Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. december 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/164/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615212964
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615212964.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov

JUDr. Adriany Murínovej, JUDr. Jána Slebodníka vo veci žalobcu Diners Club CS, s.r.o., Bratislava,
Námestie Slobody 11, IČO: 35 757 086, zast. JUDr. Júliusom Brichtom, advokátom, Bratislava,
Grössllingova 8, proti žalovanému R. Q., V.. XX.X.XXXX, B. XXX, zast. JUDr. Ernestom Vokálom,
advokátom, Prešov, Hlavná 61, o zaplatenie 2 510,10 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
9C/326/2015-72 z 9.2.2016 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

M e n í výrok, ktorým bola žaloba zamietnutá tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 331,13
€ a úrok vo výške 13,9% ročne zo sumy 2 000 eur počítaný od 24.2.2015 do zaplatenia, do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti p o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 88,74%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu 2 037,70 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 24.2.2015 do zaplatenia, všetko
v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v prevyšujúcej časti návrh zamietol a žalovanému

uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku z
návrhu vo výške 93,31 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 462,81 eur, ktoré zaplatí právnemu
zástupcovi žalobcu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
2. V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho 16.7.2015 domáhal
a čím nárok odôvodnil, že na základe žaloby a listinných dôkazov predložených žalobcom bol pod č.
9C/326/2015-44 z 25.8.2015 vydaný platobný rozkaz, proti ktorému bol zo strany žalovaného v zákonnej
lehote podaný odpor a uviedol ako ho žalovaný odôvodnil. Konštatoval, že žalobca ani žalovaný sa

pojednávania vo veci samej nezúčastnili, že v zmysle § 101 ods.2 O.s.p. pojednával v ich neprítomnosti.
Uviedol aké dokazovanie vykonal a zistil nasledovný skutkový stav: 4.12.2013 žalovaný podal Žiadosť
o vydanie karty Diners Club Pure+ so žiadaným úverovým limitom 2000,- eur, že podľa potvrdenia o
prijatí žiadosti žalovaného o vydanie tejto kreditnej karty zo 16.12.2013 žalobca prijal návrh na uzavretie
zmluvy s navrhovanou výškou limitu na kartu 2 000,- eur, že v potvrdení žiadosti je uvedená výška
mesačnej splátky 177,32 eur pre prípad jednorazového čerpania limitu a počet splátok 12. Tiež je tu
uvedená ročná percentuálna miera nákladov 14,67 %, celková čiastka zaplatená spotrebiteľom v sume 2

127,85 eur a úroková sadzba vo výške 13,9 % ročne a ročný poplatok za kartu vo výške 59,- eur, sankčný
úrok 5,5 % ročne, poplatky za vystavenie upomienok 7,- eur a 17,- eur. Podľa všeobecných vyhlásení
uvedených v Žiadosti o vydanie karty žiadateľ vyhlásil, že sa oboznámil so znením Všeobecných
obchodných podmienok, Revolvingových obchodných podmienok, aktuálnym sadzobníkom poplatkova zaviazal sa povinnosti uvedené v týchto dokumentoch v plnom rozsahu dodržiavať. Z predložených
výpisov z konta žalovaného bolo zistené, že žalovaný čerpal z účtu sumu 2 031,79 eur a 6,- eur t.j.
spolu sumu 2 037,79 eur už 5.12.2013. Z týchto výpisov je tiež zrejme, že žalovaný neuhradil žalobcovi

