Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. december 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/74/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413224696
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4413224696.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci navrhovateľa: Bc. E. F., nar. XX. XX.
XXXX, bytom M., M. XX, zast. JUDr. Gabrielou Majer, advokátkou so sídlom Komárno, Nám. Kossútha
5, proti odporkyniam: 1/ K. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. K., L. M. X a 2/ T. F., nar. XX. XX. XXXX,
bytom O. K., L. M. 8, obe zast. L.. K. F., bytom O. K., L. M. 8, o zníženie a zrušenie vyživovacej
povinnosti, o odvolaní odporkýň proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 12. 06. 2015 č. k.
6C/266/2013-252 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 21. 12. 2015 č. k. 6C/266/2013-278, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s jeho dopĺňacím rozsudkom, okrem

jeho zamietajúcej časti, p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s jeho dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie znížil vyživovaciu
povinnosť navrhovateľa voči odporkyniam v l. a 2. rade na každú z nich zo sumy 100 eur mesačne na
sumu 70 eur mesačne počnúc dňom 02. 02. 2012, čím zmenil uznesenie Okresného súdu Nové Zámky
zo dňa 02. 02. 2012 sp. zn. 16P/113/2011 a vo zvyšku návrh navrhovateľa na zníženie vyživovacej
povinnosti zamietol. Zároveň zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyniam v l. a 2. rade

určenú uznesením Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 02. 02. 2012 sp. zn. 16P/113/2011 dňom 01. 09.
2014. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Pri svojom rozhodovaní vyšiel zo zistenia, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyniam
v l. a 2. rade bola určená uznesením Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 02. 02. 2012 sp. zn.
16P/113/2011 vo výške 100 eur na každú z odporkýň, pričom pomery na strane navrhovateľa boli
v čase podania návrhu iné, ako v čase posledného rozhodovania o výživnom. V tejto súvislosti

poukázal na to, že okruh navrhovateľom vyživovaných osôb sa nezmenil, rovnako ako nedošlo k zmene
majetkových pomerov na strane navrhovateľa. Prihliadol na príjem navrhovateľa, ktorý podľa potvrdenia
jeho zamestnávateľa za obdobie od februára 2014 do januára 2015 predstavoval sumu 1.102,26
eura netto mesačne, že jeho manželka poberá dávky a príspevky v hmotnej núdzi vo výške 119 eur
mesačne a tiež peňažný príspevok na zaopatrovanie fyzickej osoby v sume 175,26 eura mesačne. Ďalej
uviedol, že odporkyne do 31. 08. 2014 boli študentkami denného štúdia odbor vlasová kozmetika na
Strednej odbornej škole v Nových Zámkoch, s čím boli spojené náklady na nástroje, ktoré boli potrebné

pre vykonávanie praxe v uvedenom odbore, napriek čomu ich náklady s tým spojené sa podstatne
nezvýšili. Zmenu zaznamenal v majetkových pomeroch odporkýň, ktoré vzrástli, pretože do podielového
spoluvlastníctva nadobudli darom od matky byt č. 1 v bytovom dome v O. K. a to každá z nich v 1-ici a
tiež, že sú podielovými spoluvlastníčkami spoločných častí nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXXv kat. úz. O. K. každá v podiele 4987/201746-ín na základe Darovacej zmluvy zo dňa 16. 08. 2013.
Dospel tak k záveru, že na strane odporkýň došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zníženie vyživovacej
povinnosti navrhovateľa voči nim, zohľadniac i skutočnosť, že navrhovateľ má vyživovaciu povinnosť

k mal. deťom Y., nar. XX. XX. XXXX a C. F. F., nar. XX. XX. XXXX, ako i k svojej manželke M. F. a
že nevlastní žiadny nehnuteľný ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty. Vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1-5,
§ 75 ods. 1, 2 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na zníženie
vyživovacej povinnosti je dôvodný len čiastočne, a preto jeho vyživovaciu povinnosť voči odporkyniam
na každú z nich znížil zo sumy 100 eur na sumu 70 eur mesačne počnúc dňom 15. 10. 2013 a vo zvyšku

