Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. december 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/95/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010164
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3816010164.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému N. A. pre pokračovací
zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí dňa 7.
decembra 2016 prejednal odvolanie obžalovaného N. A. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza,
sp.zn.2T/41/2016 zo dňa 19. septembra 2016, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného N. A. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 19. septembra 2016, sp.zn.2T/41/2016 bol obžalovaný
N.. uznaný vinným za skutky v bodoch 1/ a 2/ napadnutého rozsudku z pokračovacieho zločinu
sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. a za skutok v bode 3/ napadnutého rozsudku z
prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom

na § 138 písm. d/ Tr. zák. a na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. s použitím § 127 ods. 5 Tr. zák. na tom
skutkovom základe, že

v bode 1/ napadnutého rozsudku

-dňa XX.XX.XXXX v čase od 15.00 hod. do 17.10 hod., v byte č. XX, na ulici O. č. XX v C. mal pohlavný

styk s maloletou A.B., nar.X.X.XXXX, pričom v čase skutku vedel, že maloletá má len 14 rokov,

v bode 2/ napadnutého rozsudku

-v období od 29.11.2015 od 20.00 hod. do 30.11.2015 do 05.00 hodine, v byte č. XX, na ulici O. č. XX v
C. mal štyrikrát pohlavný styk s maloletou A.B., nar.X.X.XXXX, pričom v čase skutku vedel, že maloletá

má len 14 rokov,

v bode 3/ napadnutého rozsudku

-dňa 19.11.2015 v čase okolo 17.00 hodine v C. na ulici O. č. XX, na chodbe pred bytom číslo XX,
napadol pod vplyvom alkoholu fyzicky svoju bývalú družku O. W., nar.X.X.XXXX tak, že sa rozbehol

proti nej a snažil sa ju päsťou udrieť do tváre, čomu sa poškodená ešte stihla uhnúť, no následne
ju otvorenou dlaňou udrel po tvári a pritom sa jej vyhrážal zabitím, čo niekoľkokrát zopakoval, pričom
uvedené konanie páchateľa u poškodenej vzbudilo dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky aj uskutoční a
mala strach o svoj život a zdravie, pričom v ten istý deň v čase o 18.34 hod. poškodenej telefonoval z

telefónneho čísla XXXX XXX XXX na jej mobilný telefón, kde sa jej znova vyhrážal zabitím, čo zopakoval
minimálne štyrikrát, pričom i tieto vyhrážky vzbudili u poškodenej dôvodnú obavu o život a zdravie.Za tieto trestné činy bol odsúdený podľa § 201 ods. 1, § 41 ods. 2, § 38 ods. 4, § 37 písm. h/, m/, § 39
ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 4 roky, na výkon ktorého bol podľa § 48

ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ihneď po jeho vyhlásení na
hlavnompojednávaníokresnéhosúduhonapadolodvolanímobžalovaný N.A.prenesprávnosťvýrokov
o vine a treste, ako aj proti konaniu, ktoré jeho vyhláseniu predchádzalo.

Obžalovaný N. A. v písomných dôvodoch odvolania, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu
poukázal na to, že v celom rozsahu zotrváva na tom, čo uviedol na hlavnom pojednávaní okresného
súdu. Ďalej zotrváva na všetkých jeho písomných sťažnostiach, ktoré v predmetnej veci podal a
ktoré podľa neho dokresľujú stav ako bolo začaté a vedené trestné stíhanie proti jeho osobe. Taktiež
dokresľujú skutočnosť, ako a akým spôsobom došlo k ovplyvňovaniu výpovedí svedkov O. W. a W. O.

ešte predtým, ako mu bolo vznesené obvinenie, tak aby sa ich výpoveďami dosiahlo jeho odsúdenie
(t.j. ako mu bolo vyhrážané pred a po začatí trestného stíhania). Podľa jeho názoru nielen tieto dôvody,
ale aj výpovede matky poškodenej A. S., jej manžela O. S. (bývalého policajta), policajta F. H.,
vyšetrovateľky P. riaditeľstva A. zboru W. Y., a taktiež samotnej poškodenej A.B. nepriamo dokresľujú
jeho podozrenia o tom, ako bolo obvinenie vykonštruované, pričom skutky ako sa mu kládli za vinu

v skutočnosti nespáchal. Podľa jeho názoru túto skutočnosť potvrdzuje výpoveď jeho matky O. A.,
svedka W. O. a aj rozporuplné výpovede O. W.. Obžalovaný sa cíti byť krivo obvinený tak zo strany
maloletej A.B., ktorá bola citovo vydieraná svojou matkou, ako aj jeho bývalou družkou O. W., ktorá sa
doteraz psychicky nevie vysporiadať s ich rozchodom, v dôsledku čoho začala spolupracovať s políciou
tak, aby sa obžalovanému pomstila. Okresnému súdu obžalovaný vytýka, že sa v dostatočnej miere

nevysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami a otázkami, ktorých náležité a správne posúdenie
je nevyhnutným predpokladom na vydanie spravodlivého a zákonného rozhodnutia, pretože doposiaľ
vykonané dôkazy tak jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti tendenčne nesprávne vyhodnotil a
dospel k nesprávnym právnym záverom. Obžalovaný ďalej vyčíta okresnému súdu, že pri posudzovaní
skutkového stavu vychádzal iba z dôkazov svedčiacich proti jeho osobe, pričom dôkazy svedčiace v jeho

prospech vôbec nevzal v úvahu, resp. tieto spochybnil a považoval ich za dôkazy nehodnoverné, čo je
v rozpore so základnými zásadami trestného konania, tak ako sú uvedené v ustanovení § 2 ods. 10 Tr.
por. Naviac považuje jeho stotožnenie sa so závermi znaleckých posudkov za nesprávne, pretože tieto
považuje za krajne tendenčné a neobjektívne. Obžalovaný má za to, že takýmto postupom okresného
súdu neboli odstránené všetky pochybnosti o spáchaní skutkov, ktorých sa mal dopustiť, pričom tieto

boli vyhodnotené bez potreby ďalšieho dokazovania v jeho neprospech. Obžalovaný nepovažuje za
správne, keď základom jeho obvinenia zo skutkov v bodoch 1/ a 2/ napadnutého rozsudku tvorí výpoveď
poškodenej A.B. vykonanej v zmysle § 270 ods. 2 Tr. por. na prehrávacom zariadení bez toho, aby mu
boloumožnenékonfrontovaťsastoutoeštevštádiuprípravnéhokonania.Poukázalnato,žepoškodená
svojim výzorom a telesnými prednosťami vytvára dojem dospelej a skúsenej ženy, pričom jej vek s

prihliadnutím aj na jej správanie na verejnosti možno odhadovať na 20 rokov.

Aj keď je jej matkou a obžalobou vykresľovaná ako poriadne dieťa, obžalovaný na jej adresu uviedol,
že poškodená s vedomím svojej matky na verejnosti fajčí a stretáva sa s osobami pochybnej povesti

podstatne staršími od nej. Poškodená takto udržiavala priateľské vzťahy aj so svedkyňou O. W., ktorá
je závislá i na požívaní alkoholu a drog. Za takejto situácie podľa názoru obžalovaného malo byť
poškodenej umožnené povedať mu do očí všetko to, z čoho ho obviňuje, tak aby sa mohol k týmto jej
prípadným obvineniam vyjadriť. Podľa názoru obžalovaného v jej prípade ide len o naučenú výpoveď
proti jeho osobe, a to pod vplyvom jej matky A. S. a jej manžela O. S. za účinnej pomoci osôb, na ktoré

poukazuje,takabyobžalovanýnemalmožnosťtútovštádiuprípravnéhokonaniaakýmkoľvekspôsobom
napádať. Rovnako obžalovaný uvádza, že nie je pravdou, že sa s poškodenou pozná od malička a že
z tohto dôvodu mal vedieť, že má 14 rokov, pretože táto o sebe hovorila nielen pred ním, ale aj pred
svedkom W. O., že má 16 rokov a že chodí na strednú školu. O tomto jej tvrdení pochyboval, pretože sa
na verejnosti správala ako dospelá žena, pričom takýmto dojmom na verejnosti aj pôsobila. Obžalovaný

tvrdí, že ju nemal odkiaľ poznať, a to že ju mal poznať z nejakej záhrady je len výmysel jej matky, ktorá
uviedla, že krstná mama má záhradu vedľa ich záhrady, pričom o tejto skutočnosti obžalovaný vôbec
nevie. Obžalovaný tvrdí, že už vôbec nie je pravdou, že by sa mal s poškodenou niekedy od malička
na tejto záhrade hrávať, pretože on nikdy na záhrade svojej krstnej mamy nebol, a pokiaľ aj mohol byť,tak v žiadnom prípade tam poškodenú nevnímal. Taktiež sa nezakladá na pravde ani jej tvrdenie, že by
mali bývať vedľa seba a mali sa stretávať, pretože on ju začal vnímať po prvýkrát, keď ona spôsobom
skúsenej ženy nadväzovala s ním a s W. O. kontakt. Obžalovaný síce nepopiera určitú komunikáciu na

sociálnej sieti T., avšak rozhodne popiera, že by na nejakom jej profile (napr. V.) v tejto dobe uvádzala
svojvekaúdajeotom,žeježiačkouzákladnejškoly.D.aniprečobytouvádzalaaakýbytomalozmysel.
Podľa jeho názoru takýto dôkaz ani existovať nemôže a aj keby existoval, má za to, že tento by musel
byť účelovo vyrobený, čo z praktického hľadiska nie je žiadny problém. Obžalovaný uviedol, že takýto
dôkaz nemôže mať žiadnu výpovednú hodnotu, pričom súdu ani obžalobe nič nebránilo, aby znaleckým