žiadnu splátku na úhradu čerpanej sumy. Listom z 9.12.2014 žalobca vypovedal zmluvný vzťah so
žalovaným z dôvodu, že dlžná suma nebola žalovaným uhrádzaná v stanovenej výške a v zmluvne
určenom termíne. Citujúc znenie § 52 ods.1 až 4, § 53 ods.1,2 O. z. platného v čase uzavretia zmluvy, §
1 ods.1,2,8, § 2 písmena a), b), § 9 ods.1,2 písm. j), k), § 11 ods.1 písm. a), b), d) zák. č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľskom úvere v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, § 544 ods.1,2 O. z. a uzavrel, že

medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená Zmluva, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa
všeobecných ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ako aj osobitných ustanovení
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia predmetnej
zmluvy, hoci žalobca vo svojom vyjadrení k odporu poukázal na to, že na ním poskytované služby
úveru sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka, vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľskú
zmluvu, je potrebné posudzovať predmetný podľa ustanovení zák. č. 129/2010 Z.z. ale aj všeobecných

ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Úprava Občianskeho zákonníka je
v tomto smere pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ nemohol vzdať.
Na základe predloženej zmluvy je zrejme, že žalovaný čerpal stanovený úver jednorázovo, ktorý bol
povinný zaplatiť žalobcovi v 12 mesačných splátkach po 177,32 eur. Vzhľadom na jednorazové čerpanie
úveru zo strany žalovaného a po preskúmaní Zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania v zmysle

vyššie citovaného ustanovenia § 9 ods.2 zák. č. 129/2010 Z.z. dospel k záveru, že predmetná zmluva
nemá všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Konštatoval, že zmluva neobsahuje výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia
písm. k) totiž v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, teda nepostačuje,
ak je uvedená len suma predstavujúca súhrn splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, že v predmetnej

zmluve je pritom uvedená len celková výška splátky a nie je z nej zrejme, aká suma z uvedenej splátky
je započítaná na istinu, úroky a iné poplatky. Aká suma je započítavaná na jednotlivé poplatky nie je
zrejme ani z listín predložených žalobcom, ani z výpisov z konta, kde sú uvedené len sumy jednotlivých
poplatkov a úrokov. Z uvedeného nevyplýva výška jednotlivých zložiek mesačnej splátky a priemerný
spotrebiteľ nemá možnosť si uvedenú výšku ani vypočítať. Uvedená informácia je pritom významná pre

spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie,
či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť
celkovú výšku odplaty požadovanej žalobcom za poskytnutý úver. Vzhľadom na uvedené podľa § 11
ods.2 zák. č. 129/2010 poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný je tak povinný zaplatiť
žalobcovi skutočne čerpanú sumu t.j. sumu 2 037,70 eur. Podľa predložených výpisov zo strany žalobcu

bolo preukázané, že žalovaný nezaplatil žalobcovi ani jednu splátku, preto „žalobcu“ zaviazal zaplatiť
žalobcovi sumu 2 037,70 eur a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Žalovaný poukazoval v podanom
odpore aj na nesprávny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov a úrokovej sadzby uvedenej
v zmluve. Na preukázanie svojho tvrdenia nepredložil žiaden dôkaz, neuviedol ani akým spôsobom
dospel k výpočtu ním uvádzanej ročnej percentuálnej miery nákladov úrokovej sadzby. Pokiaľ ide o

zmluvnú pokutu, táto je uvedená v Sadzobníku poplatkov žalobcu. Priamo v zmluve uzavretej účastníkmi
zmluvná pokuta nie je vôbec uvedená. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať obligatórne písomnú formu
Sadzobník poplatkov pritom nie je podpísaný zmluvnými stranami a teda písomná forma dojednania
zmluvnejpokutyvsúlades§544ods.2O.z.niejedodržaná.Nedodržaniepísomnejformyjespoukazom
na§40ods.1O.z.,dôvodomabsolútnejneplatnostidojednaniaozmluvnejpokute,naktorýsúdprihliada

z úradnej povinnosti (ex offo), aj keď sa toho nikto nedovoláva. Absencia písomnej formy dojednania
o zmluvnej pokute nemôže byť konvalidovaná tým, že sadzobník tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh žalobcu v časti požadovanej zmluvnej pokuty zamietol.
Citoval znenie § 517 ods.2 O. z., § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, a dospel k záveru, že žalovaný nesplnil svoj dlh riadne a včas,

