Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. november 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/429/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314227898
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2314227898.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom 921 22 Piešťany, Teplická č. 7434/147, IČO: 36 234 176,
proti žalovanému: X. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Š. - W., S. XXXX/XX, o zaplatenie
7092,94 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2795,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 %
ročne z dlžnej sumy od 14.8.2013 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Galanta dňa 5.12.2014 domáhal, aby súd zaviazal
žalovanéhonazaplateniesumy7092,94euraspríslušenstvom(úrokzomeškaniavovýške8,25%ročne
zo sumy od 1.1.2014 až do zaplatenia a úrok z omeškania 267,07 eura od 28.7.2013 do 31.12.2013).

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.3.2013 uzatvorili žalovaný a žalobca Úverovú zmluvu
číslo V. prostredníctvom spoločnosti CORPPIN s.r.o., Bratislavská 66/82, 931 01 Šamorín, predmetom

ktorej bolo poskytnutie úveru na nákup osobného motorového vozidla Škoda Octavia Diesel II 1.9 TDI
Elegance, VIN: N., v hodnote 12 000,- eur. Žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 11 764,80
eura, ktorý sa odporca zaviazal splatiť 60. mesačnými splátkami po 270,59 eura. Žalovaný neuhradil
žiadnu splátku, dostal sa do omeškania so splácaním úveru a napriek opakovaným upomienkam
dlžné splátky nedoplatil, teda nedošlo k riadnemu a včasnému splácaniu úveru. Žalobca, v súlade s
úverovými podmienkami, dňa 27.7.2013 pristúpil k zosplatneniu úverovej zmluvy a vyzval žalovaného
doporučeným listom zo dňa 30.7.2013, aby do 13.8.2013 vrátil dlžnú čiastku vo výške 12 672,14 eura.

Žalovaný dlžnú sumu neuhradil, v dôsledku čoho, v súlade s Úverovou zmluvou a úverovými zmluvnými
podmienkami žalobcu, došlo k účinnosti prevodu vlastníckeho práva k vozidlu, ktoré bolo žalovanému
odobratéanáslednepredanéza6300,-eur.Poodpredajibolourobenézáverečnévyúčtovanie,vktorom
bol výťažok z predaja predmetu úveru započítaný voči dlžnej čiastke žalovaného. Náklady spojené s
predajom vozidla zaúčtované po zosplatnení úverovej zmluvy sú evidované vo výške 720,80 eura. Dňa
27.9.2013 žalobca zaslal žalovanému oznámenie o odpredaji vozidla s výzvou k doplateniu dlhu, aby
do 11.10.2013 vrátil dlžnú čiastku vo výške 7 243,75 eura. Táto čiastka pozostáva z nasledujúcich súm:

1/ Zosplatnený úver vo výške 12 672,14 eura, mínus suma za odpredaj vozidla vo výške 6 300,- eur
plus náklady spojené s predajom vozidla vo výške 720,80 eura, t.j. suma 7 092,94 eura,2/ Úrok z omeškania (v systéme definovaný ako obchodný úrok) za obdobie od 28.7.2013 do 31.7.2013,
t.j. úrok z omeškania vo výške 9,89 eura
3/ Úrok z omeškania (v systéme definovaný ako obchodný úrok) za obdobie od 1.8.2013 do 31.8.2013,

t.j. úrok z omeškania vo výške 140,92 eura.

V zmysle platnej Úverovej zmluvy a Úverových zmluvných podmienok je možné teda konštatovať, že ku
dňu podania žaloby má žalovaný povinnosť uhradiť žalobcovi dlžnú čiastku vo výške 7 092,94 eura, s
úrokom z omeškania vo výške 267,07 eura odo dňa 28.7.2013 do 31.12.2013 a s úrokom z omeškania

vo výške 8,25 % ročne zo sumy 7 092,94 eura odo dňa 1.1.2014 do zaplatenia.