dokazovanímodstrániliakékoľvekpochybnostiotvrdeniachpoškodenejajejmatky,ktorésúvzásadnom
rozpore s jeho výpoveďou. Pokiaľ ide o výpoveď matky poškodenej A. S., že sa pozná s poškodenou,
považuje túto za nepravdivú, učinenú pod vplyvom osôb z policajného prostredia tak, aby mohol byť
uznaný vinným, preto nič nebránilo súdu, aby na dôkaz jej tvrdení vypočuli tiež ako svedkyňu jeho krstnú
mamu. Taktiež nehovorí pravdu ani v tom, že obžalovaný s nimi mal sedieť pri stole, keď poškodená
mala mať 11 alebo 12 rokov, pretože by si to musel pamätať. Má za to, že z jej strany ide o účelové

a nepreukázateľné tvrdenia. Taktiež sú účelové tvrdenia skutočnosti, že na facebookovom profile L. V.
mala jej dcéra ako poškodená uvádzať svoj vek a údaje o základnej škole, ktorú navštevuje. Obžalovaný
má za to, že jej výpoveď postráda logiku, prečo a z akých dôvodov by sa mali niekedy rozprávať o veku
ich dcéry a prečo by tieto údaje mala poškodená uvádzať na T.. Na dokreslenie obžalovaný uvádza, že
je verejne známe, že ako podnikateľka v oblasti erotických služieb v meste C. udržuje aj prostredníctvom

jej manžela O. S., nadštandardné vzťahy s osobami z policajného prostredia, a to aj s osobami, ktoré v
tejto veci konali. K výpovedi svedkyne O. W. a k jej čestnému písomnému vyhláseniu zo dňa 1.4.2016 (s
úradne overeným podpisom) obžalovaný uviedol, že táto v prípravnom konaní vypovedala pod vplyvom
omamných a psychotropných látok, od ktorých je dlhodobo ťažko závislá. Tento stav je u nej všeobecne
známy, tak na verejnosti, ako aj na polícii a z tohto dôvodu nemala byť vo veci ani vypočúvaná pre

jej možnú zneužiteľnosť a možné ovplyvňovanie. Poukázal na to, že aj v písomnej korešpondencii mu
povedala, ako je na pervitíne závislá a že sa bojí, že jej odoberú ich spoločné dieťa pre jej závislosť. Z
tohto dôvodu uviedol, že okresný súd mal nariadiť znalecké dokazovanie ustanovením znalca z odboru
psychológie, odvetvie klinická

psychológia na posúdenie hodnovernosti jej výpovedí, tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom
pojednávaní, resp. na posúdenie, či svedkyňa O. W. je pod vplyvom takýchto psychotropných a
omamných látok schopná správne vnímať, zapamätať si a zreprodukovať to, čoho bola svedkom,
prípadne čo prežila a či nemá sklon k skresľovaniu prežitého alebo sklon klamať. Jej psychický

stav majúci vplyv na jej myslenie, konanie a správanie, malo za následok, že sa obžalovaný s ňou
musel rozísť, a to predtým ako sa mal skutkov podľa jednotlivých bodov obžaloby dopustiť, s čím
sa táto nevedela vysporiadať. Uvedená svedkyňa nielen v priebehu prípravného konania, hlavného
pojednávania, ale aj v súčasnosti sa pod vplyvom ťažkej závislosti na omamných látkach často zdržiava
mimo miesta svojho trvalého bydliska, na neznámom mieste a pod takýmto vplyvom zanedbáva

starostlivosť o ich spoločné maloleté dieťa. Obžalovaný ďalej tvrdí, že svedkyňa O. W. trpí ťažkou
poruchou osobnosti, a nie je schopná vôbec správne vnímať, zapamätať a zreprodukovať to, čoho bola
svedkom. Z tohto titulu je podľa jeho názoru tento jej psychický stav zneužívaný na vopred dohodnutý
účel inými osobami, vrátane osôb z policajného prostredia. P. uviedol, že jeho matka hodnoverným
spôsobom potvrdila, že on mal vedomosť o tom, že poškodená v danej dobe dosiahla vek 16 rokov, tak

akovypovedalsvedokW.O.,sktorýmnemalmožnosťsakontaktovať.Tiežpotvrdila,žesaspoškodenou
nemohol poznať, tak ako to ona sama uvádza a aj jej matka, pretože na spomínanú záhradu nemali
dôvod chodiť. Taktiež s ohľadom na značný vekový rozdiel medzi ním a poškodenou by sa s touto hrávať
ani nemohol a nevedel. Pokiaľ obžalovaný navrhol vypočuť svedkyňu V. Z., nevedel o ich priateľstvom
vzťahu s rodinou poškodenej. Sám obžalovaný si preto nemohol uvedomiť, že táto svedkyňa podporí

