Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. november 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10C/219/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115212042
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Rohárik
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6115212042.4

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci žalobkyne U. N.,
Q.. XX. J. XXXX, U. XXX XX U. U., X. Q. XX, zastúpenej Ľubomírom Samuelom, advokátom, 974
01 Banská Bystrica, Horná 27, proti žalovanej Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra
Slovenskej republiky, 812 72 Bratislava, Pribinova 2, o náhradu škody nesprávnym úradným postupom,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 1326,88 Eur s 8 % úrokom z omeškania ročne od
24. marca 2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobkyňa m á právo na plnú náhradu trov konania od žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žiada súd s poukazom na zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu“)
uložiť žalovanej nahradiť jej (s príslušenstvom) škodu v sume 1326,88 Eur predstavujúcu odmenu,
ktorú uhradila za obhajobu v trestnom konaní (advokátovi H.. T. J. v sume 674 Eur a advokátskej
kancelárii Lion Law Partners s.r.o. v sume 652,88 Eur), ktoré voči nej skončilo zastavením trestného
stíhania uznesením prokurátora. Uplatnený nárok odôvodňuje nesprávnym úradným postupom, lebo
voči nej bolo vedené od začiatku protiprávne trestné stíhanie bez preukázania dôvodného podozrenia,

že spáchala skutok, pre ktorý bola stíhaná. Uvádza, že žalovaná jej žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody odmietla listom zo dňa 24. marca 2015. V reakcii na námietku nedostatku
procesnej spôsobilosti ministerstva vnútra konať v mene štátu uviedla, že to bol vyšetrovateľ policajného
zboru, ktorý konal v rozpore s § 196 a nasl. Trestného poriadku bez zavinenia prokurátora, ktorý jej
trestné stíhanie právoplatne zastavil.

2. Žalovaná žiada žalobu zamietnuť pre nesplnenie predpokladov uvedených v § 9 ods. 3 zákona o
zodpovednosti za škodu. Konštatuje, že je výlučne v kompetencii súdu disponujúceho súvisiacim
vyšetrovacím spisom posúdiť výšku uplatnenej náhrady škody. Až v priebehu konania s poukazom na
§ 4 ods. 1 písm. b) 1. zákona o zodpovednosti za škodu namietlo ministerstvo vnútra svoju procesnú
spôsobilosť v konaní zastupovať štát tvrdiac, že ho zastupuje len ak prokurátor nezamietol sťažnosť
proti vzneseniu obvinenia a nepodal obžalobu, na čom nič nemení ani to, že žiadosť o predbežné

prerokovanie práva na náhradu škody nepostúpilo inému orgánu.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a svedka H.. T. J., vypočutím zástupcov strán a
oboznámením sa s ich písomnými podaniami, spisom Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti
organizovanej kriminalite, odbor Stred Banská Bystrica ČVS: PPZ-190/BOK-ST-2011 (obsahujúcim
upozornenie vyšetrovateľa žalobkyni dňa 15. marca 2013 s doručenkou, vypovedanie plnej moci

adresované žalobkyni advokátom H.. T. J. dňa 6. mája 2013, oznámenie o zvolení obhajcu a
plnomocenstvo zo dňa 27. mája 2013), faktúrou č. 01/2012 zo dňa 11.apríla 2012 a jej prílohou -vyúčtovaním odmeny obhajcu, faktúrou č. 2014127 zo dňa 11.augusta 2014 s vyčíslením náhrady trov
konania, odpoveďou na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 24. marca
2015, výpismi z účtov v W. U., a.s., a na tomto základe zistil nasledovné:

4. Niet sporu o tom, že trestné stíhanie žalobkyne, ktoré začalo dňa 26. marca 2012 vznesením
obvinenia preobzvlášťzávažnýzločinsubvenčnéhopodvodupodľa§225Trestnéhozákonauznesením
policajného vyšetrovateľa ČVS: PPZ-190/BOK-ST-2011, bolo zastavené dňa 29. júla 2014 uznesením
prokurátora sp.zn. Kv 9/12/6600 - 78 bez toho, aby bola na žalobkyňu podaná obžaloba.

5. V trestnom konaní obhajoval žalobkyňu v čase od 26.marca 2012 do 10. mája 2013 advokát H.. T.
J. a od 27.mája 2013 do zastavenia trestného stíhania advokátska kancelária Lion Law Partners s.r.o.

