Rozhodnutie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ferdinand Zimmermann

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/559/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712216987
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6712216987.1

Rozhodnutie

KrajskýsúdvBanskejBystriciakosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.Ferdinanda
Zimmermanna a sudkýň JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci žalobcu M.
L., a.s., U.: XX XXX XXX, so sídlom v I., D. XX, zastúpený HMG & PARTNERS, s.r.o., U.: XX XXX XXX,
so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 12, proti žalovanému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo Y., M..
W. XX, občan SR, zastúpený JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom so sídlom vo Zvolene, Námestie SNP

70/36, za účasti Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., U.: XXXXXXXX, so sídlom v Banskej Bystrici,
J. Kráľa 7, zastúpený Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, J. Kráľa 7 o
trovách konania, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/1/2013-258
zo dňa 18. 03. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu v prvom výroku m e n í tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd svojim prvým výrokom zaviazal žalobcu nahradiť
žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 1.415,60 Eur, na účet
právneho zástupcu odporcu JUDr. Jána Krnáča, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, vedený vo K., a.s.,

pobočka Y., do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. Z odôvodnenia okresného súdu k prvému výroku vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol podľa
ustanovenia § 151 ods. 3 zákona č. 99/1963 Z. z. (ďalej v texte len ,,OSP), ustanovenia § 149 ods.
1 OSP a ustanovenia § 142 ods. 1 OSP. Žalovaný si uplatnil náhradu trov konania, pozostávajúcich
zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia. Uplatnenú náhradu trov konania za

zaplatený súdny poplatok okresný súd žalovanému nepriznal, nakoľko žalovaný žiadny súdny poplatok
nezaplatil a ani ho platiť nie je povinný. Pri určení trov právneho zastúpenia okresný súd vychádzal z
tarifnej hodnoty veci vo výške 12.762,54 Eur. Okresný súd priznal žalovanému náhradu trov právneho
zastúpenia za úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, odpor proti platobnému rozkazu,
účasť na pojednávaní dňa 20.02.2013 a 05.11. 2014.

3. Žalovaný vyčíslil a uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia aj za úkony ,,II. porada dňa 19.02.2013“
a ,,III. porada dňa 04.11.2014“. V posudzovanej veci okresný súd úkon právnej služby vykonaný
právnym zástupcom žalovaného ,,II. porada dňa 19.02.2013“ nepovažoval za úkon účelne vykonaný
v rámci konania, nakoľko v čase medzi podaním odporu proti platobnému rozkazu dňa 31.12.2012
a pojednávaním vo veci samej dňa 20.02.2013 nedošlo k žiadnej zmene skutkového ani právneho
stavu veci, ktorá by nevyhnutne vyžadovala na uplatnenie práv účastníka konania ďalšiu poradu medzi

klientom a advokátom. Rovnako okresný súd nepovažoval za účelný pre bránenie práva žalovaného
ani úkon právnej služby ,,III. porada dňa 04.11.2014“, nakoľko po uskutočnenom pojednávaní dňa20.02.2013 žalobca už nedoručil okresnému súdu žiadne vyjadrenie ani žiadny listinný dôkaz, ktoré by
odôvodňovali uskutočnenie porady žalovaného s advokátom.

4. Súd prvej inštancie nepriznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia ani za
úkony ,,nahliadnutie do spisu dňa 02.04.2013“ a ,,nahliadnutie do spisu dňa 04.11.2014“, nakoľko ide o
úkony, ktoré nie sú úkonmi právnej služby v zmysle § 14 vyhlášky v znení účinnom do 30.06.2013, resp.
v zmysle § 13a vyhlášky v znení účinnom od 01.07.2013. Podľa názoru okresného súdu, nahliadnutie
do spisu nemožno chápať ako samostatný úkon právnej služby, ale iba ako súčasť prípravy advokáta

na vykonanie úkonu právnej služby. Odmena advokáta za uvedenú prípravnú činnosť je podľa názoru
okresného súdu už zahrnutá v tarifnej odmene za vykonanie samotného úkonu právnej služby, vo vzťahu
ku ktorému bola príprava v podobe nahliadnutia do spisu uskutočnená.

