Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. december 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15C/457/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315215766
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2315215766.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom v právnej veci

navrhovateľa: 1./ I. U., F.. XX.X.XXXX, X./. E. U., F.. XX.X.XXXX, X./. H. T., F.. X.XX.XXXX, všetci traja
bytom Q. Č.. XXX, všetci traja zast. advokátom JUDr. Romanom Juríkom, IČO: 40 353 729, so sídlom
Nové Zámky, Jazerná č. 19, proti odporcovi: Reality Centrum, s.r.o., IČO: 46 623 060, so sídlom Trnava,
Ulica Teodora Tekela 6482/10, zast. JUDr. Andrejom Kučerom, IČO: 42 299 047, advokátom so sídlom
Hlohovec, SNP 6, o neplatnosť právnych úkonov a ochranu spotrebiteľa, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1/ rade primerané finančné zadosťučinenie vo výške XXX,-
Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V zvyšnej časti súd žalobu o zaplatení primeraného finančného zadosťučinenia žalobcovi v 1/ rade
vo výške XXX,- Eur zamieta.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 2/ rade primerané finančné zadosťučinenie vo výške XXX,-
Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. V zvyšnej časti súd žalobu o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia žalobcovi v 2/ rade
vo výške XXX,- Eur zamieta.
V. Súd žalobu o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia žalobcovi v 3/ rade v celom rozsahu

zamieta.
VI. Súd žalobcom priznáva právo na náhradu trov konania vo výške 70 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Čiastočným rozsudkom č. konania 15C/457/2015-70 zo dňa 10.3.2016 ktorý nadobudol právoplatnosť
dňom 15.4.2016 súd určil, že Zmluva o pôžičke zo dňa XX.X.XXXX uzatvorená medzi žalobcami v 1/ a
2/ rade a žalovaným je neplatná. Súd taktiež určil, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov v 1/ až 3/
rade nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalobcu.

2. Po právoplatnosti vyššie uvedeného rozsudku zostali predmetom konania nároky žalobcov v 1/ až

3/ rade na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré si každý z nich uplatnil vo výške
600,- Eur. Svoj návrh žalobcovia v tejto časti odôvodnili tak, že po úspešnom uplatnení porušenia ich
práva v postavení spotrebiteľov im vznikol nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia
od žalovaného, ktorý zodpovedá za porušenie ich práv. Svoj návrh odôvodňovali ďalej tak, že žalovaný
využil ich situáciu a za neprimeraných a úžerníckych podmienok im poskytol finančné prostriedky s
úmyslom lacno získať ich nehnuteľnosť. V dôsledku obáv žalobcov v 1/ a 2/ rade ktoré boli vyvolané
hrozbou dobrovoľnej dražby na návrh žalovaného došlo k výraznému zhoršeniu ich zdravotného stavu,

nakoľko žalobcovia v 1/ a 2/ rade žili v neustálom strachu, že v dôsledku postupu žalovaného prídu o
strechu nad hlavou. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade vyhodnotili konanie žalovaného ako konanie v rozpore
so zákonom a dobrými mravmi, pričom v dôsledku tohto konania boli vystavení neúmernému stresu aobavám, čo spôsobilo ich zdravotné problémy v dôsledku ktorých sa do dnešného dňa nemôžu dostať
zo zlej finančnej situácie.

3. Žalovaný s priznaním primeraného finančného zadosťučinenia pre žalobcov nesúhlasil, pričom
poukazoval na to, že nie každý úspech v prípade uplatnenia práv spotrebiteľov nemá za následok
vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenie. Priznanie každého takéhoto nároku musí vyplynúť
z posúdenia konkrétnych okolností každého prípadu, pričom opodstatnenosť priznania takéhoto
nároku musí zodpovedať spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi stranami sporu. Žalovaný taktiež

poukázal na to, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade sú osobami, ktoré dlhodobo využívajú finančné produkty
spotrebiteľského charakteru a týmto sa dlhodobo zadlžujú, dokonca aj časť finančných prostriedkov
ktoré im poskytol žalovaný použili na úhradu svojich starších záväzkov. Žalovaný taktiež argumentoval
tým, že žalobcovia sa aj naďalej opätovne zadlžujú a vystavujú sa riziku straty obydlia, o čom svedčia
exekučné záložné práva, ktoré sú zriadené na nehnuteľnostiach v ich spoluvlastníctve.