Žalobca podaním zo dňa 26.4.2016 ďalej uviedol, že z ustanovení úverovej zmluvy vyplýva, že
žalovanému boli poskytnuté dva úvery, a to úver na nákup motorového vozidla vo výške 9000,- eur
a úver na úhradu nákladov žalobcu spojených s poskytnutím úveru vo výške 2764,80 eura (spolu 11
764,80 eura). Žalobca vzal žalobu späť v časti dlhy ostatné (zmluvné pokuty vo výške 120,- eur a v časti

vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 267,07 eura a žiadal súd, aby tejto časti konanie zastavil.
Okresný súd Galanta potom Uznesením zo dňa 26.4.2016, pod č. k. XXC/XXX/XXXX - XXX, konanie
v časti istiny vo výške 120,- eur a úrokov z omeškania vo výške 267,07 eura zastavil. Zároveň pripustil
zmenu petitu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6972,94 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 6972,94 eura od 14.8.2013 do zaplatenia a náhrada trov

konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 18.6.2016.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú

povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). K žalobe je potrebné doložiť všetky

listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na
dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení,
a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy
rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné
prihliadať.

5. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu

s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,
resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a

jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od
tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

6. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania,

urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).

7. Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva
slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý
predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

8.Súdvykonaldokazovanie-ÚverovúzmluvučísloV.,Zmluvaozabezpečovacomprevodevlastníckeho
práva č. V., protokol o prevzatí predmetu financovania - úverová zmluva č. V., výzva k splateniu celého
úveru - zosplatnenie zo dňa 30.7.2013, kalkulácia finančného vyrovnania pre predčasné splatenie a
ukončenie úverovej zmluvy číslo V. k 27.7.2013, oznámenie o predaji vozidla a výzva k doplateniu dlhu
zodňa27.9.2013,faktúrač.XXXX/XXXX,vyúčtovanieč.XX/XXXX,faktúrač.XXX/XXXX/PRA.,Faktúra

XXXXXXX, faktúra č.: D., splátkový kalendár zmluvy o úvere č. V., znalecký posudok č. XXX/XXXX,
vyjadrenie žalobcu z 26.4.2016 - a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny
stav veci:

9. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísaná.

10. Dňa 21.3.2013 uzatvorili strany Úverovú zmluvu číslo V. (ďalej len ÚZ) na poskytnutie účelového
úveru a to úhrada ceny predmetu financovania a nákladov spojených s poskytnutím úveru - kúpa
osobného motorového vozidla Škoda Octavia Diesel II 1.9 TDI Elegance, VIN: N., v hodnote 12 000,-
eur, pričom žalovaný v hotovosti zaplatil 3000,- eur. Zostatok kúpnej ceny vo výške 9000,- eur mal byť
zaplatený prostredníctvom ÚZ. Celková výška úveru 11 764,80 eura, ročná úroková sadzba 13,519979

%, RPMN 14,38 %, celková čiastka splatná spotrebiteľom 16 235,40 eura, konečná splatnosť úveru
18.3.2018, mesačná splátka 270,59 eura, prvá splátka splatná 18.4.2013, počet splátok 60.

11. Úver bol zabezpečený Zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. V. uzatvorenou
dňa 21.3.2013.

12. Z protokolu o prevzatí predmetu financovania - úverová zmluva č. V., zo dňa 21.3.2013, vyplýva, že
žalovaný prevzal motorové vozidlo v uvedený deň, jeho kúpna cena bola stanovená na 12 000,- eur.

13. V danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah, nakoľko žalobca plnil v rámci svojej podnikateľskej

činnosti, žalovaný vystupuje ako fyzická osoba nepodnikateľ.

14. Podľa § 52a ods. 1 a 2 OZ, účinného k 21.3.2013, (1) Ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy
pritomistomrokovaníalebosúzahrnutédojednejlistiny,posudzujesakaždáztýchtozmlúvsamostatne.
(2) Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich

uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv
je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením
alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými
právnymi účinkami.

Podľa § 35 ods. 2 OZ, Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je

neplatný.

Podľa § 40 ods. 1 OZ, Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

Podľa § 43 OZ, Účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo
by mohlo viesť k vzniku rozporov.