svojou výpoveďou výpoveď poškodenej a jej matky. Aj keď svedkyňa W. Y. ako vyšetrovateľka polície
uviedla, akým spôsobom realizovala jeho trestnú vec, nevyjadrila sa bližšie k ťažkej závislosti svedkyne
O. W. na pervitíne. Tiež nevysvetlila, z akého dôvodu mala telefonicky kontaktovať túto svedkyňu 3
dni pred hlavným pojednávaním, t.j. po tom, čo svedkyňa O. W. doručila súdu čestné vyhlásenie zo
dňa 1.4.2016, v ktorom poprela svoju výpoveď z prípravného konania. Podľa jeho názoru nie je vôbec

obvyklé, aby vyšetrovateľ polície vplýval na svedka, resp. tohto usmerňoval aj v priebehu hlavného
pojednávania. Obžalovaný poukázal i na to, že svedok F. H. vypovedal obdobne, ktorý však neuviedol
pravdu o tom, že nepozná O. W., ako aj o tom, že nebol nikdy v kontakte s W. O.. Výpoveď svedka F.
H. ako aj výpoveď svedkyne W. Y. bola podľa jeho názoru motivovaná nespôsobiť si svojou výpoveďoužiadne problémy v zamestnaní. Obžalovaný ďalej uviedol, že tieto dve výpovede nemajú požadovanú
výpovednú hodnotu, mohol okresný súd vykonať konfrontáciu medzi týmito svedkami a svedkami O.
W. a W. O. tak, aby sa predišlo akýmkoľvek pochybnostiam o objektívnosti a zákonnosti prípravného

konania. Záver okresného súdu o tom, že mal vedomosť o skutočnom veku poškodenej A.B., pretože
podľa výpovede O. W. zo dňa 11.12.2013 a zo dňa 3.3.2016 vyplýva, že obžalovaný už v mesiaci máj
2015 vedel, že poškodená má len 14 rokov, pretože ju videli a ohovárali, keď sa bozkávali s nejakým
chlapcom, nepovažuje obžalovaný s ohľadom na hodnovernosť výpovede svedkyne O. DV. za správny,
a to aj s prihliadnutím na výpoveď svedka W. O. a svedkyne O. A.. Ak svedkyňa uviedla, že sa sním

v roku 2015 bavila o veku poškodenej, že má 14 rokov, tak nehovorí pravdu, pretože so svedkyňou O.
W. od roku 2014 na verejnosť nechodil. Ak uvádza, že obžalovaný mal poškodenú vidieť ako jej chalani
dávali piť „šťanku“ a smiali sa, tak to mohlo byť niekedy v roku 2012, a nie v roku 2015. Jej vek mu
oznámil len jedenkrát a to na druhý deň po tom, čo mal pomer s poškodenou. Skutočnosť, že následne
vypovedala na hlavnom pojednávaní inak svedčí o tom, v akom psychickom stave sa táto nachádzala,
pričom podľa jeho názoru v skutočnosti ani nevedela kde sa nachádza a aký je zmysel jej výpovede.

Táto jej výpoveď je navyše v zásadnom rozpore s jej výpoveďou na hlavnom pojednávaní, keď
sa vyjadrovala k podanému písomnému čestnému vyhláseniu v tejto veci. Podľa jeho názoru, len
zopakovala svoju „naučenú“ výpoveď z prípravného konania v jeho neprospech. Ďalej znaleckým

dokazovaním bolo podľa jeho názoru jednoznačne preukázané, že úpravu textov facebookových profilov
a komunikácie možno vykonať bez akýchkoľvek problémov a to kedykoľvek. Ich úprava len zapadá
do účelovej konštrukcie skutkového stavu, ktorý však nezodpovedá objektívnej realite. Ak okresný
súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že sa obžalovaný dopustil spáchania skutku v bode 3/, tak len
opätovne poukazuje na nedôveryhodnú výpoveď svedkov O. W. a W. O., tak z prípravného konania,

ako aj z hlavného pojednávania. Podľa názoru obžalovaného vo vzťahu ku skutku v bode 3 ide o
tvrdenie proti tvrdeniu, ktoré vnáša do veci také pochybnosti, bez odstránenia ktorých nie je možné
spravodlivo v súlade so zákonom rozhodnúť. Do pozornosti dal výpoveď svedka W. O., s ktorým nie je
v žiadnom osobnom styku a s ktorým neudržuje dobré vzťahy, pretože má podozrenie, že mu vykradol
byt v Handlovej. Svojou výpoveďou poprel všetko, z čoho ho má usvedčiť nie poškodená A.B., ale v

