Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. november 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/355/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244630
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111244630.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov
senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobkyne: A.. F. I., I. K. X. XXXX,
zastúpenej: FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského č. 2, Bratislava, IČO: 35 955 341, proti žalovanému:
Slovenská republika - Národná banka Slovenska, so sídlom ul. Imricha Karvaša č. 1, Bratislava, o
náhradu škody, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 20. januára

2014, č.k. 4C/195/2011-86, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkomzodňa20.januára2014,č.k.4C/195/2011-86,zamietolsúdprvejinštanciežalobu;ktorou
sa žalobkyňa domáhala zaplatenia náhrady škody vo výške 27.073,16 eur s 9,25 % úrokom z
omeškania ročne od 19.04.2011 do zaplatenia, podľa zák. č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci; a žalovanému nepriznal náhradu trov

konania. Zároveň návrh žalobkyne na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej
únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zamietol. Vychádzal
zo zistenia, že žalobkyňa sa na základe písomnej prihlášky stala členkou družstva PODIELOVÉ
DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej "Družstvo"); s členským podielom v hodnote 27.073,16
eur; ktorému Úrad pre finančný trh rozhodnutím zo dňa 21.03.2002 schválil Prospekt investíci, pričom
dňa 02.06.2008 uzavrelo Družstvo s obchodnou spoločnosťou CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. v

likvidácii (ďalej "obchodník s cennými papiermi"), Zmluvu o riadení portfólia, ktorou sa obchodník s
cennými papiermi zaviazal riadiť portfólio Družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom
investícií a jeho dodatkami, čo zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta, sledovanie a vyhodnocovanie
spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta, uschovávanie a
správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia a poskytovanie konzultácií a finančných analýz, a
zaviazal sa zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo výške 8 % ročne. Mal preukázané,
že Zmluvou o riadení portfólia zo dňa 02.06.2008 bol založený zmluvný vzťah medzi Družstvom a

obchodníkom s cennými papiermi CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s., pričom táto zmluva bola Obchodníkom
s cennými papiermi vypovedaná listom zo dňa 30.03.2010 s účinnosťou od 01.05.2010. Po tomto
úkone Družstvo listom zo dňa 15.04.2010 požiadalo Národnú banku Slovenska o preskúmanie postupu
spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s., avšak žalobu o náhradu škody proti Obchodníkovi s cennými
papiermi na príslušný súd nepodalo. Poukázal na to, že vychádzajúc zo stavu, aký bol známy do
01.06.2010 Národná banka Slovenska, ako aj jej právny predchodca Úrad pre finančný trh, v súlade

so zákonom č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) postupovali správne vo vzťahu k Družstvu, ktoré
bolo povinné predkladať polročné správy o svojom hospodárení, z obsahu ktorých nevyplývali žiadneinformácie o prípadnej zhoršenej finančnej situácií Družstva, ktoré nevyplynuli ani z rokovania,
ktoré sa konalo dňa 24.08.2007. Družstvo dňa 10.10.2007 Národnej banke Slovenska oznámilo, že z
jeho strany nedošlo k porušeniu zákona a prospektov investícií schválených Úradom pre finančný trh z

dôvodov v odpovedi špecifikovaných, a tiež uviedlo, že narušenie doterajšieho systému jeho fungovania
vzhľadom na ich investičnú stratégiu, by mohlo spoločnostiam finančnej skupiny CI HOLDING, a.s.
spôsobiť značné škody. Až listom doručeným Národnej banke Slovenska dňa 15.04.2010 Družstvo
požiadalo o preskúmanie postupu spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s., potom, ako obchodník
s cennými papiermi vypovedal zmluvu o zriadení portfólia, pričom mal preukázané, že NBS vykonala

v období od 20.04.2010 do 06.05.2010 u obchodníka s cennými papiermi dohľad na mieste a v tom
istom období vyzvala Družstvo listom zo dňa 20.04.2010, aby predlžilo žiadosť o schválenie dodatku
prospektu investície tak, aby družstvo mohlo pokračovať v zhodnocovaní finančných prostriedkov,
keďže podstatná časť prospektu investície sa stala neaktuálna. Mal preukázané, že Družstvo predložilo
NBS dňa 28.04.2010 Žiadosť o schválenie dodatkov k prospektu investície, čím bolo začaté konanie
OPK-5664/1/2010, ktoré však bolo podľa ustanovenia § 21 ods. 1, písmeno a/ zákona