Podľa § 9 ods. 1 veta prvá zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného k 21.3.2013, Zmluva

o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

15. Pri jednom rokovaní medzi dodávateľom a spotrebiteľom môžu byť uzavreté viaceré zmluvy, pričom
často sú tieto zmluvy uzavreté medzi rôznymi subjektmi, ak dodávateľ zároveň vystupuje nielen vosvojom mene, ale aj v mene tretieho subjektu (napr. kúpa spotrebného tovaru a jeho financovanie
prostredníctvom pôžičky poskytnutej treťou osobou). Sporný obsah výslovného právneho úkonu možno
interpretovať (nie však neprípustne dopĺňať) podľa zmyslu použitých slov. Rôznemu výkladu slov, ktoré

vyjadrujú vôľu, bráni zákonný pokyn na interpretáciu s osobitným zreteľom na vôľu konajúceho za
predpokladu, že táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Prihliada sa teda predovšetkým na
to, čo konajúci chcel použitými slovami vyjadriť. Limitom je to, že slová, ktoré sa použili, taký výklad
pripúšťajú. Nemožno vylúčiť, že výraz alebo slovné spojenie pripúšťa rozmanitý výklad. Ak vzniknú v
tomto smere pochybnosti, potom zaťažujú toho účastníka, ktorý prvý použil nejednoznačné slová.

16. V prejednávanom prípade sa jedná o spotrebiteľský úver, preto je potrebné pri posudzovaní
vzájomných práv a povinností použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka (rozsudok NS SR sp. zn.
3 MCdo 14/2014). Nie je možné ho posúdiť ako absolútny obchod podľa ustanovení Obchodného
zákonníka, nakoľko takýto výklad by bol v príkrom rozpore so záujmami spotrebiteľa a v jeho neprospech
a porušením § 54 ods. 2 OZ. K uvedenému smeruje aj doterajšia súdna prax, ako aj zmena Občianskeho

zákonníka, ktorá síce bola pôvodne účinná od 12.6.2014 (ďalšou novelou č. 151/2014 Z.z. je účinnosť
odložená na 1.4.2015), avšak je len potvrdením zámeru zákonodarcu pri ochrane práv spotrebiteľa.
Navyše zák. č. 129/2010 Z.z. vo svojom ustanovení §-u 1 ods. 1 jednoznačne stanovuje, že tento
zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa, nie teda úveru podľa § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka (navyše zákon vo svojich ustanoveniach odkazuje na konkrétne úpravy
Občianskeho zákonníka). Potom podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. účinného k 21.3.2013, zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

17. S poukazom na vyjadrenie žalobcu z 26.4.2016, súd potom musí konštatovať, že z ÚZ nie je jasné,
že žalobca poskytol žalovanému dva úvery a to vo výške 9000,- eur na zostávajúcu časť kúpnej ceny
vozidla a vo výške 2764,80 eura na náklady s poskytnutím úveru (zároveň nevyplýva, že sa jedná o
províziu predajcovi). Nie je ani jasné, prečo bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 11764,80 eura na

doplatenie kúpnej ceny vozidla, keď vozidlo bolo predané za 12 000,- eur, pričom žalovaný v hotovosti
uhradil 3000,- eur, teda zostávalo zaplatiť titulom kúpnej ceny už „len“ 9000,- eur. V bode 2.4 a v čl. 4
ÚZ je tak ÚZ neurčitá, pričom sa jedná o podstatné náležitosti ÚZ.

18. Platný právny úkon podľa § 37 predpokladá, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne, s možným predmetom plnenia. Inak je právny úkon absolútne neplatný. Právny úkon je
určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť
výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona
namiesto neurčitých častí prejavu vôle. Pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu je charakteristické,
že pôsobí ex tunc, t.j. od začiatku, nastáva priamo zo zákona a aj keď sa jej môže dovolávať každý, kto

má na tom právny záujem, nie je potrebné, aby táto neplatnosť bola deklarovaná súdnym alebo iným
rozhodnutím orgánu právnej ochrany, určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu v súdnom konaní
predpokladá naliehavý právny záujem na takomto určení, inak súd takejto žalobe nemôže vyhovieť,
sa na ňu prihliada aj bez námietky, t.j. z úradnej povinnosti (ex offo), ju nemožno žiadnym spôsobom
napraviť(konvalidáciaaleboratihabícia),čovyplývaztoho,ženemožnonaprávaťúkon,ktorýneexistuje,

a nadväzne na to, z rovnakého dôvodu - nemožno od takého právneho úkonu (zmluvy) odstúpiť,
nie je časovo obmedzená, aj keď určitou výnimkou je, ak sú splnené ostatné zákonné predpoklady,
inštitút vydržania, kde aj absolútne neplatný právny úkon môže byť iusta causa possesionis, zakladá
nároky z bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl.). Nedodržanie formy, ktorú vyžaduje zákon alebo
dohoda účastníkov, spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Táto neplatnosť je absolútna, ak ide o formu

právneho úkonu predpísanú zákonom.

