Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. december 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/62/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309204869
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1309204869.8

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov
senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu SLOVSANTECH,
s.r.o., Obchodná 39, Bratislava, IČO: 46 103 333 (predtým BGS Daustrab Bystrica, s.r.o., Hurbanova
14A, Banská Bystrica, IČO: 36 001 449), proti žalovanému eD´system Slovakia, s.r.o., Stará Vajnorská
21, Bratislava, IČO: 36 413 658, práv. zast. JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, advokátom, Vajnorská

20, Bratislava, o zaplatenie 104 080,94 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 22Cb 131/2009-687 zo dňa 14.10.2014, jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 22Cb 131/2009-687
zo dňa 14.10.2014 v napadnutej vyhovujúcej časti, v časti, ktorou bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a
v súvisiacom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému sumu 56 139,97 EUR s úrokom z omeškania 9,25 % p. a. od 2.4.2009 do zaplatenia,
čiastočnú náhradu trov konania v sume 350,- EUR ako znalečné, čiastočnú náhradu trov konania za

súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku v sume 3 403,87 EUR a čiastočnú náhradu trov právneho
zastúpenia na účet JUDr. Ľubomíra Hlbočana, advokáta, v sume 15 645,09 EUR, všetko v lehote troch
dníodprávoplatnostirozsudku.Ďalejsúdrozhodoltak,ževozvyškuvzájomnýnávrhzamietol,vozvyšku
žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu trovy konania štátu ako znalečné v
sume 759,38 EUR, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2.Vodôvodnenísúdprvejinštancieuviedol,žežalobcasažalobouzodňa16.6.2009domáhalzaplatenia
sumy 104 080,94 EUR titulom ceny za podnájom skladu ako aj odmeny mandatára za mesiace marec
a apríl 2009 na základe zmluvy o podnájme uzavretej s právnym predchodcom žalovaného BGS -
Distribution, a.s. ako podnájomníkom zo dňa 1.5.2005 na skladové priestory, ktoré užívala spoločnosť
BGS LEVI Slovakia a.s. od 5.11.1998 do 31.5.2006 a na základe zmluvy o predaji podniku uzavretej so
žalovaným dňa 1.11.2007. Na základe mandátnej zmluvy zo dňa 1.1.2008 a dodatku 1 a 2 uplatňoval

žalobca odmenu mandatára za mesiace marec a apríl 2009 s poukazom na dve vystavené faktúry,
a to faktúru č. 20900041, splatnú 21.4.2009 na sumu 14 963,06 EUR a faktúru č. 20900027, splatnú
14.04.2009 na sumu 29 929,73 EUR, z ktorej po započítaní uplatňoval sumu 15.925,30 EUR a titulom
odstupnéhopodľačl.Vmandátnejzmluvyuplatňovaltrojnásobokpaušálnejčiastkyspoukazomnačl.IV.
ods. 2 vo výške 73 192,59 EUR. Žalovaný vzájomným návrhom po jeho čiastočnom späťvzatí uplatňoval
sumu 56 139,37 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne od 2.4.2009 do zaplatenia. Súd

prvej inštancie poukázal na to, že vo veci bolo už skôr rozhodnuté rozsudkom č. k. 22Cb 131/2009-241
zo dňa 28.1.2010, ktorým súd rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 104080,94 EUR s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 14 963,06 EUR od 12.4.2009 do zaplatenia,
zo sumy 29 929,73 EUR od 15.4.2009 do zaplatenia, zo sumy 15 925 EUR od 21.4.2009 do zaplatenia
a s úrokom 9 % zo sumy 73 192,59 EUR od 15.5.2009 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania a

vzájomný návrh žalovaného vylúčil na samostatné konanie. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.
k. 2Cob/130/2010-247 zo dňa 30.11.2010 však bol uvedený rozsudok zrušený a vec bola vrátená súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že vzájomný návrh bol žalovaným uplatnený ako obrana proti
žalovanej pohľadávke, a preto jeho vylúčenie na samostatné konanie nebolo správne a je potrebné sa
s touto obranou vysporiadať a vykonať dokazovanie na posúdenie odstupného a mandátnej odmeny.