dostal sa tak do omeškania a priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške v súlade s nariadením č.
87/1995 Z.z., a to z priznanej sumy 2 037,70 eur. Ďalej citoval znenie § 142 ods.2, § 149 ods.1 O.s.p.,
podľa ktorých rozhodol o trovách konania s tým, že žalobca sa návrhom domáhal zaplatenia istiny vo
výške 2 510,10 eur. Súd jeho návrhu vyhovel čo do sumy 2 037,79 eur, ktorá predstavuje 81 % zo
žalovanej istiny. Návrh bol zamietnutý čo do zaplatenia sumy 472,31 Eur (2 510,10 Eur mínus 2 037,79

Eur), ktorá predstavuje 19 % žalovanej istiny. Žalobca bol tak úspešný v konaní v 62 % (82 % mínus 19
%). Pri plnom úspechu trovy žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 150,50
eur a trov právneho zastúpenia vo výške 143,20 eur určených podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za tri
úkony právnej služby, ktoré súd považoval za účelne vynaložené a to prevzatie a príprava pojednávania1.7.2015 (§ 13a ods. 1 písm. a/), podanie návrhu na začatie konania 14.7.2015 (§ 13a ods. 1 písm. c/)
a účasť na pojednávaní 21.1.2016 po 121,50 eur, t.j. odmena spolu 364,50 eur a režijný paušál za dva
úkony v roku 2015 vo výške po 8,39 eur a jeden úkon v roku 2016 vo výške 8,58 eur, t.j. spolu režijný

paušál 25,36 eur. Ďalej trovy právneho zastúpenia pozostávajú z cestovného na pojednávanie Trnava
- Spišská Nová ves a späť 21.1.2016 vlakom vo výške spolu 38,40 eur a náhrady straty času za 14
polhodín (podľa predložených cestovných lístkov cesta trvala 7 hodín) po 14,30 eur t.j. náhrada straty
času 200,20 eur. Trovy pozostávajú aj z 20 % DPH vo výške 118,01 eur zo sumy 590,06 eur (odmena
plus režijný paušál a náhrada straty času). Spolu trovy právneho zastúpenia vrátane DPH predstavujú

sumu 746,47 eur (odmena plus režijný paušál a náhrada straty času plus cestovné plus DPH). Žalobca
mal úspech v 62 %, preto mu boli priznané trovy pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo
výške 93,31 eur (62 % zo sumy 150,50 eur) a z trov právneho zastúpenia vo výške 462,81 eur (62 %
zo sumy 746,47 eur).
3. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca v rozsahu, v akom bola zamietnutá žaloba
podaná na Okresný súd Spišská Nová Ves z 14.7.2015 (ďalej len „žaloba") a súčasne v časti náhrady

trovkonania,atozdôvodovuvedenýchv§205Občianskehosúdnehoporiadkuč.99/1963Zb.vplatnom
znení, najmä z dôvodu, že predmetný Rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
a z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam.Reprodukovalčasťnapadnutéhorozsudkuauviedol,ževrozsahu,ktorýmbolzamietnutýjeho
žalobný návrh, ako aj s odôvodnením rozsudku nesúhlasí z nasledovných dôvodov: 1. K výške, počtu

a termínom splátok istiny, úrokov a iných poplatkov: 1.1. Úvodom si dovolil poukázať na skutočnosť,
že v danom prípade bola žalovanému vydaná platobná karta s doplnkovou službou úveru, ktorý bol
žalovaný oprávnený čerpať až do dohodnutej výšky tzv. revolvingového limitu, ktorý bol v danom
prípade vo výške 2000,- eur. Podnikanie jeho spoločnosti pri správe a vydávaní platobných kariet je
poskytovaním platobných služieb a žalobca je platobná inštitúcia. Poskytovanie platobných služieb

je upravené zákonom č. 492/2009 o platobných službách v znení noviel. Podľa § 98 ods.10 zák.
o platobných službách (jeho znenie citoval) 1.2. Tak ako vyplýva zo Žiadosti o vydanie karty (ďalej
len „Žiadosť") obsah zmluvy o vydaní kreditnej karty je tvorený žiadosťou, VOP, ROP, potvrdením o
prijatí žiadosti a príslušným sadzobníkom poplatkov. Zmluva a oprávnenie využívať doplnkovú službu
revolvingového úveru vzniká akceptáciou Žiadosti, a to na základe písomného potvrdenia o prijatí

