Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. december 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/113/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116216664
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5116216664.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci žalobcu:

K&K spol. s r.o., IČO: 31 602 380, so sídlom Nám. Slobody 19, Kysucké Nové Mesto, právne zastúpený:
JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, Ph.D., s.r.o. so sídlom Potočná 2835/1A, Čadca, proti
žalovanému: I. Z., nar. X.X.XXXX, bytom M. F. XXXX/X, P. F. E., o vyslovenie neúčinnosti právneho
úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že darovacia zmluva uzavretá medzi D. Z., nar. X.X.XXXX, trvalé bytom P. F. E., M. F. XXXX/
X a žalovanou, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom P. F. E., katastrálny odbor pod R a ktorého
predmetom bol prevod vlastníckeho práva v pomere 2/3 k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre

k. ú. P. A. a to stavby č.s. XXX ležiacej na P. parc. č. XXX/X o výmere XXX mX zast. plochy a nádvoria,
ako aj prevod spoluvlastníckeho práva v pomere X/X k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX k. ú.
P. A. a to parc. P. č. XXX o výmere XXX mX zastavané plochy a nádvoria, P. parc. č. XXX/X o výmere
XXX mX zastavané plochy a nádvoria, KNC parc. č. XXX/X o výmere 60 m2 záhrady a KNC parc. č.
XXX/X o výmere 553 m2 záhrady, je voči žalobcovi právne neúčinná.

Súd návrh vo zvyšku zamieta.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 22.6.2016 sa žalobca domáhal voči žalovanej určenia, že I./ darovacia zmluva
uzatvorená medzi D. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom XXX XX P. F. E., M. F. XXXX/X, občan SR
a odporkyňou, ktorý vklad bol povolený Z. úradom P. Nové Mesto, katastrálny odbor pod R a ktorého
predmetom bol prevod vlastníckeho práva v pomere X/X k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre
k. ú. P. A., a to stavby súpisné číslo XXX, ležiaci na parcele P. XXX/X o výmere XXX mX - zastavané
plochy a nádvoria, ako aj prevod vlastníckeho práva v pomere X/X k nehnuteľnostiam zapísaných na A..

XXX pre k. ú. P. A., a to parcela KN B o výmere XXX mX - zastavané plochy a nádvoria, parcela KN B o
výmere XXX mX - zastavané plochy a nádvoria, parcela P. 18X/X o výmere XX mX - záhrady a parcela
P. XXX/X o výmere XXX mX - záhrady je voči nemu právne neúčinná a zároveň žiadal rozhodnúť o tom,
že II./ sa môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky judikovanej rozhodnutím Z. súdu W. sp. zn. XC/
XXX/XXXX aj z týchto nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. P. A., a to stavba súpisné číslo
XXX, ležiaca na parcele P. XXX/X o výmere XXX mX zastavané plochy a nádvoria na LV č. XXX pre k.
ú. P. A., a to parcela P. č. XXX o výmere - XXX mX - zastavané plochy a nádvoria, parcela P. č. XXX/

X o výmere XXX mX - zastavané plochy a nádvoria, parcela P. č. XXX/X o výmere XX mX - záhrady,
parcela P. XXX/X o výmere XXX mX - záhrady.2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca v súdnom spore s D. Z. pred Okresným súdom Žilina pod sp.
zn. 7C/228/2015 uzavreli zmier, v ktorom sa D. Z. zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 3.050,00 eur
v dvoch splátkach, prvú splátku vo výške 1.050,00 eur sa zaviazal zaplatiť do 30.11.2015 a druhú

splátku vo výške 2.000,00 eur sa zaviazal zaplatiť do 31.03.2016 pod stratou výhody splátok. Na
základe predmetného súdneho zmieru, ktorý sa stal právoplatným dňa 23.12.2015 a vykonateľným dňa
01.12.2015 čo do prvej splátky a 01.04.2016 čo do druhej splátky odporca uhradil iba prvú splátku vo
výške 1.050,00 €. D. Z. si teda svoju povinnosť v zmysle schváleného súdneho zmieru v celom rozsahu
nesplnil. Žalobca preto podal návrh dňa 11.04.2016 súdnej exekútorke JUDr. E. P. návrh na vykonanie

exekúcie. Povinný v exekučnom konaní nepreberal zásielky ani nekomunikoval s exekútorským úradom.