č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov prerušené rozhodnutím OPK-5664/1-2/2010 zo
dňa 10.05.2010 na čas, po ktorý Družstvo bolo povinné odstrániť nedostatky žiadosti a žiadosť doplniť,
avšak nakoľko Družstvo ani po opakovanom predĺžení lehoty na odstránenie vád žiadosti nedostatky
žiadosti neodstránilo, rozhodnutím OPK-5664/1-5/2010 zo dňa 26.08.2010, v

spojení s rozhodnutím Bankovej rady NBS číslo GUV-1744/2010, zo dňa 08.12.2010, právoplatným
dňa 16.12.2010, bolo toto konanie zastavené. Poukázal na to, že Národná banka Slovenska súbežne
začala voči Družstvu konanie o uložení sankcie podľa ustanovenia § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001
Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov /ZoCP/ za porušenie ustanovenia § 129 ods. 3 v spojení s ustanovením § 128

ods.1 písmeno b/ c/ h/ ZoCP a ustanovenia § 125c ods. 1 v spojení s ustanovením §127 ods. 4
ZoCP a rozhodnutím ODT-10890-4/2010, zo dňa 30.05.2011, právoplatným dňa 18.07.2011 Družstvu
zakázala predaj majetkových hodnôt. Mal tiež preukázané, že Národná banka Slovenska na základe
získaných poznatkov o činnosti Družstva ako aj Obchodníka s CP dňa 27.07.2010
orgánom činným v trestnom konaní podala oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu, na

základe ktorého bolo uznesením Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, vyšetrovateľa
odboru boja proti korupcii č. k. ČVS:PPZ-153/BPK-B-2010 začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1
Trestného poriadku pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 4 písm. a/ Trestného
zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa si
svoj nárok na náhradu škody uplatnila v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I

sp. zn. 3K 95/2010 vo veci úpadcu - Družstva, ktorého bola členkou, kde však bola
jej pohľadávka správcom konkurznej podstaty popretá a žalobkyňa podala incidenčnú žalobu, pričom
konanie v tejto veci nie je doposiaľ ukončené. Takto ustálený skutkový stav veci posúdil po právnej
stránke podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, ust. § 1, § 3 ods. 1 § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1 zák.
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a

o zmene niektorých zákonov, § 127 Zákona o cenných papieroch, a dospel k záveru, že žalobkyňa v
konaní nepreukázala naplnenie predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, keď nepreukázala vznik škody, nesprávny úradný postup žalovaného, ani príčinnú
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Konštatoval, že Národná banka Slovenska
sa v súvislosti s uplatňovaním jej zákonom vymedzenej právomoci pri výkone dohľadu nad plnením

povinnosti aktualizácie a dodržiavania schváleného prospektu investícii zo strany Družstva
nedopustila tvrdeného nesprávneho úradného postupu, nakoľko Družstvo túto povinnosť malo až od
nadobudnutia účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 Zákona o cenných papieroch, t.j. od
01.06.2010, a až od účinnosti zákona č.566/2001 Z.z. o cenných papieroch od 01.06.2010 bola Národná
banka Slovenska oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt - Družstvo,

dodržiava schválený prospekt investície, pričom nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad
celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, nakoľko by konala
v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v rozpore s ustanoveniami zákona
č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, so zákonom č. 566/2001 Z.z. o cenných
papieroch a zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom. Pokiaľ ide o tvrdený vznik škody,

uviedol, že žalobkyňa bola v právnom vzťahu iba s Družstvom a iba ak by sa žalobkyňa nedomohla
úhrady svojej pohľadávky proti Družstvu v konkurznom konaní; ktoré doposiaľ nie je skončené a nie
je skončené ani konanie o incidenčnej žalobe žalobkyne na Okresnom súde Bratislava I; prípadne v
súdnom konaní o náhradu škody proti členom predstavenstva alebo kontrolnej komisie Družstva, bolo byzrejmé, že jej škoda skutočne vznikla, prípadne v akej výške. Zamietnutie návrhu žalobkyne na začatie
prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie odôvodnil tým, že žalobkyňa nežiadala
o posúdenie platnosti právneho aktu Európskej únie a preto ako súd prvej inštancie nemal povinnosť

prejudiciálnu otázku formulovanú žalobkyňou predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie, pričom takýto
postup ani nie je potrebný, keď odpovede na ňou položené otázky nemajú význam pre rozhodnutie vo
veci samej, nakoľko namietaný nesprávny úradný postup Národnej banky Slovenska mal spočívať v
zanedbaní jej dohľadu nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt;
upravenej zákonom č. 566/2001 Z.z., do ktorého bola transponovaná smernica Európskeho parlamentu

a Rady č. 2003/71/ES zo dňa 4. novembra 2003, upravujúca prospekt pri verejnej ponuke cenných
papierov a nie prospekt pri verejnej ponuke majetkových hodnôt. O náhrade trov konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, nakoľko
mu v konaní žiadne trovy nevznikli.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote do zamietajúceho výroku vo veci
samej, odvolanie žalobkyňa, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia podanej žalobe v celom rozsahu,

alternatívne zrušenia rozsudku v napadnutej časti a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
dôvodiac, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205
ods. 2 písm. b/ O.s.p.), súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/