žiadosti (viď. bod 1.3. ROP a článok 2 VOP). Citoval znenie bodu 2 Revolvingových obchodných
podmienok zo 1.2.2012 (ďalej len "ROP") 1.3. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný po tom, ako mu
bola vydaná kreditná karta, mohol začať vykonávať prostredníctvom svojej kreditnej karty transakcie u
zmluvných partnerov žalobcu. Žalovaný v prvom zúčtovacom období v roku 2013 vykonal transakcie
vo výške 2 037,79 eur a bol povinný zaplatiť poplatok za zaslanie výpisu poštou vo výške 0,50 eur.

Celková dlžná suma žalovaného presahovala stanovený revolvingový limit 2000,- eur o sumu vo výške
38,29 eur. Na základe tejto skutočnosti povinnú úhradu v danom prípade tvorila minimálna splátka
vo výške 5% zo sumy maximálnej výšky revolvingového limitu vo výške 100,- eur a suma transakcií,
vykonaných v rámci predmetného Zúčtovacieho obdobia, ktoré prevýšili Revolvovateľnú sumu, čo bola
v danom prípade suma 38,29 eur. Tieto sumy spolu predstavovali povinnú úhradu vo výške 138,29 eur.

Uvedené vyplýva aj z prvého výpisu transakcií, konkrétne z výpisu z 23.12.2013, ktorý bol vystavený
po skončení prvého zúčtovacieho obdobia 22.12.2013, v ktorom je povinná úhrada stanovená vo výške
138,29 eur a ktorý bol doložený v konaní pred súdom prvého stupňa. 1.4. Po tom, ako skončilo prvé
zúčtovacie obdobie, došlo k doručeniu prvého výpisu transakcií z 23.12.2013 žalovanému, pričom tieto
transakcie (minimálne vo výške stanovenej povinnej úhrady) mal žalovaný povinnosť zaplatiť žalobcovi

v dátume splatnosti tohto výpisu transakcii, avšak najneskôr do 5 dní od dátumu splatnosti predmetného
výpisu transakcií, pričom predmetný výpis bol splatný 18.1.2014. 1.5. Výška povinnej úhrady bola spolu
s dátumom splatnosti taktiež uvedená v prvom výpise transakcií a táto pozostávala iba z minimálnej
splátky a zo sumy, o ktorú transakcie vykonané v rámci predmetného zúčtovacieho obdobia prevyšovali
revolvovateľnú sumu (viď. vyššie), teda výšku povinnej úhrady v tomto zúčtovacom období netvorila

žiadna splátka, ktorou by žalovaný splácal čerpaný úver, nakoľko k čerpaniu úveru zo strany žalovaného
mohlo v súlade s ROP prísť až v nasledujúcom zúčtovacom období. 1.6. Citoval znenie § 9 ods.2
písm. 1) zákona o spotrebiteľských úveroch (v čase uzavretia zmluvného vzťahu išlo o písm. k) 1.7.
Z potvrdenia o prijatí žiadosti, ako aj „so“ sadzobníka poplatkov, ktoré dokumenty tvoria obsah zmluvy
vyplýva, že minimálna splátka je vo výške 5% revolvovateľnej sumy, najmenej však 20,- eur. Z týchto