3. Uviedol, že povinný Ján Z. bol podielovým spoluvlastníkom vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/3-
tiny na nehnuteľnostiach zapísaných v k. ú. P. A. na LV č. XXXX a to stavby súp. č. XXX na parcele
XXX/2 o výmere 193 m2 - zastavané plochy a nádvoria a výlučným vlastníkom nehnuteľností a to parciel
zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. P. A., a to parcela č. XXX o výmere 257 m2 - zastavané plochy a

nádvoria, parcela č. XXX/X o výmere 193 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X o výmere
60 m2 - záhrady a parcela č. XXX/X o výmere 553 m2 - záhrady. Spoluvlastnícky podiel v rodinnom dome
č. XXX daroval darovacou zmluvou č. V 647/15 zo dňa 13.05.2015 - 165/15 svojej dcére - žalovanej a
na odporkyňu aj svoje vlastnícke právo v nehnuteľnostiach - parcelách vedených na LV č. XXX pre k.
ú. P. A.. Zdôraznil, že voči D. Z. má vymáhateľnú pohľadávku, ktorú dlžník doposiaľ nesplnil. Namiesto

toho, aby dobrovoľne plnil, pristúpil ku krokom, ktorými sa účelne zbavil svojho majetku a to v čase, keď
už vedel, že je začaté konanie o zaplatenie vedené na Okresnom súde Žilina. Tá skutočnosť mu musela
byť zrejmá už aj z predžalobnej výzvy zaslanej v marci roku 2015. Dlžník sa úmyselne zbavoval svojho
majetku a úmysel je zrejmý práve z toho dôvodu, že k prevodu majetku došlo práve v čase, keď už bolo
dlžníkovi zrejmé, že si voči nemu bude veriteľ uplatňovať pohľadávku v súdnom konaní.

4. Žalovaná sa k podanej žalobe písomne nevyjadrila.

5. Vo veci súd nariadil pojednávanie.
6. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe. Aj s poukazom na vyjadrenie žalovanej uviedol,

že samotný fakt, že žalovaná nežila v spoločnej domácnosti s jej otcom neznamená, že o dlhu nemohla
vedieť a majetok sa neprevádzal účelovo.

7. Žalovaná uviedla, že o danej veci nič nevedela, pretože s rodičmi dlhší čas nežila v spoločnej
domácnosti. Žila s priateľom, ktorý potreboval predať svoj byt a vyriešiť situáciu. Jej otec ponúkol, aby

bývali v dome, kde zomrela stará mama. Nakoľko tam býval aj brat jej otca, ktorý jej tvrdil, že tam býva
neoprávnene, jej otec to riešil tak, že previedol na ňu jeho podiel. O všetkom sa dozvedela až vtedy, keď
prišli papiere zo súdu a kontaktovala advokáta jej otca od ktorého sa dozvedela, že jej otec si zobral
nejakú pôžičku od žalobcu. Vyslovila názor, že nároky by si mal žalobca vymáhať od jej otca, ktorý sa
dohodol so súdnym exekútorom na splátkach po 50 eur mesačne. Ona sama tiež uhradila nejaké dve

splátky po 200 eur. Na otázky súdu uviedla, že nemá vedomosť o tom, či jej otec má iný majetok na
úhradu dlhu.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením predložených listinných dôkazov žalobcu, a výsluchom
žalovanej.

9. Súd z uznesenia Okresného súdu Žilina 7C/228/2015-41 zo dňa 23.1 1.2015, ktoré predložil na
preukázanie svojich tvrdení žalobca zistil, že medzi účastníkmi súdneho konania K & K spol. s r.o. na
strane žalobcu a D. Z. na strane žalovaného bol schválený súdny zmier na základe ktorého sa žalovaný
D. Z. zaviazal zaplatiť žalobcovi 3.050 eur v dvoch splátkach vo výške 1050 eur do 31.11.2015 a 2000

eur do 31.3.2016 pod stratou výhody splátok.