skutočnosti jej matka A. S. spolu s manželom O. S. za účinnej pomoci osôb z policajného prostredia.
Nemožno preto podľa jeho názoru jeho výpoveď spochybňovať len preto, že svedčí v jeho prospech,
prípadne v neprospech. Pokiaľ nastali pochybnosti ohľadom skutkov, ktoré sú obžalovanému kladené za
vinu, bolo povinnosťou okresného súdu tieto odstrániť, a pokiaľ by to možné nebolo, mal ho okresný súd
spod obžaloby oslobodiť v zmysle zásady in dubio pro reo. Taktiež poukázal na judikatúru Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (resp. stanovisko- R1411964), z ktorého vyplýva, že výrok o vine môže byť
založenýlennatakýchdôkazoch,ktoréúplnevylučujúpochybnosti,žesastalskutok,ktorýjepredmetom
trestného stíhania. To platí hlavne v prípade, keď vierohodnosť svedkov je pochybná. Použitie zásady
in dubio pro reo prichádza do úvahy len v tom prípade, keď sa po vykonaní všetkých dôkazných
prostriedkovaichvecnomzhodnotenínedábezpečneurčiť,ktorázviacerýchmožnýchskutkovýchverzií

zodpovedá objektívnej pravde. Obžalovaný N. A. z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok postupom podľa § 316 ods. 3 Tr. por. zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, resp. alternatívne, aby vo veci sám rozhodol tak,
že obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodí, pretože nebolo dokázané, že
sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

K odvolaniu obžalovaného sa prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza do konania verejného
zasadnutia krajského súdu písomne nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolanie

obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť, nakoľko považuje napadnutý rozsudok
za zákonný a správny.

Obžalovaný N. A. a jeho obhajca na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhli, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec okresnému súdu, aby ho v potrebnom rozsahu znovu prejednal

a rozhodol, respektíve alternatívne, aby vo veci sám rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby
oslobodí.Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného N.
A. podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku, podľa § 316 ods. 3
Tr. por., na verejnom zasadnutí dňa 7. decembra 2016 na podklade podaného odvolania obžalovaného,

preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého
rozsudku, t.j. obžalovaným napadnutých výrokov rozsudku o vine, výroku o uloženom treste, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.
Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného N. A. nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním
napadnutých výrokov rozsudku, odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal kontradiktórnym

spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a
tieto správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.
a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia
správne oprel o výpoveď obžalovaného N. A., o výpovede svedkov Petry S., O. S., O. W., O. A., V.
Z., W. Y., F. H., W. O., ďalej správne podľa § 135 ods. 3 Tr. por. s poukazom na § 270 ods. 2 Tr. por.

oboznámil na hlavnom pojednávaní okresného súdu výpoveď svedkyne mal. A.B. zo dňa 24.2.2016,
taktiež správne podľa § 268 ods. 2 Tr. por. oboznámil znalecké posudky a podľa § 269 Tr. por.
oboznámil elektronickú komunikáciu FC profily, lekársku správu, fotodokumentáciu a relevantné listinné
dôkazy, ktoré sú obsahom spisu, na ktoré v napadnutom rozsudku podrobne poukázal. Tieto v súlade
s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku

a pritom presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje závery o uznaní obžalovaného N. A.
za vinného zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. v skutkoch v bode 1/ a 2/
napadnutého rozsudku a z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm.
b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d/ Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. s použitím § 127
ods. 5 Tr. zák. v skutku v bode 3/ napadnutého rozsudku. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom

vyhodnotení celého dokazovania, a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy
a závery okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a
odvolací súd sa s nimi stotožňuje.

Krajský súd dospel po splnení si prieskumnej povinnosti k záveru, že vina obžalovaného vo vzťahu

ku skutkom v bode 1/ a 2/ napadnutého rozsudku je jednoznačne preukázaná čiastočnou výpoveďou
obžalovaného N. A., výpoveďou priamej svedkyne maloletej A.B., ako aj výpoveďami nepriamych
svedkov A.y S., O. S., svedkyne W. N., ako aj zo zabezpečených výpisov z komunikácie medzi
obžalovaným a maloletou A.B. zo sociálnej siete Facebook v spojení s vypracovanými znaleckými
posudkami.

Pokiaľ obžalovaný namieta nevykonanie osobného výsluchu maloletej A.B., nar.1.2.2001 na hlavnom
pojednávaní okresného súdu, odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že pre
takýto postup okresného súdu bola splnená požiadavka zákonnosti, uvedený postup okresného súdu
je i ústavne konformný a zároveň korešponduje i s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v

Štrasburgu. Odvolací súd považuje postup senátu okresného súdu za vecne správny, ktorý v celom
rozsahu spĺňa atribúty práva na spravodlivý súdny proces zaručený článkom 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) spočívajúci v zabezpečení kontradiktórnosti
konania a zásady rovnosti zbrani.

Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že maloletá A.B. bola v prípravnom konaní
po vznesení obvinenia pre sexuálne zneužívanie vypočutá dňa 10.12.2015 a následne opakovane

dňa 24.2.2016 za prítomnosti obhajcu obžalovaného N. A., ktorý mal právo si vypočuť priebeh celého
výsluchu a mal možnosť klásť maloletej svedkyni A.B. otázky a vyjadrovať sa k jej výpovedi. Zo
spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že výsluch maloletej A.B. zo dňa 24.2.2016 bol vykonaný
v prípravnom konaní so súhlasom zákonného zástupcu, bol zaznamenaný na kameru a tento bolpostupom podľa § 135 ods. 3 Tr. por. a § 270 ods. 2 Tr. por. prehratý na hlavnom pojednávaní pred
senátom okresného súdu a okrem iných úradných osôb v súlade so zákonným postupom za prítomnosti
obžalovaného N. A. a jeho obhajcu.

Krajský súd má za to, že takýto postup okresného súdu korešponduje s bohatou judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ako sú rozhodnutia A.M. proti H. r.č.37019/97 zo 14. decembra
1999, P.S. proti Nemecku r.č.33900/96 zo dňa 20. decembra 2001, Magnusson proti Švédsku
r.č.53972/00 zo dňa 16. decembra 2003, Accardi a ďalší proti Taliansku r.č.30598/02 zo dňa 20. januára

2005, Bocos. Cuesta proti Holandsku r.č.54789/00 zo dňa 10. novembra 2005, A.S. proti Fínsku,
r.č.40156/07 zo dňa 28. septembra 2010, B. proti Fínsku r.č.17122/02 zo dňa 24. apríla 2007, W. proti
Fínsku r.č.14151/02 zo dňa 24. apríla 2007, A.H. proti Fínsku r.č.46602/99 zo dňa 10. mája
2007. Z tejto ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu vyplýva, že v prípade
zraniteľných svedkov (zväčša ide o deti pri sexuálnych deliktoch) u ktorých je predpoklad, že ich nebude
možné v budúcnosti vypočuť by mali orgány činné v trestnom konaní rešpektovať isté požiadavky:

-výsluch by mal prebehnúť za aktívnej účasti obhajoby, t.j. pri výsluchu by mal byť prítomný obhajca,
prípadne sám obvinený, pričom by im malo byť umožnené nepriamo sledovať výsluch (napríklad
prostredníctvom video- prenosu alebo cez jednosmerné zrkadlo),

-obhajobe by malo byť umožnené podávať návrhy na doplňujúce otázky, ktoré by mali byť svedkovi
položené, pričom bolo by vhodné umožniť obhajobe navrhnúť položenie otázok ešte pred začatím
výsluchu v rámci jeho prípravy,

-výsluch by mal byť zachytený na videokameru, aby mohol byť záznam následne prehraný pred súdom.

Krajský súd po splnení si prieskumnej povinnosti vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že
požiadavka kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní prehratím výsluchu maloletej poškodenej A.B.
zachyteného na kameru v prípravnom konaní zo dňa 24.2.2016 na hlavnom pojednávaní okresného
súdu postupom podľa § 135 od. 3 Tr. por. a § 270 ods. 2 Tr. por. bola splnená. Zároveň boli postupom

senátu okresného súdu dodržané v celom rozsahu nielen ustanovenia Trestného poriadku, no takýto
postupsenátuokresnéhosúdupodľanázoruodvolaciehosúduspĺňaatribútyprávanaspravodlivýsúdny
proces zaručený článkom 6 Dohovoru.

Nad rámec úvah okresného súdu krajský súd dodáva, že sám obžalovaný N.o prehratí predmetného

videozáznamu z výsluchu mal. A.B. na hlavnom pojednávaní okresného súdu sa mal možnosť k
nemu vyjadriť, prípadne požiadať o dopočutie maloletej poškodenej A.B. Obžalovaný sa na hlavnom
pojednávaní vyjadril k jej výpovedi, že výpoveď maloletej poškodenej A.B., nar.1.. považuje za naučenú
a z toho dôvodu ju obžalovaný považuje za nedôveryhodnú.

Nadriadený súd sa s touto námietkou obžalovaného N. A. nestotožnil, nakoľko je vyvrátená znaleckým
posudkom znalca A.. V. N. č.XXX/XXXX zo dňa 15.3.2016, znalca z odboru klinickej psychológie detí a
dospelých (viď. znalecký posudok na č.l. 212 až 235 spisu, ktorý bol zákonným spôsobom vykonaní na

hlavnom pojednávaní okresného súdu). Rovnako tak pri dôslednom oboznámení sa senátu krajského
súdu s kamerovým videozáznamom z výsluchu maloletej A.B. a zápisnicou z výsluchu maloletej A.B.
jednoznačne vyplýva, že výpoveď maloletej A.B. je vykonaná v súlade so zákonom, jej výpoveď je jasná,
zreteľná, zrozumiteľná, presvedčivá, bez známok vyhýbania sa odpovediam na kladené otázky. Krajský
súd dospel k záveru, že okresný súd rovnako správne hodnotil výpoveď maloletej A.B. ako dôveryhodnú.

