Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. december 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 31P/276/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115221937
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Steinsdorferová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6115221937.5

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci
navrhovateľky M. P., rod. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. K., O. X, toho času bytom K. K., L. XX,
zastúpená JUDr. Jánom Vinarčíkom, advokátom so sídlom Banská Bystrica, Pod Rybou 5 a manžela E.
P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. K., O. XX, zastúpený Mgr. et Mgr. Líviou Kosťovou, advokátkou
so sídlom Žiar nad Hronom, Pod Donátom 5, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv

a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom P., E., nar. XX. XX. XXXX Q. Q., nar. XX. XX. XXXX,
obe bytom u matky, v konaní zastúpení opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská
Bystrica, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľky M. P., rod. G., nar. XX. XX. XXXX a manžela E. P., nar. XX.
XX. XXXX uzavreté dňa XX. XX. XXXX v Banskej Bystrici, zapísané v knihe manželstiev Matričného
úradu K. K., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX r o z v á d z a .

Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode
k maloletým deťom P.Ý., E., nar. XX. XX. XXXX a Q., nar. XX. XX. XXXX v tomto znení:

Maloleté deti P., E. Q. Q. sa z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky, ktorá je o p r á v n e n

á maloleté deti zastupovať, spravovať ich majetok v bežných veciach.

Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletých detí P., E., výživným vo výške 100 Eur mesačne
a Q. výživným vo výške 90 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc
dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Styk otca s maloletými deťmi sa n e u p r a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka návrhom podaným dňa 29. 10. 2015 sa domáhala rozvodu manželstva z dôvodu, že
je vážne narušené, trvalo rozvrátené a nemôže plniť svoj spoločenský účel a ani v budúcnosti nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia. Bližšie svoj návrh na rozvod manželstva odôvodnila tým,

že k vážnejšiemu narušeniu vzťahov v manželstve došlo niekedy v auguste XXXX, keď sa dozvedela,
že manžel má mimomanželský pomer s kolegyňou v bývalom zamestnaní. Ďalej v návrhu uviedla, že
s manželom spoločne nehospodária, ich domácnosť je fakticky formálna. Zároveň na čas po rozvode
navrhla upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, že maloleté deti sa zveria
do jej osobnej starostlivosti, otec bude povinný prispievať na výživu maloletého E. výživným vo výške
150 Eur mesačne a Q. výživným vo výške 120 Eur mesačne a zároveň bude povinný prispievať

každému maloletému dieťaťu sumou 30 Eur mesačne na tvorbu úspor. Zároveň navrhla upraviť
styk otca s maloletými deťmi.2. Manžel navrhovateľky v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 30. 11. 2015 s rozvodom
manželstva nesúhlasil z dôvodu, že absentuje existencia všeobecnej hmotnoprávnej podmienky pre

rozvod manželstva a to v podobe kvalifikovaného rozvratu manželstva. Ich manželstvo nie je dostatočne
rozvrátené, trvalo a vážne, podľa jeho názoru ide o prechodné rozpory, ktoré sú zapríčinené jemu
z neznámych dôvodov na strane navrhovateľky. V priebehu konania svoje stanovisko zmenil a s
rozvodom manželstva súhlasil z dôvodu, že si uvedomil, že nemôže nikto niekoho držať na silu v
manželstve. Zároveň uviedol, že s navrhovateľkou od decembra 2015 nežijú v spoločnej domácnosti,

od tohto obdobia nevedú spoločnú domácnosť, spoločne nehospodária, spoločne nezabezpečujú jej
chod, spoločne nerozhodujú vo veciach výchovy, výživy maloletých detí, spoločne netrávia čas, ako
manželia si nepomáhajú, intímne spolu nežijú.

3. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj

účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu
vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu
vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej dĺžky a intenzity, že ich manželstvo neplní a do budúcna
ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií a to funkcie biologickej,
výchovnej, vzájomnej pomoci, hospodárskej. V manželstve účastníkov konania absentuje vzájomná
úcta, rešpekt, dôvera, citová náklonnosť, na ktorých je založený každý partnerský vzťah. Manželstvo

účastníkov konania sa stalo len formálnym zväzkom, ktorý nevytvára ani zdravé rodinné prostredie pre
výchovu ich maloletých detí. Súd mal tak splnené podmienky v zmysle § 23 Zákona o rodine a preto
manželstvo účastníkov konania rozviedol. Za príčinu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania súd
považujerozdielnosťichpováha názorov,čomalo zanásledokichvzájomnécitovéodcudzeniesa.

5. V prípade rozvodu manželstva rodičia navrhli súdu schváliť dohodu o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode tak, že maloleté deti sa zveria do osobnej
starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloleté deti zastupovať, spravovať ich majetok v bežných
veciach, otec sa zaviaže prispievať na výživu maloletého E. výživným vo výške 100 Eur mesačne a Q.
výživným vo výške 90 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc

dňom právoplatnosti rozhodnutia a styk otca s maloletými deťmi sa neupraví.