19. Vzhľadom na doteraz uvedené súd konštatuje, že ÚZ je absolútne neplatným právnym úkonom
pre jej neurčitosť (§ 37 OZ), nedodržanie písomnej formy (§ 9 ods. 1 veta prvá zák. č. 129/2010
Z.z.), nakoľko nie je určité v akej výške a koľko úverov bolo žalovanému poskytnuté, čím nebola

dodržaná písomná forma. Žiadnym výkladom nemožno dospieť k jednoznačnému záveru o výške úveru,
pričom dodatočné vyjadrenie žalobcu k žalobe na tejto skutočnosti nič nemení. Súd súhlasí s tým, že
jednou zmluvou môže žalobca poskytnúť spotrebiteľovi aj viac úverov, každý úver však musí byť jasne,
zrozumiteľne a určito definovaný, musia byť k nemu uvedené všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ.,aby mal spotrebiteľ jednoznačný prehľad o svojich povinnostiach a o splácaní úveru. K plneniu žalobcu
v prospech žalovaného potom došlo jedine z titulu bezdôvodného obohatenia.

20. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 OZ, Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 ods. 1 OZ, Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

21. Z dôvodu nesplácania úveru žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie celého úveru vo výške 12

672,14 eura a to listom zo dňa 30.7.2013 (č. l. 18 spisu). Keďže žalovaný neplnil, žalobca pristúpil
k realizácii zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva na základe Zmluvy o zabezpečovacom
prevode vlastníckeho práva uzatvorenej dňa 21.3.2013.

22. Vozidlo bolo odobraté žalovanému a predané za 6300,- eur (faktúra č. D.), pričom s predajom mal

žalobca spojené náklady vo výške 720,80 eura.

23. Žalobcovi boli vystavené nasledovné faktúry za úkony súvisiace s odobratím a predajom vozidla:

- faktúra č. XX/XXXX zo dňa 19.8.2013, splatná 19.9.2013, suma 525,- eur - za vypracovanie znaleckého

posudku (alikvotná časť na uvedené vozidlo za vypracovanie posudku je 35,- eur);
- faktúra č. XXX/XXXX/PR A. zo dňa 9.9.2013, splatná ihneď, suma 604,80 eura - odmena 8 % v zmysle
rámcovej komisionárskej zmluvy;
- faktúra č. XXXXXXX zo dňa 23.9.2013, splatná 23.10.2013, suma 60,- eur - poplatok za odhlásenie
vozidla;

- faktúra č. XXXX/XXXX zo dňa 27.7.2013, splatná 10.8.2013, suma 240,- eur - odobratie vozidla;
spolu náklady 939,80 eura (ako dospel žalobca k sume 720,80 eura súdu nie je známe).

24. Žalobca plnil žalovanému vo výške 9000,- eur z titulu bezdôvodného obohatenia, potom žalovaný
je povinný bezdôvodné obohatenie vrátiť v uvedenej výške. Keďže žalobca motorové vozidlo predal

za 6300,- eur, túto sumu je potrebné odpočítať od poskytnutého bezdôvodného obohatenia, čo dáva
výslednú sumu 2700,- eur. k tejto sume súd pripočítal náklady súvisiace s predajom vozidla vo výške 95,-
eur (60,- eur za odhlásenie vozidla a 35,- eur znalecký posudok, ostatné náklady súd nepovažoval za
účelné a nie je možné ich ani preskúmať, nakoľko žalobca neuniesol bremeno tvrdenia - napr. odobratie
vozidla či odmena 8 % v zmysle rámcovej komisionárskej zmluvy, súdu nie je jasné, o akú komisionársku