O.s.p.) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/
O.s.p.). Uviedla, že v súvislosti s vložením peňažných prostriedkov do Družstva nemohla predpokladať,
že dohľad Národnej banky Slovenska nad Prospektom investície je len formálny a preto; vychádzajúc z
garancie Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu; sa spoliehala na to, že jej škoda nevznikne.
Zdôraznila, že Národná banka Slovenska nepostupovala v súlade s princípmi právneho štátu, ktorých

súčasťou je aj princíp právnej istoty, v zmysle ktorého sú orgány verejnej moci povinné postupovať v
súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi tak, aby bol ich postup zo strany subjektov
práva predvídateľný. Nestotožnila sa s argumentáciou žalovaného, ktorý poukazoval na to, že vykonával
dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa ust. § 135
ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.z., avšak nie dohľad nad jeho celkovou činnosťou a nesúhlasila so záverom

súdu prvej inštancie, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou a porušením zákonných povinností
Národnou bankou Slovenska, spočívajúcim v nesprávnom výkone dohľadu. Dôvodila, že povinnosťou
Národnej banky Slovenska podľa ust. § 137 ods. 2 Zákona o cenných papieroch bolo zisťovanie a
vyhodnocovanie informácií a podkladov o činnosti dohliadaných subjektov; medzi ktoré patrili aj
Družstvo a obchodník s cennými papiermi; a rámci tohto dohľadu bolo jej povinnosťou zisťovať všetky

informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní Prospektu investícií, ako aj o iných
rizikách, vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov dohliadaných subjektov, teda aj jej
záujmov. Poukázala na to, že Národná banka Slovenska už v roku 2007 pri kontrole Družstva zistila, že
z hľadiska rizikovosti portfólia má nedostatočne rozložené portfólio; tvorené zmenkou jediného emitenta
- spoločnosti CI HOLDING, a. s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka s cennými papiermi;

avšak sa uspokojila s tým, že toto portfólio bolo následne rozložené do troch zmeniek, vystavených
spoločnosťou CI HOLDING, a. s., a spoločnosťami CI Reality, s.r.o. a GLOBAL
production s.r.o., ktoré boli taktiež 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING, a. s., a teda naďalej
akceptovala stav, že celé portfólio Družstva bolo rozložené a investované do subjektov prepojených
s CI HOLDING, a. s. a obchodníkom s cennými papiermi. Napriek zisteniu, že obchodník s cennými

papiermi dlhodobo vo svojej činnosti pre Družstvo; minimálne od roku 2008 do roku 2011; porušoval
zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch, nevyužila; okrem uloženia pokuty vo
výške 10.000 eur; svoje kompetencie v zmysle Zákona o cenných papieroch a neprijala žiadne následné
kontrolné ani iné významnejšie opatrenia, čo napokon vyústilo do nedostupnosti prostriedkov vložených
do Družstva v roku 2010 a až rozhodnutím zo dňa 04.03.2011 obchodníkovi s cennými papiermi odňala

licenciu na jeho činnosť a rozhodnutím zo dňa 30.05.2011, č. ODT-10890-4/2010, zakázala Družstvu
predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti Prospektu investícií, ktorú účelovo ustálila až od
mája 2010; hoci údaje zahrnuté do Prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo spätne k
31.12.2006 a údaje o subjektoch s ktorými je Družstvo majetkovo prepojené boli neaktuálne minimálne
od 01.10.2009. Zdôraznila, že prebiehajúce konkurzné konanie, v ktorom prihlásila svoju pohľadávku,

jej nebráni podať návrh na náhradu škody proti štátu a nerobí jej návrh predčasným, keď povinnosťou
súdu bolo skúmať, či aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť jej uspokojenia,
ako veriteľky v konkurznom konaní a ak áno, v akom rozsahu, pričom súd pri tomto hodnotení
nemal vychádzať až z konečného rozvrhového uznesenia konkurzného súdu (rozsudok Najvyššiehosúdu Českej republiky zo dňa 11. apríla 2012, sp. zn. 29Cdo/4968/2009), ale bol povinný zohľadniť
už napr. správy ustanoveného správcu konkurznej podstaty o stave daného konkurzu, keď ani zákon
č. 514/2003 Z. z. nevyžaduje predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov a