Súd uviedol, že na základe uvedeného v ďalšom konaní doplnil dokazovanie opätovným výsluchom
strán sporu, nariadil znalecké dokazovanie a doplnenie znaleckého posudku a oboznámil sa s doposiaľ
vykonaným dokazovaním.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že zo záverov znaleckého posudku č. 2/2012 zo dňa 31.5.2012 a
doplnenia znaleckého posudku č. 1/2013 zo dňa 31.7.2013 vyplývalo, že nárok žalobcu predstavoval

sumu 99 362,52 EUR a nárok žalovaného sumu 155 502,49 EUR. Súd uviedol, že pri posúdení nároku
na odstupné vychádzal z podmienok dohodnutých v mandátnej zmluve zo dňa 1.1.2008, ktorou bol
založený zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným a z dodatkov 1 a 2 k zmluve, ktorých uzavretie
mal súd preukázané z predložených listinných dôkazov. Rovnako mal súd za preukázané aj uzavretie
zmluvy o nájme zo dňa 15.11.2002 uzavretej medzi prenajímateľom BG Real, spol. s r.o. Banská

Bystrica a nájomcom BGS Daustrab Bystrica s.r.o. Banská Bystrica na dobu neurčitú, predmetom
ktorej boli nehnuteľnosti v Banskej Bystrici a výška nájomného ročne bola 1.459.180 Sk bez DPH;
zmluvy o podnájme zo dňa 1.5.2005 medzi BGS Daustrab Bystrica s.r.o. ako prenajímateľom a BGS -
Distribution a.s. Bratislava ako podnájomníkom, pričom podnájom bol na dobu neurčitú od 1.5.2005 a
výška podnájomného sa stanovila dohodou na sumu 22.700 Sk mesačne (bez DPH) a zmluvy o predaji

podniku zo dňa 1.11.2007 uzavretej medzi predávajúcom BGS LEVI Slovakia a.s. Bratislava a kupujúcim
eD´system Slovakia s.r.o. Bratislava. Žalovaný zdokladoval hospodárske výsledky za roky 2008 a prvý
štvrťrok 2009. Posúdenie nároku na odstupné bolo podľa názoru súdu právnou otázkou, a preto keď
súd neuznal nárok na odstupné, vychádzal zo záverov znaleckého posudku, podľa ktorých bol nárok
žalovaného vyčíslený na sumu 56 139,97 EUR ako rozdiel oproti vyčíslenému nároku žalobcu. Súd

skonštatoval, že nakoľko žalobca žalobou uplatňoval sumu 104 080,94 EUR a znalec vyčíslil jeho nárok
podľa skutočných a riadne zdokladovaných účtovných dokladov o hospodárskych výsledkoch na sumu
99 362,52 EUR, žalobu vo zvyšku zamietol a rozhodol o čiastočnej náhrade trov konania, nakoľko dospel
kzáveru,žežalobcanemánároknaodstupnévovýšketrojnásobkupaušálnejodmenyvsume73192,59
EURpodľačl.IVbod2mandátnejzmluvy,atosprihliadnutímnavýpoveďdanúmandantomžalobcoviza

hrubé porušenie zmluvných podmienok, za neodôvodnené výbery finančnej hotovosti bez jeho súhlasu,
na základe čoho by bolo priznanie takéhoto nároku v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku
v zmysle § 265 ObZ. Súd ďalej z vykonaného dokazovania zistil, že mandátna zmluva bola uzavretá
na dobu určitú od 1.1.2008 do 31.12.2008 a nárok na odstupné upravoval čl. V vo výške trojnásobku
paušálnej čiastky s poukazom na čl. IV bod 2. Dodatkom č. 1 zo dňa 27.10.2008 bola platnosť zmluvy

predĺžená do 31.12.2009 a bolo dohodnuté, že v prípade výpovede danej mandantom (žalovaným) má
mandatár (žalobca) nárok na odstupné tiež vo výške trojnásobku paušálnej čiastky podľa čl. IV bod 2.
Dodatkomč.2všakbolodohodnuté,žezmluvnývzťahsakončídňom31.3.2009amandatároviprislúcha
odmena podľa čl. VI odsek 3 podľa dosiahnutých hospodárskych výsledkov a mandant bol povinný
predložiť vyúčtovanie za prvý kvartál 2009. Týmto dodatkom však nebol dohodnutý nárok na odstupné

v zmysle čl. V zmluvy a tento dodatok mandatár ani nepodpísal. Výpoveď mandanta bola daná dňa
2.4.2009 z vyššie uvedených dôvodov. Súd však na základe uvedeného dospel k záveru, že zmluvné
dojednania týkajúce sa výpovede už neobsahovali ustanovenia o nároku mandatára na odstupné a preto
tento nárok v sume 73 192,59 EUR žalobcovi nepriznal, na základe čoho žalobca v konečnom dôsledku
nebol úspešný a je tak povinný žalovanému zaplatiť rozdiel medzi jeho nárokom a nárokom žalovaného