4. Súd vo veci vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a po takto vykonanom
dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci:

Čiastočným rozsudkom Okresného súdu Galanta č. konania 15C/457/2015 - ý0 zo dňa 10.3.2016 ktorý
nadobudol právoplatnosť dňom 15.4.2016 súd určil na základe žalobného nároku žalobcov v 1/ až 3/

rade, že Zmluva o pôžičke zo dňa 17.7.2014 uzatvorená medzi žalobcami v 1/ a 2/ rade a žalovaným
je neplatná. Súd taktiež určil, že nehnuteľnosti v spoluvlastníctve žalovaných v 1/ až 3/ rade nie sú
zaťažené záložným právom v prospech žalobcu. Uvedený čiastočný rozsudok bol konajúcim súdom
vydaný na základe argumentácie žalobcov, podľa ktorej žalovaný svojim konaním porušil ich práva ako
spotrebiteľov.

5. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobcovia ako spotrebitelia boli na súde úspešní pri uplatnení svojich
právvyplývajúcichzospotrebiteľskýchprávnychvzťahovasprávnychnoriem,ktoréochranuspotrebiteľa
upravujú. Na základe tejto skutočnosti im vzniklo právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho,
kto za porušenie ich práva zodpovedá, v tomto prípade od žalobcu.

Podľa § 3 ods. 5 Zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch
spotrebiteľ ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

6. Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia dospel súd k názoru, že úspešnosť
spotrebiteľa pri uplatňovaní jeho práva ktoré vyplýva z právnych noriem upravujúcich ochranu
spotrebiteľa spôsobuje v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia automaticky vznik práva
spotrebiteľa na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia od subjektu, ktorý za toto porušenie

práva zodpovedá. Keďže z formulácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia automaticky vyplýva
vznik uvedeného nároku, nemohol sa súd stotožniť s argumentáciou žalovaného, že nie každé súdom
deklarované porušenie práva spotrebiteľa má za následok vznik práva na zaplatenie primeraného
finančného zadosťučinenia. Argumentácia žalovaného že súd musí existenciu samotného nároku
posudzovať podľa konkrétnych okolností prípadu, nie je možné vzhľadom na obsah citovaného

zákonného ustanovenia prijať. Argumentáciu žalovaného je možné aplikovať iba pri posudzovaní
samotnej výšky primeraného finančného zadosťučinenia, kedy je skutočne potrebné vychádzať z
konkrétnych okolností prípadu.

7.Keďžesúdvdanomprípadepriposudzovanípožadovanejvýškyfinančnéhozadosťučineniavprípade

žalobcov v 1/ a 2/ rade posudzoval konkrétne okolnosti prípadu dospel k tomu, že žalovaným v 1/ a 2/
rade nie je možné vzhľadom na spravodlivé usporiadanie pomerov medzi stranami sporu priznať plnú,
nimi požadovanú výšku finančného zadosťučinenia v sume 600,- Eur. Súd každému zo žalovaných v 1/
a2/radepriznalprávonazaplatenie finančnéhozadosťučineniavovýške300,-Eur,pričompristanovení
tejtovýškyvychádzaljednakztoho,žekporušeniuichprávakospotrebiteľovjednoznačnedošlo,pričom

pri uplatňovaní týchto práv boli nesporne úspešní, čo nepochybne vyplýva z obsahu rozsudku tunajšieho
súdu č. k. 15C/457/2015-70 zo dňa 10.3.2016. Čo sa týka namietaného porušenia práv žalobcov v 1/ a 2/
rade ako spotrebiteľov súd poukazuje taktiež na to, že toto porušenie nerozporoval ani sám žalovaný a k
vydaniu vyššie uvádzaného rozsudku došlo v podstate s jeho súhlasom. Na základe týchto skutočnostímal súd za preukázanú podmienku úspešného uplatnenia práv spotrebiteľov vo vzťahu medzi žalobcami
v 1/ a 2/ rade a žalovanými.