jeho návrh na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol. Ďalej uviedol, že z potvrdenia o návšteve školy
vyplýva, že odporkyne boli žiačkami strednej odbornej školy do 31. 08. 2014, kedy ukončili svoju prípravu
na povolanie a od ktorého dňa boli schopné samé sa živiť. Prezentoval názor, že na tom nič nemení
skutočnosť, že odporkyne od 10. 10. 2014 boli vedené v zozname uchádzačov o zamestnanie, pretože
zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by zaradenie alebo nezaradenie do zoznamu uchádzačov
o zamestnanie spôsobovalo schopnosť alebo neschopnosť uchádzača o zamestnanie sám sa živiť a

zároveň podotkol, že obe odporkyne od 15. 03. 2015 sú v pracovnom pomere, ako to vyplýva z ich
pracovných zmlúv. Nestotožnil sa tak s právnym názorom odporkýň, že boli schopné sa samé živiť až
dňom uzavretia pracovnej zmluvy, a preto vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči nim zrušil od 01. 09.
2014. Podotkol tiež, že navrhovateľ v priebehu konania nepreukázal, že by sa odporkyne voči nemu
správali v rozpore s dobrými mravmi v takej miere, ktorá by mala za následok zrušenie jeho vyživovacej

povinnosti voči nim. O náhrade trov konania s ohľadom na rovnakú úspešnosť všetkých účastníkov v
konaní ohľadne zníženia výživného, ako i na dôvody hodné osobitného zreteľa v intenciách § 150 ods.
1 OSP, ohľadne zrušenia výživného rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.

3. Proti tomuto rozsudku okrem jeho zamietajúcej časti podali v zákonnej lehote odvolanie odporkyne,
žiadali ho zmeniť, návrh navrhovateľa na zníženie jeho vyživovacej povinnosti zamietnuť a vyživovaciu
povinnosť navrhovateľa voči nim zrušiť dňom 02. 03. 2015, alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Predmetný rozsudok označili za nesprávny, keď súd prvej
inštancie sa nevysporiadal s predloženými dôkazmi, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodili, že súd prvej
inštancie mal prihliadnuť na skutočnosť, že navrhovateľ sa vzdal majetkového prospechu z dedičstva
po otcovi v prospech svojej sestry, čím by si finančne prilepšil a nemusel žiadať zníženie výživného.
Nestotožnili sa s tvrdením navrhovateľa o ich nadštandardných výdavkoch, pretože tieto sa týkali len
ich bežných potrieb ako hygienické potreby, bývanie, ošatenie, strava, výdavky spojené s návštevou

školy, ktoré i podrobne rozpísali. Poukázali tiež na to, že navrhovateľ sa nikdy nepodieľal ani na ich
zvýšených výdavkoch v súvislosti so zubným lekárom, návštevami špecializovaného centra pre deti s
poruchami učenia, súkromnými hodinami v jazykovej škole, súkromnou praxou v kaderníckom salóne
a s tým spojenými nákladmi na pomôcky, ako i hormonálnou antikoncepciou. Naviac, v dobe od 01.
09. 2013 do 31. 08. 2014 navštevovali denné nadstavbové štúdium, ktorým sa sústavne pripravovali na

budúce povolanie dennou formou, a preto výdavky s ním spojené si neboli schopné zabezpečiť žiadnou
formou zárobkovej činnosti. Poukázali tiež na zmenu pomerov na strane navrhovateľa, spočívajúcej v
náraste jeho zárobkových pomerov, z ktorého dôvodu mal navrhovateľ dostačujúci príjem na úhradu
výživného v sume 100 eur mesačne na každú z nich, pričom ani nepreukázal zvýšené výdavky na
svoje mal. deti pochádzajúce z jeho terajšieho manželstva. Za danej situácie tak súd prvej inštancie

nedostatočne vyhodnotil predložené dôkazy a dospel k nesprávnemu záveru a to k dôvodnosti zníženia
jeho vyživovacej povinnosti. Nesúhlasili ani so zrušením vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči nim
počnúc dňom 01. 09. 2014. V tomto smere vytkli, že súd prvej inštancie opomenul prihliadnuť na celkovú
nezamestnanosť v regióne Nové Zámky a zamestnávanie absolventov škôl bez preukázania potrebnej
praxe, a teda na skutočnosť, že nie z vlastnej viny boli vedené v zozname uchádzačov o zamestnanie.

