Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. november 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/313/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114225233
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114225233.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu: mBank SPÓLKA
AKCYJNA,Senatorska18,Warszava,00-950,Poľskárepublika,IČO:001254524,podnikajúcanaúzemí
Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky mBank S. A., pobočka zahraničnej banky,
Pribinova 10, 811 09 Bratislava, IČO: 36 819 638, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Bartošík
Šváby, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Plynárenská 7/A proti žalovanému: K. F., bytom M. X. Y. XX, XXX
XX M. X. Y., právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom vo Svidníku, Sov. hrdinov 163,66, o
zaplatenie 2.373,28 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov

č.k. 17C 331/2014-76 zo dňa 13.05.2015 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania

1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáhal zaplatenia 2.373,28 Eur s príslušenstvom titulom
neuhradených záväzkov žalovaného vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere.

2. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť s poukazom na premlčanie nároku .

Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.:

„Súd žalobu z a m i e t a :

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré pozostávajú z nákladov
právneho zastúpenia vo výške 420,80 EUR a tieto zaplatiť priamo na účet právnemu zástupcovi
žalovaného E. A. Y., advokátovi vo R., ul. R.. P. XXX/XX na účet vedený vo Y., a. s. J.,

č. ú. XXXXXXXX/XXXX, IBAN SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, SWIFT: R., VS: XXXX
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že žalobca a dlžník, t. j. žalovaný
uzatvorili dňa 8. 9. 2008 Zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru H., na základe ktorého bol žalovanému
poskytnutý úver vo výške 10.000,- Sk, ktorý mal byť splácaný 60 mesiacov s konečnou splatnosťou 6.

9. 2013, s ročným úrokom 16,50 %, priemernou RPMN 22,21 %, s celkovými nákladmi 47.586,15 Sk,
RPMN v bode 1.8 nie je uvedená, s určenou výškou splátky 2.458,45 Sk. Žalovaný vzniesol námietku
premlčania, z tohto dôvodu sa súd v prvom rade musel vysporiadať, či uplatnená pohľadávka žalobcom
je nárokom premlčaným.
5. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo

účastníkmi dohodnuté inak. Tým, že žalobca účinne odstúpil od Zmluvy o poskytnutí hotovostného
úveru listom zo dňa 4. 10. 2011 došlo v zmysle § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka k zrušeniu Zmluvy
od začiatku a v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka pri zrušení zmluvy boli účastníci si povinní
vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostali. Premlčacia doba pre vydanie bezdôvodného obohatenia je
dvojročná v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka a začala plynúť po doručení oznámenia o

odstúpení od zmluvy žalovanému dňom 14. 10. 2011. Žalobca doručil predmetnú žalobu dňa 16. 9. 2014,
teda zjavne po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty. Z tohto dôvodu súd námietku premlčania vznesenú
žalovaným považoval za dôvodne uplatnenú a pre premlčanie uplatneného nároku celú žalobu zamietol.
6. Aplikoval ustanovenia § 48, § 100, §107, §457 Občianskeho zákonníka.

7. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 Os.p. tak, že úspešnej
žalovanej priznal náhradu trov konania.

Obsah odvolania

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým záverom a rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ďalej v odvolaní uviedol, že súd na predmetnú zmluvu
o úvere aplikoval výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka a na príslušné ustanovenia Obchodného

zákonníka nebral ohľad, teda postupoval v rozpore so zásadou retroaktivity, keď na danú vec aplikoval
ustanovenia nepríslušného právneho predpisu, pričom vôbec nevzal do úvahy žalobcovo podanie v
predmetnomkonanízodňa12.05.2015,prostredníctvomktoréhožalobcapoukázalnaporušeniezásady
zákazu retroaktivity v prípade, ak by boli na predmetnú zmluvu o úvere aplikované výlučne ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Žalobca od zmluvy o úvere odstúpil ešte v roku 2011, kedy do Občianskeho

zákonníka nebola zavedená posledná veta § 52 ods. 2, v zmysle ktorej zákonodarca určil prednostnú
aplikáciu Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Naopak, v
čase uskutočnenia tohto právneho úkonu stále platil stav, podľa ktorého bolo nutné aplikovať na zmluvu
o úvere ustanovenia Obchodného zákonníka. Nakoľko úprava odstúpenia od úverovej zmluvy je v
Obchodnom zákonníku úpravou komplexnou, nebolo možné ohľadom Odstúpenia aplikovať Občiansky

