Rozhodnutie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. november 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/193/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114235025
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5114235025.5

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci žalobcu:
K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. N. XXX, W., proti žalovanému: T. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. N.
XXX, W., za účasti intervenienta na strane žalovaného: X.. N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, o
určenie neplatnosti právnych úkonov,

r o z h o d o l :

Súd žalobný návrh z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobným návrhom zo dňa 28.10.2014 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa
30.10.2014, domáhal, aby súd určil, že právny úkon - vyhlásenie žalovaného o existencii svojho dlhu vo
výške 57.000,- Eur a vyhlásenie žalovaného, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, spísané

v bodoch 2 a 4 R., R., R. XXXXXXXX, sú neplatné. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaný bez jeho
vedomia a súhlasu spísal notársku zápisnicu, v ktorej vyhlásil, že mu bola poskytnutá pôžička vo výške
57.000,- Eur na základe zmluvy o pôžičke a túto prijal prevodom na účet, taktiež uznal existenciu tohto
dlhu, ktorý v plnom rozsahu uznal a súhlasil s vykonateľnosťou danej notárskej zápisnice. Avšak k
žiadnej pôžičke nedošlo a pôžička nemohla byť urobená platne, lebo dlh v čase existencie neexistoval a
uznanie bolo bez jej súhlasu, a preto nemôže byť taká notárska zápisnica ani vykonateľná. Uznanie dlhu

a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je v rozpore s § 145 Občianskeho zákonníka, nakoľko
nejde o bežnú vec a nebolo to vykonané so súhlasom žalobcu.

2. Na základe vyššie uvedeného súd v danej veci nariadil ústne pojednávania. Všetci boli predvolaní
riadne a včas a vo veci dňa 18.06.2015 súd vyhlásil rozhodnutie, ktorým žalobný návrh zamietol pre
nedostatok vecnej legitimácie.

3. Rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním, na základe čoho Krajský súd v Žiline ako odvolací súd zrušil
napadnuté rozhodnutie s tým, že súd sa mal zaoberať najprv naliehavým právnym záujmom v zmysle
§ 80 c) O.s.p., a preto mal súd skúmať, či prebieha exekúcia a či sa týka spoločného majetku, teda
čo je exekúciou postihované. A následne či žalobca nemá inú možnosť domáhať sa právnej ochrany
než určenia neplatnosti predmetného úkonu. Zároveň v odvolacom konaní do konania vstúpil N.. I.

ako vedľajší účastník na strane žalovaného, preto odvolací súd uložil povinnosť prvostupňovému súdu
konať s ním ako vedľajším účastníkom na strane žalovaného. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že
rozsudkom bola žaloba zamietnutá pre nedostatok vecnej legitimácie.

4. Na základe toho súd konal v intenciách odvolacieho súdu, pričom je nutné poukázať, že napadnutý
rozsudok, ako aj uznesenie odvolacieho súdu boli vydané pred účinnosťou Civilného sporového

poriadku, t.j. pred 01.07.2016, ktorým došlo k zásadným zmenám v procesnom práve. Avšak v čase
vyhlásenia tohto rozhodnutia už bol účinný Civilný sporový poriadok.5. Podľa ust. § 80 písm.c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Avšak toto

platilo a teda týmto spôsobom bolo možné postupovať len do 31.06.2016. Od 01.07.2016 v zmysle
§ 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: a) splnení povinnosti, b) nároku na
usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;
naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení

právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

6. S poukazom na ust. § 137 CSP už sa neurčuje platnosť/neplatnosť právneho vzťahu, či právneho
úkonu, nakoľko úmyslom zákonodarcu bolo obmedziť nezmyselné a nič neriešiace žaloby o určenie
právnej skutočnosti. Je však možné určiť právnu skutočnosť, ak to vyplýva z osobitného predpisu,
avšak v takom prípade už sa podľa platnej právnej úpravy neskúma naliehavý právny záujem. V danom

prípade žalobca chcel určiť, že vyhlásenie žalovaného o existencii svojho dlhu vo výške 57.000,- Eur
a vyhlásenie, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, spísané v bodoch 2 a 4 R., R., R.
XXXXXXXX, sú neplatné. Teda určiť jednostranné vyhlásenie žalovaného, t.j. manžela žalobcu za
neplatné.