10. Súd ďalej zo žalobcom predložených dôkazov zistil, že na základe návrhu oprávneného vydal súdny
exekútor JUDr. E. P. vydal upovedomenie o začatí exekúcie na vymoženie pohľadávky v konaní EE
190/2016 na základe exekučného titulu uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 7C/228/2015-42 zo dňa

8.12.2015.

11. Podľa LV XXXX k. ú. P. A. ako podieloví spoluvlastníci stavby č.s. 449 na P. XXX/X dom sú vedení
v 1/6 U. P., v 1/6 E. Z. a v 2/3 I. Z. na základe darovacej zmluvy Čv 647/2015 zo dňa 13.5.2015. PodľaLV XXX k. ú. P. A. ako vlastník KNC parc. č. XXX o výmere 257 m2 zast. plochy a nádvoria, KNC parc.
č. XXX/X o výmere 193 m2 zast. plochy a nádvoria, KNC parc. č. XXX/X o výmere 60 m2 záhrady a
KNC parc. č. XXX/X o výmere 553 m2 záhrady je žalovaná v podiele 1/1 titulom darovacej zmluvy č.

vkladu V XXX/XX zo dňa 13.5.2015.

12. Existencia darovacej zmluvy a bezodplatnosť prevodu nebola medzi stranami sporná. Rovnako
žiadna zo strán nenapadla platnosť právneho úkonu či správnosť zápisov v evidencii nehnuteľností.

13. Podľa § 42a ods. 1 Obč. zák. veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony
podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne
neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho
úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

14. Podľa § 42a ods. 2 Obč. zák. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných

troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a
právnemuúkonu,ktorýmbolveriteľdlžníkaukrátenýakuktorémudošlovposlednýchtrochrokochmedzi
dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117 ) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v
prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri

náležitej starostlivosti nemohla poznať.

15. Podľa § 42a ods. 3 Obč. zák. odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka
ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),

alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo
d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

16. Podľa § 116 Obč. zák. blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby

v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú
utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

17. Podľa § 42b ods. 3 Obč. zák. právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti
osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym

nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť
právnemu úkonu proti ich predchodcovi.

18.Podľa§42bods.4Obč.zák.právnyúkon,ktorémuveriteľsúspechomodporoval,jeprávneneúčinný
a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom

ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu
prospech.

19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd zistil, že Uznesením Okresného súdu Žilina č.k.
7C/228/2015-41 zo dňa 23.11.2015 bol schválený zmier medzi stranami, žalobcom K&K spol. s r.o.

a žalovaným D. Z., bytom M. F. XXXX/X, P. F. E., podľa ktorého sa zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu
3.050,00 eur v dvoch splátkach, prvú splátku vo výške 1.050,00 eur sa zaviazal zaplatiť do 30.11.2015
a druhú splátku vo výške 2.000,00 eur sa zaviazal zaplatiť do 31.03.2016 pod stratou výhody splátok.
Žaloba v danej veci bola podaná 4.5.2015.

20. V konaní nebolo sporné, že dňa 13.5.2015 uzavrel dlžník žalobcu D. Z. darovaciu zmluvu Čv
647/2015 so žalovanou, ktorá je jeho dcérou, na základe ktorej jej daroval nehnuteľnosti zapísané na
LV č. XXXX k.ú. P. A. a to spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti č.s. XXX dom postavenom na KN-
C parc. č. XXX/X o veľkosti 2/3 a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. P. A. KN-C parc. č. XXX o
výmere 257 m2 zast. plochy a nádvoria, KN-C parc. č. XXX/X o výmere 193 m2 zast. plochy a nádvoria,

KN-C parc. č. XXX/X o výmere 60 m2 záhrady a KN-C parc. č. XXX/X o výmere 553 m2 záhrady v
podiele 1/1. Charakterom darovacej zmluvu je právo bezodplatnosť, teda prevod vlastníckeho práva bez
protihodnoty.21. V konaní sama žalobkyňa uviedla, že je dcérou darcu, teda je blízkou osobou podľa § 116 Obč. zák..

22. V ust. § 42a ods. 2 Obč. zák. zakladá možnosť odporovať právnemu úkonu ku ktorému došlo v

posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom
čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa
aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Touto právnou normou je daná v prípade prevodu, ktorým
bol ukrátený veriteľ, prezumpcia vedomosti blízkej osoby s ukrátením, pokiaľ nepreukáže, že ani pri
náležitej starostlivosti nemohla poznať ukrátenie.