Argumentovali tiež, že s ohľadom na svoj vek, t.j. pre nedovŕšenie 25 rokov im nebola priznaná
žiadna podpora v nezamestnanosti, pretože rodič je povinný sa o svoje deti do tohto veku postarať, a
preto v období od 02. 09. 2014 do 10. 04. 2015 nemali žiadny príjem. Zrušenie výživného považovali
za opodstatnené až dňom 02. 03. 2015, pretože až po tomto dátume nastúpili do zamestnania a
preukázali schopnosť samé sa živiť a uspokojovať svoje potreby, pričom pracovné miesta boli vytvorené

v spoločnosti LUPA NZ s.r.o., ktorej jediným spoločníkom je ich matka. Záverom dodali, že odporkyňa
v l. rade navštevuje Súkromnú strednú školu v Dunajskej Strede diaľkovou formou, ktoré nadstavbové
štúdium je spoplatnené sumou 60 eur mesačne a výdavky s tým spojené uhrádza výlučne ich matka.4. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť majúc za to, že súd prvej inštancie vykonal dôkladné a úplné zistenie
skutkového stavu, najmä z pohľadu ustanovení Zákona o rodine o vyživovacej povinnosti rodičov a

vyvodil z toho i správny právny záver. Odvolanie odporkýň označil za nedôvodné poukazujúc na to, že v
novom manželskom zväzku má dve mal. deti, ktoré sú odkázané výlučne na jeho príjem a starostlivosť,
na ktoré náklady sú vysoké a tiež na skutočnosť, že voči nemu bolo dlhodobo vedené exekučné konanie
na výživné, v rámci ktorého mu boli zrazené i sumy nad rámec zákona minimálne o 5.000 eur. Dôvodil,
že odporkyne dňom 30. 06. 2014 ukončili svoje ďalšie vzdelávanie, ktoré bolo už absolútne nadbytočné

a ich matka len umelo udržiavala stav, aby odporkyne neboli zaradené do pracovného procesu, pričom
odporkyne mu zatajili, že ďalej neštudujú, nechali sa zaevidovať na úrade práce ako nezamestnané po
dobu 6 mesiacov a následne im matka vytvorila pracovné miesta, na ktoré získala výhody od úradu
práce a príslušné zákonné úľavy. Konštatoval, že odvolanie odporkýň je len opakovaním vyjadrení z
konania, ktoré neboli žiadnym hodnoverným spôsobom preukázané, rovnako ako vady, ktoré odporkyne
namietajú vo svojom odvolaní. Podľa jeho názoru, trvanie vyživovacej povinnosti z jeho strany voči

odporkyniam nie je nutné a dokonca je v rozpore s dobrými mravmi, pretože odporkyne s ním dlhodobo
nekomunikujú, nenavštevujú ho, klamú a zavádzajú o podstatných okolnostiach. Poukázal tiež na to, že
odporkyne sú spoluvlastníčky nehnuteľností v Nových Zámkoch, majú majetok a nie sú odkázané na
jeho vyživovaciu povinnosť. Zdôraznil, že matka odporkýň v mylnej predstave, že plnoleté deti do veku
25 rokov majú zákonný nárok na výživné, umelo udržiavala odporkyne v stave nepracujúcich, pričom

takáto aplikácia úpravy vyživovacej povinnosti je v rozpore so zásadami uvedenými v Zákone o rodine,
nakoľko odporkyne boli schopné samé sa živiť, ale tak neučinili.

5. S účinnosťou od 01. 07. 2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a
tento bol nahradený zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) a v mimosporovej

agende zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP). Civilný mimosporový
poriadok ako procesný kódex sa uplatňuje výlučne v právnych veciach v ňom stanovených, pričom k
nim patria i konania vo veciach výživného plnoletých osôb (druhá časť, prvá hlava, ôsmy diel CMP).
Podľa prechodného ust. § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 395 ods. 2 CMP právne účinky úkonov, ktoré v

konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Znamená to, že
nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem a teda
sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti nových procesných kódexov.
Zároveň ust. § 2 ods. 1 CMP zakotvuje, že pokiaľ nie je ustanovené inak, na konania podľa neho sa
použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Tým je vyjadrená všeobecná subsidiarita Civilného

sporového poriadku spočívajúca v koncepcii, že Civilný mimosporový poriadok upravuje iba odlišnosti
a tam, kde ich nestanovuje, uplatní sa Civilný sporový poriadok ako generálny procesný kódex.
6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania, preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie a konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65 až § 67 CMP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej

v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie odporkýň nie je dôvodné.