pripúšťa regresnú náhradu. Napokon namietala, že zo zápisníc o pojednávaní pred prvoinštančným
súdom vyplýva, že listinné dôkazy vyžiadané súdom, resp. predložené účastníkmi konania neboli riadne
vykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1 O.s.p.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť, keď prvoinštančný súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom

spoľahlivého zistenia skutkového a právneho stavu veci, pričom mu z jeho činnosti (na súde prvej
inštancie prebiehajúcich konaní v skutkovo a právne analogických veciach) boli
známe aj iné dôležité skutočnosti významné pre rozhodnutie vo veci. Poukázal na to, že v konaní
nebol preukázaný nesprávny úradný postup Národnej banky Slovenska a žalobkyňa sa v podanom
odvolaní iba účelovo snaží dodatočne navrhovať vykonanie ďalších právne irelevantných dôkazov,
ktoré odďaľujú vydanie rozhodnutí vo veci a vyfabulovať fiktívnu existenciu jeho údajného nesprávneho

postupu, a to za stavu, keď nevyužila všetky možnosti na uplatnenie a vymoženie svojho nároku,
nepodala žiadny návrh proti členom predstavenstva ani členom kontrolnej komisie Družstva, ktorí boli
zodpovední za jeho riadenie, za hospodárenie a nakladanie s jeho majetkom. Zdôraznil, že Národná
banka Slovenska, ktorá mohla pri vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi konať iba na
základe Ústavy, v medziach, v rozsahu a spôsobom vyplývajúcim zo zákona, postupovala v súlade s

Ústavou SR a platnými právnymi predpismi, nebola nečinná, nespôsobila žiadne prieťahy a pri svojom
postupe voči Družstvu a obchodníkovi s cennými papiermi dodržiavala zákonnom stanovené pravidlá,
na základe ktorých mohla ukladať sankcie dohliadanému subjektu len za porušenie povinností, ktoré
mu boli uložené zákonom. Uviedol, že Národná banka Slovenska kompetenciami, na ktoré poukazuje
žalobkyňa, disponovala až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zákona o cenných papieroch,

teda až od 1. júna 2010, kedy boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt
rozšírené o povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investície, a teda až odvtedy mohla dohliadať
na to, či Družstvo schválený Prospekt investície dodržiava, pričom pokiaľ ide o povinnosť aktualizovať
Prospekt investície, táto bola Družstvu uložená až novelizovaným ust. § 127 ods. 4 Zákona o cenných
papieroch od 1. januára 2009. Národná banka Slovenka mohla teda kontrolovať len to, či si Družstvo plní

informačné povinnosti o verejných ponukách majetkových hodnôt, či informácie zverejňované
Družstvom obsahujú náležitosti predpísané zákonom a či Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky
majetkových hodnôt zverejňuje finančné správy v zmysle pôvodného ust. § 130 Zákona o cenných
papieroch, pričom nemohla potvrdzovať správnosť finančných ukazovateľov Družstva. Zdôraznil, že vo
vzťahu k Družstvu nebola Národná banka Slovenska nečinná, nakoľko vydala relevantné rozhodnutia,

nedopustila sa žiadnych prieťahov a postupovala iba v rámci jej oprávnení v súlade s Ústavou SR,
Zákonom o cenných papieroch a Zákonom o dohľade nad finančným trhom. V nadväznosti na rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29Cdo/4968/2009; na ktorý žalobkyňa v konaní poukazovala;
uviedol, že z jeho odôvodnenia vyplýva, že nemožno zmiešavať posúdenie otázky vzniku škody pri
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných nárokov

osôb uvedených v ust. § 3 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní a preto objektívna zodpovednosť
štátu; ak existuje iný dlžník; je zodpovednosťou subsidiárnou, a preto najskôr musia byť využité všetky
zákonné možnosti veriteľa voči iným dlžníkom a musí byť jednoznačne a nespochybniteľne
preukázané naplnenie všetkých predpokladov vzniku tejto zodpovednosti. V tejto súvislosti poukázal
na to, že skutočná existencia pohľadávky žalobkyne a jej výška sa bude zisťovať v rámci incidenčných

