom
povolené prečerpanie na účte dlžníka je svojim obsahom úverom. Napriek tomu v bode 2 Zmluvy, ktorá

má charakter štandardnej formulárovej zmluvy, je údaj o úročení debetného zostatku účtu „aktuálnou
úrokovou sadzbou“, pričom spôsob úročenia a určenia výšky tejto sadzby malo byť podrobnejšie
stanovené v Podmienkach. Banka si vyhradila právo zmeny úrokovej sadzby. Napriek tomu, že v bode
1 Zmluvy o rastovom osobnom účte bol dojednaný spôsob poplatkovania "Štandard“, v bode 3 tej istej
Zmluvy bol predtlačený text o tom, že za vykonávanie platobných operácií a ďalších služieb je banka

oprávnená účtovať si poplatky v zmysle platného Sadzobníka poplatkov Dexia banky, a. s. V bode 4
sa klient podpisom nielenže zaviazal dodržiavať tieto podmienky, ale navyše banka mala mať právo
tieto podmienky meniť bez jeho súhlasu. Nakoľko sa jedná o typickú štandardnú formulárovú zmluvu
je nesporné, že body 2, 3, 4 boli vopred pripravené bankou a žalovaná, ako spotrebiteľka, nemala
možnosť ovplyvniť ich obsah, iba zmluvu prijať bez výhrad, alebo ju odmietnuť. Takéto ustanovenia

zmluvy sú nesporne neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa čl. 3 smernice, na ktoré súd, vzhľadom
naspotrebiteľskývzťah,muselprihliadnuťajbezvýslovnýchtvrdenížalovanej.Potomokremzákladného
súboru poplatkovania Štandard, banke nepatria žiadne poplatky a ani žiadne úroky, nakoľko tieto neboli
individuálne dojednané.20. V Špecifikácii podania žalobca tvrdil, že žalovanej malo byť poskytnuté povolené prečerpanie vo
výške 1 500,- eur, ale nepredložil písomnú zmluvu, ktorou by bolo jednak dojednané takéto povolené

prečerpanie a najmä, ktorá by obsahovala podmienky, za ktorých banka poskytovala žalovanej takéto
finančné prostriedky. Povolené prečerpanie na účte znamená, že klient môže používať nielen vlastné
finančné prostriedky, ale aj finančné prostriedky banky, takže svojim obsahom sa jedná o úver. Pretože
sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah k tomu, aby žalobcovi vznikol voči žalovanej nárok na akékoľvek
poplatky, prípadne úroky, musel by preukázať uzatvorenie zmluvy o povolenom prečerpaní finančných

prostriedkov, ktorá navyše by musela spĺňať zákonom stanovené náležitosti.

21. Žalobca neuviedol, kedy malo byť žalovanej poskytnuté toto povolené prečerpanie a len z
pripojených výpisov z účtu možno usudzovať, že to bolo od 03. 12. 2012.

22. Podľa § 52 ods. 1, 2 Obč. zák. v znení platnom ku dňu 03. 12. 2012,

(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

23. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Obč. zák. v znení platnom ku dňu 03. 12. 2012,
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná

podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

24. Podľa § 54 ods. 1, 2 Obč. zák. v znení platnom ku dňu 03. 12. 2012,

(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

25. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom ku dňu 03. 12.
2012 (ďalej len „zákon 129/2010 Z. z.“), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

26. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí podľa Obč. zák., sú

konkretizované v ustanovení § 9 ods. 2 zákona 129/2010 Z. z.

27. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a

§ 10 ods. 1.

28. Pokiaľ teda žalobca poskytol žalovanej od 03. 12. 2012 povolené prečerpanie vo výške 1 500,-
eur, jednalo sa spotrebiteľský úver. Žalobca však nepreukázal, že by žalovanej poskytol tieto finančné
prostriedky na základe písomnej zmluvy, a preto ak žalobca umožnil žalovanej čerpať aj finančné

prostriedky, ktoré nemala na svojom účte, má voči žalovanej nárok iba na vrátenie sumy, ktorú žalovaná
skutočne vyčerpala. Vzhľadom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. nemá nárok
na žiadne úroky z úveru, ani poplatky. Pokiaľ úroky a poplatky boli upravené v Podmienkach banky,
príp. v jej Sadzobníku, alebo iných ňou vydaných dokumentoch, jedná sa o podmienky jednostrannestanovené bankou, obsah ktorých žalovaná, ako spotrebiteľka, nemala možno ovplyvniť, a potom sa
jedná o neprijateľné zmluvné ustanovenia, na základe ktorých žalobcovi nie je možné priznať žiadne
nároky. Zo Zmluvy o rastovom osobnom účte vyplýva dojednanie iba základného poplatku „Štandard“

- aj keď výška tohto poplatku nebola v Zmluve uvedená, žalovaná si musela byť vedomá toho, že za
vedenie účtu jej bude banka účtovať poplatok. Podľa predložených výpisov z účtu banka evidovala tento
poplatok vo výške 3,90 eur mesačne, ktorý súd žalobcovi aj priznal.