7. V tomto konaní sa navrhovateľ svojim návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 15. 10. 2013
domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti voči odporkyniam zo sumy 100 eur mesačne na sumu
40 eur mesačne počnúc dňom 01. 10. 2013, alternatívne od tohto dňa zrušenia jeho vyživovacej

povinnosti voči odporkyniam. Súd prvej inštancie návrhu navrhovateľa vyhovel čiastočne, keď jeho
vyživovaciu povinnosť voči odporkyniam u každej znížil zo sumy 100 eur mesačne na sumu 70 eur
mesačne od 15. 10. 2013, vo zvyšku návrh navrhovateľa na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol
a počnúc dňom 01. 09. 2014 vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyniam zrušil. Zamietajúca
časť rozsudku v spojení s jeho dopĺňacím rozsudkom pre absenciu odvolania účastníkov konania

nadobudla právoplatnosť a predmetom tohto odvolacieho konania tak zostali len výroky o znížení a
zrušení vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyniam a na ne nadväzujúci výrok o trovách
konania.

8. V preskúmavanej veci ide v poradí už o druhé rozhodnutie súdu prvej inštancie po tom, čo jeho skorší

zamietajúcirozsudokboluznesenímKrajskéhosúduvNitrezodňa28.11.2014č.k.25Co/454/2014-205
zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd už vo svojom zrušujúcom uznesení už
uviedol nielen citáciu zákonných ustanovení dopadajúcich na prejednávaný prípad, ale poskytol i ichteoretickývýkladahľadiskávýznamnépreichaplikáciu.Nakoľkoodvolacísúdnatýchtosvojichzáveroch
naďalej zotrváva ako na stále platných, duplicitne ich opakovať nebude a na ne v ďalšom len poukazuje.

9. V prejednávanej veci výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že k poslednej úprave
výživného navrhovateľa voči odporkyniam došlo uznesením Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 02.
02. 2012 č. k. 16P/113/2011-34, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 02. 2012. Týmto uznesením súd
schválil zmier, podľa ktorého odporca bol povinný prispievať na výživu každej z odporkýň sumou 100
eur mesačne od 01. 02. 2012 vždy do 15-teho dňa v mesiaci, čím bol zmenený rozsudok Okresného

súdu Nové Zámky zo dňa 30. 05. 2005 č. k. 7P/156/2005-13. V čase tohto rozhodovania priemerný
mesačný zárobok navrhovateľa činil 690 eur, jeho manželka M. F., s ktorou uzatvoril manželstvo dňa
12. 01. 2012, bola poberateľkou rodičovského príspevku v sume 190,10 eura mesačne a navrhovateľ
mal okrem odporkýň vyživovaciu povinnosť i k mal. Y. F., nar. XX. XX. XXXX. Matka odporkýň bola
podnikateľkou v oblasti realít a jej priemerný mesačný príjem bol 500 eur, pričom okrem odporkýň ďalšiu
vyživovaciu povinnosť nemala. Odporkyne boli študentkami 2. ročníka Strednej odbornej školy v Nových

Zámkoch, učebný odbor kaderník a ich náklady okrem bežných výdavkov predstavovali i náklady na
zabezpečenie špeciálnych pomôcok v učebnom odbore, na čeľustného ortopéda, na návštevu Ústavu
pre deti s poruchami učenia v Bratislave, ako aj s ich ďalšími zdravotnými problémami, na antikoncepciu
a podobne. V čase terajšieho rozhodovania čistý mesačný príjem navrhovateľa za rozhodnú dobu
ku dňu podania návrhu predstavoval 1.044,41 eura a jeho manželky bol reprezentovaný rodičovským