súčastí zmluvy vyplýva aj výška úrokov a iných poplatkov. Priamo v potvrdení je uvedené, že úroky
sú splácané mesačne podľa Výpisu transakcii za príslušné zúčtovacie obdobie vo výške, na ktorú
žalobcovi vznikol za toto obdobie nárok, pričom obdobne sa to týka aj režijných poplatkov za vykonané
transakcie. Ročný poplatok býva vyúčtovaný v prvom resp. druhom výpise transakcii. Každý ďalší ročnýpoplatokbudevyúčtovanývovýpisetransakciivystavenomvmesiaci,ktoréhonázovjezhodnýsnázvom
mesiaca, v ktorom zaniká platnosť karty. 1.8. Úhrada úveru a ostatných záväzkov a ich splatnosť je
uvedená vo VOP a ROP (najmä článok 4 ROP). Uviesť presný počet splátok pri kreditnej karte, ktorá

poskytuje spotrebiteľský úver, v rámci zmluvy nie je možné, nakoľko zmluva je uzatvorená na dobu
neurčitú, pričom je len na držiteľovi karty, či bude/nebude čerpať úver a v akej výške ho bude čerpať
a splácať (má len povinnosť uskutočniť tzv. povinnú úhradu, v rámci ktorej je aj minimálna splátka
úveru), t.j. ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez pevne určenej doby trvania, ktorá umožňuje
spotrebiteľovi čerpať peňažné prostriedky ľubovoľne, pričom každá splatená časť spotrebiteľského

úveruje do výšky priznaného úverového rámca (v zmluvnom označení revolvingového limitu) prístupná
na ďalšie čerpanie bez akýchkoľvek obmedzení. 1.9. Táto skutočnosť má dopad na výpočet RPMN a
je aj jedným z predpokladov pre výpočet RPMN, ktorý uviedol v potvrdení o prijatí žiadosti. V danom
prípade však vzhľadom na vyššie opísaný mechanizmus poskytovania a čerpania úveru, ktorý je v
plnom rozsahu závislý od transakcii realizovaných žalovaným a od miery ich splatenia, nejde o dohodu
o výške mesačnej splátky úveru, ale iba o tzv. dodatočný predpoklad na výpočet ročnej percentuálnej

miery nákladov podľa prílohy č. 2 k zákonu o spotrebiteľských úverov, o ktorom musí veriteľ spotrebiteľa
informovať. 1.10. Sumarizujúc vyššie uvedené máme za to, že žalovaný mohol začať čerpať Úver až po
tom, čo mu bol doručený prvý výpis transakcií z 23.12.2013, z ktorého predovšetkým vyplýval Dátum
splatnosti výpisu transakcii (v súlade s definíciou Dátumu splatnosti vo VOP), pričom sekundárne z neho
vyplynulo, že Zúčtovacie obdobie je v tzv. treťom variante (opäť podľa definície uvedenej vo VOP, keďže

končilo 22.1.2014). 1.11. Žalovaný na základe zmluvných dojednaní o vymedzení Zúčtovacieho obdobia
a Dátumu splatnosti vo VOP po oboznámení sa s prvým výpisom transakcií mal k dispozícii informáciu,
že jeho nasledujúce zúčtovacie obdobie končí 22.1.2014, že mu bude v nasledujúci deň vystavený druhý
výpis transakcií, ktorý v prípade, ak bude žalovaný čerpať počas tohto druhého zúčtovacieho obdobia
úver(t.j.nezaplatízavšetkytransakcievykonanépočasprvéhozúčtovaciehoobdobiaaúverbudereálne