zákonník ani len subsidiárne. Žalobca teda legitímne očakával, že nastali následky a účinky tohto
právneho úkonu uvedené v príslušnom kódexe, ktorým bol Obchodný zákonník. Novela Občianskeho
zákonníka, ktorou bola do ustanovenia § 52 ods. 2 OZ zavedená jeho posledná veta, neobsahuje žiadne
prechodné ustanovenia (ďalej len „Novela OZ“). Uvedená Novela OZ nadobudla vo vzťahu k poslednej
vete § 52 ods. 2 OZ účinnosť dňa 01.04.2015. Žalobca doručil žalobu na súd dňa 16.09.2014, a teda

pred uplynutím nie štyroch, ale dokonca ešte pred uplynutím troch rokov od začiatku plynutia premlčacej
doby, pričom v čase podania žaloby na súd taktiež ešte nebola účinná ani Novela O Z. Samotná
skutočnosť, že takzvaný absolútny obchodný vzťah je založený medzi dodávateľom (§ 52 ods. 3 OZ) a
spotrebiteľom (§ 52 ods. 4 OZ), nemôže automaticky založiť pôsobnosť Občianskeho zákonníka v celom
rozsahu, ale založí iba aplikáciu ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Nemožno teda svojvoľne

aplikovať ustanovenia iného kódexu, ale možno použiť len také, ktoré explicitne uvádzajú, že sa
majú na spotrebiteľské zmluvy použiť. Žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách nevylučuje použitie Obchodného zákonníka v prípadoch, keď je daná priamo zákonom (nie
dohodou zmluvných strán), ako je tomu práve v prípade zmluvy o úvere. Takisto neexistuje žiadneustanovenie Občianskeho zákonníka, ktoré by stanovovalo akým spôsobom má (alebo nemá) byť
splatený úver s úrokom v prípade odstúpenia od úverovej zmluvy, a to z jednoduchého dôvodu, a
to, že Občiansky zákonník úverovú zmluvu ako absolútny obchod vôbec neupravuje, a preto ani

nemôže pre spotrebiteľa priaznivejším spôsobom upravovať následky odstúpenia od zmluvy zo strany
veriteľa z dôvodu porušenia povinností dlžníka. Aplikáciu Obchodného zákonníka nevylučuje ani právna
úprava zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsiahnutá v súčasne platnom zákone č. 129/2010 Z. z.,
ani v predchádzajúcom zákone č. 258/2001 Z. z., keďže táto neupravuje zmluvu o spotrebiteľskom
úvere ako osobitný zmluvný typ, ale upravuje iba určitý režim ochrany, ktorý sa má aplikovať na rôzne

typy zmlúv, jednou z ktorých je aj zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka. Osobitný predpis
neupravuje ani to, čo je to úver (ako jedna z mnohých foriem „spotrebiteľského úveru“ - § 2 zákona
č. 258/2001 Z. z. alebo § 1 zákona č. 129/2010 Z. z., popri napr. odloženej platbe). Ak teda zmluva
o spotrebiteľskom úvere napĺňa aj znaky zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka, tak potom je
potrebné použiť Obchodný zákonník ako všeobecný predpis voči zákonu o spotrebiteľských úveroch (a
až následne aj OZ ako predpis všeobecný voči Obchodnému zákonníku v otázkach, ktoré Obchodný

zákonník neupravuje odlišne, resp. ako predpis osobitný vo vzťahu k ustanoveniam o spotrebiteľských
zmluvách). Žalobca je názoru, že výlučná aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka na záväzkovo-
právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľom nie je celkom správna. Skutočnosť, že
ide o spotrebiteľskú zmluvu, zakladá aplikáciu ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, no zároveň
nevylučuje aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka, ktorý upravuje úverovú zmluvu ako absolútny

obchod. Na základe uvedeného je teda jednoznačné, že žalobca má mať v dôsledku odstúpenia nárok
nielen na vrátenie nesplatenej istiny, ale aj na zaplatenie zmluvného úroku, ako aj úroku z omeškania
a dohodnutých sankcií a nie na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko v dôsledku odstúpenia k
vzniku bezdôvodného obohatenia v zmysle Občianskeho zákonníka nedošlo. V súvislosti s odstúpením
veriteľa od úverovej zmluvy (pre hrubé porušenie zmluvy, teda nesplácanie úveru dlžníkom) podľa

ustanovenia § 506 OBZ vzniká špecifická situácia, a to z dôvodu, že napriek odstúpeniu od zmluvy
naďalej trvá záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úrok. Odstúpením od
zmluvy de facto dochádza k mimoriadnej splatnosti úveru a strate výhody splátok a vzniká nárok
veriteľa na úrok z omeškania. Naviac, žalobca neodvodzoval právo odstúpiť od zmluvy a nároky z
toho vyplývajúce od zmluvného dojednania so žalovaným, ale primárne od príslušného zákonného

ustanovenia, čo je zrejmé aj z textu odstúpenia. Žalobcovo odstúpenie, ktoré bolo urobené v súlade s
ust. § 506 OBZ, založilo žalobcom uplatnený nárok voči žalovanému na úhradu nesplatenej časti úveru
spolu so zmluvným úrokom a úrokom z omeškania.
9. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Hodnotenie odvolacieho súdu.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods.
1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok v jeho napadnutých
častiach, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez

nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil
na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

11. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza( § 387
ods. 2 CSP).