7. Súd posúdil, že nejde o žalobu podľa § 137 c) CSP, a teda neskúma sa naliehavý právny záujem.

8. V priebehu odvolacieho konania do konania vstúpil N.. I. ako vtedy označený vedľajší účastník na
strane žalovaného a odvolací súd bez ďalšieho uložil povinnosť tunajšiemu súdu s ním konať v jeho
postavení. Tunajší súd následne vstup N.. I. oznámil stranám v konaní, a to v zmysle § 82 ods.4 CSP ,

ktoré však nijako nereagovali na jeho vstup a teda jeho vstup nebol nikým a ničím namietaný. Súd
však poukazuje na to, že podľa § 85 CSP ak intervenient spolu so stranou, na ktorej vystupuje (t.j.
na strane žalovaného), netvoria nerozlučné spoločenstvo podľa § 77, vyžaduje prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany podľa § 149 až 154 uplatnené intervenientom súhlas tejto
strany, inak na ne súd neprihliada.

9. Podľa § 84 CSP ak z osobitného predpisu vyplýva, že rozsudok je pre intervenienta záväzný, tvoria
intervenient spolu so stranou, na ktorej vystupuje, nerozlučné spoločenstvo podľa § 77.

10. Zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva, že by rozsudok bol pre intervenienta záväzný. V danom

prípade nejde o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP a žalovaný nedal žiadny súhlas N.. I. k
nejakému úkonu. Hoci N.. I. po svojom vstupe bol v konaní nečinný, vo svojom návrhu na vstup vyslovil
určité námietky voči žalobe s tým, že on je veriteľom voči žalovanému, avšak vzhľadom na ustanovenie
§ 85 CSP aj tak súd neprihliada na prostriedky procesného útoku, či procesnej obrany bez súhlasu
žalovaného. Zároveň súd poukazuje aj na to, že žalovaný súhlasil so žalobou v celom rozsahu, teda

vstup intervenienta na jeho strane je v značnom rozpore so záujmami žalovaného.

11. Hoci N.. I. ako veriteľ žalovaného vstúpil do konania ako intervenient, nie je stranou v konaní. Podľa
CSP rozsudok je výslovne účinný len inter partes, preto spor žalobcu s jej manželom nijako neovplyvní
veriteľa, veriteľa sa nijako nedotkne. Podľa § 60 CSP stranami sú len žalobca a žalovaný. Teda nie aj

intervenient, ktorý má byť ten, ktorým má na výsledku konania právny záujem. V danom prípade je však
na strane žalovaného, ktorý súhlasí so žalobou - na rozdiel od intervenienta.

12. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nedal správnu žalobu, neoznačil správne strany v konaní, a to aj
napriek tomu, že sa vedie exekučné konania a žalobca sa domáha relatívnej neplatnosti. Existujú iné

právne prostriedky, možnosti domôcť sa právnej ochrany ohľadom hmotnoprávneho úkonu - dovolanie
sa relatívnej neplatnosti, ale nie žalobou v takomto znení. Relatívnej neplatnosti sa žalobca môže
úspešne domôcť len voči všetkým účastníkom dotknutého úkonu, teda aj voči veriteľovi, čo je konštantne
judikované. Žaloba v takomto znení je neprípustná a nebola by úspešná ani v zmysle predchádzajúcej
úpravy vzhľadom na nepreukázanie naliehavého právneho záujmu, ktorý sa však v zmysle § 137 d)

CSP už neskúma, avšak absentuje veriteľ ako strana v konaní a preto žaloba v takom znení by ho
nezaväzovala a teda taká žaloba by nič nevyriešila.13. S poukazom na uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol, čím však nie je odňatá možnosť žalobcovi
domôcť sa ochrany jeho práv. Žalobca má možnosti, ale nie takýmto spôsobom. Žalobe nebolo možné
vyhovieť,nakoľkonebolioznačenévšetkystranyvkonaní,ktorébymalrozsudokzaväzovať.Intervenient

nie je stranou v konaní a v zmysle CSP rozsudok je výslovne účinný len inter partes.

14. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán v konaní, ako aj prečítaním listinných dôkazov, ktoré
tvoria obsah spisu, pričom medzi stranami v konaní nebolo sporné, že sú manželia a nemajú zrušené
bezpodielové spoluvlastníctvo. Súd mal zistené, že dňa 12.03.2012 bola uzavretá v písomnej forme

Zmluva o pôžičke medzi veriteľom N..I. a dlžníkom - žalovaným, predmetom ktorej bola pôžička 57.000,-
Eur, a to prevodom na účet dlžníka označený v záhlaví zmluvy. Dlžník sa zaviazal vrátiť pôžičku do
31.12.2012. Pokiaľ strany v konaní na pojednávaní tvrdili, že zmluva nie je platná, nakoľko účet uvedený
v zmluve nie je dlžníka, súd poukazuje na to, že pre platnosť zmluvy sa nevyžaduje, aby ten, komu
majú byť peniaze poskytnuté, bol aj majiteľom účtu, teda miesta určeného na plnenie. Žalovaný tvrdil, že
danú zmluvu podpísal, potvrdil svoj podpis na zmluve, dokonca zmluva obsahuje aj osvedčenie pravosti

podpisu dlžníka. Bolo teda v jeho záujme, či uzavrie zmluvu v takom znení s takým miestom plnenia.
Dokonca uzavretie zmluvy potvrdil aj pred notárom vo forme notárskej zápisnice. (l.č. 18 obsahu spisu)
Uvedená námietka ohľadom neplatnosti zmluvy z dôvodu, že účet nie je žalovaného, je teda irelevantná.
Súd mal taktiež preukázané spísanie notárskej zápisnice dňa 19.03.2012 na Notárskom úrade S.. J. Q.,
vedenej pod č. R., R., R. XXXX/XXXX. (l.č. 16 obsahu spisu) Daná notárska zápisnica je vyhlásením

žalovaného:
- v bode 1 vyhlásil, že mu N.. I. poskytol peňažnú pôžičku vo výške 57.000,- Eur dňa 12.03.2012 Zmluvou
o pôžičke v písomnej forme
- v bode 2 vyhlásil, že existenciu svojho dlhu voči N.. I. vo výške 57.000,- Eur, v plnom rozsahu čo do
právneho dôvodu a výšky uznáva a zaväzuje sa vrátiť pôžičku

- v bode 3 je uvedený obsah zmluvy o pôžičke spolu so zmluvnými stranami
- v bode 4 odporca vyhlásil, že uznáva záväzok voči veriteľovi splatiť sumu 57.000,- Eur a súhlasí
s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice. T-j-. súhlasí s tým, aby sa táto notárska zápisnica stala
vykonateľným titulom pre exekúciu.

16. Žalobca pred súdom požadoval určenie neplatnosti bodu 2 a 4 notárskej zápisnice z dôvodu, že
nedal súhlas žalovanému k takým úkonom, nakoľko žalovaný je jej manžel a bez jej vedomia uznal dlh
voči ďalšej osobe, pričom ju ohrozil. Žalovaný pred súdom potvrdil uzavretie zmluvy o pôžičke, ako aj
vyhlásenie pred notárom vo forme notárskej zápisnice, výslovne uviedol, že to nepopieral a uviedol,
že nemá k tomu čo dodať. Na doplňujúce otázky súdu uviedol, že danú zmluvu o pôžičke uzavrel, ale

chcel to riešiť cez jeho formu, preto to svojej manželke - žalobcovi neuvádzal. Až v poslednej chvíli sa
to zmenilo a pôžičku zobral ako fyzická osoba, ale aj napriek tomu to manželke neoznamoval, nakoľko
si myslel, že to nejako vyrieši.