vyčísleným znalkyňou. Súd považoval za potrebné poukázať na to, že žalobca si svoj uplatnený nárok
vyčíslil podľa svojich odhadov a nie podľa skutočných hospodárskych výsledkov a podkladov, ktoré by
boli odsúhlasené žalovaným a navyše žalovaný vo vzájomnom návrhu zúčtoval celkové obdobie do
ukončenia mandátnej zmluvy. Úroky z omeškania súd priznal od 2.4.2009 teda od ukončenia platnosti
mandátnej zmluvy až do zaplatenia v súlade s § 369 ods. 1 ObZ s poukazom na § 517 ods. 2 OZ a nar.

vlády č. 586/2008 Z. z. K vzájomnému návrhu žalovaného súd uviedol, že ho posudzoval ako obranu do
výšky žalovanej pohľadávky podľa § 98 O.s.p., nakoľko pôvodná výška vzájomného návrhu bola v sume
81 587,43 EUR a po čiastočnom späťvzatí bol vzájomný návrh upresnený na sumu 56 139,97 EUR
uplatňovaný spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 ročne od 2.4.2009 do zaplatenia. Zamietnutievzájomného návrhu vo zvyšku sa tak týkalo časti úrokov, nakoľko súd priznal úrok len vo výške 9,25 %
p.a.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§142ods.2O.s.p.aotrováchštátupodľa§148ods.1O.s.p.,
čo odôvodnil tak, že žalovaný mal iba čiastočný úspech v konaní, a to v časti prevyšujúcej čiastočný

úspech žalobcu vyčíslený v znaleckom posudku, a preto nemohol byť priznaný nárok na náhradu trov
konania žalovaného zo sumy, na ktorú bola žaloba podaná a aj za vzájomný návrh, pretože sa nejednalo
o viac úkonov, ale o jednu žalobu a započítanie bolo ako obrana do výšky žalovanej pohľadávky. V sume,
v ktorej bol čiastočne úspešný žalovaný boli priznané trovy konania ako aj trovy právneho zastúpenia.

4. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie právny predchodca žalobcu, spoločnosť
BGS Daustrab Bystrica, s.r.o., z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. K nároku na podnájomné
uviedol, že v konaní bolo preukázané, že od 1.11.2007 do vystavenia sporných, vyššie uvedených faktúr
uhrádzal žalovaný podnájomné riadne a včas a ako vyplynulo z výpovede svedka, p. C., žalovaný
nemal námietky k fakturovanému podnájomnému čo do právneho dôvodu ani čo do výšky. Z uvedeného
preto podľa žalobcu vyplýva, že žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu

nároku na úhradu podnájomného za mesiace marec 2009 a apríl 2009. V prípade nároku na paušálnu
odmenu na zabezpečenie činnosti mandatára žalobca poukázal na čl. IV bod 2 mandátnej zmluvy, podľa
ktorej mal na zabezpečenie výkonu mandatára právo fakturovať dohodnutú paušálnu odmenu v sume
24 397,53 EUR mesačne a podľa čl. IV bod 1 mal nárok aj na odmenu z vykázaného hospodárskeho
výsledku žalovaného, ktorý dosiahol za príslušný kalendárny rok. Uviedol, že faktúra č. 20900027 bola

vystavená nielen za užívanie predmetných nebytových priestorov za marec 2009 ale aj za vykonávanie
činnosti mandatára za toto obdobie a faktúra č. 20900041 sa týkal a obdobia apríl 2009. Avšak vzhľadom
k tomu, že žalobca reálne vykonával činnosť mandatára do 16.4.2009, uplatnil si od žalovaného len
alikvotnú časť paušálnej odmeny a nájomného. Žalobca zastával názor, že z vykonaného dokazovania
jednoznačne vyplývalo, že mu vznikol nárok na zaplatenie paušálnej odmeny za zabezpečenie výkonu

činnostimandatárazamarecaapríl2009vzmyslečl.IVbod2mandátnejzmluvy.Knárokunavyplatenie
odmeny žalobca uviedol, že pri posudzovaní dôvodnosti výberu peňažných prostriedkov z pokladne
žalovaného súd neprihliadol na dôvody a okolnosti, ktoré k samotnému výberu viedli, pretože z pokladne
vybral len svoju pohyblivú odmenu, pri výpočte ktorej vychádzal z hospodárskych výsledkov žalovaného
za rok 2007 z dôvodu, že ku koncu roka 2008 nebolo zo strany žalovaného vykonané zúčtovanie.

