Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. november 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/27/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815217306
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815217306.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr.

Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti V., a to
E., nar. XX.XX.XXXX, E., nar. XX.XX.XXXX, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
v Prievidzi, deti rodičov: M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., Y. č. XX/X, Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Q., A. č. XX/XX, o zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
zo dňa 11. januára 2016, č.k. 15P/60/2015-43, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok potvrdzuje.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zvýšil výživné zo strany matky na maloletého E. z doterajších
40 Eur mesačne na 60 Eur mesačne a na maloletého E. z doterajších 35 Eur mesačne na 50
Eur mesačne. Rozhodol tak o návrhu otca, ktorý sa domáhal zvýšenia výživného na obe deti z
dôvodu nárastu ich potrieb od poslednej úpravy výživného v 1/2014. Súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia vychádzal zo skutkových zistení, že o výživnom bolo naposledy rozhodované
v 1/2014, kedy bolo výživné určené pri rozvode v roku 2010 zvýšené z minimálneho výživného na
sumu 40 eur na mal. E. a 35 eur na mal. E.. V tom čase mal otec príjem priemerne 879,- eur a

matka mala príjem z rodičovského príspevku a rodinných prídavkov na dieťa vo výške 222,70 eur,
otec jej vyplácal splátku za vyporiadanie BSM a mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal A., nar.
XX.XX.XXXX, voči ktorej otcovstvo nebolo určené. Ohľadom pomerov v čase napadnutého rozhodnutia
súd prvej inštancie zistil, že na strane detí sú výdavky tvorené okrem bežných potrieb výdavkami
na zdravotnú starostlivosť v súvislosti so zubným ošetrením. Otec podporuje športové aktivity detí, s
čím je spojený ročný poplatok v basketbalovom klube po 100,- eur, ďalej sa deti mali zúčastniť
športového pobytu v Chorvátsku s výdavkom na jedno dieťa 250,- eur. Ďalej majú deti výdavky na

stravovanie v škole približne 50,- eur na obe deti, výdavky na ošatenie, športové oblečenie a obuv,
návštevu výtvarného krúžku. Otec sa naďalej snaží podporovať všestranný rozvoj maloletých detí, keď
napríklad deťom umožňuje zúčastňovať sa aj letných táborov organizovaných jeho zamestnávateľom
s výdavkom na jedno dieťa 144,- eur. Pokiaľ ide o pomery na strane matky, matka mala naďalej
vyživovaciu povinnosť voči mal. A., nar. XX.XX.XXXX, pričom naďalej otcovstvo k tomuto dieťaťu z
osobných dôvodov nechcela určovať. Naďalej bola poberateľkou rodičovského príspevku a rodinného
prídavku tak ako v čase poslednej úpravy výživného, a mala rovnaké výdavky na bývanie. Ďalej súd

prvej inštancie konštatoval, že matka v minulosti preukázala, že si dokáže privyrobiť šitím vankúšov i
pri starostlivosti o dcéru, pričom objektívne súdu nepreukázala, že si tak v súčasnej dobe už nemôže
privyrobiť. Na základe právneho posúdenia podľa § 62 a § 78 Zákona o rodine preto pri napadnutom
rozhodnutí vychádzal z príjmu, ktorý by matka mohla získať či už prácou v domácom prostredí, resp.v riadnom zamestnaní, z príjmu z výživného na mal. A., ktoré by mohla poberať, pričom takto zvýšený
príjem by dovoľoval matke bez problémov plniť si výživné v upravenej výške na mal. E. v sume
60,- eur a mal. E. v sume 50,- eur. Napokon súd prvej inštancie uzavrel, že ide o zvýšenie výživného

o 35,- eur celkovo, ktorá suma zďaleka nevyvažuje zvýšené výdavky na obe deti. Za stavu, že
potreby detí sú preukázateľne vyššie a príjmové pomery na strane oboch rodičov zostali nezmenené,
nezostáva súdu nič iné len zaviazať matku primeraným zvýšeným výživným.

2. Proti rozsudku podala odvolanie matka, ktorá žiadala o prehodnotenie zvýšenia výživného. Ako
dôvody odvolania uviedla zaujatosť súdu, pretože otec maloletých pracuje ako policajt, má všade
konexie a je manipulatívny. Ďalej uviedla že je poberateľkou rodičovského príspevku na dcéru A. vo
výške 222,70 eur mesačne a jej výdavky predstavujú 124,67 eur mesačne na bývanie a bežné výdavky
domácnosti. Po zaplatení zvýšeného výživného na maloletých jej tak ostáva 38 eur z čoho je takmer
nemožné vyžiť, nehovoriac o liekoch, ktoré musí zabezpečiť svojej dcére, pretože má astmu. Na výživné

na ňu nemá nárok, pretože odmietla uviesť otca do rodného listu, nakoľko sa obáva odvedenia maloletej
do cudzej krajiny. Matka ďalej uviedla, že si hľadá prácu ale maloletú jej zatiaľ nevzali do škôlky pretože
táto je plne obsadená a v rodine nemá žiadnu podporu či už finančnú alebo s občasným strážením. Na
záver matka uviedla, že svoje deti miluje a snaží sa im v rámci svojich možností robiť radosť občasným
darčekom. Prípadné zvýšenie výživného by bolo pre ňu likvidačné.