17. Žalobca trval na podanom návrhu, ako aj na označení strán v konaní, a to aj po výzve súdu a po

preukázaní, že zmluva o pôžičke bola uzavretá žalovaným spolu s N.. I. ako veriteľom. Dokonca žalobca
sa nevyjadril ani k vstupu intervenienta a k jeho námietkam a po rozhodnutí odvolacieho súdu strany
v konaní boli nečinné.

18. V tejto súvislosti je nutné podotknúť, že pokiaľ žalobca trval na neplatnosti uznania dlhu žalovaným

voči N.. I., platnosť uznania žalovaný nepopieral. Žalobca to odôvodňoval tým, že v čase uznania dlhu
dlh neexistoval, preto ho nebolo možné ani uznať. Avšak žalovaný, ako aj veriteľ potvrdili existenciu
dlhu. Ak žalobca namietal existenciu dlhu, musela by byť aj zmluva o pôžičke neplatná, ale zmluvnou
stranou bol aj N.. I., ktorý však nebol stranou konania. Súd sa nemohol z daných dôvodov prejudiciálne
zaoberať platnosťou/neplatnosťou zmluvy o pôžičke, keďže stranou tohto konania neboli všetky zmluvné

strany. Bol síce v postavení intervenienta, ale v zmysle CSP rozsudok zaväzuje len inter partes, teda nie
aj intervenienta. Súd mal preukázané, že žalobca skutočne nedal žiadny súhlas žalovanému k takému
vyhláseniu, ako je uznanie záväzku a k vysloveniu súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, avšak
žalobca v rámci svojho návrhu trvala na určení, že neplatné je vyhlásenie žalovaného o existencii svojho
dlhu, ktorý uznal. Z toho je teda zrejmé, že aj keď v odôvodnení uvádzala, že uznanie je neplatné, lebo

nedala súhlas, predovšetkým trvala na tom, že samotné vyhlásenie o existencii dlhu je neplatné. Avšak
jedna skutočnosť je existencia dlhu a druhá skutočnosť je následné uznanie dlhu. Je nepochybné, že
bola uzavretá zmluva o pôžičke a súd nemal z ničoho zistené, že by prebiehalo súdne konanie ohľadom
určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke. Súd však napriek tomu môže sa zaoberať prejudiciálne toutootázkou, t.j. platnosťou, či neplatnosťou zmluvy, avšak v danom prípade je daná prekážka pre také
prejudiciálne posúdenie, nakoľko stranami konania nie sú všetky zmluvné strany, preto nie je možné
sa zaoberať posudzovaním platnosti, či neplatnosti zmluvy o pôžičke. Žalobca sa domáhal sa určenia

neplatnosti vyhlásenia žalovaného o existencii dlhu, ktorý následne žalovaný uznal, hoci k uznaniu
nedala súhlas. Súd však poukazuje, že v zmysle § 147 Občianskeho zákonníka podstatný je súhlas
druhéhomanželapriuzatvorenízmluvnéhovzťahu,aleuznaniejejednostrannýprávnyúkonibajedného
z manželov, pričom nebolo zistené, že by žalovaný bol obmedzený v jeho spôsobilosti na právne úkony.
Z uznania záväzku sa nestáva spoločným, či osobným dlžníkom aj druhý manžel. V žiadnom prípade

uznanímsanestávažalobcaosobnýmdlžníkom,ibaspoločnýmajetokmanželovsastávasozreteľomna
ich bezpodielový vzťah k tomuto majetku možným zdrojom uspokojenia veriteľa jedného z manželov. Iba
to, že pri prípadnom vymáhaní daného záväzku bude môcť veriteľ uspokojiť svoju pohľadávku predajom
vecí, ktoré sú predmetom BSM, nemožno vyvodzovať, že vyhlásenie žalovaného - dlžníka ako jedného
z manželov, pred notárom o existencii dlhu, ktorý uznáva, je záležitosťou, ktorá ako nie bežná, vyžaduje
pre svoju platnosť súhlas druhého manžela. (R61/1973, v odôvodnení ktorého sa zaoberá súd aj týmito