Napokon krajský súd uvádza, že obžalovaný nepopiera, že by nevykonal pohlavný styk v tom čase s
maloletou A.B. Na svoju obranu tvrdí, že nemal vedomosť, že v tom čase, keď vykonával pohlavný
styk s poškodenou, ona mala len 14 rokov. Táto námietka bola vyvrátená okresným súdom pomerne
rozsiahlym dokazovaním v predmetnom konaní. Okresný súd v tejto súvislosti správne poukázal

na výpoveď O. W., ktorá na hlavnom pojednávaní okresného súdu uviedla, že obžalovaný už pred
predmetnými skutkami mal vedomosť o skutočnom veku maloletej poškodenej A.B. Ďalej správne
poukázal na ďalšie dôležité listinné dôkazy, a to výpis z elektronickej komunikácie medzi obžalovaným
a poškodenou A.B. v období medzi 18.11.2015 až 30.11.2015 a fecebookové profily „V. Z. N.“, „L. V.“,v ktorých je uvedený dátum narodenia poškodenej A.B. a tiež škola, ktorú v čase skutkov bodu 1 a 2
napadnutého rozsudku navštevovala.

Taktiež bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že obžalovaný svojim konaním sa pod bodom 3
skutku dopustil prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák.
s poukazom na § 138 písm. d/ Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. s použitím § 127 ods. 5 Tr. zák.,
pretože sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, pričom čin
spáchal násilím a voči blízkej osobe. Obžalovaný sa k tejto trestnej činnosti čiastočne priznal, pričom

poprel skutočnosť, že by sa bol vyhrážal svojej priateľke svedkyni O... Z. O. W. pritom tak v prípravnom
konaní ako aj na hlavnom pojednávaní okresného súdu usvedčila obžalovaného zo spáchania konania
uvedeného v skutku bode 3 napadnutého rozsudku. Zo spáchania tejto trestnej činnosti obžalovaného
nepriamo usvedčuje i svedok W. O. a ďalšie listinné dôkazy zaprotokolované v spise na ktoré okresný
súd poukázal.

Krajský súd dospel k záveru, že obžalovaný konal ako plne trestnoprávne zodpovedný subjekt, príčetná
osoba, osoba, ktorá mohla rozpoznať protiprávnosť svojho konania, ktorej schopnosť ovládať svoje
konanie ani nebola znížená ani len v malej forenzne významnej miere, pričom znalec z odboru
psychiatrie v záveroch svojho znaleckého posudku ani nenavrhol obžalovanému liečenie, keďže dospel
pri jeho znaleckom skúmaní k záveru, že predchádzajúce liečenia u obžalovaného nenaplnili svoj účel,

a preto je u obžalovaného liečba zbytočná.

Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom
konaníupravujeustanovenie§2ods.12Tr.por.Podľatohtoustanoveniaorgányčinnévtrestnomkonaní
a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení

všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o mieru
dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov.

Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom.
Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné
presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým
dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny
a či vnútorné presvedčenie je dôvodné.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako okresný
súd a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne
závery, preto odvolacie námietky obžalovaného, ktoré vo svojej podstate sú vo väčšine len opakovaním
námietok prednesených už pred okresným súdom a s ktorými sa ten dostatočne a vecne správne

vyporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, nepovažoval za dôvodné. Smerovali totiž vo svojej
podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré obžalovaný navrhol vyhodnotiť inak, než
urobil okresný súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania hodnotí vykonané
dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného
vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť

súdu nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť,
že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je výsledkom logického konania a
uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Ako
už bolo uvedené, okresný súd v napadnutom rozsudku sa starostlivo a dôsledne zaoberal všetkými vo
veci kontradiktórnym spôsobom vykonanými dôkazmi a tieto správne vyhodnotil podľa zásad uvedených

v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade so zákonom, lebo má
oporu vo vykonanom dokazovaní.

Obžalovaný N. A. bol uznaný za vinného (skutky v bodoch 1 a 2 napadnutého rozsudku) z
pokračovacieho zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., v ktorom zákon ustanovuje

trestnú sadzbu trestu odňatia slobody s dolnou hranicou vo výmere 3 rokov a hornou hranicou vo výmere
10 rokov a z prečinu nebezpečného vyhrážania (skutok v bode 1 napadnutého rozsudku) podľa § 360
ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. pri ktorom zákon ustanovuje trestnú sadzbu trestu odňatia
slobody s dolnou hranicou vo výmere 6 mesiacov a hornou hranicou vo výmere 3 rokov.Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu dôsledne prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho

pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na účel trestu v zmysle § 34
ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd považuje za potrebné vysloviť názor, podľa ktorého na okolnosti uvedené v
ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. nie je možné prihliadať mechanicky, ale v kontexte prejednávaného
prípadu je potrebné priradiť im rozumný význam pre potreby naplnenia účelu trestu. Okresný súd pri
ukladaní trestu postupoval v súlade s ustanoveniami § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.