čerpať), bude obsahovať (i) aj úrok za poskytnutý a čerpaný úver za druhé zúčtovacie obdobia (t.j. od
dátumu splatnosti prvého výpisu transakcii - 18.1.2014 po skončenie druhého zúčtovacieho obdobia
- 22.1.2014), (ii) ako aj iné poplatky podľa zmluvných dojednaní, ak žalobcovi vznikne nárok na ich
zaplatenie, (iii) výšku povinnej úhrady, ktorá v prípade, ak bude žalobca čerpať v druhom zúčtovacom
období úver, bude pozostávať okrem minimálnej splátky a sumy, o ktorú transakcie vykonané v rámci

predmetného druhého zúčtovacieho obdobia prevyšujú revolvovateľnú sumu, aj z úroku, ako aj sankcií,
na ktoré má žalobca nárok do dňa vystavenia výpisu transakcií, ako aj iných poplatkov, ktoré je
žalobca oprávnený účtovať vo výške vyplývajúcej zo sadzobníka poplatkov pre revolvingové karty. 1.12.
Poukazujúc na skutočnosť, že žalovaný začal čerpať úver až v druhom zúčtovacom období (t.j. po tom,
čo mu bol doručený prvý Výpis transakcii a márne uplynul jeho Dátum splatnosti) o Dátume splatnosti,

obdobne ako aj o aplikovateľnom variante zúčtovacieho obdobia, bol v dostatočnom predstihu a v súlade
so zmluvou informovaný (zdôrazňujeme, že definície uvedené vo VOP obsahujú aj podporné určenie
Dátumu splatnosti pre iii. variant zúčtovacieho obdobia, t.j. pre to, ktoré skončí 22. dňom mesiaca,
ako to bolo v prípade žalovaného, pokiaľ by nebol určený v konkrétnom výpise), mechanizmus určenia
splatnosti jednotlivých splátok istiny, úrokov a iných poplatkov uvedený v zmluve medzi žalobcom

a žalovaným bol dodržaný, považujeme termín splatnosti jednotlivých splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov spotrebiteľského úveru za dohodnutý dostatočne určitým spôsobom, a preto sa domnieva, že
náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods.2 písm. 1) (v čase uzatvorenia zmluvy išlo o
písm. k) je v zmluve obsiahnutá a predmetný spotrebiteľský úver teda nemožno považovať za bezúročný
a bez poplatkov. 2. K neplatnosti dojednania zmluvnej pokuty 2.1.reprodukoval z odôvodnenia rozsudku

a uviedol, že právny názor súdu, že spôsob akým bola zmluvná pokuta dojednaná v tomto prípade
nedodržuje písomnú formu považujeme za nesprávny. Žalovaný sám požiadal žalobcu o uzavretie
zmluvy Žiadosťou o vydanie karty Diners Club Pure+. 2.2. Žalovaný sa v Žiadosti oboznámil s tým,
že „obsah zmluvy o vydaní karty je tvorený touto Žiadosťou, Všeobecnými obchodnými podmienkami,
Revolvingovými obchodnými podmienkami, Potvrdením o prijatí žiadosti a príslušným Sadzobníkom

poplatkov." Zároveň vyhlásil, že sa oboznámil so znením VOP, ROP a aktuálneho Sadzobníka poplatkov
(osobitne s aktuálnou výškou úrokovej sadzby a poplatkov) a zaviazal sa svoje povinnosti uvedené v
týchto dokumentoch, ako aj v Žiadosti v plnom rozsahu dodržiavať. Ďalej sa v Žiadosti píše, že definície
pojmov uvedené vo VOP a ROP sú záväzné aj pre účely tejto Žiadosti. Zmluvná pokuta je definovaná
v ROP pod bodom 2 v rámci definície pojmu „Sankcie", pričom jej výška je rovnaká ako výška úrokovej

sadzby. 2.3. Žalovaný riadne dňa 4.12.2013 podpísal Žiadosť, čím vyjadril svoj súhlas s všetkými
časťami zmluvného vzťahu. Všetky vyššie zmienené časti zmluvy medzi žalobcom a žalovaným majú
preukázateľne písomnú podobu, s čím bol samozrejme žalovaný uzrozumený. 2.4. Na podporu svojho
tvrdenia poukázal aj na judikát Najvyššieho súdu Českej republiky ( z jeho odôvodnenia citoval). Nazáklade uvedeného je zrejmé, že zmluvná pokuta bola dojednaná písomne a tým aj platne. S poukazom
na hore uvedené skutočnosti má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza (i) z nesprávnych
skutkových zistení týkajúcich sa čerpania úveru a výšky splátok, ktoré nezodpovedajú vykonanému