29. Ako listinné dôkazy žalobca predložil iba výpisy z účtu žalovanej za obdobie od 01. 05. 2013 do

18. 12. 2013, pričom v prvom z týchto výpisov bol vyčíslený predchádzajúci zostatok zo dňa 30. 04.
2013 sumou mínus 1 313,68 eur. Žalobca neodôvodnil z čoho táto suma pozostáva a napriek výzve
súdu nepredložil predchádzajúce výpisy z účtu tak, aby súd mohol zistiť, či suma mínus 1 313,68
eur predstavuje skutočný rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami žalovanej a finančnými
prostriedkami, ktoré žalovaná vrátila po započítaní poplatku „štandard“, alebo táto suma pozostáva aj z
iných poplatkov, ktoré neboli individuálne dojednané a úrokov, na ktoré žalobcovi nepatrí nárok. Pokiaľ

preto žalobca vychádzal zo stavu účtu žalovanej ku dňu 01. 05. 2013 vo výške mínus 1 313,68 eur, v
tejto časti nárok nepreukázal, a preto mu tento nárok súd nepriznal.

30. Podľa výpisov z účtu za obdobie od 01. 05. 2013 do 31. 12. 2013, ktorým zodpovedá aj špecifikácia
vypracovanážalobcom,akoprílohakŠpecifikáciipodania,výberyzúčtužalovanejbolivovýške1302,88

eur a za to isté obdobie boli zaúčtované v prospech účtu vklady spolu vo výške 1 194,17 eur. K rozdielu,
ktorý predstavuje mínus 108,71 eur, súd započítal ešte na ťarchu účtu žalovanej dojednané poplatky
„“štandard“ vo výške 27,30 eur (3,90 x 7 mesiacov), čím sa debetný zostatok na účte žalovanej zvýšil
na 136,01 eur, ktorú sumu súd žalobcovi priznal. Vo zvyšku súd žalobu zamietol.

31. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchod. zák.“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

32. Podľa § 503 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Obchod. zák.

(1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky.
(2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti
každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

33. Podľa § 121 Obč. zák.

(1) Príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s
hlavnou vecou trvale užívali.
(2) Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali.
(3) Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené
s jej uplatnením.

34. Ako nedôvodný súd vyhodnotil aj návrh žalobcu na priznanie úrokov z úveru vo výške
28 % ročne. K tomu, aby sa veriteľ mohol voči spotrebiteľovi domáhať priznania úrokov z úveru,
musel by preukázať uzatvorenie písomnej zmluvy so zákonom stanovenými náležitosťami uvedenými
vyššie. Absenciu písomnej formy zmluvy o úvere však nie je možné nahradiť Všeobecnými obchodnými

podmienkami, ktoré vypracoval veriteľ bez prerokovania s dlžníkom, ktorý navyše nemohol ovplyvniť
ich obsah a navyše, nebola dodržaná písomná forma. Pokiaľ preto Zmluva o rastovom osobnom
účte odkazuje na Podmienky stanovené bankou, Sadzobník poplatkov a pod., jedná sa o neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Obč. zák. neplaná.

35. Z listinných dôkazov, predložených žalobcom a z dôvodov žaloby vyplýva, že žalobca zatvoril účet
žalovanej dňa 18. 12. 2013 a podľa tvrdenia žalobcu, nedovolené prečerpanie mala žalovaná, ako
majiteľka účtu, vyrovnať bez zbytočného odkladu. Podľa výpisu z účtu za obdobie od 30. 11. 2013 do
18. 12. 2013 žalobca od 04. 12. 2013 znížil žalovanej limit povoleného prečerpania na „0,- eur“ z čoho
vyplýva, že žalobca odvolávajúc sa na vlastné obchodné podmienky, ku tomuto dňu vyhlásil mimoriadnu

splatnosť úveru - povoleného prečerpania, čo mal žalovanej oznámiť výpisom z účtu za obdobie od 30.
11. 2013 do 18. 12. 2013. Potom, ak by aj bol žalobca so žalovanou uzavrel platnú Zmluvu o poskytnutí
úveru (povoleného prečerpania), vznikol by mu nárok na úroky z úveru len do jeho zosplatnenia, t. j.
do 04. 12. 2013. Zosplatnením by sa stal celý úver splatný, pričom podľa § 503 Obchodného zákonníkapo splatnosti úveru už veriteľovi nepatria úroky z úveru, ale iba úroky z omeškania, ktorých výška je
určená zákonom. Žalobca si však v tomto konaní neuplatnil úroky z omeškania, pričom súd je návrhom
viazaný (§ 216 CSP).

36. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

37. Žalovaná vo výpovedi poukázala na svoju nepriaznivú sociálnu situáciu, nakoľko má príjem iba 380,-

eur (vdovský dôchodok a príspevok za opatrovanie dcéry). Vzhľadom k tomu, s prihliadnutím na výšku
priznanej istiny, súd povolil žalovanej na zaplatenie sumy 136,01 eur lehotu 30 dní, ktorá začne plynúť
právoplatnosťou tohto rozsudku.

38. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP
(1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie

končí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. Žalobca si v tomto konaní uplatnil pohľadávku 1 715,21 eur, takže priznaním istiny 136,01 eur bolo

jeho návrhu vyhovené len v rozsahu 0,08 %. Jedná sa o nepatrný úspech, a preto súd, vzhľadom na
výsledokkonania,priznalžalovanejnáhradutrovvcelomrozsahu.Žalovanásivšakdoteraznáhradutrov
konanianeuplatnila,zospisujejanižiadnetrovynevyplývajú,apretopoprávoplatnostitohtorozhodnutia
vyšší súdny úradník rozhodne o výške náhrady trov konania iba za predpokladu, že si žalovaná tieto
trovy uplatní. Inak o výške náhrady trov konania súd rozhodovať nebude.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.