Za správny považoval odvolací súd poukaz okresného súdu na to, že pri určovaní druhu a výmery trestu
u obžalovaného nezistil ani jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Tr. zák. Na druhej strane správne
zistiluobžalovanéhodvepriťažujúceokolnosti,atožeobžalovanýspáchalsvojimprotiprávnymkonaním
viac trestných činov v zmysle § 37 písm. h/ Tr. zák. a podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., že bol už za
trestný čin odsúdený.

Taktiež za správne považoval odvolací súd použitie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu podľa
§ 39 ods. 1 Tr. zák. Krajský súd rovnako ako okresný súd dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti
prípadu predmetného trestného činu by uloženie trestu odňatia slobody na samej dolnej zákonom
upravenej hranici trestnej sadzby trestu odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 4 mesiace (výpočet: 10

rokov - 3 roky = 7 rokov;7 rokov x 12 = 84 mesiacov z toho 1/3 predstavuje 28 mesiacov; 3 roky + 2
roky a 4 mesiace = 5 rokov a 4 mesiace) by bolo pre obžalovaného N. A. neprimerane prísne, pričom
na ochranu spoločnosti u neho postačuje aj trest kratšieho trvania.

Odvolací súd rovnako ako okresný súd dospel preto k záveru, že u obžalovaného, ktorý spáchal

predmetné trestné činy, možno účel trestu dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania, nakoľko vzhľadom na
okolnosti prípadu predmetného trestného činu použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom
s upravenou dolnou hranicou trestu odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 4 mesiace (horná hranica 13
rokov a 4 mesiace) by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti i podľa
záveru odvolacieho súdu obžalovanému N. A. postačuje aj trest kratšieho trvania.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. môže súd páchateľovi znížiť (uložiť) trest aj pod dolnú hranicu trestu
ustanoveného týmto zákonom, ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Okolnosťami prípadu

z hľadiska použitia § 39 ods. 1 Tr. zák. sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy,
charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možností nápravy páchateľa. Pri rešpektovaní zásady
adekvátnosti trestu s prihliadnutím na povahu, závažnosť činu a osobu páchateľa preto trestný zákon
umožňuje súdu na túto situáciu reagovať možnosťou mimoriadneho zníženia trestu aj pod dolnú hranicu
trestnej sadzby ustanovenej zákonom. Krajský súd k tomuto dodáva, že k vykonaniu pohlavného styku

medzi obžalovaným a maloletou A.B. v inkriminovanom čase došlo na dobrovoľnej fáze, ktorému
predchádzalo vzájomné spoznávanie sa (dvorenie). Z výpovede oboch vyplynulo, že najprv boli v
kamarátskom vzťahu, ktorý prerástol v istom okamihu najmä u poškodenej A.B. do momentu, že sa
na obžalovaného veľmi citovo naviazala (zamilovala sa). Je potrebné uviesť, že ak by k intímnemu
styku a iným sexuálnym praktikám došlo po 1.2.2016, teda v čase dosiahnutia zákonnej vekovej hranice

sexuálnej zrelosti maloletej A.B., tak by u skutkov v bode 1 a 2 napadnutého rozsudku nedošlo k
naplneniu zákonných znakov skutkovej podstaty predmetného trestného činu. K pohlavnému styku
medzi obžalovaným a poškodenou maloletou A.B. v inkriminovanom čase došlo dňa 19.11.2015 a v
období od 29.11.2015 do 30.11.2015, teda 2 mesiace a 12 dní pred nadobudnutím 15. roku veku života
poškodenej A.B. (poškodená maloletá A.B. sa narodila dňa 1.2.2001 a dňa 1.2.2016 nadobudla vek

zákonnejsexuálnejzrelosti).Ajztýchtookolnostíuvedenéhoprípadupovažovalodvolacísúdzasprávne
použitie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu obžalovanému N. A. podľa § 39 ods. 1 Tr. zák.Krajský súd dodáva, že ani prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza nepodal v zákonnej lehote
voči napadnutému rozsudku odvolanie pre nesprávnosť výroku o uloženom druhu a výmere trestu v
neprospech obžalovaného N. A..

Úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky nepodmienečne považuje aj odvolací súd za zákonný,
správny a v súlade s ustanovením § 39 ods. 1 Tr. zák. Trest uložený okresným súdom zodpovedá
všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Tr.
zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu,

konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, zistené poľahčujúce a priťažujúce okolnosti,
ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i
generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným

vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že vecne správny a v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/
Tr. zák. je aj výrok napadnutého rozsudku o zaradení obžalovaného N. A. na výkon uloženého trestu
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných

desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený za úmyselný trestný čin.

Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu výrokov napadnutého rozsudku okresného
súdu v prospech obžalovaného, preto odvolacie námietky obžalovaného nepovažoval za dôvodné,

neakceptoval ich a odvolanie obžalovaného N. podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
predseda senátu

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.