Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. december 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 24C/129/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314225445
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2314225445.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: J.. Q. W., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX A., Ž. XX, zast.: JUDr. Alexandra Machanová,
advokátka so sídlom 903 01 Senec, Lichnerova 22, proti žalovanému: T. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom XXX XX V. V., W. XXX/XX, o zaplatenie 2700,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 5. 11. 2014 na tunajší súd žalobu o zaplatenie sumy 2700, - eur s príslušenstvom
- úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2700, - eur od 1. 1. 2013 do zaplatenia, spolu

s náhradou trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe písomnej zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 1. 4. 2012
medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť
peňažnú pôžičku vo výške 2700,- eur. Žalovaný, napriek viacerým výzvam žalobcu, do dňa podania
žaloby pôžičku nevrátil. Čas vrátenia pôžičky bol dohodnutý v mesačných splátkach min. po 300,- eur a
to najneskôr do 31. 12. 2012. Okrem žalovanej istiny pôžičky si preto žalobca svojou žalobou uplatnil aj

zákonný úrok z omeškania s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z. odo dňa 1. 1. 2013.

3. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace

s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní
zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo
asúdztohtofaktuvychádza,musípoznať,akénáležitostimusíobsahovaťžalobaarovnakomusívedieť,
že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe (resp.
navrhnúť vykonať iné dôkazy, ktoré preukážu žalobcom tvrdené skutočnosti). Súd nemôže vyzývať (s
poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie

svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a
to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku
nie je možné prihliadať.4. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24.10.2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom

stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,

resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter
a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby
od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strán napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

5. Súd dáva stranám do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa nimi navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi /žaloba, zmluva o pôžičke, predžalobná výzva. Súd na
základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

7. Žalobca podal žalobu tak, ako je popísaná v bode 2 tohto odôvodnenia.

8. Dňa 1. 4. 2012 strany uzatvorili písomnú zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mal žalobca požičať
žalovanému sumu 2700, - eur. Čas vrátenia pôžičky bol dohodnutý v mesačných splátkach min. po 300,-
eur a to najneskôr do 31. 12. 2012.

9. Zodpovedá pravde, že žalobca zaslal žalovanému dňa list zo dňa 8. 9. 2014 ako predžalobnú výzvu

na vrátenie pôžičky.

10. Podľa § 657 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), účinný k 1. 4. 2012, Zmluvou
o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje
vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

11. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje
písomná forma, takže zmluva môže byť uzavretá aj ústne alebo konkludentne. Podstatnou náležitosťou
obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky;
z obsahu zmluvy musí vyplynúť aj povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto

zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje skutočné odovzdanie predmetu
pôžičky veriteľom dlžníkovi a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním
krátkou cestou. Je pritom irelevantné, na aký účel sa pôžička poskytuje, veriteľ nemusí mať vedomosť
o tejto skutočnosti a dlžník nemá povinnosť veriteľa o tomto informovať. Odovzdanie predmetu pôžičky
veriteľom dlžníkovi je predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke.

12. Súd pri posúdení platnosti zmluvy o pôžičke dospel k záveru, že strany síce uzatvorili písomnú
zmluvuobezúročnejpôžičke,žalobcavšaknepreukázalodovzdaniefinančnýchprostriedkovvžalovanej
sume (napr. predložením písomného potvrdenia podpísaného žalovaným, že by mu peniaze boli
poskytnuté, výpisom z banky a pod.). Súd tak nemal za preukázané, že žalovaný skutočne prevzal

dňa 1. 4. 2012 od žalobcu sumu 2700, - eur. Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou
(kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, a to buď
bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním krátkou cestou (rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5 Cdo 55/1998).

13. Keďže žalobca nepreukázal súdu reálne poskytnutie pôžičky vo výške 2700, - eur, t. j. reálne
odovzdanietejtofinančnejsumyžalovanému,atátoskutočnosťaninevyplývapriamozpísomnejzmluvy,
súd mal za to, že k poskytnutiu plnenia zo strany žalobcu nedošlo tak, ako to žalobca uviedol v žalobe.14. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998).

15. Na základe uvedeného súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

16. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V sporových
konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo
veciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovprotineúspešnejstrane.Úspechvovecisazisťujeporovnaním
žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana, ktorá mala plný
úspech vo veci (v danom prípade žalovaný), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov
proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalovaný bol v konaní úspešný, náhradu trov konania si však

neuplatnil, žiadne trovy konania mu ani nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.