6. Advokát H.. T. J. vyúčtoval žalobkyni trovy obhajoby dňa 11.apríla 2012 faktúrou č. 01/2012 v sume
674 Eur (bez DPH, lebo nebol platiteľom DPH). Podľa prílohy faktúry - vyúčtovania odmeny účtoval 5

úkonov - prevzatie a prípravu obhajoby vrátane prvej porady s klientom dňa 26. marca 2012 v hodnote
127,17 Eur, a 8 účastí pri výsluchu obvinených dňa 26. marca 2012 účtoval ako 4 úkony v hodnote
á 127,17 Eur, čo s náhradou výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné
za 5 úkonov á 7,63 Eur spolu predstavuje sumu 674 Eur. H.. T. J. súdu ako svedok potvrdil, že
žalobkyňu zastupoval na plnú moc, ktorú podpísala dňa 26. marca 2012. V tento deň realizoval všetky

vyfakturované úkony, dňa 12. apríla 2012 podal i sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ktorú
však neúčtoval, lebo predpokladal, že ju vyfakturuje s ďalšími úkonmi obhajoby, ku ktorým však nedošlo,
lebo bol vymenovaný za sudcu. Svedok potvrdil, že v tejto trestnej veci obhajoval len žalobkyňu a
výpisom z účtu v W. U. preukázal, že mu žalobkyňa dňa 9. júla 2012 uhradila trovy obhajoby v sume
674 Eur.

7. Advokátska kancelária Lion Law Partners s.r.o. vyúčtovala žalobkyni trovy obhajoby dňa 11.augusta
2014 faktúrou č. 2014127 v sume 652,88 Eur (vrátane 20% DPH). Podľa vyčíslenia náhrady trov konania
účtovala 3 úkony - prevzatie a príprava zastúpenia dňa 27. mája 2013 v sume 130,16 Eur, účasť na
vyšetrovacích úkonoch dňa 6. júna 2013 (výsluch 2 svedkov a obvinenej) spolu v sume 260,32 Eur,

a vypracovanie stanoviska k znaleckému dokazovaniu s návrhom na zastavenie trestného stíhania v
sume130,16 Eur, čo s režijným paušálom (3x 7,81 Eur) a 20 % DPH (108,81 Eur) predstavuje sumu
652,88 Eur. Výpisom z účtu žalobkyne v W. U. má súd za preukázané, že trovy obhajoby uhradila
advokátskej kancelárii dňa 3. septembra 2014. Plnomocenstvom podpísaným žalobkyňou advokátskej
kancelárii Lion Law Partners s.r.o. dňa 27.mája 2013 a obsahom vyšetrovacieho spisu má súd za

preukázané, že advokátska kancelária Lion Law Partners s.r.o. v tomto trestnom konaní obhajovala len
žalobkyňu.

8. Pretože žalovaná ponechala posúdenie uplatnenej výšky náhrady škody - účelnosti úkonov obhajoby
a vyúčtovanie jej trov výlučne na úvahu súdu, základom sporu je splnenie zákonných predpokladov pre

priznanie náhrady škody podľa zákona o zodpovednosti za škodu a procesná spôsobilosť ministerstva
vnútra zastupovať štát v tomto konaní. Pretože právne hodnotenie skutkového stavu súdenej veci je
vecou súdu (zásada „iura novit curia“) súd konštatuje, že napriek tomu, že právny zástupca žalobkyne
odôvodňuje uplatnený nárok „nesprávnym úradným postupom“, súd ho posudzuje ako náhradu škody
spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle § 5 a nasl. Zákona o zodpovednosti za škodu.

9. Podľa článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) má každý právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy
alebo nesprávnym úradným postupom.
Podľa článku 19 ods. 2 Ústavy má každý právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do

súkromného a rodinného života.
Podľa článku 51 ods. 2 Ústavy domáhať sa práv uvedených v článkoch 35, 36, 37 ods. 4, 38 - 42, 44 -
46 tejto Ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.
Podľa § 1 písm. a) zákona o zodpovednosti za škodu, tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a), ods. 2 citovaného zákona zodpovedá štát za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri
výkone verejnej moci, nezákonným rozhodnutím. Tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť.Podľa § 4 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo vnútra, ak v trestnom konaní škodu
spôsobil vyšetrovateľ policajného zboru alebo poverený príslušník policajného zboru, a 1. prokurátor

nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa policajného zboru alebo povereného príslušníka
policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ policajného
zboru alebo poverený príslušník policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora.
Podľa § 4 ods.1 písm. m), ods. 3 citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.1, koná v mene štátu orgán príslušný podľa písm. a) - l), u

ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti
verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná vo
viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý. Ak bol nárok na náhradu
škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán
povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky
uplatnenia nároku zostávajú zachované.

Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 6 ods. 1, 2 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušných orgánov. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa ods. 1 možno priznať iba
vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
uspokojí iba jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi

poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený
požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne
prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota
omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na

náhradu škody, alebo uplynutím 6 mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, ak súd neurčí
začiatok jej plynutia neskôr.
Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
Podľa § 18 ods. 1, 3 citovaného zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov

konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Súčasťou trov konania
sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za

zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

10. Procesná spôsobilosť ministerstva vnútra zastupovať štát v tomto konaní je podľa názoru súdu
daná faktom, že meritórnym odmietnutím a nepostúpením žiadosti žalobkyne o predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody inému orgánu svoju procesnú spôsobilosť zastupovať štát v tomto prípade
akceptovala a založila. Tento záver podčiarkuje skutočnosť, že námietkou procesnej nespôsobilosti
zastupovať štát ministerstvo vnútra pôvodne v odpore proti platobnému rozkazu neargumentovalo a
vznieslo ju až vo svojom 3. úkone, písomnom vyjadrení zo dňa 10.marca 2016.

