Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. november 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 3T/57/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316010298

Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Daňo

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8316010298.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Ivanom Daňom v trestnej veci obžalovaného E. T. pre prečin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 22. novembra 2016 v Humennom, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný E. T. L. G. I. , nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom U. F. B. XX, Z. U.,

j e v i n n ý , ž e

dňa 16.12.2015 v čase okolo 16.40 hod. v obci U. F. B., okres U., prišiel k oplotenému rodinnému domu
č. XX, otvoril bránku, vošiel do dvora, pristúpil k vchodovým dverám domu, ktoré otvoril a vošiel dnu do
domu, následne z domu vyšiel a pri stretnutí s majiteľom domu I. P. tohto verbálne a fyzicky napadol tak,
že ho rukou udrel do tváre a povedal mu, že mu vytrhá bradu a odtrhne hlavu,

t e d a

neoprávnene vnikol do obydlia iného,

č í m s p á c h a l

prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1 Tr. zák.

Za to sa
o d s u d z u j e:

Podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 36 písm. l/, § 38 ods. 2, 3, § 56 ods. 1, 2 Tr. zák. na peňažný
trest vo výmere 180,- /stoosemdesiat/ eur.

Podľa 57 ods. ods. 3 Tr. zák. pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu sa mu

ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 /dvoch/ mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom podal na obžalovaného E. T. obžalobu pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, ktorého
sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe Okresnej prokuratúry Humenné
č. 1Pv 70/16/7702 zo dňa 29.03.2016, d aj vo výrokovej časti tohto rozsudku.Súd vo veci rozhodol dňa 06.04.2016 trestným rozkazom, ktorým obžalovaného uznal vinným a uložil
mu trest odňatia slobody v trvaní troch mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v
trvaní jedného roka. Obžalovaný podal voči nemu odpor, v dôsledku čoho sa trestný rozkaz zrušil a vo

veci bol nariadený termín hlavného pojednávania, ktoré bolo vykonané dňa 13.09.2016 a 22.11.2016.
Na hlavných pojednávaniach bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov I. Č., D.
Z., poškodeného I. P., prečítaním zápisnice o výpovede svedkyne I. H., oboznámením sa s obsahom
trestného spisu a na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania zistil a ustálil tento skutkový stav:

Obžalovaný E. T. vo svojej výpovedi uviedol, že najprv prišiel k nemu Č. a vytkol mu, že jeho a P. nahlásil
na políciu z vypaľovania kontajnera. Keďže to nie je pravda a krivo ho obvinili, okamžite zobral do auta
Č. a išli ku P. si to vydiskutovať. Prišli k nemu, svietilo sa tam svetlo, zabúchali mu na dvere a kričali, či je
doma. On doma nebol, ale medzitým prišiel od suseda Z., bol veľmi opitý a začal na neho kričať, že ich
nahlásil na políciu, že pálili kontajner, nadával mu, skákal do neho do bitky a došlo k hádke. Pri odchode
z jeho dvora mu akurát povedal, že keď ho buchne, tak mu hlavu odtrhne. Povedal mu len toto, nič viacej,

a odišiel preč. Uviedol, že keď prišli k rodinnému domu poškodeného, bránka bola riadne zatvorená,
nebola uzamknutá, otvorili si ju a vošli do dvora, pretože nemá ani zvonček, ani psa a vošli obidvaja s
Č. až k rodinnému domu, potom do verandy domu, zakričali na I. P., nikto sa neozýval, zatvorili preto
dvere a čakali na ho na dvore, kde medzitým vyšiel od suseda Z. a došlo medzi nimi k hádke. Dodal, že
P. neudrel a ani v minulosti s nim nemal žiadne nedorozumenia alebo hádky.