3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu považoval dôvody na strane matky za účelové a mal zato, že je v
možnostiach matky dosahovať riadny príjem, z ktorého by mohla prispievať na výživu maloletých vo
výške zodpovedajúcej ich potrebám, a to po 100 eur mesačne na každého. Napadnuté rozhodnutie
žiadal zmeniť v uvedenom zmysle.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 59 a nasl.
CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu

prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387.

6. V prvom rade nie je dôvodne uplatnený odvolací dôvod spočívajúci v zaujatosti súdu prvej inštancie.
Sudcov možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len výnimočne a zo skutočne
závažných dôvodov vtedy, keď je evidentné, že vzťah sudcu k veci, účastníkom alebo ich zástupcom

dosahuje takú intenzitu, že i napriek zákonom stanoveným povinnostiam nebude schopný nezávisle a
nestranne rozhodovať. Tvrdenie uvádzané matkou, že otec pracuje ako policajt, má všade známych
a je manipulatívny, nepredstavuje ani v prípade jeho úplnej pravdivosti dôvod pre vylúčenie zákonnej
sudkyne JUDr. Kiššovej. Nie je z neho totiž zrejmý konkrétny vzťah otca ako účastníka konania k
zákonnejsudkyni,alejednásaovšeobecnékonštatovaniebližšieneurčenéhoširokéhookruhuznámych

otca, jeho povolania a povahy. Z takéhoto všeobecného tvrdenia nie je evidentný konkrétny vzťah
sudcu k účastníkovi, a tak nie je spôsobilé pre záver o zaujatosti sudcu ani v prípade preukázania jeho
pravdivosti .

7. Čo sa týka samotného zvýšenia výživného, zmena výšky vyživovacej povinnosti, ktorá bola

predmetom konania aj v tomto prípade, je možná iba vtedy, ak došlo na strane výživou povinných osôb
alebo výživou oprávnenej osoby k zmene pomerov (ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine). Pritom postačuje,
ak k podstatnej zmene pomerov dôjde čo i len na strane jedného zo subjektov právneho vzťahu
výživného na dieťa. V tomto prípade konštatoval súd prvej inštancie zmenu pomerov len na strane
maloletých. Toto zistenie matka vo svojom odvolaní nerozporuje, nepovažuje však svoje majetkové a

príjmové možnosti za dostatočné na to, aby bola schopná platiť zvýšené výživné.

8. Podľa ust. § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

9. Citované ustanovenie stanoví ako určujúce kritériá pre posudzovanie výšky výživného na strane
povinnej osoby nielen majetkové pomery, teda aktuálnu výšku príjmu a hodnotu majetku, ale aj
schopnosti a možnosti povinného. Aj keď teda majetok povinného a najmä jeho reálny aktuálny
príjem nie je dostatočný na určenie výživného vo výške zodpovedajúcej potrebám oprávneného,môže byť určené výživné aj v takej výške, že preukázaný existujúci príjem povinného na plnenie
takto stanovenej výšky výživného nepostačuje. Podmienkou takejto zdanlivej disproporcie je, že na
strane povinného sú objektívne dané také schopnosti a možnosti, že by mohol dosahovať aj príjem

vyšší ako reálne má, no iba z dôvodov na jeho strane tomu tak nie je. O takúto situáciu sa jedná
aj v posudzovanom prípade. I keď je príjem dosahovaný matkou vo výške sumy rodičovského
príspevku a prídavku na dieťa (222 eur) pre plnenie zvýšeného výživného nepostačujúci, je na jej
strane rozhodujúce, že sa jedná o ženu v produktívnom veku bez zdravotných problémov, ktoré
by jej bránili dosahovať príjem z pracovnej činnosti. Vzhľadom na predškolský vek maloletej A.

už nemožno ako na prekážku v dosahovaní príjmu prihliadať na potrebu celodennej starostlivosti
matky o maloletú. Ako vyplýva z internetovej stránky mesta Handlová(),v školskom roku 2016/2017 sa deti, ktoré
dovŕšili piaty rok veku (predškoláci) prijímali do MŠ dokonca prednostne. Súčasne správne uviedol súd
prvej inštancie, že matka bola schopná dosahovať príjem z pracovnej činnosti aj v minulosti pri súčasnej
starostlivosti o maloletú, z čoho vyplýva, že takéto schopnosti a možnosti sú na jej strane dané a pri

rozhodovaní o výživnom je potrebné z nich vychádzať.

10. Niet dôvod mať pochybnosti o kladnom citovom vzťahu matky k maloletým, o ktorom sa zmieňuje
matka vo svojom odvolaní. Jedným zo spôsobov jeho prejavu je však aj čo možno najintenzívnejšia
pomoc otcovi s materiálnym zabezpečením potrieb maloletých. Pretože na strane matky sú možnosti

a schopnosti plniť výživné aspoň vo výške určenej napadnutým rozhodnutím, odvolací súd napadnuté
rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. Zmena rozhodnutia ako ju požadoval otec vo svojom vyjadrení
k odvolaniu matky, teda zvýšenie výživného na 100 eur mesačne pre každého maloletého nebola v
odvolacom konaní prípustná, pretože odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala iba matka
a uvedeným spôsobom by bolo rozhodnutie zmenené v neprospech odvolateľa, čo nie je prípustný

spôsob zmeny napadnutého rozhodnutia.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 52 CMP.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).