12. Žalobca namieta, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a nesprávneho skutkového zistenia ( § 205 ods. 2, písm. f/, d/ O.s.p).

13. K tejto námietke odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový
stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo
ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Odvolací súd v
prejednávanej veci dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.14. Podľa názoru žalobcu súd nesprávne právne vec posúdil, ak na účinky odstúpenia od zmluvy
aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka.

15. K týmto námietkam odvolací súd udáva, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo

dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (§ 52 ods. 1,2
zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ďalej len OZ, v znení platnom ku dňu podpisu zmluvy ).

16. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa(ďalejlen„neprijateľnépodmienky“).
To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne

dojednané (§ 53 ods. 1 OZ ). Zmluvné podmienky uzavreté spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 OZ ).Zákonom
č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, zaradil s
účinnosťou od 1.4.2004 t.j. pred uzavretím spornej zmluvy zo dňa 8.9.2008 do nášho právneho poriadku

inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú
na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou
črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi
právom súkromným a verejným. V zmysle uvedeného a v súlade s úpravou ochrany spotrebiteľov podľa
smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že odstúpenie

od zmluvy žalobcom listom zo dňa 4.10.2011 došlo k odstúpeniu od zmluvy, ktoré je potrebné právne
vyhodnotiťpodľaObčianskehozákonníka,lebojetoprežalovanéhoakospotrebiteľavýhodnejšie.Dňom
13.10.2011 sa stalo odstúpenie od zmluvy účinným a v tento deň už žalobca mal vedomosť o tom,
že k bezdôvodnému obohateniu došlo a kto sa na jeho úkor obohatil. Od uvedeného momentu začala
žalobcovi plynúť dvojročná premlčacia doba stanovená ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka na

vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Žaloba vo veci bola podaná až po uplynutí dvojročnej
subjektívnej premlčacej doby.

17. V súvislosti s právnym posudzovaním uplatňovaného nároku je potrebné poukázať na uznesenie
Ústavného súdu SR zo dňa 19.06.2013 sp.zn. I. ÚS 402/2013, ktorý sa zaoberal sťažnosťou práve

vo veci právneho posúdenia odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka a považoval ho za
ústavne konformný, a preto sťažnosť odmietol.

18. Taktiež Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 28.05.2015 vydaným vo veci 8MCdo 13/2014, ktorým
bolo zamietnuté mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora skonštatoval, že aj bez vyriešenia

otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť
posudzované podľa ustanovení Obchodného a nie Občianskeho zákonníka je zrejmé, že ak by Najvyšší
súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, musel by prvostupňový súd vziať zreteľ na ust. § 5b zákona č. 250/2001 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, pričom by ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy bol povinný

prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť
ust. § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa
inak mali použiť normy Obchodného práva. Právne predpisy, ktorých súčasťou sú obe tieto ustanovenia
nemajú prechodné ustanovenia, to znamená, že sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred

účinnosťou týchto právnych predpisov. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že v prípade zrušenia
rozsudkov napadnutých mimoriadnym dovolaním by súd prvého stupňa posudzoval plynutie premlčacej
doby podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho by rozhodol tak ako v rozsudku, ktorý
generálny prokurátor navrhuje zrušiť. Z tohto rozhodnutia teda nepochybne vyplýva potreba aplikácie
ust. § 48 Občianskeho zákonníka i na právne vzťahy založené pred 01.04.2015. Pri spotrebiteľských

úveroch použitie ust. § 48 a § 107 Občianskeho zákonníka upravujúceho odstúpenie od zmluvy navyše
upravoval v čase uzatvorenia zmluvy zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v poznámke
9 k ust. § 5 tohto právneho predpisu. Pri žalobcovi ako dodávateľovi, ktorý musí poznať právne
predpisy súvisiace s poskytovaním spotrebiteľských úverov je treba vyžadovať rešpektovanie princípu„ignorantiaiurisnonexcusat“(neznalosťzákonaneospravedlňuje)vspotrebiteľskýchprávnychvzťahoch
v najvyššej možnej miere, a to i vo vzťahu k otázke, kedy tento účastník získal vedomosť o vzniku
bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej v dôsledku odstúpenia od zmluvy.

19. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a ods.
2 CSP rozsudok vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.
20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že vyslovil, že žalovaný má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %, pretože bol v odvolacom konaní plne úspešný.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).