Poškodený I. P. zotrval na tom, že veci sa stali tak, ako sú uvedené v obžalobe. Obžalovaný T. prišiel do
dvora, keď on bol u susedy, pes začal brechať a chodil po dvore aj s Č.. Keď prišiel do svojho dvora, on
prvý oslovil obž. T., čo chcú a čo tam robia. T. na to reagoval tak, že prišiel kvôli oznámeniu starostovi,
že pálili kontajner. Dvihol na neho ruku, potom ho sotil do pravej časti tváre, no neudrel ho, lebo sa uhol,

vyhrážal sa, že mu otrhá bradu, odtrhne hlavu a potom odišiel preč. Keď už bol za bránkou, ešte stále
sa mu vyhrážal, že mu bradu otrhá. Potom sadli do motora a odišli preč. Uviedol, že obžalovaného na
návštevu nepozval, nevidel ho vchádzať do dvora, len jeho pes začal brechať a preto sa od suseda
pozrel cez okno a videl ich už dnu v dvore, ako ho hľadali. Vonkajšie dvere neboli zamknuté, preto nevie,
či boli dnu alebo nie, ale svetlo na rohu verandy v ľavej časti rodinného domu pod strechou, vľavo od

okienka, ktoré sa nachádza v prístavbe k rodinnému domu, bolo zapálené, no on ho nezapálil.

Svedok I. Č. skutok popísal tak, že v ten deň boli na smetisku páliť kartóny a podobné veci. Potom E.
T. odišiel preč a P. rozprával, že boli tam policajti, a že to nikto iný nenahlásil, len E. T.. Po robote sa
zastavil za ním a pýtal sa ho, prečo zavolal na nich policajtov. On ho vyzval, aby sadol s ním do auta,

že idú za P., aby vysvetlil, odkiaľ to nabral, že on policajtov zavolal. Išli za P. do neho domov, vošli do
jeho dvora, on vyšiel od Z. a spýtal sa ich, čo tam robia. Obž. T. sa ho spýtal, skade na to prišiel, že
on policajtov zavolal, na čo mu odpovedal, že nikto iný pri nich nebol, len on, takže to bola jeho robota.
Svedok potom už išiel preč. Dodal, že obžalovaný vošiel do prístrešku pred domom, do domu nevošiel.

Ďalší svedok D. Z.L. vypovedal, že pán P. bol u neho vo večerných hodinách na cigaretu, keď jeho psík
začal brechať. Pozrel sa cez okno a videl, že u P. je rozsvietené vonku, aj dnu na chodbičke, aj v kuchyni.
Keď sa pozrel, videl stáť Č.O. vonku pred dverami a z dverí vyšiel akurát obž. T.. Poznal ich len preto,
lebo tam bolo rozsvietené. Keď povedal P., že ho tam niekto hľadá, ten pristúpil k oknu a spýtal sa, čo
tam chcú. T. ho následne volal von, kde poškodený P. išiel do svojho dvora. Aj keď im nerozumel dobre,

videl obžalovaného T. ako udrel P., preto išiel za ním vonku, aby zabránil ďalšej bitke. Keď došiel k svojej
bráničke vedúcej do dvora P., v tom čase už T. stál pri bráne a odchádzal preč, pričom zakričal, že keď
ešte raz spomenie jeho meno, tak mu otrhá bradu aj tie sivé vlasy a taktiež aj Z..

Z prečítanej zápisnice o výpovedi svedkyne I. H. z prípravného konania vyplynulo, že na vlastné oči

videla, ako sa v dome pána P. rozsvecuje svetlo i to, ako po chvíľke vyšiel T. z domu vonku. Pán Č. bol
iba na dvore. Cez otvorené okno potom počula, že obž. T. na P. kričí kvôli zavolaniu polície, strčil
do neho a chcel ho udrieť, no P. sa uhol a T. ho len šuchol po líci a povedal mu, že keď ešte raz dačo
na neho povie, odtrhne mu hlavu aj bradu.

Obžalovaný trval na tom, že v dome nebol, bol iba na verande pred vchodovými dverami a nijaké svetlá
nerozsvecoval, iba zaklopal na vchodové dvere a zakričal na P., svedkov Z. a H. ani nevidel a oni ho
krivo obvinili, že porušil domovú slobodu.Obžalovaný je zo skutku usvedčený aj ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi a to zápisnicou o ohliadke
miesta činu a zhotovenou fotodokumentáciou.