6. Opatrovník maloletých detí uviedol, že vykonával šetrenie v domácnostiach obidvoch rodičov a v ich
starostlivosti o deti nezistil žiadne nedostatky. V prípade rozvodu manželstva doporučil súdu rodičmi
navrhnutú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po

rozvode schváliť s odôvodnením, že je v záujme maloletých detí, neodporuje zákonu.

7. Podľa § 24 ods. 1,3,4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a

spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. rozhodnutie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť
schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovuastarostlivosťzostranyobidvochrodičovaabybolorešpektovanéprávodieťaťanaudržiavanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

8. Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právopodieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

9. Podľa § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

10. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že od času ako rodičia nežijú v spoločnej domácnosti
matka zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti, ktorú podľa vlastného vyjadrenia zvláda, maloleté deti
ju rešpektujú, nemá s nimi výchovné problémy. Otec sa podieľa na starostlivosti o maloleté deti počas
stretávania sa s nimi a to každý druhý víkend od piatku 17.00 h do nedele 17.00 h a taktiež dvakrát
počas pracovného týždňa v rozsahu 2 hodín. Otec s maloletými deťmi trávil aj polovicu prázdnin. Otec

potvrdil, že zo strany matky je o maloleté deti riadne postarané. Sociálnym šetrením v starostlivosti
matky o malol. deti neboli zistené žiadne nedostatky. Matka má vytvorené vhodné bytové podmienky
pre výchovu maloletých detí. Maloleté deti v domácnosti matky si vytvorili svoje sociálne, citové väzby,
majú v nej svoj režim. Matka otcovi nebráni v stretávaní sa s maloletými deťmi. Zo zhodného vyjadrenia
rodičovvyplynulo,žemaloletédetimajúknimobomdobrývzťah.Vpriebehukonania saichkomunikácia

ohľadom detí zlepšila, stala sa vecnou, otec od matky požaduje informácie o deťoch, ktoré sú mu
poskytované. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav, rodičmi navrhnutú dohodu v časti zverenia
maloletých detí na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloleté deti
zastupovať, spravovať ich majetok v bežných veciach schválil, majúc zato, že neodporuje zákonu a je
v súlade so záujmom maloletých detí.

11. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádza z
kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, t. j. veku, odôvodnených
potrieb maloletých detí a možností, schopností, majetkových pomerov povinného, t. j. otca. Vykonaným
dokazovaním mal súd preukázané, že maloletý E. má 9 rokov, navštevuje 4. ročník ZŠ, stravuje sa v

škole, stravné je približne 25 Eur. V rámci školy navštevuje školský klub za mesačný poplatok 10 Eur.
V škole má neplatený športový krúžok. Maloletý nemá žiadnu platenú záujmovú činnosť, nie je vedený
v žiadnej špecializovanej ambulancii, je zdravý. Maloletý Q. má 5 rokov, navštevuje materskú škôlku,
do ktorej sa toho času uhrádza len stravné vo výške 23 Eur. Maloletý nemá žiadnu platenú záujmovú
činnosť, nie je vedený v žiadnej špecializovanej ambulancii, je zdravý. Otec maloletých detí je riadne

zamestnaný, dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 551,85 Eur, inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť
nemá. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav dospel k záveru, že rodičmi navrhnutá dohoda v
časti určenia výživného otcovi na maloleté deti je v súlade s vyššie uvedenými zákonnými kritériami
a preto aj v tejto časti rodičmi navrhnutú dohodu schválil. Pri schvaľovaní rodičovskej dohody v tejto
časti súd neopomenul, že aj matka má zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom. Matka je

riadne zamestnaná, dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 637,13 Eur, rovnako ako otec inú ďalšiu
vyživovaciu povinnosť nemá.

12. Rodičia maloletých detí žiadali styk otca s maloletými deťmi neupraviť. Súd preto pri rozhodovaní
o tejto časti návrhu postupoval podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine. V tejto súvislosti súd poznamenáva,

že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec sa s maloletými deťmi stretáva, matka mu v stretávaní
sa s deťmi nebráni.

13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich
náhradu.

14. Účastníci konania po vyhlásení rozhodnutia a poučení o opravnom prostriedku sa vzdali práva podať
odvolanie. Súd preto pri písomnom vyhotovení rozhodnutia postupoval podľa § 221 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho

doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v BanskejBystrici, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní

možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie
odvolania na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci
(§ 62 Civilného mimosporového poriadku).

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia

o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné
priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko,
môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť,
že upúšťa od používania spoločného priezviska.

Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých rodičia nie
sú oprávnení podať odvolanie.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená

starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,
môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená
peňažná povinnosť môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v

znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).

Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia účastníci zhodne uviedli, že sa vzdávajú
práva podať vo veci opravný prostriedok, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.