dokazovaniu, ako aj (ii) z nesprávneho právneho posúdenia veci, a nakoľko žaloba zo 14.7.2015 je
dôvodná v celom rozsahu, žiada odvolací súd, aby podľa § 220 O.s.p. napadnutý rozsudok Okresného
súdu Spišská Nová Ves z 9.2.2016, č.k. 9C/326/2015-72 zmenil tak, že v celom rozsahu vyhovie žalobe
a súčasne zaviaže žalovaného na náhradu trov prvostupňového, aj odvolacieho konania.
4. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

6. Rozsudok, v jeho prvom výroku nebol odvolaním napadnutý, preto v tejto časti nadobudol
právoplatnosť (§ 367 ods.1,3 CSP) a nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.
7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a zistil, že

nie sú splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods.1 CSP) rozsudku v jeho zamietavej časti, ani na
jeho zrušenie (§ 389 ods.1 CSP), preto ho, podľa § 388 CSP, zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi 331,13 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 24.2.2015 do zaplatenia, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti tohto výroku potvrdil rozsudok § 387 ods.1 CSP lebo
je vecne správny, na čom nič nemení ani podané odvolanie.

8. Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p., ktorému zodpovedá § 365
ods.1 písm. f) CSP, ktorý sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie
spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne,
t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je
nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového

zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych
(v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého
zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP
(Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na
to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení

dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.
9. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,

ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá

tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.
10. Uplatnený odvolací dôvod nie je daný.
11. Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f), ktorému zodpovedá § 365 ods.1
písm. h) CSP. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú

účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§365 ods.1
písm. h)] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú
aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo
aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávneaplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach
a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i
jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej

stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo
pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na
základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti
a ako bola preto vec rozhodnutá.
12. Súd síce použil správny právny predpis ale nesprávne ho vyložil na daný skutkový stav ho nesprávne

aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach
a povinnostiach stranách sporu.
13. Podľa § 1 ods.2 prvá veta zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver

podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na
platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo

osobitného predpisu.
14.Podľa§9ods.1zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskomúverevzneníúčinnomvčaseuzatvorenia
zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane
najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné
spotrebiteľovi.

15.Podľa§9ods.2písm.j)zákonač.129/2010Z.z.zmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov,

16. Podľa § 9 ods.2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
17. V súlade s citovaným ust. je potrebné konštatovať, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená
revolvingová zmluva, keďže žalovaný požiadal žalobcu o vydanie platobnej karty a žalobca mu túto

vydal s možnosťou čerpania úverového rámca 2 000 eur, ktorá bola vydaná na dobu neurčitú. Z
dôvodu konania žalovaného nešlo k plneniu revolvingu lebo s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný
vyčerpal celý úverový rámec naraz a žiadnu sumu na platobnú kartu nevrátil, nedodržal podmienky
na to, aby mohol ďalším priebežným čerpaním finančných prostriedkov, a to až do výšky úverového
limitu opakovane čerpať finančné prostriedky. Slovník finančných pojmov definuje revolvingový úver ako

úver, ktorý umožňuje klientovi čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez nutnosti žiadať o povolenie
čerpania banku. Príkladom revolvingového úveru sú kreditné karty, pri ktorých je klientovi poskytnutý
úverový rámec. Ak klient vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí
jednorazovo, hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý úverový rámec. Ak vyčerpanú
sumu spláca postupne, bude mať stále k dispozícii tú časť úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná a

ktorá sa zároveň s každou splátkou zvyšuje. Preto uviesť presný počet splátok pri kreditnej karte, ktorá
poskytuje spotrebiteľský úver, v rámci zmluvy nie je možné, lebo je len na držiteľovi karty, či bude čerpať
úver a v akej výške a splácať.
18. V kontexte s uvedeným je potrebné poukázať aj na Rozsudok súdneho dvora (tretia komora) z
9.11.2016 vo veci C-42/15, body 46 - 68, s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Článok