Ďalej žalobca poukázal na to, že faktúry, ktoré vystavil žalovanému za účelom úhrady odmeny mu boli
žalovaným vrátené. Žalobca považoval za podstatné, že z jeho strany nešlo o svojvoľný výver hotovosti
z pokladne žalovaného, nakoľko vybrané finančné prostriedky slúžili na úhradu záväzkov žalovaného
voči žalobcovi a že ako mandatár bol oprávnený nakladať s pokladňou žalovaného, nakoľko išlo o bežnú
obchodnú prax. K nároku na odstupné žalobca uviedol, že záver súdu považuje za nesprávny a poukázal

na to, že dodatok č. 2 k mandátnej zmluve nikdy nenadobudol platnosť ani účinnosť, pretože zo strany
žalobcu nedošlo k jeho podpísaniu, a preto žalobcovi nebolo zrejmé, z akých dôvodov považoval súd
tento dodatok za uzavretý. V tomto smere poukázal žalobca na čl. VI mandátnej zmluvy, v súlade s
ktorým uviedol, že v prípade predmetného dodatku absentoval vôľa žalobcu na jeho uzavretí. Preto
právo na odstupné bolo podľa žalobcu dohodnuté bez akýchkoľvek výhrad a výnimiek, a preto nie je

podľa žalobcu na mieste záver súdu o tom, že uplatnený nárok bol v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku a obranu žalovaného považoval za účelovú, nakoľko ten s obsahom mandátnej
zmluvy bez výhrad súhlasil, čo potvrdil svojim podpisom na nej. Súd podľa žalobcu neprihliadol v konaní
ani na niekoľkokrát namietanú skutočnosť, že odstupné slúžilo na úhradu miezd jeho zamestnancov. K
vzájomnému návrhu sa žalobca vyjadril, že naďalej zastáva názor, že uvedený návrh mal by vylúčený na

samostatné konanie a konajúci súd mal žalovaného vyzvať na úhradu súdneho poplatku za vzájomný
návrh, nakoľko preň primerane platia ustanovenia o návrhu, jeho zmene a späťvzatí. Vzhľadom na
uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovanému uloží
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 104 080,94 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 %
ročne zo sumy 14 963,06 EUR od 22.4.2009 do zaplatenia, zo sumy 29 929,73 EUR od 15.4.2009 do

zaplatenia, zo sumy 15 925,30 EUR od 21.4.2009 do zaplatenia a 9 % ročne zo sumy 73 192,59 EUR od
15.5.2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu
trov konania v plnom rozsahu v sume uvedenej v písomnom vyhotovení rozsudku. Alternatívne žalobca
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Zároveň si žalobca uplatnil a vyčíslil aj trovy odvolacieho konania.

5.Kodvolaniusapísomnevyjadrilžalovaný,ktorýnavrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokpotvrdil
a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy právneho zastúpenia na účet jeho právneho
zástupcu v sume 649,39 EUR, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že rozsudok súduprvej inštancie považuje v celom rozsahu za správny a zákonný a súd podľa žalovaného správne
vychádzal zo záverov znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný na základe mandátnej zmluvy. Teda
ako vyplývalo zo znaleckého posudku nároky žalobcu a žalovaného boli v ňom ustálené podľa účtovných

dokladov, z ktorých znalkyňa vychádzala, pričom posudok vypracovávala v súčinnosti so stranami sporu.
Vyčíslila nároky na podnájomné, nárok na paušálnu odmenu mandatára (žalobcu), ale vyčíslila aj nároky
žalovaného, ktoré mu vznikli titulom výberov z pokladne a z nezaplatených faktúr. Podľa žalovaného
súd po vyčíslení vzájomných nárokov strán sporu rozhodol správne o tom, že žalobca nemá nárok na
odstupné, nakoľko jeho nárok nebol daný a oprávnený a jeho priznanie by bolo v rozpore so zásadami

poctivého obchodného styku, pretože výpoveď mandátnej zmluvy bola daná pre správanie žalobcu, pre
jeho hrubé porušenie zmluvných podmienok, pre neoprávnené a nedôvodné výbery finančnej hotovosti
z pokladne žalovaného a bez jeho súhlasu. Bolo teda nepochybné, že výpoveď svojim správaním vyvolal
žalobca, nešlo o svojvoľné a bezdôvodné odstúpenie od zmluvy, ale išlo o využitie práva mandanta, a
preto prípadné priznanie práva na odstupné by podľa žalovaného zakladalo aj neoprávnené obohatenie
na strane žalobcu. Žalovaný zastával názor, že súd úplne a vyčerpávajúco odôvodnil svoje rozhodnutie,

vysporiadal sa so všetkými dôkazmi a tvrdeniami strán sporu a logicky svoje rozhodnutie aj zdôvodnil.