príspevkom vo výške 199 eur mesačne a opatrovateľským príspevkom vo výške 175,26 eura mesačne.
Navrhovateľovipribudlaiďalšiavyživovaciapovinnosťkmal.C.F.F.,nar.XX.XX.XXXXpochádzajúcejz
jeho terajšieho manželstva. Na strane matky odporkýň okruh vyživovacích povinností zostal zachovaný,
keď jej ďalšia vyživovacia povinnosť nepribudla, od 01. 06. 2013 je spoločníčkou a konateľkou LUPA NZ
s.r.o.,sosídlomNovéZámkyatiežjezamestnankyňouuJUDr.VladimíraLamačkuml.,advokátaapodľa

jej vlastného vyjadrenia jej mesačný príjem predstavuje 1.200 až 1.300 eur netto mesačne. Odporkyne
v dobe od 02. 09. 2013 do 31. 08. 2014 boli študentkami denného nadstavbového štúdia na Strednej
odbornej škole v Nových Zámkoch, Jesenského 1, následne boli vedené v evidencii uchádzačov o
zamestnanie a dňa 27. 02. 2015 uzatvorili pracovnú zmluvu so zamestnávateľom LUPA NZ s.r.o., so
sídlom Nové Zámky, na základe čoho im vznikol pracovný pomer na dobu neurčitú od 01. 03. 2015 s

dohodnutým druhom práce realitný maklér u odporkyni v 1. rade a recepčná v soláriu u odporkyni v 2.
rade.

10. S ohľadom na zhora popísané zistenia odvolací súd akcentuje, že v konaní bola preukázaná
podstatná zmena pomerov od doby posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti navrhovateľa.

Táto sa prenikavo dotkla matky odporkýň, keď jej príjem vzrástol zo sumy 500 eur mesačne na sumu
1.300 eur mesačne, čo predstavuje takmer 2 a pol násobný nárast oproti jej zárobku dosahovanom
v čase ostatného rozhodovania. Výrazná zmena nastala i na strane navrhovateľa, ktorá sa prejavila
nárastom jeho zárobku o 355 eur mesačne, ale najmä v rozšírení okruhu jeho vyživovacích povinností,
keď mu pribudla vyživovacia povinnosť k mal. C. F., nar. XX. XX. XXXX. Pokiaľ ide o manželku

navrhovateľa, táto naďalej poberá rodičovský príspevok, pričom naviac je poberateľkou i príspevku
opatrovateľského vo výške 175,26 eura mesačne, ktorá skutočnosť však s ohľadom na jej vyživovacie
povinnosti k 4 mal. deťom nepredstavuje zmenu pomerov podstatného charakteru. Ani na strane
odporkýň nemožno hovoriť o podstatnej zmene pomerov od doby posledného rozhodovania, keď
uplynutie ani nie 2-ročného obdobia pri štúdiu na totožnej škole a v rovnakom študijnom odbore, ako i

vynakladanie nákladov rovnakého charakteru v súvislosti s ich zdravotným stavom, ktoré existovali už
v čase predchádzajúceho rozhodovania, nevykazujú znaky závažnej zmeny pomerov. V tejto súvislosti
je tiež potrebné mať na pamäti, že plynutím času prirodzene sa zvyšujúce životné náklady sa dotýkajú
nielen odporkýň, ale aj mal. detí pochádzajúcich z terajšieho manželstva navrhovateľa a rovnako tak i
všetkých členov domácnosti, s ktorými spoločne žijú, v dôsledku čoho je potrebné prihliadnuť na vývoj

životných nákladov u všetkých týchto osôb.

11. Posudzujúc zistené zmeny pomerov na strane všetkých sporom dotknutých osôb v ich vzájomnej
súvislosti, odvolací súd v zhode s právnym názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že týmto
zodpovedá zníženie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyniam zo sumy 100 eur mesačne

na sumu 70 eur mesačne. Výživné v takomto rozsahu totiž plne zohľadňuje zárobkové možnosti
a schopnosti oboch rodičov, ako i odôvodnené potreby odporkýň. Berúc do úvahy i okolnosť, že
navrhovateľ má vyživovaciu povinnosť k ďalším 2 mal. deťom a že jeho manželka sa na úhrade
nákladov domácnosti, ako i výživnom na tieto deti podieľa v minimálnom rozsahu, výška súdomprvej inštancie zníženého výživného neohrozí vlastnú výživu a potreby navrhovateľa, zvlášť pokiaľ
navrhovateľ odporkyniam okrem výživného neposkytuje žiadne ďalšie plnenia. Zároveň berie zreteľ i na
povinnosť matky podieľať sa výživným na životných nákladoch odporkýň s ohľadom na jej zárobkové