10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva
o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto
zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Článok 10
ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú
stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky

spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení
s článkom 22 ods.1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave.19. Súd nesprávne právne vec posúdil, keď nárok žalobcu určil podľa § 11 ods.2 zák. č. 129/2010 Z.
z. ako bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný je tak povinný zaplatiť žalobcovi skutočne čerpanú sumu
t.j. sumu 2 037,70 eur ale aj dohodnutý úrok a poplatky 160,50 eur a 170,63 eur (spolu 2 368,83 eur)

a zo sumy 2000 eur dohodnutý úrok 13,9% ročne od 24.2.2015 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti
(zmluvnej pokuty 141,27 eur s prísl.) žalobu zamietol.
20. Vo vzťahu k povahe zmluvnej pokuty vymedzenej predmetom konania treba uviesť, že zákon
nevylučuje možnosť dojednania zmluvnej pokuty za omeškanie s platením peňažného záväzku.
Dojednanie výšky zmluvnej pokuty, či spôsobu jej určenia je vecou dohody účastníkov zmluvy. Je preto

možné dojednanie zmluvnej pokuty percentuálnou sumou za každý deň či mesiac, rok omeškania - v
danej veci návrhom uplatnenej za omeškanie s úhradou nájomného vo výške 0,1% z dlžnej sumy za
každý deň omeškania - teda rovnakým spôsobom ako v prípade úrokov z omeškania (viď rozsudok
Najvyššieho súdu ČR z 26.5.1999 sp. zn. 29 Cdo 969/1999, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. M
Obdo V 4/2003, Zo súdnej praxe č. 2/2004). Teda výška zmluvnej pokuty môže byť závislá od doby,
počas ktorej dlžník svoj záväzok porušuje (Rc 6/2000).

21. Právna úprava vzťahu zmluvnej pokuty je obsiahnutá v Občianskom zákonníku má dispozitívny
charakter a je vyjadrená ustanovením § 544 ods.1 O. z. (povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vzniká aj
vtedy, keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou nevznikne
škoda) a § 545 ods. 2 jednak ako paušalizovaná náhrada škody (veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania

účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné) a jednak ako limitovaná náhrada škody (veriteľ je
oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi
dohodnuté).
22. Z obsahu rozhodnutia prvostupňového súdu vyplýva, že pri závere o neopodstatnenosti žalobcom
uplatňovaného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa Sadzobníka, vychádzal z právneho záveru

o nedostatku písomnej formy s poukazom na § 40 ods.1 O. z.
23. Odvolací súd sa stotožnil s týmto právnym záverom prvoinštančného súdu a navyše považuje za
potrebné zdôrazniť, že pri posudzovaní zmluvnej pokuty bolo nutné prihliadať na všetky okolnosti veci
a ďalšie zmluvné dojednania. Sadzobník poplatkov aj keď je súčasťou zmluvy nemôže byť predmetom
dohody (žalobca nepreukázal, aby platby v ňom stanovené boli vytvorené konsenzom medzi ním a

žalovaným). Z uvedeného dôvodu požadovaná zmluvná pokuta nebola medzi účastníkmi dohodnutá
tak ako to predpokladá § 544 ods.1,2, O. z..
24. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
25. Podľa § 396 ods.2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov

konania na súde prvej inštancie.
26. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
28. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Podľa § 263 ods.1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
30. Žalobca bol úspešný vo výške 2 368,83 eur čo predstavuje 94,37 % žalovanej istiny a neúspešný do
zaplatenia sumy 141,27 eur čo predstavuje 5,63 % žalovanej istiny. Žalobca bol tak úspešný v konaní

88,74%.
31. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.