5. Na záver súd prvej inštancie nepriznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia za
úkon,,odvolanieažiadosťzodňa07.11.2014“,nakoľkototopodaniežalovaného(vskutočnostidatované

dňom 10.11.2014) okresný súd podľa obsahu posúdil ako návrh na priznanie oslobodenia od súdnych
poplatkov, na základe ktorého bolo oslobodenie žalovanému priznané v celom rozsahu. Podľa názoru
okresného súdu podanie návrhu na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov však nepredstavuje
úkon právnej služby v zmysle vyhlášky, nakoľko sa nejedná o písomné podanie týkajúce sa veci samej.

6. Proti I. výroku uznesenia okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a priznal mu náhradu trov
prvostupňového konania v rozsahu vyúčtovania z 10.11.2014. Žalovaný si uplatnil aj náhradu trov
odvolacieho konania.

7. V odvolaní žalobca uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov uvedených v § 205 ods. 1 písm. a), b),
d) a f) OSP, predovšetkým z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, neúplne zistil skutkový stav, resp. rozhodnutie v napádanom výroku
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. V bode 1 predmetného odvolania žalovaný uviedol, že odmietnutie priznania odmeny za úkony v
podobe II. a III. porady žalovaného s právnym zástupcom podľa názoru žalovaného nemajú oporu
v zákone, nakoľko žalovanému ako klientovi advokát poskytoval právne rady, pomoc a servis k jeho
prípadu, ku konkrétnemu štádiu konania. Podľa názoru žalovaného, súd nemôže viazať nepriznanie
odmeny za úkony právnej pomoci na všeobecné tvrdenie, že v prejednávanej veci nedošlo medzi

pojednávaniami k zmene skutkového ani právneho stavu veci. Ratio legis vyhlášky je odmeňovanie
účelne vykonaných úkonov, v zmysle jej jednotlivých ustanovení, pričom konzultácia ním zaručene je.
Podpis klienta na zázname z jednotlivej porady potvrdzuje opodstatnenosť a záujem klienta o daný
prípad. Účelnosť konzultácii je odôvodnená aj tým, že od prevzatia veci sa uskutočnila len jedna porada
s klientom, ktorá bola zahrnutá v úkone prevzatie a príprava právneho zastúpenia vrátane I. porady s

klientom. Vo vzťahu k porade uskutočnenej dňa 19.02.2013 žalovaný uviedol, že sa konala deň pred
pojednávaním dňa 20.02.2013, pričom žalovaný ako účastník si v rámci tejto porady uplatnil právo na
poskytnutieinformáciíohľadomaktuálnehostavukonania,akomápostupovaťnatomtopojednávaníatď.
Vo vzťahu k druhej porade uskutočnenej dňa 04.11.2014 žalovaný uviedol, že táto porada nasledovala
po nahliadnutí do spisu právnym zástupcom žalovaného a predchádzala pojednávaniu vytýčenému na

deň 05.11.2013, bolo teda logické a opodstatnené, aby sa žalovaný u advokáta informoval o aktuálnom
stave konania. Zvýraznil aj tú skutočnosť, že medzi druhou a treťou poradou uplynula doba jedného
roka a deväť mesiacov, preto aj z tohto časového hľadiska sa v žiadnom prípade nejedná o účelové
navyšovanie trov konania.

9. Čo sa týka nepriznania žalovanému náhrady trov právneho zastúpenia za úkony nahliadnutie do spisu
zo dňa 02.04.2013 a nahliadnutie do spisu dňa 04.11.2014, žalovaný v bode 2 predmetného odvolania
poukázal na ust. § 13a ods. 5 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ktoré umožňuje analogicky účtovať aj iné úkony
právnej služby, než je výslovne uvedené v § 13a tejto vyhlášky. Rovnako žalovaný dal do pozornosti
rozsudok Krajského súd v Banskej Bystrici zo dňa 20. 11. 2012, sp. zn. 13Co/156/2012 podľa ktorého

je nahliadnutie do spisu riadny a opodstatnený úkon právnej pomoci.

10. K nepriznaniu žalovanému náhrady trov právneho zastúpenia za úkon v podobe odvolania a žiadosti
zo dňa 10.11.2014, žalovaný v bode 3 predmetného odvolania uviedol, že samotné podanie (žiadosťo oslobodenie od súdnych poplatkov) predstavuje významný úkon, cieľom ktorého je vecne a právne
vyargumentovať dôvody pre oslobodenie žiadateľa od súdnych poplatkov. Žalovaný poukázal aj na
ustanovenie § 13a vyhlášky 655/2004 Z. z., ktoré umožňuje analogicky účtovať aj iné úkony právnej

služby, než je výslovne uvedené v § 13a ods. 1 až 4 tejto vyhlášky.