súdnych konaní a až následne, ak jej pohľadávka proti Družstvu nebude môcť byť uspokojená v rámci
konkurzu, môže žalovanej vzniknúť škoda. K námietke žalobkyne, ktorá vytýkala súdu prvej inštancie
nesprávny procesný postup pri vykonávaní listinných dôkazov uviedol, že v zápisnici o pojednávaní
síce nie je osobitne uvedené, že na pojednávaní boli prečítané určité listiny alebo ich presne označené
časti, avšak z nej jasne vyplýva, že prvoinštančný súd jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v súdnom

spise oboznámil a presne špecifikoval, pričom o skutočnostiach z nich vyplývajúcich mal súd vedomosť
aj z iných konaní vedených proti štátu na rovnakom skutkovom a právnom základe; v ktorých majú
žalobcovia rovnakého právneho zástupcu; a teda dokazovanie v tomto smere ani nebolo potrebné
vykonať.
4. Na základe podaného odvolania preskúmal odvolací vecnú správnosť napadnutého rozsudku, a

keďže dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, rozsudkom zo dňa 24.
septembra 2014, č.k. 2Co/385/2014-123, ho potvrdil.
5. Citovaný rozsudok odvolacieho súdu zo dňa 24. septembra 2014, č.k. 2Co/385/2014-123, napadla
žalobkyňa odvolaním, pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 18. augusta 2016,napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Jediným dôvodom jeho
zrušenia bolo zistenie, že odvolací súd porušil právo žalobkyne na spravodlivé súdne konanie a odňal
jej možnosť konať pred súdom tým, že jej neumožnil vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného k jej odvolaniu,

obsahujúcemu skutkovú a právnu argumentáciu týkajúcu sa veci.
6. Odvolací súd po zrušení a vrátení veci dovolacím súdom, v intenciách jeho záväzného právneho
názoru, zaslal vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobkyni s tým, že má možnosť sa k nemu vyjadriť.
Žalobkyňa však túto možnosť nevyužila.
7. Následne odvolací súd opätovne vec prejednal, podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a opätovne dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne nie je dôvodné
8. V danom spore vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala
zaplatenia náhrady škody, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzal žalovaný na
svoju obranu (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s

§ 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny
právny záver, že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky vzniku zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú žalobkyni nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska, pričom na vec
aplikovalzodpovedajúceustanovenia§3ods.1,2,§9ods.1,2,§15ods.1,§17ods.1zák. č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov, § 129 ods. 3 Zákona o cenných papieroch, a svoje dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel aj
dostatočne odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými
pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a dôsledne
posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok účastníkov súvisiacich s
predmetom konania, a preto odôvodnenie jeho rozhodnutia je presvedčivé. Obsah odvolania žalobkyne

nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska
ňou uvádzaných tvrdení v podanom odvolaní, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové
rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by
spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.
9. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď v danej veci zisťoval základné predpoklady vzniku

objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú Národnou bankou Slovenska pri výkone dohľadu v
zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého musia byť súčasné splnenie tri podmienky, a to: 1/
existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, 2/ nezákonné rozhodnutie
alebo nesprávny úradný postup súdu a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou (nemajetkovou ujmou) a
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.

10. Z obsahu spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že Úrad pre finančný trh rozhodnutím zo dňa
21.03.2002 schválil Družstvu Prospekt investície, pri ktorom Družstvo požiadalo o schválenie jeho
dodatku spolu s prílohou - zápisnicou z riadnej členskej schôdze Družstva zo dňa 09.01.2003, avšak
v upozornení zo dňa 13.05.2003 ho oboznámil o splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku a
zároveň upozornil, že nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v

Prospekte investície, s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt a oprávnenosti osôb Prospekt podpisujúcich. Dňa 02.06.2008 bola medzi Družstvom ako
klientom a obchodnou spoločnosťou CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s., ako obhospodarovateľom,
uzavretá Zmluva o riadení portfólia podľa ust. § 43 zák. č. 566/2001 Z.z., o cenných papieroch a
investičných službách, predmetom ktorej bol záväzok obchodníka s cennými papiermi hospodáriť

s portfóliom Družstva, pravidelne sledovať a vyhodnocovať spravované portfólio, obstarávať predaj
cenných papierov z portfólia, nákup cenných papierov a prvé nadobudnutie cenných papierov od
emitenta do portfólia Družstva, v súlade so schválenými prospektami investícií, uschovávať a spravovať
cenné papiere nachádzajúce sa v portfóliu Družstva, uskutočňovať optimalizáciu a taktické zmeny
v portfóliu Družstva a poskytovať mu konzultácie a finančné analýzy, pričom podľa Prílohy č. 2 k