Na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania súd dospel k presvedčeniu, že obžalovaný E. T.
naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného
zákona, a to po stránke subjektívnej i po stránke objektívnej, na základe čoho ho uznal vinným. K
takémuto rozhodnutiu súd dospel po zrelej úvahe, v rámci ktorej zohľadnil vykonané dokazovanie na
hlavnom pojednávaní, a to najmä výpoveď svedka D. Z. a poškodeného I. P., ako aj výpoveď svedkyne I.

H.P., ktorým súd nemal dôvod neveriť a ktorými bolo preukázané, že obžalovaný skutočne neoprávnene
vnikol do obydlia I. P., pretože vstúpil do jeho domu, teda do obydlia, ktorému sa poskytuje zákonná
ochrana, pretože je určené na bývanie a dokonca na dvore poškodeného, tohto sa snažil napadnúť, čo
sa mu celkom nepodarilo, lebo sa mu uhol. Obžalovaný sa dopustil prečinu, ktorým ohrozil osobnostné
právo človeka, pretože aj podľa Listiny základných práv a slobôd obydlie je nedotknuteľné a nie je
dovolené do neho vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania prečinu porušovania
domovej slobody podľa § 195 ods. 1 Tr. zák., pretože bolo dostatočne preukázané, že uvedený skutok
sa stal a že ho spáchal obžalovaný.

Zo správy Obce Hažín nad Cirochou o povesti obžalovaného bolo zistené, že býva s manželkou a
dvomideťminaadresetrvaléhopobytu,jechovateľomväčšiehopočtuhospodárskychzvierat,kvôličomu
vznikajú časté spory s vlastníkmi susediacich nehnuteľností. Opakovane nedodržiava zákaz parkovania
na prístupovej poľnej ceste k vodojemu.

Podľa odpisu z registra trestov bolo zistené, že obžalovaný bol doposiaľ 1- krát súdne trestaný, a to v
roku 2013 za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d) Tr. zák., za čo mu bol uložený peňažný trest
160,- eur, ktorý zaplatil a hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený.

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR bolo preukázané, že obvinený E. T. sa dopustil

priestupkov celkom 9-krát, a to prevažne proti verejnému poriadku, občianskemu spolunažívaniu a
porušením pravidiel cestnej premávky.

Z pracovného posudku na obžalovaného, ktorý od roku 1994 pracuje v spoločnosti Chemes a.s.
Humenné na Divízii Energetika, vyplynulo, že pracovné povinnosti si plní dobre, zodpovedne obsluhuje

technické zariadenia, dodržiava prevádzkové predpisy, normy a vyhlášky, v pracovnom kolektíve je
obľúbený, je nekonfliktnej povahy a pracovnú disciplínu dodržiava.

Pri určovaní druhu a výmery trestu, súd prihliadol na ust. § 34 ods. 4 Tr. zákona, teda na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností,

na osobu páchateľa a možnosti jeho nápravy. V prejednávanej veci súd u obžalovaného zistil jednu
poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l/ Tr. zák., teda že sa k spáchanému trestnému činu
priznal, keď uviedol, že bol vo dvore poškodeného P. a dokonca aj na verande jeho rodinného domu.
Priťažujúcu okolnosť súd u neho nezistil. Súd preto zohľadnil pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností tak, že u obžalovaného prevažujú poľahčujúce okolnosti, a za daných okolností

uložil obžalovanému peňažný trest vo výmere 180,- eur, a pre prípad jeho úmyselného zmarenia mu
ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní dvoch mesiacov. Takýto trest je podľa názoru súdu pre
obžalovaného primeraný, na jeho nápravu postačujúci, majúc za to, že zároveň bude na obžalovaného
pôsobiť aj preventívne, odradí ho od páchania podobnej trestnej činnosti a aktivuje v ňom väčšiu
toleranciu v rámci medziľudských vzťahov, lebo v opačnom prípade mu už môže byť uložený trest

prísnejší.

S prihliadnutím na všetky hore uvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenia bolo potrebné
rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená
podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol
urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie

mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolanie môže podať, a to i proti vôli
obžalovaného v jeho prospech, jeho zákonný zástupca, jeho obhajca a štátny orgán starostlivosti o
mládež. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.