11. V kontexte vyššie opísaných výhrad žalovaný zastáva názor, že neexistoval žiadny relevantný dôvod
pre nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia žalovanému tak, ako si ich riadne a včas vyčíslil
v podaní zo dňa 10.11.2014 a bližšie zdôvodnil v tomto odvolaní. Na záver uviedol, že súd prvého

stupňa svoje rozhodnutie nezdôvodnil zákonným spôsobom rešpektujúcim právo účastníka konania na
spravodlivý proces.

12. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadril.

13.KrajskýsúdvBanskejBystriciakosúdodvolacípreskúmalnapadnutéuzneseniesúduprvejinštancie

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 379 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej v texte len ,,CSP“) a § 380 CSP, prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a
uznesenie okresného súdu podľa § 388 CSP zmenil.

14. Podľa ust. § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené

podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

15. Zo spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie návrh zamietol, o trovách konania rozhodol
samostatným rozhodnutím, uznesením č.k. 10C 1/2013-258 zo dňa 18.03.2015. Súd prvej inštancie
rozhodol o náhrade trov konania v súlade s § 142 ods. 1 OSP a priznal žalovanému náhradu trov konania

v plnom rozsahu účelne vynaložených nákladov. Žalovaný si podaním zo dňa 10.11.2014 (č. l. 210 spisu)
uplatnil nárok na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia v celkovej výške 2.841,57 eur,
a to za 9 úkonov právnej služby, ktoré v predmetnom podaní bližšie špecifikoval.

16. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že priznal žalovanému odmenu za 4 úkony

právnej služby, v celkovej výške 1.415,60 eur, nepriznal mu náhradu trov za úkony II. poradu s klientom
dňa 19.02.2013, III. poradu s klientom dňa 04.11.2014, z dôvodu, že ich považoval za neúčelné. Ďalej
súd žalovanému nepriznal uplatnenú náhradu trov za úkony - nahliadnutie do spisu dňa 02.04.2013 a
04.11.2014, z dôvodu, že nejde o úkony právnej služby v zmysle vyhlášky 655/2004 Z.z., mal za to,
že ide o úkony, ktoré tvoria súčasť prípravy advokáta na vykonanie úkonu právnej služby. Súd prvej

inštancie nepriznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia ani za úkon „odvolanie a žiadosť
zo dňa 07.11.2014, ktoré posúdil ako návrh na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, toto však
nepredstavuje úkon právnej služby v zmysle vyhlášky, nakoľko sa nejedná o písomné podanie vo veci
samej.

17. Krajský súd sa však s týmto názorom okresného súdu v plnom rozsahu nestotožňuje.

18. Správny je záver okresného súdu, že úspešnému účastníkovi v konaní možno priznať nie všetky,
ale len účelne vynaložené trovy konania.

19.Zásadaúčelnostitrovpotrebnýchnauplatneniealebobránenieprávajevyvoditeľná zovšeobecných
zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu
proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu.

20. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov

spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Trovy
potrebné na účelné uplatňovanie alebo na ochranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok a aj keď
účastníkovi vznikol nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že bol v konaní úspešný, každý úkon alebo
každé iné vynaloženie trov treba posudzovať samostatne. Trovy vynaložené účastníkom konania v

spore musia byť v príčinnej súvislosti s predmetom konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné
presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku.21. V ustanovení § 13a zák. č. 655/2004 Z.z. sú úkony právnej služby uvedené len príkladmo, čo vyplýva
s ods. 5, podľa ktorého za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a 2, patrí odmena
ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.

22. Žalovaný si uplatnil nárok za úkon 28.12.2012 prevzatie a príprava, vrátane I. porady s klientom,
následne si uplatnil nárok za II. poradu s klientom zo dňa 19.02.2013. Medzi poradami, však k inému
úkonu právnej služby nedošlo, a teda žalovanému odmena za úkon za II. poradu s klientom zo dňa
19.02.2013nepatrí.Zustanovenia§13aods.3zák.č.655/2004Z.z.vyplýva,že akpoposlednejporade

alebo rokovaní s klientom alebo protistranou nasleduje ďalšia porada alebo rokovanie a medzitým
nedošlo k inému úkonu právnej služby, tak odmena za túto ďalšiu poradu alebo rokovanie advokátovi
nepatrí.