zmluvu sa jedná, za čo sa platí odmena vo výške 8% a nie je súdu jasné, ani aké náklady vo výške
240,- eur mohli vzniknúť za odobratie vozidla). Suma bezdôvodného obohatenia 2700,- eur a náklady vo
výške 95,- eur potom predstavujú výslednú sumu vo výške 2795,- eur, ktorú žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi. Keďže ÚZ je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu neurčitosti, nie je jasné, prečo
malbyťposkytnutýúvervovýške11764,80eura,keďpredajnácenavozidlabola12000,-euražalovaný

zaplatil v hotovosti 3000,- eur. Úver mal byť tak poskytnutý na sumu 9000,- eur. Súdu nebola predložená
žiadna zmluva medzi žalovaným a predajcom, kde by bola dohodnutá odmena pre predajcu vo výške
2764,80 eura. Pokiaľ žalobca uhradil takúto odmenu predajcovi (čo vyplýva z výpisu z účtu z č. l. 83
spisu) - spoločnosti CORPPIN s.r.o., je to vzťah medzi žalobcom a predajcom (plnenie bez právneho
dôvodu) a nie je možné týmto zaťažovať žalovaného (úver v tejto výške nebol poskytnutý žalovanému!),

ktorý v tomto smere nie je pasívne vecne legitimovaný. Súd preto pri výpočte dlžnej sumy žalovaného
voči žalobcovi postupoval tak, ako je to uvedené v prvej a druhej vete tohto odseku.

25. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enucniátu rozhodnutia a žalobcovi priznal
právo na zaplatenie sumy 2795,- eur, pričom žalobu zamietol v časti istiny 4177,94 eura.

26. Žalobca zároveň žiadala priznať aj úroky z omeškania.

27. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, účinný od 1.2.2013, Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

Podľa § 10c cit. nariadenia, Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z
omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

28. V danom prípade k plneniu bezdôvodného obohatenia došlo 26.3.2013 (č. l. 82 spisu - výpis z účtu
o plnení vo výške 9000,- eur), t.j. po 1.2.2013, potom pre prípad omeškania platí ust. § 3 cit. nariadenia
účinný po 1.2.2013. Žalovaný sa dostal do omeškania dňom 27.3.2013 (podľa § 457 OZ si strany mali
vrátiť všetko a to dňa 26.3.2013, t.j. vtedy, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu). Dlžník sa dostane
do omeškania vtedy, ak svoj dlh nesplní riadne (t.j. nesplní všetky náležitosti ustanovené o predmete,

spôsobe, mieste splnenia toho, kto mal splniť alebo komu sa malo plniť a pod.) a ak dlh nesplní včas
(t.j. v určenom čase). Omeškanie dlžníka má zo zákona za následok zmenu práv veriteľa a povinností
dlžníka, resp. ich doplnenie novými právami a povinnosťami. V dôsledku omeškania dlžníka dochádza
zo zákona k zmene obsahu právneho vzťahu bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie zavinil, alebo nie.
Úroky z omeškania sa platia až do zániku pohľadávky splnením.

29. Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nar. vlády č.
87/1995 Z.z. Ku dňu 27.3.2013, kedy došlo k omeškaniu žalovaného v dôsledku nesplnenia si povinnosti
vrátiť bezdôvodné obohatenie vo výške 9000,- eur, bola platná základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky vo výške 0,5 % p.a., čo o 5 percentuálnych bodov viac predstavuje úrok z omeškania

vo výške 5,5 % p.a. z dlžnej sumy.

30. Keďže žalobca žiadal zaplatiť úrok z meškania až od 14.8.2013, súd tento návrh nemohol prekročiť
(§ 216 ods. 2 CSP) a priznal mu právo na úrokov z omeškania až od 14.8.2013 do zaplatenia.

31. Súd potom zamietol žalobu aj v časti zvyšku príslušenstva, nakoľko žalobca žiadal úroky z
omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov viac (§ 3 ods. 1 cit. nariadenia účinného do 31.1.2013).

32. O trovách konania súd rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 2 CSP. V sporových
konaniachsaohľadomnáhradytrovkonaniauplatňujetzv.zásadaúspechu.Akstrananemáplnýúspech

vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a
sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010).
Ak mala teda strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov buď pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V danom prípade žalovaný bol v konaní

úspešnejšíatedabymalprávonapomernúnáhradutrovkonania,žiadnetrovykonaniamuvšaknevnikli,
a preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.