Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. december 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13Cpr/10/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115233887
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115233887.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou, v právnej veci žalobkyne: P.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/X, Ž., práv. zast.: STEHURA & partners, s.r.o., so sídlom Fraňa
Kráľa 2080, Čadca, proti žalovanému : PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom: Pribinova 25, 824 96
Bratislava, IČO: 35 792 752, práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom:
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. 840031376 zo dňa 19.08.2010 uzatvorená medzi
žalobkyňou a žalovaným j e n e p l a t n á.

Žalobkyni proti žalovanému p r i z n á v anáhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou súdu dňa 25.11.2015 sa žalobkyňa domáha určenia, že dohoda o zrážkach zo
mzdy č. 8400031376 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 19.08.2010 je neplatná.

2. Svoju žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 19.08.2010 so žalovaným uzatvorila zmluvu o
revolvingovom úvere č. 8400031376 na sumu 1.500,- eur. Súčasne so zmluvou jej bola daná na podpis
dohoda o zrážkach zo mzdy, a hoci bola na samostatnej listine, so žalobkyňou nebola individuálne
dohodnutá a bola žalovaným vopred pripravená na formulári. Spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho
vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom výkon zrážok zo mzdy je súkromným
procesom,ktorýnepodliehažiadnejautorizáciiaverifikáciiprimeranostiaspotrebiteľmôžebyťvystavený

neprimeranému riziku zo strany dodávateľa. Z tohto dôvodu ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Žalobkyňa poukázala na záver komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a
nekalých obchodných praktík predávajúcich zo dňa 21.01.2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, kde
pod bodom 9 vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy komisia konštatovala, že uvedená podmienka
spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému siahnuť na
majetkové práva dlžníka aj vtedy, ak si nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl a neplatných úkonov,

čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech žalobkyne a žalobkyňa bola nútená sa takému konaniu
podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných klauzúl a z tohto dôvodu je
dohoda o zrážkach zo mzdy ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná. Súčasne s podaním žaloby
žiadala žalobkyňa vydať neodkladné opatrenie.

3. Súd uznesením č.k. 13Cpr/10/2015-10 zo dňa 02.12.2015 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým

žalovanému nariadil zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy č. 8400031376 zo dňa 19.08.2010 a
zamestnávateľovi žalobkyne nariadil sa zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa dohody
o zrážkach zo mzdy č. 8400031376 zo dňa 19.08.2010, a to až do právoplatného skončenia konania voveci samej. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 9CoPr/2/2016-27 zo dňa 08.03.2016 potvrdil uznesenie
okresného súdu.

4. Žalovaný počas konania uvádzal, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonným zabezpečovacím
prostriedkom úhrady pohľadávky a pre jej uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke
nevyžaduje. Dohoda o zrážkach zo mzdy je upravená ako jeden z možných prostriedkov zabezpečenia
aj v spotrebiteľských vzťahoch a v čase jej uzavretia neexistoval zákaz jej použitia, a tento neexistuje
ani dnes, tento prostriedok je teda prípustný. Únijné právo dohodu o zrážkach zo mzdy nezakazuje

a ani neupravuje, upravená je zákonom, a preto dohoda o zrážkach zo mzdy nemôže byť v rozpore
so smernicou Rady 93/13/EHS. K pripomienkam Európskej komisie C-30/12 Marcinová /Pohotovosť
žalovaný uviedol, že Súdny dvor EÚ nevyslovil rozpor práva EÚ s vnútroštátnou úpravou dohody o
zrážkach zo mzdy a nevyplýva z nich ani to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, resp. je neplatná.

5. Súd nariadil pojednávanie na deň 06.12.2016, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobkyne.
Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil a súhlasil, aby súd vec prejednal v jeho
neprítomnosti.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a

výsluchomžalobkyne,ktoránapojednávanízotrvalanapodanejžalobe. Nadrámectvrdeníuvedenýchv
žalobe prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že žalobkyňa uzatvárala zmluvu o spotrebiteľskom
úvere ako spoludlžníčka, pričom žalovaný si v rámci dohody o zrážkach zo mzdy u zamestnávateľa
žalobkyne uplatnil nárok na zaplatenie sumy 2.900 eur, až na základe neodkladného opatrenia došlo k
zastaveniuzrážok.Poukázalnato,žežalovanýsiuplatnilnaOkresnomsúdePopradnároknazaplatenie

dlžnej sumy z titulu predmetnej zmluvy o úvere voči dlžníčke aj spoludlžníčke - žalobkyni, žaloba bola
v časti zamietnutá aj s poukazom na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je v rozpore so zákonom
o spotrebiteľských úveroch.

7. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

8. Medzi žalobkyňou ako spoludlžníkom a žalovaným ako veriteľom došlo k uzavretiu zmluvy o
poskytnutí revolvingového úveru č. 8400031376, na základe ktorej žalovaný dlžníkovi poskytol finančné
prostriedky vo výške 1.500,- eur. S uzavretím úverovej zmluvy žalobkyňa ako spoludlžníčka so
žalovaným uzavrela aj dohodu o zrážkach zo mzdy č. 8400031376 podľa ustanovenia § 551 zák. č.

40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len OZ). Súčasťou
dohody je ustanovenie, že spoločnosť (žalovaný) má pohľadávku, ktorá vznikla tým, že žalobkyňa
pristúpila ku všetkým záväzkom (či už existujúcim, budúcim alebo podmieneným záväzkom) prvotného
dlžníka vyplývajúcich zo zmluvy o úvere a jej prípadných dodatkov a spočívajúcich predovšetkým
v povinnosti uhradiť žalovanému úver vo výške 1.500,- eur prípadne všetky dlžníkovi poskytnuté

revolvingy, príslušenstvo úveru, prípadne zmluvné pokuty a ďalšie prípadné pohľadávky veriteľa
voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti s uvedenými zmluvami prípadne
dodatkami. Dohoda obsahovala ustanovenie, na základe ktorého je zamestnávateľ žalobkyne ako
spoludlžníka povinný vykonávať v prospech žalovaného mesačné zrážky zo mzdy žalobkyne v riadnom
výplatnom termíne a odvádzať ich na určený bankový účet žalovaného vo výške 85,15 eur. Dohoda

obsahovala ďalej ustanovenie, podľa ktorého, strany výslovne súhlasia s tým, že pokiaľ nebude v
ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, alebo bude vo výške nižšej,
bude za účelom vyrovnania pohľadávok výška mesačnej zrážky zo mzdy v nasledujúcom mesiaci či
mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle zákona a to až
do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní.

9. Dňa 16.10.2015 adresoval žalovaný zamestnávateľovi žalobkyne žiadosť o vykonávanie zrážok zo
mzdy žalobkyne, v ktorom požiadal zamestnávateľa o vykonávanie zrážok vo výške 85,15 eur mesačne
od najbližšieho výplatného termínu, pričom dlh žalobkyne vyčíslil na sumu 2.968,82 eur + úrok z
omeškania. Z predloženého potvrdenia zamestnávateľa a výplatnej pásky vyplýva, že zamestnávateľ

žalobkyne pristúpil k vykonaniu zrážok, pričom celkovo jej zrazil zo mzdy sumu 85,15 eur v mesiaci
október 2015

10. Zákonné ustanovenia:Podľa § 551 OZ, (1) Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom
a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone

rozhodnutia. (2) Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa
platiteľovi dohoda predložila. (3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri
výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

Podľa§52OZ,(1)Spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadunaprávnuformu,ktorúuzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
aleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.(3)Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v

rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

11. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového

hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského
práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným.
Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym
spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívnou je prijatie respektíve
odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho

prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát,
podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a
to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu
skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so
zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre

takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa,
pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment
prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto kogentnej právnej úpravy je teda
snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.
Zmluvné podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť od podmienok upravených

v občianskom zákonníku len v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá zhoršuje postavenie spotrebiteľa alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, nie
je možná. Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a nemožno akceptovať, aby spotrebiteľ mal
menej práv ako dodávateľ. V prejednávanej veci ide nepochybne o spotrebiteľský vzťah, nakoľko
žalobkyňa vystupovala ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti

alebo inej podnikateľskej činnosti. Na druhej strane žalovaný vystupoval v pozícii dodávateľa, nakoľko
poskytovanie úverov a pôžičiek realizoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Preto právnu úpravu
týkajúcu sa spotrebiteľských zmlúv súd nielenže môže, ale aj musí aplikovať.