23. Pokiaľ ide o uplatnenie nároku na náhradu za ďalšie úkony je potrebné pri každom posúdiť

účelnosť trov, vychádzať zo zásady efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania, princípu
proporcionality.

24. Pokiaľ ide o uplatnenú náhradu za úkon III. poradu s klientom dňa 04.11.2014, tento úkon priamo
predchádzal pojednávaniu vytýčenému na deň 05.11.204, ktorému predchádzalo pojednávanie zo dňa

20.02.2013, ktoré bolo odročené za účelom pripojenia exekučného spisu a bola poskytnutá lehota
žalobcovi na predloženie dokladov, následne bolo konanie prerušené a vytýčený termín pojednávania na
05.11.2014. Z predloženého zápisu z rokovania - porady s klientom vyplýva, že k takejto porade došlo.
Odvolací súd má za to, že vzhľadom na priebeh konania, ako aj vyžiadania súdom exekučného spisu
a dokladov od žalobcu úkon porada s klientom bol účelne vynaložený, vzhľadom na potrebu zhodnotiť

vec pred pojednávaním, tak aby pojednávanie bolo efektívne.

25. Odvolací súd nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, keď nepriznal uplatnenú náhradu
trov za úkony - nahliadnutie do spisu dňa 02.04.2013 a 04.11.2014, z dôvodu, že nejde o úkony právnej
služby v zmysle vyhlášky 655/2004 Z.z.. Aj keď nahliadnutie do spisu nie je v § 13a vyhl. 655/2004 Z.z.

výslovne označené za úkon právnej služby, výpočet úkonov právnej služby, za ktoré patrí advokátovi
odmena, uvedený v § 13a ods. 1,2 vyhlášky, je iba demonštratívny, čo vyplýva z ustanovenia § 13a ods.
5. Za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a 2, patrí odmena ako za úkony, ktoré
sú im svojou povahou a účelom najbližšie ( NS SR 4 M Cdo 13/2010, KS Banská Bystrica sp.zn. 17 Co
186/2013 , KS Trenčín sp.zn. 17Co 581/2014). Nie je teda daný dôvod, aby štúdium spisu nemohlo byť

považované za úkon právnej služby, avšak nie každé nahliadnutie do spisu je možné považovať za úkon
právnej služby a treba ho posudzovať z hľadiska jeho účelnosti vo vzťahu jeho výsledku k prejednávanej
veci. Na základe uvedeného bude úlohou súdu prvej inštancie posúdiť uplatnenú náhradu trov.

26. Odvolací súd nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, keď nepriznal žalovanému náhradu

trov právneho zastúpenia za úkon „odvolanie a žiadosť zo dňa 07.11.2014 (10.11.2014), z dôvodu, že
nepredstavuje úkon právnej služby v zmysle vyhlášky, nakoľko sa nejedná o písomné podanie vo veci
samej. Odvolací súd poukazuje primerane na bod 25 odôvodnenia rozhodnutia, naviac udáva, že nie
je daný dôvod, aby uvedené podanie nemohlo byť považované za úkon právnej služby v súlade s §
13a ods. 5 vyhl. 655/2004 Z.z., tak ako udáva súd prvej inštancie z dôvodu, že nejde o úkon vo veci

samej, keď v súlade s § 13a ods. 2, pís. b) vyhl. 655/2004Z.z. je úkonom právnej služby odvolanie proti
rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu.

27. Na základe uvedeného, preto odvolací súd vzhľadom na zmenu právnych predpisov v súlade s

ustanovením § 470 ods.1, 2 CSP a § 262 ods. 1 CSP mohol rozhodnúť len v rozsahu rozhodnutia
okresného súdu o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, preto rozhodnutie súdu prvej
inštancie zmenil vzhľadom na obsah jeho výroku (ktorý zahŕňal aj rozhodnutie o výške náhrady trov
konania, ktorá je však vzhľadom na vyššie uvedené nesprávna), tak, že v súlade s účinným sporovým
poriadkom zmenil výrok tak, že priznal žalovanému len nárok na náhradu trov prvoinštančného konania,

keď rozhodnutie o výške náhrady trov nepovažoval za správne.

28. V súlade s § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov prvoinštančného konania rozhodne súd prvej
inštancie, uznesením, ktoré vydá súdny úradník.29. V súlade s § 396 ods. 1 CSP za použitia § 255 CSP úspešnému žalovanému v odvolacom konaní
vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania..

30. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.