8. Súd žalobcom v 1/ a 2/ rade nepriznal nárok na primerané finančné zadosťučinenie v celej nimi
uplatnenej výške a to práve z dôvodu, že prihliadol na okolnosti prípadu, pričom práve v tejto časti
je potrebné prikloniť sa k argumentácii žalovaného. Súd pri rozhodovaní vzal do úvahy pomerne
ľahkovážny a nezodpovedný prístup žalovaných v 1/ a 2/ rade, ktorý sa bez zváženia potrebnej miery
rizika opakovane zaväzovali rôznym spoločnostiam nebankového charakteru, pričom jeden svoj splatný

dlh uhrádzali z prostriedkov získaných z ďalšieho spotrebiteľského vzťahu. Takýmto nezodpovedným
konaním sa žalovaní vystavovali vážnemu riziku, že v dôsledku exekučných konaní prídu o svoju
nehnuteľnosť, ktorú trvalo obývajú. V tejto súvislosti súd poukazuje taktiež na to, že ich dlh voči
žalovanému nebol ich jediným dlhom v dôsledku ktorého boli vystavení stresu a obavám, nakoľko
zo spisového materiálu je preukázané, že na nehnuteľnostiach v ich spoluvlastníctve viaznu ďalšie
exekučné záložné práva. Ich dlh voči žalovanému teda mohol byť iba jedným z dôvodom na obavy a

vznik stresu, preto bolo potrebné vychádzať z celkovej situácie žalobcov v 1/ a 2/ rade, ktorí sa do takejto
situácie dostali z väčšej časti svojim vlastným pričinením.

9. Na druhej strane je potrebné taktiež uviesť, že nie je v súlade s dobrými mravmi, aby subjekty
ponúkajúce a poskytujúce spotrebiteľské úvery takýmto spôsobom využívali situáciu spotrebiteľov, do

ktorej sa dostali hoci aj vlastným, nezodpovedným konaním. Je potrebné taktiež uviesť, že žalovaný
pri poskytovaní finančných prostriedkov žalobcov v 1/ a 2/ rade mal postupovať takým spôsobom, aby
minimalizoval vznik budúceho sporu a to náležitým spôsobom overiť solventnosť a úverovú zaťaženosť
žalobcov v 1/ a 2/ rade. Keďže takýmto spôsobom žalovaný nepostupoval a finančné prostriedky
žalobcom v 1/ a 2/ rade aj napriek ich existujúcej úverovej zaťaženosti poskytol, nemožno jeho konanie

vyhodnotiť na jeho vlastný prospech.

10. Na základe vyššie uvedených argumentov zaujal súd jednoznačne stanovisko, že spravodlivému
usporiadaniu vzťahov medzi stranami sporu zodpovedá priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia pre každého zo žalobcov v 1/ a 2/ rade vo výške 300,- Eur.

11. Vo vzťahu k žalobcovi v 3/ rade súd uplatnené právo na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia v celosti zamietol, nakoľko žalobca v 3/ rade nie je vo vzťahu k žalovanému v postavení
spotrebiteľa a to z dôvodu, že nebol účastníkom neplatnej Zmluvy o pôžičke zo dňa 17.7.2014. Žalovaný
v 3/ rade bol účastníkom iba zmluvy o zriadení záložného práva k svojim nehnuteľnostiam. Žiadne

finančné prostriedky od žalovaného neobdržal a nevstúpil s nim do žiadneho spotrebiteľského vzťahu.
Z uvedeného dôvodu mu teda súd nemohol priznať právo na primerané finančné zadosťučinenie podľa
§ 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z., pretože nositeľom práva na primerané finančné zadosťučinenie je
výhradne spotrebiteľ, pričom žalobca v 3/ rade v postavení spotrebiteľa voči žalovanému nebol.

12. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočne súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

13. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenie súd žalobcom priznal právo na náhradu trov
konania vo výške 70 % nakoľko je toho názoru, že žalobcovia boli v celom konaní úspešní v prevažnej
časti nimi uplatnených nárokov, pretože súd čiastočným rozsudkom vyhovel ich žalobe na určenie
neplatnosti zmluvy o pôžičke a určení, že ich nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, taktiež
im súd priznal na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 50% s nimi požadovanej

výšky. Z uvedeného dôvodu je súd toho názoru, že priznanie nároku na náhradu trov konania vo výške
70 % je jednoznačne odôvodnené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných
náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.