23. V danom prípade síce žalovaná tvrdila, že úmysel ukrátiť veriteľa nepoznala, respektíve tvrdila
aj neexistenciu takéhoto úmyslu s cieľom dosiahnuť právny spôsob pre užívanie domu, avšak takáto
skutočnosť bola len tvrdením bez toho, aby bola preukázaná skutočnosť, že takýto úmysel nemohla
poznať ani pri náležitej skutočnosti, teda obozretnom sa správaní prijímateľa, či pri danom stave a slede
udalostí a osoby prevodcu, nedochádza k ukráteniu inej osoby, teda či účelom prevodu je výhradne

prevod a nie úplne či čiastočne ukrátenie (ochrana majetku).

24. Vzhľadom na jednoznačné ukrátenie veriteľa bezodplatnosťou prevodu, ktorý mal za následok
zmenšenie majetku dlžníka v tatom rozsahu, že neostal dlžníkovi iný majetok na uspokojenie dlhu, dlh
nebolinýmspôsobomzabezpečený,súdmuselnávrhunaurčenieneúčinnostiprávnehoúkonuvyhovieť.

25. V súvislosti s námietkami žalovanej o tom, že dlh by mal plniť sám dlžník, aby si zobral ponaučenie
súd uvádza, že neúčinnosť právneho úkonu neznamená zmenu na strane dlžníka, teda prechod dlhu,
nezakladá ani akcesorický záväzok žalovanej či inú jej povinnosť, aby plnila za dlžníka. Vyslovenie
neúčinnosti právneho úkonu má za následok to, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej

pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, teda uspokojiť sa
v exekučnom konaní z majetku, ktorý je už vo vlastníctve žalovanej, avšak bol v jej prospech prevedený
dlžníkom.

26. Vo vzťahu k druhej časti žaloby je táto determinovaná ust. § 137 pís. c/ CSP podľa ktorého žalobou

možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o (mimo iných) o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z
osobitného predpisu.

27. V danom prípade, keďže právo veriteľa v prípade úspešného odporovania účinnosti právneho úkonu

je to, že zo zákona podľa § 42b ods. 4 Obč. zák. môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z
toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo
na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech, podľa názoru súdu absentuje naliehavý právny
záujem žalobcu na takomto určení, pretože toto právo má veriteľ bez ohľadu na to, či by súd vôbec
takúto skutočnosť vo výroku konštatoval alebo nie, teda takéto určenie by bolo nadbytočné. Žalobca

naliehavý právny záujem na takomto určení ani len neodôvodnil. Výrok by bol dokonca nadbytočný aj v
prípade ak by sa mím mala docieliť možnosť uspokojiť sa z takejto veci v prípade jej ďalšieho scudzenia,
pretože by chýbala jeho subjektívna záväznosť § 228 CSP, naviac neúčinnosť pôsobí len vo vzťahu k
žalobcovi, nie tretej osobe a teda nemožno ani vyslovenou neúčinnosťou úkonu zamedziť prevodu, v
danom prípade má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

28. Taktiež nemožno opomenúť skutočnosť, že žalobca formuloval v tejto časti petitu nárok na
uspokojenie k celej stavbe, hoci prevodom ušlo z majetku dlžníka len 2/3, teda zasiahol by do práv
ďalších dvoch spoluvlastníkov, ktorým by takto odňal ich vlastnícke práva a naviac bez toho, aby ich
aspoň označil za stranu v zmysle núteného spoločenstva.

29. Nakoniec súd musí poukázať na to, že určenie rozsahu vykonania exekúcie je dané aj výškou
pohľadávky a to primeranosti môže rozhodovať len exekučný súd, teda na deklarovaný rozsahu
zostatku pri splácaní pohľadávky povinným podľa dohody so súdnym exekútorom je možné, že exekúcie
predajom nehnuteľnosti by ani nebolo možné vykonať.

30. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.32. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Nakoľko rozdiel úspechu strán bol rovnaký, súd podľa § 255 ods. 1 CSP nepriznal žiadnej zo strán
nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie

možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).