Zmluve sa obchodník s cennými papiermi zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia vo výške 8
% ročne. Medzi stranami nebolo sporným, že Národná banka Slovenska; po výpovedi Zmluvy o riadení
portfólia zo dňa 30.03.2010 obchodníkom s cennými papiermi; rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č.
ODT-8305-5/2010, odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných
služieb, rozhodnutím zo dňa 26.08.2010 č. OPK-5664/1-5/2010 zastavila konanie o žiadosti Družstva

na schválenie dodatku k Prospektu investície a rozhodnutím zo dňa 30.05.2011,
č. ODT-10890-4/2010; z dôvodu nedodržiavania Prospektu investície a nevykonania žiadnych krokov
smerujúcich k uvedeniu do súladu s údajmi v Prospekte investícii; zakázala Družstvu predaj
majetkových hodnôt. Žalobkyňa bola členkou Družstva, avšak na základe rozhodnutia predstavenstvaDružstva zo dňa 20.01.2011 jej týmto dňom členstvo v Družstve zaniklo a zároveň jej vznikol nárok na
vyplatenie vyrovnacieho podielu v sume 27.073,16 eur, ktorý si prihlásila do konkurzu; vyhláseného na
majetok Družstva, ako úpadcu, uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, č. k.

3K/95/2010-21,právoplatnýmdňa05.05.2011,avšaknakoľkojejpohľadávkabolasprávcomkonkurznej
podstaty v celom rozsahu popretá, podala proti správcovi konkurznej podstaty incidenčnú žalobu, o
ktorej konanie prebieha pod sp. zn. 3Cbi/257/2011 na Okresnom súde Bratislava I.
11. Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva žalobkyne na náhradu škody bolo ustanovenie
§ 9 zák. č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu
objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť, a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom)
splnení troch podmienok, ktorými je nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Prvotnou podmienkou vzniku
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je existencia nesprávneho
úradného postupu, za ktorý sa podľa ust. § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. považuje aj porušenie povinnosti

orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Môže však ísť o akúkoľvek
činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti
s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo

k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti, pričom správnosť
úradného postupu je nutné posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého
postup štátneho orgánu smeruje.
12. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že postup Národnej banky Slovenska pri
výkone dohľadu nad činnosťou Družstva a obchodníka s cennými papiermi, ktorý mal podľa žalobkyne

spočívať v tom, že oneskorene zistila neaktuálnosť Prospektu investícií Družstva a neprijala dostatočné
opatrenia a sankcie, ktoré by zabránili nevymožiteľnosti jej pohľadávky voči Družstvu spôsobenej
dlhodobým porušovaním Zákona o cenných papieroch zo strany obchodníka s cennými papiermi pri
plnení Zmluvy o riadení portfólia uzavretej medzi ním a Družstvom, nemožno považovať za nesprávny
úradný postup, ktorý by zakladal zodpovednosť žalovaného za škodu podľa zák. č. 514/2003 Z.z.

13. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny
štát.
14. Podľa čl. 2 ods.2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a
v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
15. Podľa čl. 2 ods.3 Ústavy SR, každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemôže

nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
16. Podľa čl. 20 ods.1 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok.
17. Podľa čl. 20 ods.3 Ústavy SR, vlastníctvo zaväzuje.
18. Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje
zákon, každý orgán štátu má totiž ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže

prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým štátne
orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon. Konanie orgánu
štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa v právnom
štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy
a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom.

S princípom právneho štátu je v podobe právnej istoty zabezpečená požiadavka predvídateľnosti
konaniaorgánovverejnejmoci.Imanentnousúčasťouobsahuprávnehoštátujeajvšeobecnázáväznosť
práva pre všetkých ( orgány štátu, samosprávy, právnické, fyzické osoby ) ako aj jeho dostupnosť
( publikovateľnosť ) ich adresátom.
19. Z uvedeného, pre účely preskúmavanej veci, vyplýva, že Národná banka Slovenska mohla

realizovať výkon štátneho dohľadu len v rozsahu zákonom jej zverenej právomoci a vyvodiť len také
opatrenia alebo sankcie, ktoré zákon umožňuje uložiť dohliadaným subjektom v prípade nedostatkov
zistených v ich činnosti, ktorá podlieha dohľadu, resp. len za nedodržiavanie takých povinností, ktoré
im výslovne ukladá zákon. Kompetenciu orgánu štátu tak nemožno zakladať rozšírením výkladu
príslušných zákonných ustanovení aj na prípady v ňom výslovne neuvedené a tým konštituovať