skutočnosťami,......) Samotné vyhlásenie pred notárom o existencii dlhu, ktorý ako dlžník uznáva, nie je
potrebný súhlas druhého manžela, t.j. žalobcu. Súhlas sa vyžaduje pri samotnej zmluve o pôžičke, ale
nie pri uvedenom vyhlásení. Predsa vyhlásenie je jednostranný úkon zo strany žalovaného.

19. Súd opätovne poukazuje na to, že ak má súd posudzovať platnosť vyhlásenia existencie dlhu, je

potrebné, aby boli označené ako strany v konaní všetky zmluvné strany daného záväzku, ktorý sa ich
týka. Súd poukazuje na to, že žalobca, hoci v odôvodnení návrhu uvádzal neplatnosť uznania, lebo dlh
v čase uznania neexistoval, petitom domáhal sa určenia neplatnosti vyhlásenia o existencii dlhu, ktorý
žalovaný uznal, teda neplatnosť vyhlásenia. Avšak k takému vyhláseniu jednak nie je potrebný súhlas
druhého manžela a jednak ide iba o vyhlásenie v notárskej zápisnice bez vplyvu na samotnú platnosť

zmluvy o pôžičke. Teda keby súd určil vyhlásenie o existencii dlhu, resp. uznanie dlhu za neplatné,
nemalo by to vplyv a dosah na platnosť predmetnej zmluvy, z ktorej sa veriteľ môže domáhať svojich
práv, keďže nebola určená jej prípadná neplatnosť. Určením neplatnosti tak, ako požaduje žalobca,
teda jednotlivých vyhlásení, nespôsobuje neplatnosť samotnej zmluvy. Čo sa týka určenia neplatnosti
vyhlásenia bodu 4 Notárskej zápisnice ohľadom súhlasu žalovaného s vykonateľnosťou danej notárskej

zápisnice, súd poukazuje na to, že takéto vyhlásenie je dôležité aj pre veriteľa, ktorý však nie je stranou
tohto konania a pokiaľ by súd vyhovel návrhu v danej časti, nedotýkal by sa veriteľa, teda nemal by
účinky aj voči N.. I..

20. Súd poukazuje aj na to, že v prvom rade je nutné posúdiť platnosť, či neplatnosť samotnej zmluvy,

čo však nie je možné v tomto konaní vzhľadom na okruh účastníkov. Preto bez takého posúdenia nie je
možné ani určiť neplatnosť daných vyhlásení žalovaného vzhľadom na platnosť zmluvy o pôžičke, ktorá
nebola ináč posúdená ani v žiadnom inom súdnom konaní.

21. Na základe uvedeného súd žalobný návrh zamietol v celom rozsahu, pričom takouto žalobou

podanou žalobcom sa spor nevyrieši, keďže rozsudkom by boli viazané iba strany konania, teda
nie aj veriteľ. Podľa znenia CSP inú právnu skutočnosť možno žalovať len podľa § 137 d) CSP, ak
tak ustanovuje osobitný predpis, čo v danom prípade nie je. Zároveň súd poukazuje (aby sa slovne
neopakoval) aj na odôvodnenie v bode 12, 12, 13, v ktorých sú tiež dôvody, pre ktoré žalobu zamietol
v celom rozsahu.

22. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

24. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP

(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.25. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd nepriznal právo na náhradu trov konania
žalovanému, hoci bol úspešný v celom rozsahu, nakoľko súd dospel k názoru, že sú dané dôvody hodnú
osobitného zreteľa, keďže žalovaný v plnom rozsahu súhlasil so žalobou, nič nenamietal, pričom je

manžel žalobcu.