6. Podľa § 470 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú
ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto
neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom

súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

7. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C. s.
p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.

Podľa § 107 ods. 4 O.s.p. (platného a účinného v čase uzavretia zmluvy o zlúčení) ak po začatí konania
zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom a ak právneho nástupcu
niet, súd konanie zastaví.

Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie a to z dôvodov uvedených

v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď sa súd prvej inštancie dôsledne vysporiadal so všetkými
námietkami účastníkov a preto ich odvolací súd vzhľadom na zásadu hospodárnosti nepovažuje za
potrebné opätovne uvádzať. So zreteľom na uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie.

9.Odvolacísúdzistil,žepopodaníodvolaniaboladňa19.12.2014uzavretázmluvaozlúčení,nazáklade
ktorej sa právnym nástupcom žalobcu stala spoločnosť SLOVSANTECH, s.r.o. Odvolací súd, preto v
konaní pokračoval s právnym nástupcom pôvodného žalobcu.

10. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca vybral finančné prostriedky z pokladne žalovaného,
ktorú spravoval za žalovaného. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca
nepreukázal, že finančné prostriedky nevybral svojvoľne, že tak urobil po odsúhlasení žalovaným
prípadne ako tvrdil v súlade s povinnou zaužívanou praxou. So zreteľom na uvedené bola právnym

predchodcom žalobcu a žalovaným uzavretá mandátna zmluva vypovedaná výpoveďou z 2.4.2009
dôvodne a žalobcovi by v zásade v zmysle čl. V zmluvy v znení jej dodatku č. 1 z 27.10.2008 vzniklo
právo na odstupné vo výške trojnásobku paušálnej čiastky podľa čl. IV ods. 2 zmluvy. Odvolací súd sa
stotožnil s názorom žalobcu, že nezodpovedá výsledku vykonaného dokazovania zistenie súdu prvejinštancie, že účastníci uzatvorili k mandátnej zmluve dodatok č. 2, v ktorom už absentovala dohoda
o odstupnom pre prípad predčasného ukončenia zmluvy, vzhľadom na skutočnosť, ktorú súd prvej
inštancie žalobcom uplatnený nárok na odstupné zamietol. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že

dodatok č. 2 bol síce žalovaným dňa 31.3.2009 vyhotovený, ale žalobcom nebol nikdy podpísaný. Z čl. VI
mandátnej zmluvy vyplýva, že si účastníci dohodli pre prípad zmeny zmluvy písomnú formu, dodatok č.
2 nebol žalobcom podpísaný, nemohlo teda dôjsť k zmene čl. V zmluvy, tak ako to nesprávne v rozpore
so zisteným skutkovým stavom skonštatoval súd prvej inštancie. Z výpovede však vyplýva, že žalovaný
zmluvu ukončil z dôvodov, ktoré vyvolal a zavinil žalobca, keď bez vedomia a súhlasu žalovaného vybral

z pokladne finančné prostriedky. Zodpovedá síce obsahu čl. V mandátnej zmluvy tvrdenie žalobcu, že
odstupné bolo dohodnuté pre prípad predčasného ukončenia zmluvy pred uplynutím doby jej platnosti
bez akýchkoľvek výhrad resp. výnimiek, teda bez vymedzenia takých dôvodov predčasného ukončenia
zmluvy, na ktoré by sa výplata odstupného nevzťahovala. Odvolací súd sa však stotožnil s názorom
žalovaného, že priznanie odstupného aj v prípade za predčasného ukončenia zmluvy, ktoré zapríčinil
svojím konaním žalobca, by odporovalo v zmysle § 265 Obchodného zákonníka zásadám poctivého

obchodného styku a takémuto právu nemožno priznať právnu ochranu.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako
vecne správny potvrdil stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení
s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p., nakoľko žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške
náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 C. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné dovolanie.