11. Pri rozhodovaní o základe nároku žalobkyne vychádzal súd z toho, že primárnou podmienkou
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je samotná existencia rozhodnutia
zasahujúceho do práv žalobkyne, sekundárnou jeho nezákonnosť. Zákon (a ani ustálená súdna prax)
výslovne nevyžaduje, aby príslušný orgán nezákonnosť daného rozhodnutia v každom prípade výslovne
konštatoval. Podľa názoru súdu sa štát zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí

trestného stíhania a vznesení obvinenia nemôže zbaviť ak sa pôvodný predpoklad o spáchaní trestného
činu obvinenou napokon nenaplní. Zastavenie trestného stíhania prokurátorom má rovnaké dôsledky
ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Preto
formálne zrušenie konkrétneho (nezákonného) rozhodnutia nemôže byť nevyhnutným predpokladomúspešného uplatňovania nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Je nesporné,
že právoplatnosťou uznesenia prokurátora sa trestné stíhanie žalobkyne skončilo a žiadny právny
predpis nevytvára priestor pre samostatné formálne rušenie rozhodnutí vydaných počas trestného

stíhania, nezákonnosť ktorých je daná faktom, že po právoplatnom zastavení trestného stíhania sa na
žalobkyňu hľadí ako na nevinnú.

12. Ústavnoprávny základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade zastavenia trestného stíhania
je daný nielen čl. 46 ods. 3 Ústavy, ale všeobecne i čl. 1 ods. 1 Ústavy. Ak má byť štát skutočne

považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov,
ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Štát nemá slobodnú vôľu, ale je povinný striktne
dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii. Povinnosťou orgánov činných v
trestnomkonanínespornejevyšetrovaťastíhaťtrestnúčinnosť,noštátsanemôžezbaviťzodpovednosti
za ich činnosť, ak sa ukáže ako mylná, zasahujúca do základných práv človeka. V takej situácii
nie je dôležité, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa

ich podozrenie napokon potvrdilo. Súdna judikatúra dospela k záveru, že ak bolo trestné stíhanie
obvineného zastavené, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že
čin nespáchal a trestné stíhanie proti nemu nemalo byť ani začaté. Preto sa v takom prípade nárok
na náhradu škody spôsobenej trestným stíhaním posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím, a preto je uznesenie vyšetrovateľa policajného zboru ČVS: PPZ-190/BOK-

ST-2011 zo dňa 26. marca 2012 nezákonným rozhodnutím, ktorým bola žalobkyni spôsobená škoda.
Tým je základ uplatneného nároku žalobkyne daný.

13. Podľa § 17 ods. 1 a § 18 ods. 1, 3 zákona o zodpovednosti za škodu sa uhrádza skutočná
škoda. Žalobkyňa si ako skutočnú škodu uplatnil trovy obhajoby v trestnom konaní. Zvoliť si obhajcu

v trestnom konaní bolo nesporným právom žalobkyne, ktorá právnické vzdelanie nemá. Účelnosť
obhajoby podčiarkuje zastavenie trestného stíhania bez podania obžaloby. Vyúčtovanie trov obhajoby
a ich úhrada boli v konaní preukázané vyúčtovaniami, faktúrami, výpismi z účtov v Tatra banke i
výpoveďou jedného z obhajcov žalobkyne. Žalovaná vyúčtovanie trov nenapadla, posúdenie výšky
priznanej náhrady škody ponechala na súd, ktorý má za to, že rozsah i vyúčtovanie obhajoby zodpovedá

reálnemu stavu. Z tohto dôvodu súd žalobe žalobkyne v plnom rozsahu vyhovel, a pretože sa žalovaná
dostala dňom 24. marca 2015 (po odmietnutí žiadosti o predbežné prerokovania nároku a náhradu
škody) do omeškania, priznal žalobkyni i príslušný úrok z omeškania ( § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.)

14. Žalobkyňa v konaní uspela, preto jej súd (§ 255 CSP) priznal plnú náhradu trov konania, o jej výške
rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Poučenie: Protirozsudkujeprípustnéodvolanievlehote15dníoddoručenia,písomnenapodpísaný
súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, čo ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu ho napáda, z akých dôvodov ho považuje za nesprávne, čoho sa odvolateľ domáha a musí byť
podpísané. Odvolanie treba predložiť v takom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
mohol založiť do súdneho spisu a každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis. Ak sa nepredloží potrebný

počet rovnopisov, súd vyhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby realizovala jej procesné práva tak, že

bolo porušené právo na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla zaviniť nesprávne rozhodnutie,
e) súd nevykonal dôkazy navrhnuté na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd dospel na základe dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

i) právoplatné uznesenie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, má vadu uvedenú v písmenách a) až h), ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.