pomery a na skutočnosť, že svoju vyživovaciu povinnosť už nevyvažuje osobnou starostlivosťou o
odporkyne, ako aj na okolnosť, že potreby odporkýň boli v čase štúdia čiastočne kryté i prídavkami
na deti. Súd prvej inštancie tak pri svojom rozhodovaní o znížení vyživovacej povinnosti navrhovateľa
zohľadnil všetky právne významné atribúty pre posúdenie povinnosti navrhovateľa prispievať na výživu
odporkýň,pričomipočiatokzníženiajehovyživovacejpovinnostiurčilvsúladesust.§78ods.1Zákonao

rodine. Pre úplnosť odvolací súd len dodáva, že poukaz odporkýň na vzdanie sa majetkového prospechu
navrhovateľom v súvislosti s uzatvorením dohody o vyporiadaní dedičstva po jeho otcovi T. F. je bez
právneho významu, nakoľko predmetná dohoda dedičov bola uzatvorená v roku 2010 a mohla mať
tak význam len vo vzťahu k rozhodovaniu o vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyniam
v čase posledného rozhodovania, pričom v čase terajšieho rozhodovania už žiadnu zmenu pomerov
nepredstavovala.

12. Ako už bolo vyššie konštatované, v čase podania návrhu navrhovateľom odporkyne boli študentkami
denného nadstavbového štúdia na Strednej odbornej škole v Nových Zámkoch, na Jesenského 1, a
teda pokračovali vo svojej príprave na budúce povolanie, ktoré ukončili dňa 31. 08. 2014. Do tejto
doby tak odporkyne preukázateľne neboli schopné samé sa živiť, t.j. samostatne uspokojovať svoje

potreby, a preto vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči nim trvala, keď v konaní nebolo preukázané,
že by tomu bránil rozpor s dobrými mravmi. Za takýto totiž bez ďalšieho nemožno považovať len
poukaz navrhovateľa na odmietavý postoj odporkýň voči nemu a jeho rodine. Počnúc dňom 01. 09.
2014 po ukončení strednej odbornej školy v odbore kaderník však nastali okolnosti na strane odporkýň,
ktoré im umožňovali zapojiť sa do pracovného procesu, čím nadobudli odporkyne schopnosť samé

sa živiť. Tento záver v konečnom dôsledku potvrdzuje i skutočnosť, že odporkyne počnúc dňom 01.
03. 2015 uzatvorili pracovný pomer a stali sa zárobkovo činné. Nie je ho spôsobilá spochybniť ani
skutočnosť namietaná odporkyňami, že v čase od 02. 09. 2014 do 02. 03. 2015 boli evidované na úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzačky o zamestnanie. V tomto smere je zvlášť významné,
že odporkyne v konaní nielenže neprodukovali, ale ani neoznačili žiaden dôkaz na preukázanie svojho

tvrdenia, že si počas evidencie aktívne hľadali zamestnanie, resp. že im žiadne pracovné pozície ani
neboli ponúknuté. Naviac za konania nevyšiel najavo žiaden objektívny dôvod, pre ktorý odporkyne
uzatvorili pracovný pomer u terajšieho zamestnávateľa LUPA NZ s.r.o., so sídlom Nové Zámky až od
01. 03. 2015, zvlášť za situácie, že jedinou spoločníčkou a konateľkou tejto spoločnosti je ich matka,
výlučne v kompetencii ktorej bolo rozhodovanie o personálnych otázkach spoločnosti. S ohľadom na

uvedené je preto namieste konštatácia, že v dobe od 01. 09. 2014 odporkyne z objektívneho hľadiska
spĺňali predpoklady schopnosti samé sa živiť, t.j. z vlastných zdrojov uspokojovať svoje životné potreby.
Tým bol daný dôvod pre zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči nim tak, ako to učinil i súd
prvej inštancie a to počnúc dňom 01. 09. 2014.

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých
častiach ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď súd prvej inštancie vo veci dostatočne
zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver.

14. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).