neexistujúcu povinnosť.
20. Na druhej strane, Ústava SR garantuje fyzickým a právnickým osobám široké možnosti pôsobnosti,
keď im umožňuje konať všetko, čo nie je zákonom zakázané a nemožno ich nútiť, aby konali niečo,
čo im zákon neukladá. Vo svetle týchto ustanovení potom možno konštatovať, že v súlade s princípomzmluvnej autonómie žalobkyňa dobrovoľne vstúpila do obchodnoprávneho vzťahu s Družstvom, jej
prijatím za člena PDSI, a teda na základe individuálneho slobodného rozhodnutia prevzala na seba
práva a povinnosti člena Družstva vyplývajúce z jeho stanov, v snahe čo najlepšie realizovať svoje

záujmy a potreby spočívajúce v danom prípade v zhodnotení vložených finančných prostriedkov vo
forme členských vkladov na peňažnom a kapitálovom trhu prostredníctvom tretích osôb (čl. 1, bod 5
stanov Družstva). Pre štát platí, že sa má zásadne zdržať zásahov do súkromno-právnej oblasti, t.j.
do slobodného súkromného rozhodovania fyzických a právnických osôb. Ďalej je potrebné, pre účely
preskúmavanej veci, zdôrazniť, že družstvo je podnikateľským subjektom, ktorého účelom založenia

je podnikanie alebo zabezpečovania potrieb svojich členov (§ 221 ods. 1 Obchodného zákonníka), z
uvedeného potom vyplýva, že družstvo je tak nositeľom podnikateľského zisku, ale aj podnikateľského
rizika a členovia družstva sa svojimi členskými vkladmi do družstva zúčastňujú a podieľajú na podnikaní
družstva a na výsledku jeho podnikania, pričom jednotlivé členské podiely predstavujú mieru ich účasti
na družstve a na výsledku jeho podnikania. Do tejto autonómnej oblasti, ktorá funguje na princípe
členskej samosprávy, štát môže zasahovať len v rozsahu zákonom mu zverenej kompetencie, a teda

štát nemá povinnosť vytvoriť každému príležitosť, aby nadobudol (zhodnotil) vlastníctvo, ale na druhej
strane nesmie prekážať nadobudnutiu (zveľadeniu) vlastníctva. Pokiaľ je nadobudnutie (zhodnotenie)
vlastníctva späté s činnosťou orgánov verejnej moci, štát znáša zodpovednosť za nečinnosť orgánu
verejnej moci v takom rozsahu, v akom nečinnosť mala za následok obmedzenie alebo zmarenie
možnosti nadobudnúť, resp. zhodnotiť, vlastnícke právo.

21. Pokiaľ ide o tvrdený nesprávny úradný postup spočívajúci v porušení povinností Národnej banky
Slovenska dohliadať na aktualizáciu Prospektu investícií, tento v konaní preukázaný nebol, nakoľko
povinnosť aktualizovať Prospekt investície bola Družstvu uložená až na základe novelizovaného
ustanovenia § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch v spojení s ust. § 125c ods. 1.
zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch s účinnosťou od 1. januára 2009, a preto keď Národná banka

Slovenska nemohla mať povinnosť kontrolovať plnenie povinnosti, ktorú Družstvu zákon neukladal, je z
povahy veci vylúčené, že by sa v tejto súvislosti dopustila tvrdeného nesprávneho úradného postupu.
22. Rovnako je vylúčený nesprávny úradný postup Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu
nad plnením povinnosti Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt dodržiavať
schválený Prospekt investície, keď táto povinnosť bola Družstvu uložená až od 1. júna 2010 novelou

ustanovenia § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch, vykonanou zákonom č.
129/2010 Z.z.
23. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne, ktorá
poukazovala na povinnosti Národnej banky Slovenska v oblasti skúmania rizikovosti portfólia Družstva,
nakoľko zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky

majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti, a preto ani Národnej banke Slovenska z
neho nevyplývala povinnosť, ktorú by mohla porušiť a dopustiť sa tak tvrdeného nesprávneho úradného
postupu. V tejto súvislosti možno poukázať i na skutočnosť, že z obsahu Zmluvy uzavretej medzi
Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi vyplýva, že jej podstatou bol výkon
finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných finančných nástrojov a

iných operácií súvisiacich s riadením portfólia Družstva, čo v praxi znamenalo, že obchodník s cennými
papiermi obchodoval vo vlastnom mene na účet Družstva, čiže riziko nieslo samotné Družstvo, ktoré
bolo iniciátorom celého obchodu a dávalo pokyny na nákup, či predaj toho ktorého finančného nástroja
(článok III bod 1 písm. c/ Zmluvy v spojení s § 5 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch),
teda išlo o služby, na ktoré Družstvo - ako klient - využívalo obchodníka s cennými papiermi na vlastné