12. Súd uzavrel, že v danom prípade je daný naliehavý právny záujem žalobkyne preukázaný tým,

že žalovaný preukázateľne uskutočnil realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádza bez
právneho dôvodu (akéhokoľvek rozhodnutia súdu alebo inej inštitúcie) k zásahu do majetkovej sféry
žalobkyne, pričom jej zamestnávateľ musí rešpektovať uzatvorenú dohodu o zrážkach zo mzdy a
žalovaný sa tak môže na úkor žalobkyne bezdôvodne obohacovať. Za určovaciu žalobu považujesúdna prax aj žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ako jeden z právnych prostriedkov ochrany
spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem žalobkyne na určení neplatnosti právneho úkonu je potrebné
skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný

podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobkyňou navrhovaného rozhodnutia. Pri skúmaní
podmienok uvedených v § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku, umožňujúcich riešenie práva
súdnym rozhodnutím, treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody
o zrážkach zo mzdy spotrebiteľa (ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje
predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev, v nie

poslednom rade i domáca právna úprava) je daný, nakoľko bez určenia neplatnosti dohody by právne
postavenie žalobkyne (ako spoludlžníčky zaviazanej spolu s dlžníčkou na plnenie zo zmluvy o úvere
v rovnakom rozsahu ako dlžník) bolo neisté a súčasne by bolo ohrozené jej právo na disponovanie s
jej mzdou.

13. V prejednávanej veci súd konštatuje, že pre dohodu zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací

prostriedok peňažnej pohľadávky platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Dohoda musí
obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené
náležitosti dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8400031376 neobsahovala. Dohoda neobsahovala výšku
pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, opisuje len možné spôsoby jej vzniku ( existujúce, budúce,
podmienené záväzky v neurčitej výške). Vymedzenie zabezpečovacej pohľadávky, ako pohľadávky z

úveru, vrátane revolvingov, prípadne zmluvné pokuty a prípadne jeho ďalšie pohľadávky voči žalobkyni,
ktoré do budúcna vyplynú zo zmluvy a jej prípadných dodatkov, je neurčité, a preto neplatné s
poukazom na § 37 ods. 1 OZ, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne;inakjeneplatný.Včaseuzatváraniadohodyozrážkachzomzdy musíbyťzabezpečovaná
pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu, uspokojiť

pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Podľa § 2 ods. 2
Občianskeho zákonníka v občiansko-právnych vzťahoch, vrátane zmluvných vzťahoch, majú účastníci
rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu
právo jednostranne určovať, pre ktoré pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú
realizovať zrážky zo mzdy v prospech veriteľa. To je prvý dôvod, pre ktoré je dohoda o zrážkach zo mzdy

neakceptovateľnáaspoukazomnauvedenéneplatná. Priuzatváranídohodydlžník,resp.ajvrovnakom
rozsahu zaviazaný spoludlžník, musí vedieť druh pohľadávky, ktorú zabezpečuje dohoda o zrážkach zo
mzdy.Suma1.500,-eurvbodeI.dohody bolauvedenálenvsúvislostisoznačenímposkytnutéhoúveru,
táto suma nepredstavuje výšku pohľadávky, ktorá môže byť zrážaná zo mzdy dlžníka (táto v skutočnosti
je oveľa vyššia, navýšená o úroky či sankcie). Neurčité je aj zmluvné dojednanie v článku II. dohody

týkajúce sa výšky splátok (teda rozsahu uhradzovacej funkcie zabezpečovacieho inštitútu zrážok), podľa
ktorého ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, bez ohľadu
na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu. Ide o jednostranné,
neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, lebo má byť uspokojený aj nad dohodnutú výšku
mesačnej zrážky. Je neprípustné navyšovať zrážky zo mzdy nad dohodnutú výšku, pretože potom to

predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o zrážkach zo mzdy - teda uvedenie výšky mesačných
zrážok.

14. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú
zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná, jej obsah žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť, jej

obsah sa neprispôsobuje okolnostiam prípadu. Ani sám žalovaný nespochybnil tvrdenie žalobkyne,
že uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy bolo podmienkou poskytnutia úveru, žalovaný sa k tomuto
argumentu žalobkyne nevyjadril, nenamietal ho. Súd preto uzavrel, že žalovaný pri podpise zmluvy
požadoval za účelom zabezpečenia záväzkov a návratnosti úveru uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy,
z čoho je zrejmé, že pokiaľ dlžník so spoludlžníkom chceli úver od žalovaného získať, nebolo inej

možnosti, ako len pristúpiť na podpísanie dohody o zrážkach (buď podpíše dohodu a dostane úver,
alebo ju nepodpíše a veriteľ úver neposkytne). Pri podpise zmluvy o revolvingovom úvere žalobkyňa
podpísala na samostatnej listine aj dohodu o zrážkach zo mzdy, podľa ktorej súhlasila, aby jej boli
vykonané zrážky zo mzdy minimálne vo výške 85,15 eur. Spotrebiteľ uzatvorením dohody o zrážkach
zo mzdy je tak chtiac - nechtiac nútený kedykoľvek v platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok na

úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly podmienok obsiahnutých
v zmluve. Podpisom sa musela žalobkyňa podrobiť vykonávaniu zrážok bez toho, aby mohla zabrániť
ich vykonávaniu v tých prípadoch, ak sú zrážky uplatňované veriteľom napríklad aj z neprijateľných
zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej časti zmluvy pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi, resp.z iných dôvodov (bezúročnosť či bezpoplatkovosť úveru a iné). Naozaj môže nastať situácia, v ktorej si
veriteľ môže vymôcť aj celú pohľadávku voči dlžníkovi pomocou zrážok z dlžníkovej či spoludlžníkovej
mzdy, pričom takto vymožené prostriedky môžu značne prekračovať sumu, ktorú by spotrebiteľ bol

povinný zaplatiť pri náležitom súdnom preskúmaní nekalostí a podmienok zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, pričom spotrebiteľ musí vynaložiť značné úsilie pre to, aby získal takto zaplatené prostriedky späť
a môže byť od takého postupu odradený neprimeranými nákladmi a ťažkosťami. Súd konštatuje, že
z predloženého rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 10C/41/2014-100 zo dňa 13..04.2016 vyplýva,
že súd uznal dôvodnou pohľadávku žalovaného voči žalobkyni len vo výške istiny 681,- eur, pričom

v žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy žalovaný vyčíslil svoju „dôvodnú“ pohľadávku na sumu
2.968,82 eur a túto požadoval od zamestnávateľa postupnými zrážkami zrážať zo mzdy žalobkyne.
Už z uvedeného je zrejmé, že žalovaný mal snahu o to, aby sa zrážkami zo mzdy uspokojili aj tie
jeho nároky, ktoré neboli dôvodné a na ktorých úhradu nemal právo. Inštitút zrážok zo mzdy tak
celkom zrejme neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie svojej pohľadávky aj v časti, v ktorej je
založená na nekalých, či neplatných podmienkach. Žalovaný v prejednávanom prípade navyše ani

nepreukázal, že by prípadne poskytol žalobkyni inú alternatívu zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o
úvere, jednoducho, so zmluvou o úvere žalobkyňa musela pristúpiť na takúto formu zabezpečenia
záväzku. Žalovaný navyše nepreukázal a ani netvrdil, že žalobkyňu poučil o následkoch uzavretia
dohody o zrážkach zo mzdy, hoci je uvedený postup osobitne dôležitý v prípade spotrebiteľských zmlúv.
S poukazom na uvedené dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú

zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka . Tomu nebráni ani fakt, že dohoda o zrážkach zo mzdy a úverová
zmluva sa nenachádzajú na jednej listine a neobsahujú iba jeden podpis žalobkyne. V tejto súvislosti súd
poukazuje podporne aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a
nekalých obchodných praktík predávajúcich pri MS SR zo dňa 21. 1. 2011 pod č. 8636/2010-110.98,

113, 179, ktorým v bode 9 komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa
§ 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou
podmienkouspôsobujúcouhrubúnerovnováhuvprávachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľaaje
v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka , keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku záväzku nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy.

15. Vzhľadom na vyššie popísané skutočnosti súd dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy č.
8400031376 je neplatná. Preto súd žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel.

16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia.
Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, keďže súd jej žalobe vyhovel v celom rozsahu, a preto má
voči žalovanému ako neúspešnej sporovej strane nárok na náhradu trov v konania v rozsahu 100%. O
výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku

v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.