riziko s vedomím, že ziskovosť uvedených operácií nie je zaručená. Na druhej strane, žalobkyňa si
ako členka Družstva, ktoré uvedeným spôsobom zhodnocovalo portfólio, musela byť vedomá toho, že
vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou predpovedať a odhadnúť s tým, že až do rozhodnutia
Národnej banky Slovenska zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi
s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, vykonával obchodník s cennými

papiermi túto činnosť ako regulovanú Národnou bankou Slovenska a činnosť Družstva, ktorého
bola žalobkyňa v rozhodnom čase členkou, spĺňala znaky investovania s finančnými prostriedkami,
disponibilnými za účelom ich zhodnocovania na vlastné riziko s neistým výnosom z vložených investícii.
Za daných okolností zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka s
cennými papiermi voči Družstvu, či sekundárnu zodpovednosť Družstva voči žalobkyni.

24. Odvolacísúdsapretovcelomrozsahustotožnilsosprávnymprávnymzáveromsúduprvejinštancie,
že Národná banka Slovenska pri výkone verejnej moci postupovala v rozsahu svojich kompetencií
daných jej zákonom, nedopustila sa žiadneho pochybenia a nepostupovala ani spôsobom nezlučiteľnýms ochranou základných práv a ľudských slobôd, teda jej postup nemožno kvalifikovať ako
nesprávny úradný postup v zmysle ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z.z.
25. Škodaakokategóriaobčianskehoprávasachápeakoujma,ktoránastala vmajetkovejsfére

poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, t. j. všeobecným ekvivalentom a je napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia, teda predovšetkým poskytnutím peňažných prostriedkov. Skutočnou
škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného oproti stavu pred
škodovou udalosťou, pričom v konaní pred súdom povinnosť tvrdenia i dôkazné bremeno spočívajúce
v povinnosti vznik škody tvrdiť, avšak aj riadne preukázať, zaťažuje poškodeného.

26. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnymúradnýmpostupom,ktorámalažalobkynivzniknúťvdôsledkunevymožiteľnostipohľadávky
proti subjektu, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz, môže byť v občianskom súdom konaní
úspešne uplatnený až vtedy, ak poškodený - žalobkyňa nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej
pohľadávky v konkurznom konaní. Správne preto prvoinštančný súd konštatoval, že nakoľko žalobkyňa
svoju pohľadávku; ktorá je predmetom tohto sporu; uplatnila v konkurze vyhlásenom na majetok

Družstva uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, č. k. 3K/95/2010 - 21, ktoré
konkurzné konanie stále prebieha a právoplatne nie je skončené ani konanie na Okresnom súde
Bratislava I o jej incidenčnej žalobe vyvolanej popretím predmetnej pohľadávky správcom konkurznej
podstaty, škoda jej ešte nevznikla, a žaloba bola preto podaná predčasne, keď nárok na náhradu
škody proti štátu by mohla žalobkyňa úspešne uplatniť iba vtedy, ak by preukázala, že sa uspokojenia

pohľadávky domáhala v konkurznom konaní bezúspešne. Z uvedeného vyplýva, že nemožno považovať
za naplnený ani ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorým je existencia samotnej
škody (analogicky rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 31. mája 2006, sp. zn. 4 Cdo199/2005, z
odôvodnenia ktorého vyplýva, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cz
110/84, publikované pod č. 4/87 vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, je stále použiteľné).
27. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi
predpísaným spôsobom, odvolací súd ju považuje za nedôvodnú a účelovú, keď z obsahu zápisnice o
pojednávaní konanom dňa 20.1.2014 pred prvoinštančným súdom vyplýva, že strany boli oboznámené
s obsahom listinných dôkazov predložených v priebehu konania.

28. Súdu prvej inštancie teda nemožno vytýkať žiadne procesné pochybenie ani pochybenie pri
skutkovom a právnom posúdení otázky vzniku nároku žalobkyne na náhradu škody, ktorá jej mala
vzniknúť nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu nad činnosťou
Družstva a obchodníka s cennými papiermi, pričom žalobkyňa neuviedla ani vo svojom odvolaní žiadne
nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie tejto otázky odvolacím súdom a súd

prvej inštancie sa v rámci predmetného konania vyporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami
uvádzanými v žalobe a po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou,
pričom svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil, a preto ani v tomto smere námietky žalobkyne
nemožno považovať za opodstatnené.
29. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti; t.j. vo výroku

vo veci samej a súvisiacom výroku o náhrade trov konania; ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2
CSP).
30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 CSP
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 CSP, a úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, keď mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval

ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).